Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-137-2018.pdf
PDF · 106.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/137/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Štefana Durkota a Mgr. Jaroslavy Širákovej v trestnej veci obžalovaného I. W. pre pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 493/17/7702-19 zo dňa 19.11.2018, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2019 v Humennom takto
rozhodol:
Obžalovaný I. W. X. W. L. Č. , nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., G.. D. XXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
v presne nezistené dni v nočných hodinách v období od 01.07.2017 do 07.07.2017 a tiež v období od 10.08.2017 do 18.08.2017 v byte č. XX na X. poschodí obytného domu č. XXX/XX na ulici G.. D. S. O. najmenej dvakrát sexuálne zneužil maloletú P.Š., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ju najprv prinútil vypiť alkohol, na počítači prehrával videá s pornografiou, ktoré s ním mala maloletá pozerať, počas toho sa vyzliekol a vyzliekol aj maloletú, ohmatával ju v rozkroku a následne ho mala maloletá uspokojovať rukou a orálne,
t e d a
iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a čin spáchal na chránenej osobe
- blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného I. W. obžalobu pre pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania podľa 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe zo dňa 19.11.2018, aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov, prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovaný I. W. spáchanie trestnej činnosti tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, poprel. Na svoju obranu uviedol, že nie je pravdou, aby sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a pokiaľ to na neho tvrdí jeho bývala družka, tak si to všetko len vymyslela. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, uviedol, že jeho vzťah s maloletou A. Š. - dcérou jeho družky V. Š. z predchádzajúceho vzťahu, s ktorou majú ďalšie tri spoločné deti, bol dobrý a jej správanie sa podľa neho zmenilo až po tom, čo si jej matka a jeho družka našla priateľa. Obžalovaný poprel, aby maloletú A. akýmkoľvek spôsobom pohlavne zneužil, aby jej ponúkal alkohol a púšťal pornografiu. Uviedol, že podľa jeho názoru maloletú na všetko nahovorila jej matka, teda jeho bývalá družka, ktorá na neho podala trestné oznámenie, lebo už s ním nechcela byť a nevedela sa ho zbaviť. Dodal, že jeho družka od neho stokrát odišla a stokrát sa vrátila, lebo ju vyhodila aj vlastná matka, ktorá mu dokonca mala povedať, že dcéra je chorá na hlavu a mala by sa liečiť. Uviedol, že v čase, keď jeho družka bola v nemocnici, v byte v O. s nimi bývala aj jeho matka, ktorú tam priviezol, aby mu pomáhala s deťmi, pričom väčšinou v byte spali tak, že on so synom spal v kuchyni na gauči a jeho matka s dievčatami spala vo vedľajšej izbe.
Obrane obžalovaného, ktorú predniesol tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, súd neuveril, ale považoval ju za tendenčnú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, a tým sa vyhnúť aj uloženiu trestu, ktorý mu hrozil. Podľa názoru súdu, táto jeho obrana bola dostatočne vyvrátená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi poškodenej maloletej A. Š., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní za prítomnosti jednak pracovníčky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z Trenčína a znalkyne z odboru psychológie. Počas tejto výpovede sa maloletá vyjadrovala k spolužitiu s matkou a obžalovaným, a to aj počas obdobia, keď jej matka bola v nemocnici. Z jej výpovede, ktorá v podstate spočívala iba v jej krátkych odpovediach na položené otázky zo strany vyšetrovateľky a prítomných osôb, je zrejmé, že táto pri výpovedi síce priamo neuviedla, že ju obžalovaný mal sexuálne zneužiť, uviedla však, že v čase, keď jej matka bola v nemocnici, ju dvakrát - večer pred spaním ponúkal, aby vypila čaj s rumom a potom aj citrónové pivo. Zo záveru jej výpovede je zrejmé, že po tomto výsluchu sa s ňou znalkyňa dohodla, že sa s ňou ešte príde porozprávať.
Svedkyňa O. W. - matka obžalovaného, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, uviedla, aké bolo spolužitie jej syna s matkou maloletej poškodenej, ako sa obžalovaný správal ku všetkým deťom. Uviedla, že družka využívala dcéru A., lebo ju často žiadala, aby vyniesla nočník, pričom sama si sadla a o nič sa nestarala, čo sa nepáčilo nielen jej, ale aj dcére A.. Z jej výpovede vyplýva, že obžalovaný sa o všetky deti riadne staral, nerobil medzi nimi rozdiely, a keď prišiel domov, stále im niečo kúpil a priniesol, čomu sa veľmi tešili. Z jej výpovede je zrejmé aj to, že v čase, keď synova družka bola v nemocnici, bola pri deťoch aj ona a pomáhala synovi, pričom v byte spali tak, že ona spala s dievčatami v izbe a syn spal so synom Z. v kuchyni. Nevedela sa vyjadriť, či sa malý Z. v noci niekedy zobudil, lebo ona sama chodila spať okolo šiestej - siedmej hodiny, a aj keď sa niekedy zobudila, tak potom zase zaspala a dodala, že nič ju len tak nezobudí. Uviedla, že maloletá A. sa jej nesťažovala na obžalovaného, aby sa k nej správal zle. Skôr ju hnevalo to, že ju matka „otravovala“, aby vyniesla ten nočník, na čo jej hovorila, že jej nedá pokoj. Počas doby, čo bola u syna s deťmi, si nevšimla, aby sa prihodilo niečo také, v dôsledku čoho by sa správanie maloletej A. nejako zmenilo.
Z výpovedí svedkyne V. Š. - matky maloletej poškodenej A. Š., ktoré vo veci urobila, či už to v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní vyplýva, že po tom, čo prišla domov z nemocnice, si na dcére všimla zmeny v jej správaní. Uviedla, že z dievčatka, ktoré bolo veselé, hravé, sa stalo dievča, ktoré sa pozeralo do neznáma, keď ju oslovila, tak nereagovala, neodpovedala jej, ale bola zamyslená, mĺkva, a keď sa jej potom dotkla, tak sa strhla. Svedkyňa ďalej uviedla, že dcéra jej spočiatku nechcela povedať, čo je dôvodom zmeny jej správania, no neskôr, keď sa jej začala vypytovať, čo ju trápi a prečo je taká, tak sa jej už zdôverila. Povedala, že v čase, keď bola ona v nemocnici, pred Z. štvrtými narodeninami, obžalovaný zapol počítač, na ktorom jej ukazoval nahé ženy a ujov, povedal jej, aby si sadla. Keď potom bol nahý už aj on, chytil jej ruku a povedal, aby ho chytila za pohlavný úd, aby rukou robila hore - dole, že sa nemá ničoho báť. Ďalej uviedla, že druhýkrát jej obžalovaný dal vypiť aj alkohol, ktorý jej aj ukázala na polici, potom jej znova kázal, aby mu rukou robila hore - dole po penise, aby ho zobrala aj do úst. Stále to mala robiť hore - dole a že potom mu z „pipika“ vyšlo niečo biele. Dcéra jej povedala, že sa bála, triasla, ale obžalovaný jej povedal, aby bola ticho - nezobudila Z. a dodal, že teraz sa to naučí, a keď bude veľká, tak už to bude vedieť robiť. Z jej výpovede vyplýva, že dcéra jej skutočne o tom, čo sa medzi ňou a obžalovaným stalo, nechcela hovoriť, no vysvetlila jej, že nesmie klamať, a keď niečo zlé urobil jej, tak to môže urobiť aj iným deťom. Dcéra sa jej až potom so všetkým zdôverila, povedala, čo s ňou obžalovaný robil, čo od nej vyžadoval, no zároveň ju prosila, aby o tom nikomu nepovedala, lebo nechcela, aby sa to riešilo cez súdy, aby sa nemusela hanbiť na verejnosti a pred spolužiakmi.
Výpovedi tejto svedkyne súd nemal dôvod neveriť, táto je podľa názoru súdu presvedčivá, pravdivá a svedkyňa v nej aj logicky vysvetlila dôvod, prečo maloletá A. pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľkou sa nechcela jednoznačne vyjadrovať a vypovedať o tom, čo sa medzi ňou a obžalovaným v skutočnosti stalo.
Pokiaľ obhajkyňa obžalovaného výpoveď svedkyne V. Š. spochybňovala o. i. aj tým, že vzhľadom na vyjadrenie jej matky poukazovala na jej duševný stav a tento navrhla vyšetriť znalcom z odboru psychiatrie, súd takýto názor a presvedčenie, aby bolo potrebné v rámci súdneho konania pribrať znalca na vyšetrenie jej duševného stavu nemá, preto takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol a poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že trestné konanie je kontradiktórne, si obhajoba mohla takýto dôkaz zadovážiť a predložiť aj sama.
Znalkyňa z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých Doc. Mgr. Art. Jaroslava Gajdošíkova Zeleiová, PhD., ktorá vypracovala znalecký posudok na maloletú poškodenú A. Š., tak vo svojom písomnom znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, na ktorom sa na jeho závery v celom rozsahu odvolala, uviedla, že osobnosť maloletej A. je ešte vo vývine, je detská, rozumovo mierne vyššie nadaná ako vekový populačný priemer, s funkčným porozumením situáciám na báze konkrétneho myslenia. Dodala, že maloletá udalosti, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, vnímala ako niečo neadekvátne, rozumovo nepochopiteľné, o čom mlčala z dôvodu, aby neurobila rozruch, z dôvodu, že jej bol orálny styk obvineným predostieraný ako niečo normálne. Udalosti, ktoré maloletá prežila, dokáže dostatočne presne reprodukovať a vyjadriť verbálne, aj neverbálne. S emočnou podporou je schopná popísať čas, miesto a vzťahové aj epizodické okolnosti, pri ktorých sa cítila, a naďalej cíti, zneužitá a poškodená. Preto, aby zvládla emočnú intenzitu hnusu, poprela udalosti za cenu istej emočnej izolácie a odcudzenosti. Emócie negatívne obsadené disociovala, vytesnila. Jej doterajšie mentálne reprezentácie mužského údu a orálneho orgánu boli abruptne zmenené, čo môže mať negatívny dopad na jej neskorší vzťah k heterosexuálnym aktivitám v zrelom veku. Maloletá sa po predmetných udalostiach emočne diskrétne stiahla a zneistela, voči autorite zintenzívnila svoj odstup, stala sa viac senzitívnejšou a ostražitejšou, nakoľko do okolia premieta pocity obáv a ohrozenia. Napriek tomu, jej celková osobnostná výbava ju relatívne dobre disponuje, aby zvládla funkčne a aktívne neistoty úzkosti a vnútorného osamotenia a aby sa efektívne adaptovala na nové situácie. V súčasnosti má maloletá akcentovanú racionálnu kontrolu vlastných emócií v dôsledku zvýšenia bazálnej neistoty. Rizikový je u maloletej psychický mechanizmus spracovania negatívne obsadených intenzívnych emócií, v ktorom sa objavujú disociované reakcie pri zameraní jej pozornosti na predmetný skutok. Ak by sa do budúcnosti mechanizmus fixoval, mohlo by to z dlhodobého hľadiska ohroziť jej neurobiologickú integritu, a preto sa odporúča podporná, na kongruentné prežívanie zameraná terapii maloletej a facilitáciu jej vzťahu s matkou, rovnako aj edukovanie matky ohľadom emočného a verbálneho zrkadlenia a dotykového sýtenia maloletej. V prípade, že v budúcnosti bude mať maloletá primerane veku sprostredkovaný pozitívny význam sexuality a rodiny, nemusia mať pre jej ďalší vývin predmetné udalosti negatívny dopad, no nakoľko nežije v úplnej rodine, môže mať v zrelom veku laxný alebo závislý vzťah k partnerovi.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa sa v plnom rozsahu odvolala na závery svojho znaleckého posudku a vysvetlila aj okolnosti, prečo maloletá pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľkou neuviedla všetky podrobnosti ohľadom toho, ako sa k nej mal správať obžalovaný. Po skončení výpovede, v súvislosti s otázkou obhajkyne obžalovaného ohľadom výpovede maloletej z prípravného konania, kedy sa k danému skutku v podstate jednoznačne nevyjadrila, nespomenula ho, a to aj napriek tomu, že zo strany vyšetrovateľky jej bolo uvádzané, či ešte nechce niečo povedať, a teda podľa obhajoby maloletá mohla byť ovplyvnená matkou, prelomila túto bariéru a pri znaleckom vyšetrení sa skutkový stav zmenil, znalkyňa uviedla, že vzhľadom na emočne náročnú výpoveď maloletej, táto chcela vytesniť prežité udalosti, takto to aj hovorila a hovorila to autenticky, opakovane počas znaleckého vyšetrenia - „ja som na to chcela zabudnúť“. Dodala, že je to prirodzený mechanizmus, ktorý je pre ňu spätý s emočným diskomfortom. To, ako jej maloletá poškodená hovorila, že na to chcela zabudnúť, bolo podľa znalkyne veľmi zosúladené v neverbálnom prejave, v očiach, v tóne hlasu. Znalkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že aj ona mala hypotézu, či za tým nie je skrytý motív, tak sa opakovane stávala do pozície, že tomu nerozumie a že si to potrebuje vysvetliť, a preto si jednu a tú istú jej výpoveď overovala z rôznych strán. Pri tom sledovala aj jej neverbálny prejav tela a dokonca si od nej nechala demonštrovať ako sedela v rozkroku obžalovaného, pri čom maloletá spontánne ukazovala pohyb rukami, menil sa jej pritom prietok krvi v tvári a došlo aj spontánne k tomu, že keď mala vypovedať o vložení penisu do úst, tak si zakryla ústa a naplo ju na zvracanie, čo je pre znalkyňu vysvetliteľné vzhľadom na obranné mechanizmy a potrebu bezpečia, i vzhľadom na rozumový vývin dieťaťa. Podľa znalkyne skutočnosť, že matka maloletú racionálne nabádala, aby vypovedala o tom, čo sa jej stalo, aby sa to nemuselo opakovať aj iným dievčatám, nič nemení na tom, že výpoveď maloletej je vierohodná, potvrdila to jej telesná symptomatika, a teda vplyv matky na tom nehral žiadnu rolu.
Z výpovede znalca z odboru zdravotníctva a farmácie- odvetvie psychiatrie MUDr. Alfonza Porvažníka, ktorý vyšetroval obžalovaného, vyplýva, že u neho bola zistená porucha koordinácie sexuálnych motivačných systémov- sexuálna agresivita, užívanie alkoholu, ktoré má aj abuzívny ráz, frekvencia požitia alkoholu nie je v ťahoch. Pokiaľ sa obžalovaný skutku dopustil a mal by požitý alkohol, jednalo by sa iba o odbrzďujúci vplyv alkoholu a požitie alkoholu by malo vplyv na nepodstatné zníženie ovládacích schopnosti a rozpoznávacie schopnosti by zostali zachované v plnom rozsahu. Ovládacie schopnosti boli v čase spáchania skutku podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté a rozpoznávacie schopnosti boli zachované v plnom rozsahu a obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Zo záveru znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca je zrejmé, že za účelom sexodiagnostiky požiadal o doplnenie sexuologického vyšetrenia a PPG vyšetrenia znalkyňu MUDr. Caisovú - Škultétyovú, na čo bol ním vopred upozornený a ktorému sa dobrovoľne podrobil. Dodal, že na základe tohto vyšetrenia bola u obžalovaného zistená sexuálna deviácia v zmysle sexuálnej agresivity, ktorú si však obžalovaný nepripúšťa a neuvedomuje, čo by mohlo byť rizikom pre spoločnosť a okolie, a preto mu odporučil zvážiť nariadenie ochrannej sexuologickej liečby ambulantnou formou.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú - Škultétyovú, ktorá sa v plnom rozsahu odvolala na svoje závery, ktoré uviedla v písomnej forme k znaleckému posudku znalca MUDr. Porvažníka. Z týchto záverov je zrejmé, že obžalovaný vo svojich sexuálnych preferenciách uprednostňuje ženy, jeho sexuálny záujem je veľmi široký a zahrňuje osoby ženského pohlavia rôzneho veku. PPG vyšetrenie ukázalo, že obžalovaný trpí poruchou koordinácie sexuálnych systémov, čo znamená, že sexualita sa u neho môže nabudiť aj v neerotickom kontexte - aj so ženou nespolupracujúcou, ženou eroticky nevyladenou a pod., teda, že mu chýba oblasť dvorenia. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného zistila, že trpí sexuálnou deviáciou, sexuálnou agresivitou, odporučila, aby sa podrobil ochrannej sexuologickej liečbe ambulantnou formou.
Obžalovaný I. W. je v mieste trvalého bydliska hodnotený iba všeobecnými údajmi. V ústrednej evidencii priestupkov má 8 záznamov a doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný. Bol už odsúdený aj za obdobnú trestnú činnosť, a to rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 26.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 28.04.2015 pre pokračujúci trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ a pre pokračujúci trestný čin sexuálneho násilia podľa 241a ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. /účinného do 31.12.2005/, ktorých sa tiež dopustil na nevlastnej dcére, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 24.09.2009. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 31.03.2014 za prečin podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý vykonal dňa 26.09.2014, a teda toto odsúdenie má vzhľadom na ustanovenie § 92 ods. 2 Tr. zák. zahladené.
Prokurátorka v záverečnej reči navrhla u obžalovaného W. uznať vinu v zmysle podanej obžaloby a vzhľadom na osobu obžalovaného tomuto navrhla uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby a pre jeho výkon ho zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia a taktiež aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
Obhajkyňa obžalovaného naopak navrhla obžalovaného oslobodiť spod podanej obžaloby. Poukázala na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých podľa nej nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že sa stal skutok, uvedený v obžalobe. Poukázala na výpoveď maloletej poškodenej, ktorá podľa nej nepotvrdila, aby ju obžalovaný sexuálne zneužil a údajné sexuálne zneužitie malo vyplynúť zo znaleckého posudku. Podľa obhajkyne maloletá poškodená bola k výpovedi nabádaná svojou matkou, ktorá si všetko vymyslela, aby sa obžalovaného zbavila, pomstila sa a ublížila mu. Obhajkyňa poukázala na to, že tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd, zamietli jej návrh na vyšetrenie duševného stavu svedkyne V. Š. - matky maloletej poškodenej a nebolo im ani umožnené, aby si zabezpečili znalecký posudok na vlastné náklady. Podľa jej názoru nebolo preukázané, aby sa obžalovaný dopustil žalovaného skutku, a preto v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. ho navrhla oslobodiť.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že sa necíti byť vinným, lebo žiaden skutok nespáchal.
Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je toho presvedčenia, že vina obžalovaného je dostatočne preukázaná predovšetkým výpoveďou matky maloletej poškodenej a znalkyne Doc. Mgr. Art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD., ktoré vo svojich výpovediach presvedčivo vypovedali o tom, čo im uviedla maloletá poškodená, ako sa k nej správal obžalovaný počas doby, čo jej matka bola v nemocnici, pričom ich výpovediam súd nemal dôvod neveriť a obidve logicky, presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlili, prečo maloletá spočiatku a dokonca aj pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľkou, neuviedla všetky podrobnosti ohľadom správania sa obžalovaného - nechcela si to pripomínať a chcela na to čo najskôr zabudnúť. Takéto racionálne vysvetlenie jej výpovede je podľa názoru súdu pochopiteľné a aj samotná znalkyňa uviedla, že maloletá vnímala udalosti, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, ako niečo neadekvátne, rozumovo nepochopiteľné, o čom mlčala z dôvodu, aby neurobila rozruch a z dôvodu, že jej bol orálny styk obžalovaným W. predostieraný ako niečo normálne. Z výpovede znalkyne je zrejmé, že maloletá sa viackrát vyjadrila, že o skutku nechcela hovoriť, aby tým nezaťažovala matku, a preto, lebo chcela na prežitú skúsenosť zabudnúť a vytesniť ju. Aj keď maloletá poškodená priamo pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľkou neuviedla všetky podrobnosti, ako sa k nej obžalovaný správal a čo od nej požadoval, predsa z výpovede znalkyne je zrejmé, že poškodená jej pri ďalšom vyšetrení uviedla, okrem iného aj to, že po tom, čo robila svojou rukou s pohlavným údom obžalovaného, mu z neho „niečo vytieklo“. Podľa názoru súdu takéto vyjadrenie maloletej svedčí o pravdivosti jej výpovede, lebo podľa názoru súdu, ak by to sama nezažila - nevidela, tak by sa to nemala od koho dozvedieť.
Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že skutku sa nedopustil, lebo v tom čase bola v byte prítomná aj jeho matka a táto si nič nevšimla a nepočula, tak v tomto smere súd poukazuje na samotnú výpoveď jeho matky
- svedkyne O. W., ktorá uviedla, že spať chodila skoro, spala vo vedľajšej izbe, a aj keď sa niekedy zobudila, tak ihneď zaspala, a preto nemusela vidieť alebo počuť, čo sa dialo vo vedľajšej izbe medzi obžalovaným a maloletou poškodenou.
Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takúto osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov.
Podľa § 201 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 127 ods. 5 Tr. zák. blízkou osobou na účely trestných činov, o. i. aj sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., sa považuje aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd po vykonanom dokazovaní nadobudol presvedčenie, že žalovaný skutok sa stal, že sa ho dopustil obžalovaný I. W., že tento skutok tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej, naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, lebo skutočne iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a skutku sa dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe, za ktorú maloletú poškodenú A.. Š., ktorá s ním v tom čase žila v spoločnej domácnosti, treba považovať /§ 127 ods. 5 Tr. zák./. O vine obžalovaného teda súd pochybnosti nemal, a preto ho uznal vinným. Na tomto závere nič nemení ani to, že podľa znaleckého posudku znalkyne MUDr. Caisovej Škultétyovej u obžalovaného W. zistená sexuálna deviácia je vrodená a podľa záveru znaleckého posudku, ktorý bol na obžalovaného vypracovaný v inej - obdobnej trestnej veci, v ktorej bol právoplatne odsúdený a na ktorý záver poukázala obhajkyňa obžalovaného, takáto sexuálna deviácia zistená nebola.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti - na okolnosti prípadu, a teda na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosti nápravy, na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného W. súd nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť. Priťažovalo mu to, že v minulosti už bol viackrát súdne trestaný, a to aj pre obdobnú trestnú činnosť. Vzhľadom k prevahe priťažujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, teda k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri zločine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona je trestná sadzba u trestu odňatia slobody sedem až dvanásť rokov.
Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ rokov, ktorý by mu mal byť uložený aj pri opätovnom spáchaní zločinu, ktorý už zo zákona musel byť nepodmienečný, lebo dospel k presvedčeniu, že jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, je možné dosiahnuť iba takýmto trestom. Podľa názoru súdu, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jeho výmera môže splniť výchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie a skutočne môže vplývať na obžalovaného v tom smere, aby sa v budúcnosti už nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti a zároveň súd je aj toho presvedčenia, že takto uložený trest môže splniť výchovný účel aj z hľadiska generálnej prevencie. Pre výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, resp. bol podmienečne prepustený z výkonu trestu pre úmyselný trestný čin.
S ohľadom na záver znaleckého posudku znalcov - psychiatra a sexuológa, súd uložil obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie, a to ambulantnou formou, ktorú formu, aj vzhľadom na dĺžku uloženého trestu odňatia slobody, je potrebné považovať za postačujúcu.
Poukazujúc na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.