Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/21/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Simony Štanglovičovej a prísediacich sudcov Ing. Evy Antalíkovej a Mgr. Richarda Greguša, v trestnej veci obžalovaného A.. A. S. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 9 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný

A.. A. S. , narodený XX.XX.XXXX v J. trvale bytom Y. A., X. ul. Č. XXX/XX prechodne bytom P. č. XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ od presne nezisteného obdobia pred letnými prázdninami v roku 2016 do XX.X.XXXX, kedy maloletá poškodená Z.S, nar. XX.X.XXXX nadobudla vek XX rokov, v mieste trvalého bydliska v Y. A. v rodinnom dome na X. ul. č. XX, opakovane dva až trikrát týždenne v nočných hodinách sexuálne zneužíval svoju maloletú dcéru Z.S., ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti a bola žiačkou základnej školy, tým spôsobom, že potom čo maloletá poškodená zaspala v jej detskej izbe, prichádzal k jej posteli a ľahol si k nej, vyzliekal jej spodný diel pyžama, dotýkal sa jej a hladil ju po celom tele a na intímnych miestach , bozkával ju na tvár a po celom tele vrátane intímnych miest, zasúval jej prsty do pošvy, obnažil sa a dotýkal sa pohlavným údom o jej obnažené telo, dával jej ruky na svoj pohlavný úd, ľahol si na poškodenú a pohyboval sa na jej tele, napriek odporu maloletej, ktorá ho kopala a plakala,

2/ od XX.X.XXXX, kedy maloletá poškodená Z.S, nar. XX.X.XXXX nadobudla vek XX rokov, až do konca vianočných prázdnin školského roku XXXX/XXXX, teda do presne neurčeného dňa najneskôr do X.X.XXXX, v mieste trvalého bydliska v Y. A. v rodinnom dome na X. ul. č.XX, počas letných mesiacov XXXX opakovane dva až trikrát týždenne v nočných hodinách a od septembra XXXX najmä cez víkendy, pretože maloletá v školských dňoch bývala na internáte, sexuálne zneužíval svoju maloletú dcéru Z.S., ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti a bola od septembra XXXX žiačkou cirkevného gymnázia v E., tým spôsobom, že potom čo maloletá poškodená zaspala v jej detskej izbe, prichádzal k jej posteli a ľahol si k nej, vyzliekal jej spodný diel pyžama, dotýkal sa jej a hladil ju po celom tele a na intímnych miestach , bozkával ju na tvár a po celom tele vrátane intímnych miest, zasúval jej prsty do pošvy, obnažil sa a dotýkal sa pohlavným údom o jej obnažené telo, dával jej ruky na svoj pohlavný úd, ľahol si na poškodenú a pohyboval sa na jej tele, napriek odporu maloletej, ktorá ho kopala a plakala,

t e d a :

v bode 1

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti a odkázanosti, na chránenej osobe, ktorou je blízka osoba a odkázaná osoba,

v bode 2 obžaloby:

iným spôsobom sexuálne zneužil dieťa, ktoré je odkázanou osobou,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1:

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 9 Trestného zákona,

v bode 2:

prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, s použitím § 127 odsek 1, odsek 9 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15.03.2019, podanej na Okresný súd Nitra dňa 19.03.2019 pod č. 1 Pv 82/18/4403, súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému Mgr. A. S. (ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu vo vyššie uvedenej obžalobe.

Nakoľko na všetky otázky súdu položené mu primerane podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom vyjadrení prokurátora a obhajcu súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 9 Trestného zákona ako aj prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, s použitím § 127 odsek 1, odsek 9 Trestného zákona. Súd teda mal za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto aj správne právne kvalifikované a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia a to oboznámením listinných dôkazov: odpis registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z čl. 339, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z čl. 338, znalecký posudok č. 2/2019 z čl. 283-295, znalecký posudok č. 10/2019 z čl. 234-282, znalecký posudok č. 54/2018 z čl. 199-233 a znalecký posudok č. 36/2018 z čl. 168-198.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný má evidované dva záznamy v registri priestupkov, pričom v jednom prípade ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno l) zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s § 4 odsek 2 písmeno m) zákona č. 8/2009 Z. z. (používanie telefónneho prístroja počas vedenia vozidla) a v druhom prípade ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno l) zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. (porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky - neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky).

Zo znaleckého posudku č. 2/2019 znalca X.. A.. B. D., Z.. zo dňa 02.01.2019 vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená deviácia v pedofílie (hetero), ani znalec nepredpokladá, vzhľadom k absencii odoziev na pedofilne orientované podnety, že pedofilné formy sexuálnej interakcie by mohli významným spôsobom patriť do spektra foriem smerujúcich k vzrušeniu a uspokojovaniu pohlavného pudu, hraničným stavom u obžalovaného je záujem o dospievajúce objekty (heterosexuálne) v zmysle hebefílie. V bode 2 záveru znaleckého posudku znalec konštatuje nízku mieru asertivity ako príspevok k možnému zlyhaniu pri náraste napätia z neuspokojených potrieb, nielen sexuálnych a tiež že takto klesá i aktuálna kapacita pre zvládanie stresu a tým aj kvalita kontroly správania.

Zo znaleckého posudku č. 10/2019 znalca A.. B. K. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný netrpí sexuálnou úchylkou v zmysle in modo (v spôsobe dosahovania sexuálnej slasti) ani sexuálnou úchylkou v zmysle in objecto (v zameraní sexuálneho objektu) a tiež že u obžalovaného nie je dôvodné uložiť ochranné liečenie.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Z.. Y. I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že osobnosť obžalovaného je emočne a sociálne nezrelá, nekriticky vysoko sebavedomá, so závažnými poruchami v oblasti sociálneho kontaktu, najmä s narušeným kontaktom s realitou. Poznávanú a prežívanú realitu neadekvátne rekonštruuje pod tlakom vnútorných potrieb a impulzov, ktoré nezvláda. Vo vzťahu k druhému pohlaviu je zásadne dominantný, so snahami vlastniť, pričom nerešpektuje jeho požiadavky a potreby. Sám sa prehnane zaoberá svojou mužnosťou, resp. sexom, čo ukazuje na jeho psychosexuálnu nezrelosť, tiež sexuálnu nedostačivosť a celkovú problematiku v oblasti sexuality. Je podozrievavý a vzťahovačný čo hraničí s patológiou, zakrýva svoje vnútorné rozpory a nevyrovnanosť, ktoré hraničia s rozkladom osobnosti. Celé správanie je ovplyvnené zníženou racionálnou kontrolu, narušeným kontaktom s realitou, čo potvrdzujú aj hrubé perseverácie, bizarné verbalizmy, detailizovanie, vyhýbavá verbalizácia a kontaminácie, ktoré predstavujú vystupňovanú formu konfabulácií. Spôsob uchopovania reality je roztrieštený pod tlakom nezvládnutých vnútorných impulzov, čo ho vedie k rezignácii alebo až k úniku s vedomím, že nie je schopný prekonávať ani malé prekážky. V bode 2 záveru znaleckého posudku znalec ďalej uvádza, že obžalovaný má osvojené základné mravné a morálne hodnoty a pravidlá, no ich rešpektovanie mu robí značné problémy v dôsledku celkovej dezintegrácie osobnosti, pričom jeho správanie a prežívanie je ovplyvnené bigotnou religiozitou, ktorej podriaďuje svoj osobný život, výchovu detí a život celej rodiny. Zo záveru znaleckého posudku tiež vyplýva odporúčanie skúmania duševného stavu znalcami z oblasti psychiatrie (znalecký posudok č. 10/2019). ako aj v ňom Z lekárskej správy A.. E. - klinického psychológa obsiahnutej v predmetnom znaleckom posudku vyplýva, že obžalovaný nemá dostatočne objektívny náhľad nad vecou, badateľná je tendencia sebaospravedlňovania a bagatelizácia závažnosti a prípustnosti vlastného správania a pohnútok, ktoré k nemu viedli, pričom o možnom výkone trestu hovoril obžalovaný s úsmevom, navonok síce proklamuje presvedčenie, že sexuálne motivované správanie voči dcére ani iným deťom nebude opakovať, rizikom v osobnosti obžalovaného je však nestabilita pri nižšej miere zvládania záťaže, ktorá prechádza do frustrácie, čo oslabuje racionálnu kontrolu, schopnosť náhľadu a reálneho hodnotenia svojho konania, čo súvisí s nezrelosťou osobnosti a vnútornou nestabilitou, strachom prevziať zodpovednosť za svoje správanie, ktoré skutočnosti zakladajú riziko, že pri dlhodobejšej záťaži môže byť jeho autoregulácia riziková k zlyhaniam.

Zo znaleckého posudku č. 36/2018 znalca Z.. Y. I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že u maloletej Y. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len poškodená) sú prítomné pocity menejcennosti a celkovej slabosti, s neschopnosťou presadiť sa. V sociálnych situáciách ovplyvňuje jej správanie nedostatok sebadôvery, ako aj celková neschopnosť chápať a porozumieť aj bežným sociálnym situáciám. Má potrebu stability, istoty a bezkonfliktných vzťahov s blízkymi, ktorá aktuálne nie je uspokojovaná, preto prežíva pocity tlaku z okolia, je citlivá a ľahko zraniteľná, so schopnosťou empatie. Aktuálne u nej prevažuje zlá nálada a nevýkonnosť, celkové interpersonálne ťažkosti, anhedónia (neschopnosť prežívať radosť a potešenie) a celkovo znížené sebahodnotenie. Vo vzťahu k prítomnosti a bezprostrednej minulosti prežíva pocity studu, viny a poníženia a vo vzťahu k budúcnosti pocity beznádeje. Je sklamaná z riešenia súčasnej situácie, čo sa prejavuje smútkom, depresívnym ladením a občasnou hostilitou aj voči tým, ktorí jej pomáhajú. Príčinou tohto stavu je disociácia emočného prežívania, ktorá sa ukazuje ako obranná reakcia. Nedokáže si správne vysvetliť situáciu do ktorej sa dostala, bojí sa hovoriť o niečom, za čo cíti vinu a čo jej prináša útrapy, v dôsledku čoho pesimisticky uvažuje aj do budúcnosti. Jej nízke sebahodnotenie vedie k pocitom bezmocnosti, pasivite a rezignácii. Udalosť, ktorá je predmetom vyšetrovania spôsobila u poškodenej celkovú traumatizáciu jej osobnosti s prejavmi príznakov postraumatickej stresovej poruchy (znovuprežívanie obťažovania otcom formou flešov spojené s intenzívnym strachom, pocitmi bezmocnosti a hrôzy - nočné desy, pri popise traumatizujúcich zážitkov sa objavujú búrlivé afektívne reakcie doprevádzané vegetatívnymi príznakmi - červenanie, blednutie, potenie, dýchavičnosť, plač, pocity úzkosti a celkové depresívne ladenie osobnosti s útlmom aktivity - prejavy smútku, trúchlenie nad stratou kontaktu so súrodencami, s rodinou). S poukazom na uvedené znalec konštatuje, že poškodená nutne vyžaduje intenzívnu terapiu zameranú na zmiernenie a odstránenie príznakov posttraumatickej stresovej poruchy a celkové racionálne zvládnutie daného problému ako aj že už toho času podlieha sebaobviňovaniu za terajší stav.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom bral do úvahy najmä spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd uvedený trest ukladal ako trest úhrnný podľa § 41 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný skutkom, ktorého sa dopustil, spáchal viac trestných činov, keďže v konaní pokračoval i po dosiahnutí 15 rokov veku poškodenej, dopustil sa zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 9 Trestného zákona a prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, s použitím § 127 odsek 1, odsek 9 Trestného zákona. V danom prípade ide o dva skutky, ktorých skutkový základ je časovo oddelený a každý z nich napĺňa znaky iného trestného činu. Objekty sú rozdielne, pri § 201 objektom je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti a pri § 202 sloboda rozhodovania v pohlavných vzťahoch. Úhrnný trest súd ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, a teda podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, kde trestná sadzba predstavuje sedem až dvanásť rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, a tieto obžalovaný spáchal dvoma skutkami, súd bol povinný zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (§ 201 odsek 2 Trestného zákona) o jednu tretinu, ktorá trestná sadzba po takto súdom vykonanom zvýšení by predstavovala sedem až 13 rokov a 8 mesiacov. Súd vzhliadol u obžalovaného tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ďalej podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, a teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom tým, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe. Súd u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a to zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 9 Trestného zákona a prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, s použitím § 127 odsek 1, odsek 9 Trestného zákona. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 odsek 3 trestného zákona bol povinný znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Nakoľko súd pri ukladaní úhrnného trestu na jednej strane podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby ustanovenej za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona o jednu tretinu vzhľadom na skutočnosť, ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, a tieto obžalovaný spáchal dvoma skutkami, a na strane druhej vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností zároveň podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu o jednu tretinu, takto upravená trestná sadzba v konečnom dôsledku predstavovala pôvodnú trestnú sadzbu za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, teda sedem až dvanásť rokov. Súd v rámci uvedenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici vo výmere sedem rokov, nakoľko s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu páchateľa a jeho pohnútku považuje tento trest za primeraný, zákonný a spravodlivý a zároveň za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Súd pri uložení trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby poukazuje najmä na poľahčujúce okolnosti ako aj na skutočnosť, že pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona objektívna stránka tohto trestného činu rozlišuje dva spôsoby konania, a to vykonanie súlože a iný spôsob sexuálneho zneužitia, ktoré spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry poškodených, pričom obžalovaný spáchal zločin z nich podľa súdu „miernejším“ spôsobom.

Čo sa týka mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona navrhovaného obhajcom obžalovaného, súd uvádza, že v danom prípade, najmä vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval použitie trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone pre obžalovaného za neprimerane prísne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na charakter páchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný ako otec štyroch detí jedno z nich (poškodenú) sexuálne zneužíval v ich spoločnej domácnosti, pričom práve ako rodič, ako zákonný zástupca detí mal povinnosť zabezpečiť v zmysle zákona o rodine svojim deťom pokojné a bezpečné prostredie. V predmetnej veci práve naopak, obžalovaný využíval prítomnosť poškodenej v domácnosti a opakovane svoju dcéru sexuálne zneužíval. Súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že poškodená sa v dôsledku konania obžalovaného netešila domov, nakoľko vedela, že sa jeho konanie bude opakovať, pričom sa zároveň obávala, že by mohlo prísť až k vykonaniu súlože.

Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že obžalovaný zneužil svoje postavenie ako rodiča, keď svoju maloletú dcéru, ktorá je na neho odkázaná, sexuálne zneužil a rovnako i na dĺžku trvania páchania trestnej činnosti, vek poškodenej, postavenie otca ako rodiča a zákonného zástupcu poškodenej a v neposlednom aj na skutočnosť, že predmetných trestných činov sa obžalovaný dopustil nielen ako rodič, ale aj ako pedagóg. Protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil voči svojej vlastnej dcére, o ktorú sa na základe zákona o rodine má starať, zabezpečovať jej priaznivé pokojné a bezpečné rodinné prostredie, pripravovať ju svojim príkladným životom do budúcnosti a vychovávať ju riadnym spôsobom života. Obžalovaný výrazným a neakceptovateľným spôsobom zasiahol do jej intímneho a citového života, pričom svojim zákonom nedovoleným a neprípustným konaním vyvolal u svojej dcéry traumatizáciu a pocity sebaobviňovania. Obžalovaný zločin sexuálneho zneužívania spáchal závažnejším spôsobom konania (páchal ho po dlhší čas ako aj využitím tiesne, neskúsenosti a odkázanosti) a zároveň na chránenej osobe (páchal ho na svojej vlastnej dcére, teda osobe blízkej a na neho odkázanej), ktoré skutočnosti zvýrazňujú vysokú závažnosť trestnej činnosti obžalovaného. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu zvýrazňujúce závažnosť trestnej činnosti obžalovaného mal súd za to, že mimoriadne zníženie trestu by dostatočne nevyjadrovalo morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a nemohlo by ani splniť účel uvedený v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného zákona t.j. zabezpečiť dôslednú ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov. V tejto súvislosti súd poukazuje na znalecký posudok č. 54/2018 PhDr. Zuzany Bielikovej ako aj v ňom obsiahnutú lekársku správu A.. E. - klinického psychológa, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nemá dostatočne objektívny náhľad nad vecou, badateľná je tendencia sebaospravedlňovania a bagatelizácia závažnosti a prípustnosti vlastného správania a pohnútok, ktoré k nemu viedli, pričom o možnom výkone trestu hovoril obžalovaný s úsmevom, navonok síce proklamuje presvedčenie, že sexuálne motivované správanie voči dcére ani iným deťom nebude opakovať, rizikom v osobnosti obžalovaného je však nestabilita pri nižšej miere zvládania záťaže, ktorá prechádza do frustrácie, čo oslabuje racionálnu kontrolu, schopnosť náhľadu a reálneho hodnotenia svojho konania, čo súvisí s nezrelosťou osobnosti a vnútornou nestabilitou, strachom prevziať zodpovednosť za svoje správanie, ktoré skutočnosti zakladajú riziko, že pri dlhodobejšej záťaži môže byť jeho autoregulácia riziková k zlyhaniam. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že aj keď obžalovaný má osvojené základné mravné a morálne hodnoty a pravidlá, ich rešpektovanie mu robí značné problémy v dôsledku celkovej dezintegrácie osobnosti. S. v tejto súvislosti poukazuje aj na závery znaleckého posudku X..

A.. B. D., Z.., kde znalec uvádza, že u obžalovaného nízka miera asertivity je príspevkom k možnému zlyhaniu pri náraste napätia z neuspokojených potrieb, nielen sexuálnych, pričom takto klesá i aktuálna kapacita pre zvládanie stresu a tým aj kvalita kontroly správania.

S. uložený trest vo výmere sedem rokov preto zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § XX odsek 1, odsek 3 a 4 J. zákona, konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu, vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody je súčasne aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K. k tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia tak, ako to ustanovuje § 48 odsek X písmeno a) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.