Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Ek/888/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: T. M., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. XX, XXX XX I., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.037,82 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom, so sídlom Exekútorského úradu Svätoplukova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 553 359, pod sp. zn. 279EX 220/18, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom, so sídlom Exekútorského úradu Svätoplukova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 553 359 pod sp. zn. 279EX 220/18 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.05.2018 domáhal od povinnej vymoženia sumy 4.037,82 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, sp. zn. SRSAspA 01507/17 zo dňa 07.08.2017. Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Juraja Sabola vydaním poverenia pod sp. zn. 58Ek/888/2018 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2018:6118285905.1.

3. Súdny exekútor dňa 12.07.2018 doručil tunajšiemu súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 09.07.2018. Dňa 31.10.2018 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie svojho vyjadrenia, ako aj prípadného vyjadrenia oprávneného k predmetnému návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ďalej ho vyzval aj na predloženie upovedomenia o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie do vlastných rúk povinnej a tiež na preukázanie dátumu doručenia návrhu povinnej exekútorskému úradu. Dňa 27.03.2019 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.06.2018 spolu s požadovanou doručenkou preukazujúcou prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk povinnou dňa 28.06.2018. Súdny exekútor zároveň súdu doručil vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 07.11.2018.

4. Nakoľko súd nedisponoval vyjadrením súdneho exekútora k návrhu na zastavenie exekúcie a tiež nemal preukázaný dátum podania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie exekútorskému úradu, opätovne dňa 01.04.2019 vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie a na preukázanie uvedeného dátumu, a to doručením príslušnej obálky opatrenej podacou pečiatkou poštového doručovateľa. Podaním dňa 04.04.2019 súdny exekútor súdu oznámil, že obálkou z návrhu povinnej nedisponuje, ale podľa knihy došlej pošty bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie prevzatý dňa 10.07.2018, pričom súdu uviedol, že k návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá napáda vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, sa vyjadriť nevie.

5. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.07.2018 uviedla, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.08.2017, sp. zn. SRSAspA 01507/17, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Povinná žiada, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a to na rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa povinnej súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinná tvrdila, že ak exekučný titul vydal orgán ktorý k tomu nemal právomoc, jedná sa o ničotné rozhodnutie nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Povinná ďalej uviedla, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) uvedeného predpisu. Tieto ustanovenia sa podľa povinnej týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, ako „spotrebiteľ“, pričom sa v nich premieta klasická rímska zásada „práva patria bdelým“. V prípade „iných“ účastníkov rozhodcovského konania, nevyužitie postupu podľa vyššie uvedených ustanovení má za následok stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci. Avšak podľa povinnej v prípade spotrebiteľov uvedený princíp ustupuje dôležitejšiemu princípu- ochrane práv spotrebiteľa. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Na základe vyššie uvedeného povinná navrhuje exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie. Zároveň povinná podala podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na povolenie odkladu exekúcie.

6. Oprávnený cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzné a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľné, teda je spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený zastáva názor, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Oprávnený dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že povinný mal dostatok času na preštudovanie týchto dokumentov. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovsky rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovsk6mu rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia, kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Nakoľko podľa oprávneného povinná nepreukázala splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, so zastavením exekúcie nesúhlasí.

7. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

8. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie podala povinná v zákonnej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol odôvodnený.

15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

16. Súd preskúmaním exekučného titulu spolu s jeho prílohami, návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 08.02.2016. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 3691371, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru je zrejmé, že uvedená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jej predmetom je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa jeho vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Súčasťou predmetnej rozhodcovskej zmluvy je aj poučenie dlžníka- povinnej o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi, ktorého súčasťou je poučenie spotrebiteľa o práve dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Tiež je jeho súčasťou poučenie o možnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote do troch mesiacov od jeho doručenia, ako aj neskôr po začatí exekúcie, v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bolo aj vyhlásenie dlžníka o tom, že s jej uzatvorením súhlasí, že bol osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov sa súd v otázke platnosti uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu oprávneného a predmetnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, považuje za platný právny úkon. Povinná mala aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (článok II, bod 2 zmluvy), ako aj po vzniku exekučného titulu podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo nevyužila. Zároveň povinná svojím podpisom súhlasila, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnej uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 4.037,82 Eur s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinnej splnená.

17. Exekučný súd z priloženého rozhodcovského rozsudku- exekučného titulu, zistil, že povinná bola výzvou rozhodcovským súdom vyzvaná na podanie žalobnej odpovede v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, výzva bola žalovanej riadne doručená, avšak vyjadrenie v stanovenej lehote nepodala. Súd konštatuje, že povinná na základe uvedeného vedela o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Povinná sa v stanovenej lehote 30 dní od doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede nevyjadrila. Zo strany povinnej zároveň nebol exekučnému súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil to, že nemohla o začatom rozhodcovskom konaní vedieť, a teda sa nemohla brániť.

18. Exekučný súd ďalej uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd je obsahom tohto rozhodnutia viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z uvedeného teda vyplýva, že povinnou vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

19. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

20. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd teda nemal preukázané zo strany povinnej, že bol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov exekúcie, preto súd o jeho náhrade trov exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.