Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/12/2019

Potvrdené rozhodnutím 11Co/212/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu RTD HE s.r.o., so sídlom Rožňava, Čučmianska Dlhá 26, IČO: 36 678 759, zast. Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom Košice, Kováčska 40, proti žalovanému STEFE Rožňava, s.r.o., so sídlom Rožňava, Páterová 8, IČO: 31 673 660, o zaplatenie úrokov z omeškania a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 11C/12/2019-31 z 26.4.2019 Okresného súdu Rožňava rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie."

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu RTD HE s.r.o., IČO: 36 678 759, so sídlom Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, právne zastúpený Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému STEFE Rožňava, s.r.o., IČO: 31 673 660, so sídlom Páterová 8, 048 01 Rožňava, o zaplatenie úrokov z omeškania a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.03.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 1.120.124,60 Eur.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2019 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie s cieľom zriadiť na špecifikovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného záložné právo na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Návrh odôvodnil tým, že voči žalovanému na tunajšom súde je vedené konanie o zaplatenie 1.187.725,- Eur, a to titulom náhrady škody spôsobenej zásahom do pozemku právnych predchodcov žalobcu, v dôsledku čoho došlo k odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve budúcim kupujúcim a k zmareniu možnosti predať predmetné nehnuteľnosti za výhodnú cenu. Uplatňovaná škoda predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou týchto nehnuteľností v danom čase a kúpnou cenou podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo 14. decembra 2018, sp. zn. 12 C 169/2011 tento rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 840.093,50 Eur titulom náhrady škody. Vychádzal pritom z výšky škody určenej ako rozdiel medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a všeobecnou hodnotou nehnuteľností, ktorú určil na sumu 1.120.124,60 Eur, a túto následne krátil o sumu 25 %, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca nesúhlasil s krátením sumy náhrady škody a v tejto časti podal voči predmetnému rozsudku odvolanie. Preto pre priznanie úrokov z omeškania vychádza z uvedenej sumy 1.120.124,60 Eur. Žalobca lustráciou na portáli www.finstat.sk <http:// www.finstat.sk> zistil, že žalovaný v roku 2012, teda už v čase po začatí pôvodného konania o náhradu škody, pristúpil k predaju dlhodobého majetku v sume 839.930,- Eur. Následne aj v ďalších rokoch žalovaný predal dlhodobý majetok, pričom konkrétne v rokoch 2013 mal žalovaný tržby z predaja majetku a materiálu v sume 85.777,- EUR, v roku 2015 v sume 60.655,- EUR, v roku 2016 v sume 54.000,- EUR, v roku 2017 v sume 1.468,- EUR a v roku 2018 v sume 47.767,- EUR. Rovnako je potrebné upozorniť aj na to, že v roku 2018, na rozdiel od všetkých evidovaných predchádzajúcich rokov, dosiahol žalovaný záporný hospodársky výsledok, pričom oproti roku 2017 sa tento prepadol zo sumy 141.193,- Eur na sumu -32.816,- Eur, čo je zásadný negatívny výsledok. Takéto výsledky dosiahol žalovaný bez toho, aby mal v zásade nejaké vyššie výdavky v súvislosti s konaniami, ktoré voči nemu vedie žalobca.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný pristúpil k predaju dlhodobého majetku, resp. že dosahuje nižší resp. záporný hospodársky výsledok, nie je dôkazom, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Taktiež podľa názoru súdu navrhované záložné právo v rozsahu akom ho žiadal zriadiť žalobca v tomto konaní značnou mierou prevyšuje hodnotu uplatnenej pohľadávky a súd aj vzhľadom na zákonné znenie ustanovení o zabezpečovacom opatrení a v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších autorít nemá možnosť moderácie predmetného návrhu. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. Tvrdenia žalobcu sú preto len dohadmi a predpokladmi, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako aj možná existencia viacerých veriteľov žalovaného nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré predstavuje výrazný zásah do majetkových práv žalovaného.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).