Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-30-2018.pdf
PDF · 138.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX P., U. W. XXX/X, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Vladimíra Trvalová, Trojičné námestie 7, 821 06 Bratislava, IČO: 37 563 467 proti žalovanej: H.. E.. O. E.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX U., C. XXXX/XX, zast.: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o určenie vlastníctva k veci takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn. Hyundai Tucson, bielej farby, EVČ: U.-XXX-T., VIN: Q., rok výroby 2016 s príslušenstvom. Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej v jeho prospech vykonať všetky právne kroky vedúce k prevedeniu vlastníctva uvedeného motorového vozidla. Žalobu podal z dôvodu, že so žalovanou sa zoznámil v decembri 2013 a postupne sa u nich vyvinul partnerský vzťah. Žili však oddelene a každý si uhrádzal svoje bývanie a svoje bežné potreby. Ich vzťah bol spočiatku v poriadku a od októbra 2016 začali spolu bývať v prenájme v Obci T.. Postupom času však nastali medzi nimi nezhody. Žalobcove predchádzajúce manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/269/2011, právoplatné dňa 19.01.2012. Žalobca so svojou bývalou manželkou vyriešili vyporiadanie BSM uzavretím mimosúdnej dohody. V zmysle tejto dohody predali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci P. a žalobcovi bolo vyplatené finančné plnenie v čiastke 22 684,40 eura na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov, táto suma bola vyplatená prevodom na jeho účet dňa 17.10.2016. V tom čase už vznikli aj ďalšie nezhody medzi ním a žalovanou, nakoľko jeho dcéry podali návrh na zvýšenie výživného. Žalovaná opakovane zdôrazňovala, že dcéry si nezaslúžia vyššie výživné, a presviedčala ho, nech peniaze z vyrovnania BSM radšej niekde investuje, utvrdzovala ho o tom, že keď si aj niečo kúpi a napíše to na seba, budú mať jeho deti z bývalého manželstva na to nárok a s tým nesúhlasila. Bol pod neustálym stresom a tlakom, a tak v slabej chvíli uveril argumentom žalovanej a súhlasil, že za tieto peniaze zakúpi motorové vozidlo ale formálne bude kupujúca žalovaná. Cez žalovanú vložil sumu 3 000 eur v hotovosti na založenie účtu v H. T. a následne dňa 26.10.2016 previedol zo svojho účtu na tento účet žalovanej sumu 22 000 eur. 1.1. Dňa 18.01.2016 žalovaná uzavrela leasingovú zmluvu č. A. so spoločnosťou Q.-A., J..S..Z.., na kúpu motorového vozidla Hyundai Tucson, EVČ: U.-XXX-T., VIN: Q., rok výroby 2016. Zo sumy 22 000 eur, ktorú previedol na účet žalovanej bola pri podpise uhradená prvá splátka vo výške 17 814 eur. Zo zvyšnej sumy 4 186 eur sa po dohode mali uhrádzať mesačné leasingové splátky vo výške 356,37 eura mesačne a k tomuto účelu zriadila žalovaná trvalý príkaz vo svojej banke. Na to žalovaná požiadala
spoločnosť Q.-A., J..S..Z.. o udelenie súhlasu na zverenie tohto motorového vozidla do užívania žalobcu, uvedená spoločnosť tento súhlas žalobcovi písomne potvrdila od 16.01.2016. Od 24.11.2016 motorové vozidlo užíval nepretržite. Žalovaná trvala na tom, aby vyplatil zvyšnú časť dlhu voči Q.- A., J..S..Z.. a potom na neho automobil prepíše. Žalovaná dňa 24.07.2017 podala žiadosť o predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, ktorá bola schválená od svojej sestry P. B. si požičal 2 000 eur a od H. T., I..J.. mu bol poskytnutý úver vo výške 7 000 eur a zvyšok mal z vlastných úspor. Na základe súhlasu veriteľa Q.-A., J..S..Z.. dňa 31.07.2017 vyplatil za predmetné vozidlo odpredajnú cenu vo výške 10 298,78 eur, a to priamo na účet veriteľa. 1.2. Vzájomné spolužitie so žalovanou už bolo pre neho neúnosné, a tak sa rozhodol, aby na neho urobila prepis motorového vozidla, ktorá mu to sľubovala, avšak stále tento krok odkladala. Vozidlo ďalej užíval, dňa 22.08.2017 za vozidlo uhradil poplatok za PZP. Dňa 05.12.2017 podala na OR-PZ v Topoľčanoch, odbor kriminálnej polície, žalovaná na neho trestné oznámenie za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie, v zmysle ktorého dňa 05.12.2017 dobrovoľne vydal predmetné vozidlo, ktoré bolo ponechané v úschove OR-PZ Topoľčany pod číslom ČVS:ORP-518/VYS-TO-2017. Žalobca dňa 18.01.2018 zaslal žalovanej výzvu na mimosúdne urovnanie sporu dohodou, v ktorej by uznala jeho vlastnícke právo k predmetnému vozidlu. Výzva bola žalovanej doručená dňa 25.01.2018, na ktorú nereagovala.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že túto navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Predmetnú žalobu považuje za zjavne nedôvodnú, šikanóznu, plnú nepravdivých tvrdení. Žalobca nepredkladá žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, že je vlastníkom predmetného automobilu. Zdôrazňuje, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali vlastnícke právo žalobcu k predmetnému automobilu. Žalovaná nadobudla výlučné vlastníctvo k predmetnému automobilu na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 16.11.2016 medzi ňou ako konečným užívateľom a predávajúcim: I., J..S..Z.. a kupujúcim: Q.-A., J..S..Z.. resp. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu č. A. uzavretej dňa 16.11.2016 medzi poskytovateľom leasingu: Q.-A., J..S..Z.. a žalovanou ako prijímateľom leasingu. Žalovaná je ako výlučný vlastník a držiteľ automobilu vedená aj v evidencii príslušného dopravného inšpektorátu. Jej výlučné vlastnícke právo k automobilu vyplýva aj z uzavretia poistných zmlúv.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej listom právnej zástupkyne uviedol, že vložil sumu 3 000 eur v hotovosti na založenie účtu v H. T., I..J.. a následne dňa 26.10.2016 previedol zo svojho účtu na účet žalovanej sumu 22 000 eur, čo je nesporné a žalovaná nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky boli jej vlastníctvom, ako aj dôvod ich nadobudnutia. Žalovaná uzavrela dňa 18.11.2016 leasingovú zmluvu na kúpu predmetného motorového vozidla, zo sumy 22 000 eur, ktorú žalobca previedol na jej účet bola pri podpise uhradená prvá splátka (akontácia) vo výške 17 814 eur a zo zvyšnej sumy sa mali uhrádzať mesačné leasingové splátky. Žalovaná dňa 24.07.2017 podala žiadosť o predčasné ukončenie leasingovej zmluvy. Od svojej sestry P. B. si požičal sumu 2 000 eur, od H. T., I..J.. mu bol poskytnutý uver vo výške 7 000 eur a zvyšok mal z vlastných úspor a dňa 31.07.2017 vyplatil za predmetné motorové vozidlo odpredajnú cenu vo výške 10 298,78 eura. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, že poskytol na zakúpenie motorového vozidla a príslušenstva vlastné finančné prostriedky a o vozidlo sa staral a užíval ho ako vlastné.
4. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 10.10.2018, ktorého pojednávania sa nezúčastnila žalovaná. Jej neúčasť ospravedlnil právny zástupca zo zdravotných dôvodov. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalovanej. 4.1. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca zotrváva na podanej žalobe a jej odôvodnení. Poukázala na to, že počas celého vzťahu so žalovanou predmetné motorové vozidla užíval, riadne sa oň staral, platil všetky výdavky s tým spojené ako je údržba, servisná kontrola. Spor vznikol až v čase, keď žalobca a žalovaná ukončili svoj osobný vzťah ako partnerský, ešte v tom čase žalovaná súhlasila s tým, že predmetné motorové vozidlo prepíše na žalobcu, ktorý na to vyplatil zostatok leasingu. Žalobca dostatočne preukázal, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na obstaranie tohto motorového vozidla boli jeho. 4.2. Právny zástupca žalovanej uviedol, že rozporujú skutočnosti tvrdené žalobcom vo vyjadrení. Čo sa týka sumy 3 000 eur predkladá čestné prehlásenie D.. A. J., že v mesiaci október 2016 požičala H.. E.. O. E. finančné prostriedky vo výške 3.000 eur a vzhľadom na dôveryhodnosť žalovanej zmluvu o pôžičke v písomnej forme nepovažovala za potrebnú, čestné prehlásenie je datované 10.07.2018. Predkladá výpis z účtu o realizovaní vkladu sumy 3.000 eur na účet zriadený žalovanou a tiež predkladá potvrdenie
o vklade priamo žalovanou v sume 3.000 eur s dátumom 26.10.2016. Čo sa týka sumy 22.000 eur, ktorú mal poukázať žalobca na účet žalovanej, jednalo sa o vrátenie pôžičky, ktorá bola dojednaná medzi stranami zmluvou o pôžičke zo dňa 30.05.2013 uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Z článku II vyplýva výška peňažnej pôžičky 18.000 eur s povinnosťou vrátiť pôžičku najneskôr do 30.05.2017. Predkladá dodatok k zmluve o pôžičke datovaný 29.10.2016, predmetom ktorého je predčasné vyplatenie pôžičky spolu s dohodnutým zmluvným úrokom a k tomu predkladá výpis z účtu o transakcií 22.000 eur prijatej 28.10.2016. Je nepochybné, že zálohovú platbu ako aj jednotlivé splátky za auto uhrádzala žalovaná. Predkladá výpisy z účtov a to zálohová platba 17.814 eur z účtu žalovanej H. T. s dátumom 15.11.2016 a následne jednotlivé splátky po mesiacoch čiastka po 356,37 eura. Žalobca spochybňoval finančné zabezpečenie žalovanej aj v súvislosti s jej chorobu a PN, preukazujú, že žalovaná zabezpečená finančne bola a to výpismi z účtov z rozličných období napr. zostatok účtu z roku 2017, kde bol zostatok 24.101,79 eura, výpis z účtu z februára 2008, kde je uvedená suma 382.785,67Sk, ďalší účet z roku 2007 suma 301.517 Sk a dôkaz poistného plnenia pre prípad straty zárobku dôsledkom choroby. Žalovaná v tej dobe poberala čiastočný invalidný dôchodok. Pred chorobou aj mimo PN žalovaná bola zamestnaná, bola bezdetná, nemala partnera, takže o úsporách nemusia byť pochybnosti. Žalobca sa snaží vykresliť obraz žalovanej, že ona tlačila na to, aby išlo o nejaké fiktívne nadobudnutie predmetného automobilu, majú za to, že dôkazný materiál, ktorý predložili preukazuje finančné toky, ktoré namietal žalobca aj v žalobe aj vo svojom vyjadrení. Chce upriamiť pozornosť na vyjadrenie žalobcu, kde tvrdí, že žalovaná na neho tlačila, aby auto nadobudol týmto spôsobom za účelom, aby si naň nerobili nároky deti z jeho prvého manželstva, čo je v absolútnom rozpore s tvrdením žalobcu z vyjadrenia, podľa ktorého žalovaná mala sľúbiť, že po zaplatení doplatku 10.200 eur prepíše auto späť na žalobcu, čo je v rozpore s konštrukciou s tým, pre ktorý mal byť fiktívny prevod uskutočnený. 4.3. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2013 na meniny žalovanej sa spoznali. Po 2 mesiacoch šlo o bližší vzťah, ale stretávali sa len počas víkendov, on býval v Q. a ona v U.. Od októbra 2016 začali bývať spolu v obci T., on mal svoje peniaze, žalovaná svoje. Platila nájomné, on ju vozil autom, zabezpečoval stravu. Začali medzi nimi nezhody kvôli tomu, že žalovaná mu zakazovala stretávať sa s rodičmi a deťmi. Zakazovala mu, aby navštevoval rodičov a súrodencov. Čo dospelo k tomu, že sa rozhodol, že od nej odíde. Po vysporiadaní BSM s bývalo manželkou, čo skončilo dohodou, nasledovalo hneď zvýšenie výživného zo strany matky detí pochádzajúcich z manželstva, šlo o 2 deti. Žalovaná začala na neho tlačiť, aby neplatil také vysoké výživné, aké bolo pôvodne požadované. Navrhla mu, aby sa spravila zmluva o pôžičke a kúpilo sa auto. Súviselo to s tým, že jeho bývala manželka prehlásila, že tie peniaze, ktoré mu vyplatila na základe dohody o BSM od neho dostane. Spravila sa zmluva o pôžičke, prišlo mu 22.000 eur od manželky. Na základe dohody so žalovanou to previedli na jej účet a z toho sa potom kúpilo auto. Od žalovanej však nikdy žiadne peniaze nedostal. Pokiaľ ide o kúpu predmetného vozidla, dohodli sa so žalovanou, že sa napíše na ňu z dôvodu, aby ho nenapádali deti ohľadne výživného. V skutočnosti však motorové vozidlo malo patriť jemu. Na tom sa dohodli ústne so žalovanou. Na nadobudnutie vozidla, ktoré bolo kupované na základe leasingovej zmluvy, boli použité finančné prostriedky, ktoré poslal na účet žalovanej v H. T.. Vyplatila sa akontácia a zo zvyšku čo tam zostalo sa mesačne platili splátky. So žalovanou sa dohodli, že vyplatí leasing a auto si môže zobrať, bolo to v čase, keď už nežili spolu so žalovanou. Spolu žili do 29.06.2017. Navrhol, že vyplatí leasing. Leasingová zmluva bola písaná na žalovanú, tak dala žiadosť o predčasné ukončenie, poslali mu údaje, ktoré potom vyplatil. Žiadna zmluva o odkúpení vozidla sa neuzatvárala. Zvyšok peňazí bolo vyplatených z jeho úspor a z úveru z H. T., ktorý bol vo výške 7.000 eur. Vozidlo užíval on, pretože žalovaná nemá vodičský preukaz. Užíval ho dovtedy, až kým nebol povinný ho odovzdať. Žalovaná podľa neho nemala finančné prostriedky, popiera, že sumu, ktorú poukázal na jej účet, šlo o vrátenie pôžičky.
5. Svedkyňa D.. A. J. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú pozná ako kamarátku a žalobcu pozná od vtedy, ako boli v partnerskom vzťahu so žalovanou. Má vedomosť o tom, že žalovaná kupovala motorové vozidlo, lebo sa o tom rozprávali. O financovaní nemá vedomosť. Žalovaná si požičala od nej 3 000 eur, pričom si nepamätala kedy to bolo. V tom čase predávala rodinný dom a vie preukázať, že mala na účte finančné prostriedky. Podľa nej žalovaná bola schopná kúpiť motorové vozidlo a splácať ho na leasing.
6. Svedok H. E. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná je jeho dcéra. Motorové vozidlo bolo kupované pre žalovanú kvôli jej zdravotnému stavu, aby mohla cestovať do T.. V januári 2011 jej dal 10 000 eur. Žalovaná predtým mala svoje úspory a aj teraz má u nich peniaze v hotovosti. Auto kupovala žalovaná a aj ho splácala.
7. Svedkyňa P. B. vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou žalobcu. So žalobcom mali a majú dobré vzťahy, ktorý sa chodil k nej radiť. Tak to bolo aj po rozvode jeho manželstva, keď mu boli titulom vyporiadania BSM vyplatené finančné prostriedky, a jeho manželka podala návrh na zvýšenie výživného. Nechcel, aby sa to tam zohľadňovalo a pýtal sa jej, či motorové vozidlo, ktoré si chcel kúpiť má byť písané na neho alebo žalovanú. Vytýkala mu, že načo chce také drahé auto kupovať. Nestotožnila sa s tým, aby vozidlo bolo písané na žalovanú, ale aby ho skôr dal na ich matku alebo na ňu. Požičiavala žalobcovi peniaze, a to 2 000 eur, ktoré potreboval na leasing, čo súviselo so spomínaným motorovým vozidlom.
8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že sa chce vyjadriť k vykonaným dôkazom. Obe strany zhodne uviedli, že sa prvýkrát videli v decembri 2013. Ich skutočný vzťah, začali spolu žiť od 27.05.2014, neskôr sa presťahovali do spoločného prenajatého bytu v obci T. čo bolo v roku 2016. K samotnému spochybneniu zmluvy o pôžičke uvádza, že prvá pochybnosť vyplýva z toho, že v čase údajného uzavretia tejto zmluvy dňa 30.05.2013 sa obaja vôbec nepoznali. Nemohli uzavrieť zmluvu o pôžičke. Zvyčajne pri tak vysokej sume ako je 18.000 eur si veriteľ požaduje aspoň úradne osvedčený podpis dlžníka, to na tej zmluve absentuje. Druhá pochybnosť spočíva v tom, že žalovaná najskôr navrhla žalobcovi, aby uzavrel zmluvu o pôžičke s jej priateľkou p. J. až neskôr sa dohodli, že ju podpíšu medzi sebou. Tretia pochybnosť je načasovanie jej použitia. Žalobca ju použil na súdnom konaní na pojednávaní 06.02.2017, kde mal preukázať na základe predvolania svoje finančné schopnosti a možnosti a zostatok peňazí z vyporiadania BSM. Z tohto dôvodu vidia, že žalovaná presvedčila žalobcu, aby zmluvu o pôžičke podpísal tesne pred tým pojednávaním, ktoré sa týkalo zvýšenia výživného žalobcu na svoje dcéry. To bol vlastne účel celej tej zmluvy, aby žalobcovi nebolo zvýšené výživné resp. aby tieto peniaze nemusel dať svojim dcéram. Štvrtá pochybnosť spočíva v tom, že žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by žalobcovi v rozhodnom období požičiavala nejaké peniaze, žiadne potvrdenie o tom, že by žalobca prevzal nejaké peniaze čo by pri sume 18.000 eur očakávali ako prirodzené. Z jej výpovede aj vyšetrovateľ OR PZ konštatoval, že predložená zmluva o pôžičke je sporná, žalovaná sa totiž zamotala vo svojich výpovediach ohľadne dátumov, ohľadne poskytovania čiastkových pôžičiek žalobcovi čo aj vyšetrovateľ v uznesení skonštatoval. Na základe uvedeného nie je možné zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou považovať za relevantnú z hľadiska časovaného tzn. 30.05.2013 sa nepoznali, zmluvu nemohli uzavrieť a na základe predložených dôkazov ju považujú za špekulatívnu zo strany žalovanej, na základe ktorej presvedčila žalobcu, aby ju použil v súdnom konaní na zvýšenie výživného. Ďalej sa vyjadrila k finančnej situácii žalovanej v rozhodnom období, či mohla žalovaná vôbec sumu 18.000 eur žalobcovi požičať vychádzajúc z dôkazov predložených žalovanou čo sú bankové výpisy z roku 2007, 2008 a výpis zostatku z účtu z roku 2017 z Q. T. a výpis z účtu 2017 z H. T.. Prvé je potvrdenie J. z roku 2007, hovorí o vybratí sumy v hotovosti vo výške 10.008 eur a zrušenia účtu v tejto banke. V porovnaní s ďalšími výpismi predpokladá, že táto suma bola presunutá na termínovaný vklad R., čiže v žiadnom prípade ju nemožno pripočítať k sume, ktorá je uvedená na výpise z účtu vo R.. Druhý dôkaz bol výpis z R. termínovaný vklad za obdobie od 31.10. do 31.12.2008. Z neho je preukázané, že na účte bola suma k 31.10.- 12.695,31 eura a k 31.12.-11.444,79 eura. V tomto výpise je uvedené, že priebežne vyberala určité finančné čiastky, čo naznačuje, že výška jej úspor skôr klesala, ale v žiadnom prípade to nepreukazuje, že by tieto čiastky mohla požičať žalobcovi, pretože sa jednalo o výpis z roku 2008. Ďalší je výpis z Q. T. roku 2017 so zostatkom 24.101,79 eura, je taktiež irelevantný, pretože tieto finančné prostriedky žalovanej pochádzajú z predaja pozemkov evidovaných na LV XXXX kat.úz. U., ktoré mala vo vlastníctve žalovaná a kúpnou zmluvou zo dňa 31.08.2017 ich predala. Nepreukazuje to jej vlastné úspory z rozhodného obdobia 2014-2017. Posledný je výpis z H. T. za obdobie roka 2017. Poukazuje na sumy vkladu prevodu 22.000 eur, vkladu v hotovosti 3.000 eur, čo bolo v jeden deň, uhradenie akontácie na leasing, na účte zostalo 7.186 eur. Následne boli z toho zaplatené dve leasingové splátky a s poplatkami za vedenie účtu je zvyšok 6.479,92 eura. Čo sú finančné prostriedky, ktoré jej tam poukázal žalobca. Tzn. že ani tieto výpisy nesvedčia o tom, že by žalovaná mala dostatok finančných úspor vlastných finančných prostriedkov, ktoré by mohla požičiavať žalobcovi. Žalovaná nepredložila žiadne potvrdenie o príjme, bolo len uvedené, že poberá čiastočný invalidný dôchodok, výšku príjmu nepreukázala a nepreukázala, že by mala nejakú finančnú hotovosť. K výpovedi svedkyne J. uvádza, že medzi jej výpoveďou a čestným prehlásením, ktoré dodala žalovaná do spisu, nie je súvis z hľadiska chronologického ani logického. K výpovedi svedka E. uvádza, že najpodstatnejšie považuje to, že tento svedok uviedol, že od začiatku vzťahu žalovanej a žalobcu od roku 2014 žili spolu u nich alebo u žalovanej alebo žalobcu. Žalovanej rodičia im pomáhali, dávali im stravu, podporovali ich finančne, aby im nič nechýbalo. Žalovaná sa stavala do pozície, že mala dostatok finančných prostriedkov, aby mohla žalobcovi požičiavať žalobcovi peniaze, čo je však v rozpore s výpoveďou svedka E.. Predpokladajú, že tento svedok uviedol pravdu a reálne popísal finančnú situáciu
žalovanej a žalobcu v rozhodnom období de facto vypovedal v prospech žalobcu. Odkazujú na vec v konaní OR PZ Topoľčany, kde je jednoznačne potvrdené, že žalovaná v telefonických rozhovoroch potvrdila, že výlučným vlastníkom motorového vozidla je žalobca. Na záver žalovaná nepreukázala, že by mala finančné úspory, z ktorých by mohla požičať žalobcovi 18.000 eur. V priebehu konania sa preukázalo, že zmluva o pôžičke bola fiktívna, účelovo viazaná na pojednávanie na zvýšenie výživného, nemohla byť v žiadnom prípade uzavretá 30.05.2013, pretože v tom čase sa strany sporu nepoznali. Majú jednoznačne preukázané, že žalobca dostatočne preukázal a potvrdil všetky svoje vyjadrenia listinným dôkazmi, ktoré nie sú sporné, nadväzujú na seba chronologicky a logicky. Všetky finančné transakcie boli realizované prevodmi z účtov a na základe všetkých týchto skutočností považujú za jediné správne a spravodlivé rozhodnutie, že súd určí, že výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla je žalobca.
9. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že namietajú tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu v záverečnej reči, ktoré sú nepravdivé a všetky ich popierajú ako celok. V prvom rade spochybňujú autenticitu prepisu nahrávok, z ich obsahu vidno, že sú účelovo strihané, neobsahujú celé hovory, účelovo sú vybraté z nich niektoré úseky. Namietajú tiež nezákonný dôkaz emaily predložené dňa 12.12.2018, pričom tieto emaily sú datované 13.12.2016. Poukazujú na to, že v uznesení OR PZ Topoľčany zo dňa 02.01.2018 je uvedené, že výsluchom svedka D. J. bolo okrem iného zistené, že zmluva o pôžičke medzi nimi v roku 2013 bola iba fikcia kvôli súdnemu sporu s manželkou, ktorú predkladali aj na okresný súd. Poukazujú tak na to, že túto zmluvu o pôžičke sám žalobca predložil na OS Topoľčany v konaní o výživnom. Pokiaľ teda teraz v súčasnosti žalobca tvrdí, že táto zmluva je iba fikcia dovoľujú si ho upozorniť na to, že predkladanie fiktívnych zmlúv súdu za účelom, aby boli považované za pravé, je trestné. Ďalej je v predmetnom uznesení OR PZ uvedené, že zmluva mala byť vypracovaná právničkou D. J. a to D.. T. P., ktorú však nezbavil ako klient v tejto veci mlčanlivosti, a preto nebola ku zmluve vypočutá ako svedok. V tejto súvislosti poukazujú na to, že z predložených emailov nezákonného dôkazu vyplýva, že D.. T. P. je členkou advokátskej kancelárie PZ žalobcu. Preto im nie je zrejmé, prečo právna zástupkyňa žalobcu spochybňuje zmluvu o pôžičke pripravenú jej vlastnými pracovníkmi. Čo sa týka datovania zmluvy o pôžičke k tejto zmluve existuje aj dodatok k zmluve o pôžičke, ktorý bol rovnako do spisu predložený. Tento je datovaný dňa 29.10.2016 a v článku II bode 2 tohto dodatku je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí svoj dlh voči veriteľovi vrátane úroku za poskytnutie pôžičky bezhotovostným prevodom na účet veriteľa, pričom nesplatená pôžička tvorí sumu 18.000 eur a dohodnutý ročný úrok 6,5% ku dňu zaplatenia tvorí sumu 3.997,23 eura, čiže 21.997,23 eura po dohode spolu 22.000 eur. Tým sa podľa ich názoru vysvetľuje celé finančné pozadie oboch sporových strán. Ďalej majú za to, že vyšetrovateľ PZ ORPZ Topoľčany na str. 3 uznesenia uviedol, že vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že na vyššie uvedenú vec predmetné motorové vozidlo si uplatňuje vlastnícke právo vlastník de jure žalovaná ako aj de facto vlastník žalobca. Z toho pre nich jednoznačne vyplýva, že aj podľa uznesenia OR PZ Topoľčany je vlastníkom vozidla žalovaná, keďže de facto vlastníka možno interpretovať ako držiteľa. Držiteľom vozidla bol v tom čase žalobca, čo však v konečnom dôsledku znamená neúspech žaloby žalobcu. K samotnému právnemu posúdeniu veci majú za to, že predmetná leasingová zmluva č. A. bola uzatvorená medzi poskytovateľom leasingu a žalovanou, pričom táto je svojou povahou zmluvou o kúpe prenajatej veci. Keďže zmluva o kúpe prenajatej veci je výslovne upravená v § 493 ObZ takým spôsobom, že vlastnícke právo k predmetu leasingu teda k predmetu nájmu a neskôr predaja prechádza na kupujúceho momentom uzatvorenia kúpnej zmluvy a tiež majú za to, že z dôvodu, že v OZ nie je kúpa prenajatej veci výslovne upravená, je potrebné použiť na predmetný občianskoprávny vzťah ustanovenia ObZ o kúpe prenajatej veci, pričom toto výslovne umožňuje ustanovenie § 853 ods. 1 OZ ako klasický prípad analogie legis s tým, že podľa § 261 ods. 3 ObZ je ustanovenie § 493 o prechode vlastníckeho práva a prechode nebezpečenstva škody na veci kogentné a teda zmluvné strany ho nemôžu žiadnym spôsobom z uplatnenia leasingovou zmluvou vylúčiť. Vzhľadom na uvedené majú za to, že nakoľko žalovaná uzatvorila kúpnu zmluvu s leasingovou spoločnosťou o kúpe prenajatej veci, stala sa ex lege vlastníčkou motorového vozidla z čoho vyplýva, že žalobné petity žalobcu sú nedôvodné v celom rozsahu a vzhľadom na uvedené žiada súd, aby v plnom rozsahu žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v 100% rozsahu.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov D.. A. J., H. E., P. B., oboznámením sa s obsahom dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou, výpisu bankového účtu žalobcu, výpisov z účtu žalovanej, kúpnej zmluvy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu, žiadosti o predčasné ukončenie zmluvy, faktúry, zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
medzi žalobcom a H.Q. T., I..J.., zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu, jej dodatku, spisov tunajšieho súdu sp.zn. 7C/434/2013, sp.zn. 6C/10/2018 a zistil tento skutkový stav: 10.1. Žalobca sa so žalovanou zoznámili v decembri 2013 a ich vzťah sa postupne vyvinul na partnerský, pričom od októbra 2016 začali spolu bývať v obci T.. 10.2. Dňa 16.11.2016 uzatvorila žalovaná ako konečný užívateľ kúpnu zmluvu č. A., na základe ktorej predávajúci I., J..S..Z.. T. X sa zaviazal previesť na kupujúceho Q.-A. J..S..Z.. T. vlastnícke právo k motorovému vozidlu Huyndai Tucson, rok výroby 2016, VIN: Q.. Z článku II vyplýva kúpna cena predmetu kúpy 29.695 eur vrátane DPH. Z článku III kúpnej zmluvy označeného ako platobné podmienky vyplýva, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 17.814 eur vrátane DPH je splatná ku dňu podpisu tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 11.881 eur vrátane DPH je splatná v lehote 5 dní po obdržaní potvrdeného preberacieho protokolu obsahujúceho potvrdenie prevzatia predmetu kúpy konečným užívateľom od predchádzajúceho a po obdržaní faktúry na kúpnu cenu vystavenej predávajúcim. Z článku VI označeného ako prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstva škody na veci vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho dodaním. Nebezpečenstvo škody na predmete kúpy prechádza z predávajúceho na konečného užívateľa momentom prevzatia predmetu kúpy. 10.3. Dňa 16.11.2016 uzatvorila žalovaná ako prijímateľ leasingu s Q.-A. J..S..Z.. T. ako poskytovateľom leasingu zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu č. A.. Podľa článku III predmetom zmluvy je poskytnutie leasingu na predmet leasingu osobné motorové vozidlo Huyndai Tucson Style 2.0 CRDI 100kW, číslo karosérie: Q.. Obstarávacia cena predmetu leasingu je 29.695 eur s DPH a financovaný objem (celková výška spotrebiteľského úveru) bol dohodnutý vo výške 11.881 eur. Prvá zvýšená splátka (akontácia): 17.814 eur. Výška riadnej leasingovej splátky bez poistenia bola 272,32 s DPH v počte riadnych splátok 48. Cena leasingu (bez poistenia) 30.885,36 eura s DPH. Celková čiastka (čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť): 35.276,71 eura. Doba trvania leasingu 48 mesiacov. Z článku IX zmluvy označeného ako vlastníctvo a užívanie predmetu leasingu vyplýva, že predmet leasingu zostáva počas celej doby trvania tejto zmluvy vo vlastníctve poskytovateľa leasingu. Podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva prijímateľom leasingu k predmetu leasingu sú upravené v článku XI tejto leasingovej zmluvy. Z článku XI označeného ako riadne ukončenie leasingovej zmluvy - odkúpenie predmetu leasingu bodu 1 vyplýva, že za riadne ukončenie tejto leasingovej zmluvy sa považuje ukončenie leasingovej zmluvy uplynutím doby trvania leasingu. Podľa bodu 2 po riadnom ukončení tejto leasingovej zmluvy a splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z tejto leasingovej zmluvy má prijímateľ leasingu prednostné právo odkúpiť predmet leasingu. Podľa bodu 3 dohodnutú kúpnu cenu je prijímateľ leasingu povinný uhradiť v zmysle kúpnej zmluvy. Z článku XII označeného ako predčasné ukončenie leasingovej zmluvy z dôvodu predčasného splatenia prijímateľom leasingu bodu 1 vyplýva, že prijímateľ leasingu je oprávnený kedykoľvek počas doby trvania leasingu čiastočne alebo úplne predčasne splatiť nesplatený kapitál a to na základe predchádzajúceho písomného oznámenia prijímateľa leasingu doručeného poskytovateľovi leasingu. Písomné oznámenie prijímateľ leasingu doručí poskytovateľovi leasingu minimálne 3 dni vopred. Podľa bodu 3 v prípade úplného predčasného splatenia leasingu (spotrebiteľského úveru) a uhradenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy alebo súvisiacich s leasingovou zmluvou voči poskytovateľovi leasingu prijímateľom leasingu má prijímateľ leasingu prednostné právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu rovnako ako pri riadnom ukončení leasingovej zmluvy. 10.4. Q.-A. J..S..Z.. listom zo dňa 22.11.2016 oznámila žalovanej súhlas so zverením predmetu leasingu do užívania žalobcu s platnosťou od 16.11.2016. 10.5. Listom zo dňa 24.07.2017, k žiadosti o predčasné ukončenie zmluvy Q.-A. J..S..Z.. oznámila žalovanej, že súhlasí s predčasným ukončením zmluvy č. A. s návrhom odpredajnej ceny za motorové vozidlo 10.298,78 eura s DPH. Uvedenú sumu uhradil žalobca dňa 31.07.2017 ako to vyplýva z predloženého výpisu z účtu. 10.6. Spolužitie žalobcu a žalovanej trvalo do 29.06.2017. Dňa 05.12.2017 podala žalovaná na OR PZ v Topoľčanoch na žalobcu trestné oznámenie za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla na základe čoho dňa 05.12.2017 žalobca vydal predmetné motorové vozidlo polícii. Odvtedy bolo vozidlo ponechané v úschove polície. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že žalovaná na tunajšom súde podala žalobu voči Ministerstvu vnútra SR o vydanie predmetného vozidla, ktoré konanie je zatiaľ prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn. 6C/30/2018. 10.7. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.05.2013 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 18.000 eur so zmluvným úrokom 6,5% ročne až do zaplatenia. V článku III žalobca ako dlžník potvrdzuje prevzatie peňažnej pôžičky dňa 30.05.2013 v hotovosti, ktorú sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
spolu s dohodnutým úrokom bezhotovostným prevodom na účet veriteľa a to najneskôr do 30.05.2017. Dňa 29.10.2016 uzatvorili strany sporu dodatok k zmluve o pôžičke, predmetom ktorého je predčasné vyplatenie pôžičky spolu s dohodnutým zmluvným ročným úrokom. Z článku II dodatku vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí svoj dlh voči veriteľovi vrátane úroku bezhotovostným prevodom na účet veriteľa vedený v H. T., I..J... Celková suma k splateniu zaokrúhlene predstavovala sumu 22.000 eur. Z bodu IV tohto článku vyplýva, že veriteľ prehlasuje, že celá dlžná suma bola ku dňu 28.10.2016 pripísaná na jeho účet. 10.8. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/434/2013 súd zistil, že bolo vedené konanie o vyporiadanie BSM na návrh bývalej manželky žalobcu. Konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.11.2016 č.k. 7C/434/2013-280 po tom, ako bola žaloba vzatá späť, nakoľko strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM. Z tejto dohody uzavretej dňa 05.10.2016 okrem iného vyplýva, že bývalá manželka žalobcu tomuto poskytne finančné plnenie v čiastke 22.464,40 eura na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov a bývalý manžel, teda žalobca, poskytne bývalej manželke finančné plnenie v čiastke 6.636,28 eura na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov.
11. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
13. Podľa § 489 ods. 1,2 ObZ, Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
14. Podľa § 492 ObZ, Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.
15. Podľa § 493 ods. 1,2 ObZ, Vznikom kúpnej zmluvy (§ 492 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20180901>) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy (§ 492 <http:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>).
16. Podľa § 263 ods. 2 ObZ, Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
17. V danej veci súd najskôr posudzoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, keďže nešlo o vzťah manželský. Je nesporné, že šlo medzi nimi o bližší vzťah, keď po tom ako sa zoznámili neskôr žili spolu, spolu bývali a zdieľali spoločnú domácnosť a to do 29.06.2017. Ak vedú partneri spoločnú domácnosť, môže dôjsť k prechodu práva nájmu bytu, je daná možnosť po sebe dediť tak ako to upravuje OZ, inak však je partnerské spolužitie voľné, ktorýkoľvek z partnerov môže vzťah ukončiť bez toho, aby mal voči druhému až na niektoré výnimky nejaké záväzky. Obsah pojmu domácnosť je vymedzený v ustanovení § 115 OZ, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Domácnosť sama o sebe nemá právnu subjektivitu. Nie je subjektom práv a povinností. Subjektom práv a povinností sú iba fyzické osoby, ktoré domácnosť tvoria tým, že sú v takom vzájomnom vzťahu, ako ho predpokladá ustanovenie § 115 OZ. Medzi partnermi, a to aj v prípade, že žijú ako druh a družka, nevzniká majetkové spoločenstvo akým je inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V dôsledku toho teda osoby nežijúce v manželstve, žijúce spolu iba vo faktickom zväzku, nadobúdajú všetok svoj majetok do svojho výlučného vlastníctva alebo vzájomne do podielového spoluvlastníctva.
18. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dohody strán pri nadobúdaní predmetného motorového vozidla o vlastníctve vozidla v tom zmysle, že on bude jeho výlučným vlastníkom. Preto súd vychádzal z obsahu zmlúv týkajúcich sa nadobudnutia predmetného motorového vozidla. Je nesporné, že k tomu došlo na základe leasingu, za ktorým účelom dňa 16.11.2016 uzatvorila žalovaná ako konečný užívateľ kúpnu zmluvu č. A., na základe ktorej predávajúci I., J..S..Z.. T. X sa zaviazal previesť na kupujúceho Q.-A. J..S..Z.. T. vlastnícke právo k motorovému vozidlu Huyndai Tucson, rok výroby 2016, VIN: Q.. Dňa 16.11.2016 uzatvorila žalovaná ako prijímateľ leasingu s Q.-A. J..S..Z.. T. ako poskytovateľom leasingu zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu č. A.. Z článku IX zmluvy označeného ako vlastníctvo a užívanie predmetu leasingu vyplýva, že predmet leasingu zostáva počas celej doby trvania tejto zmluvy vo vlastníctve poskytovateľa leasingu. Podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva prijímateľom leasingu k predmetu leasingu sú upravené v článku XI tejto leasingovej zmluvy. Článok XI uvedenej zmluvy upravuje riadne ukončenie leasingovej zmluvy - odkúpenie predmetu leasingu, keď z bodu 1 vyplýva, že za riadne ukončenie tejto leasingovej zmluvy sa považuje ukončenie leasingovej zmluvy uplynutím doby trvania leasingu. 18.1. V danom prípade nedošlo k riadnemu ukončeniu leasingovej zmluvy ako to má na mysli článok XI, keď žalovaná požiadala Q.-A. J..S..Z.. o predčasné ukončenie zmluvy, ktorá spoločnosť listom zo dňa 24.07.2017 oznámila žalovanej súhlas s predčasným ukončením zmluvy s návrhom odpredajnej ceny. Týmto došlo k postupu podľa článku XII označeného ako predčasné ukončenie leasingovej zmluvy z dôvodu predčasného splatenia prijímateľom leasingu, keď podľa bodu 1 prijímateľ leasingu je oprávnený kedykoľvek počas doby trvania leasingu čiastočne alebo úplne predčasne splatiť nesplatený kapitál a to na základe predchádzajúceho písomného oznámenia prijímateľa leasingu doručeného poskytovateľovi leasingu. Podľa bodu 3 článku XII v prípade úplného predčasného splatenia leasingu (spotrebiteľského úveru) a uhradenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy alebo súvisiacich s leasingovou zmluvou voči poskytovateľovi leasingu prijímateľom leasingu má prijímateľ leasingu prednostné právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu rovnako ako pri riadnom ukončení leasingovej zmluvy. Po uhradení odpredajnej ceny sa žalovaná ako prijímateľ leasingu na základe vyššie uvedeného stala vlastníčkou predmetného motorového vozidla. Nebolo pritom preukázané, že ako prijímateľ leasingu by žalovaná previedla svoje právo z leasingovej zmluvy na žalobcu. Nepreukazuje to ani zverenie predmetu leasingu zo dňa 22.11.2016 oznámením zo strany žalovanej súhlasu do užívania žalobcu ako tretej osobe. Súhlas s predčasným ukončením leasingu podľa listu Q.-A. J..S..Z.. zo dňa 24.07.2017 bol vo vzťahu k žalovanej a nie k žalobcovi. Nie je pritom podstatné, z akých finančných prostriedkov bola uhradená odpredajná cena za motorové vozidlo, vzhľadom na rozdielnosť tvrdení strán sporu. Prepis telefonických hovorov medzi žalobcom a žalovanou rovnako nepreukazuje dohodu strán sporu o vlastníctve predmetného motorového vozidla prípadne dohodu o prevode práva žalovanej z leasingovej zmluvy na žalobcu. 18.2. Z dokazovania mal tak súd za preukázané, že žalovaná je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktorým sa stala na základe toho, že bola uzatvorená kúpna zmluva tak ako je to uvedené v bode 10.2. tohto rozsudku a uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu ako je to uvedené v bode 10.3. tohto rozsudku a to i napriek úhrady odpredajnej ceny žalobcom, keď zmluvné dojednanie v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu sa jasne uvádza nadobudnutie vlastníctva prijímateľom leasingu, ktorým bola žalovaná poukazujúc na znenie ustanovení § 492 a § 493 ods. 1 ObZ. Preto súd žalobu na určenie vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu zamietol ako nedôvodnú a s tým súvisiaci nárok žalobcu uložiť žalovanej povinnosť vykonať všetky právne kroky vedúce k prevedeniu vlastníctva motorového vozidla.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Vzhľadom na úspech žalovanej, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).