Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-144-2011.pdf
PDF · 182.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, 2/ A. K., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, proti žalovaným: 1/ eI., s.r.o., IČO: 35 805 773, Mikulášska 25, 811 01 Bratislava, 2/ CL Estate Solutions & Facility Management s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 901 917, Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava, zast.: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 257 211, so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, o neplatnosť zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, o vzájomnom návrhu žalovaného v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade o zaplatenie sumy vo výške 4 672,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Zmluva o úvere č. 207/06 zo dňa 2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade je neplatná.
II. Súd určuje, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti č. 207/06 zo dňa 2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade je neplatná.
III. Súd žalobu žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur voči žalovanému v 1. rade zamieta.
IV. Súd žalobu žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur voči žalovanému v 2. rade zamieta.
V. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu vo výške 4 672,77 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 672,77 eur od 25.7.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamieta.
VII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 15.7.2011 domáhali, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. 207/06 z 2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatná, určenia, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti č. 207/06 z 2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatná, ďalej sa voči žalovanému v 1. rade a voči žalovanému v 2. rade domáhali zaplatenia sumy vo výške 500 eur od každého z nich ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedli, že boli vo finančnej tiesni a potrebovali požičať peniaze na živobytie a vyplatenie dlhov, v bankách úver nedostali, v dennej tlači našli kontakt, ktorý „ponúkal“ pôžičky a skontaktovali sa s pani A., neskôr s pánom A. B., s ktorým sa dohodli, že si zoberú úver vo výške 300 000 Sk s tým, že splatia do 2 rokov 360 000 Sk, a to v mesačných splátkach po 15 000 Sk. Keby vedeli, že si berú pôžičku na 300 000 Sk a majú vrátiť za 2 roky 660 000 Sk, nikdy by na takú pôžičku nepristúpili a nič by neboli podpísali. Po čase sa pán Drobný ozval, že môžu ísť k notárke na overenie podpisu. Tam boli veľmi narýchlo a iba ústne oboznámení s tým, čo obsahuje zmluva, pričom o sankciách len vo všeobecnej rovine, žiadne konkrétne čísla neboli uvedené. Zmluvu už ďalej žalobcovia nečítali, nebolo veľmi kedy, žalovaný v 1. rade na nich naliehal, aby zmluvu podpísali. Žalobcovia si ani neuvedomili, že súčasne im bola na podpis daná aj ďalšia zmluva (o zabezpečení záväzku prevodom práva), ktorej vôbec nerozumeli. Až následne sa dozvedeli, že už nie sú ako vlastníci zapísaní v katastri a ako vlastník je zapísaný žalovaný v 1. rade, a to všetko za 300 000 Sk. Až v súvislosti s podaním žaloby im združenie na ochranu spotrebiteľa priblížilo, o čom je zabezpečovací prevod práva, ktorému aj tak dodnes celkom nerozumejú, žijú v strachu a sú v neistote ako je to s ich vlastníckym právom. V ich prípade išlo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a uzavretá zmluva neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti. Po odchode od notárky išli žalobcovia do Tatra banky, kde si pán B. vybral peniaze. Žalobca v 1. rade prevzal od pána B. sumu XXX 000 Sk s tým, že pán B. hneď uhradil prvú splátku vo výške 15 000 Sk a nechal si pre seba províziu vo výške 12 000 Sk. Po krátkom čase prišiel poštou splátkový kalendár, kde bolo napísané, že posledná splátka je vlastne istina vo výške 300 000 Sk a tým je celková výška dlhu 660 000 Sk a nie 360 000 Sk ako bolo pôvodne dohodnuté. Žalobcovia boli šokovaní a bezradní, telefonovali pánovi B., aby im toto „nedorozumenie“ vysvetlil, no on im do telefónu povedal, že o tom mali vedieť. Toto sa udialo v máji 2006 a teda v máji 2006 bola aj zaplatená prvá splátka. Druhú splátku zaplatili dňa 29.5.2006 vkladom hotovosti na účet žalovaného v 1. rade, tretiu splátku zaplatili 1.7.2006, štvrtú splátku 1.8.2006, piatu a šiestu splátku v septembri a októbri zaplatili, ale o týchto dvoch transakciách nemajú doklad z banky. Siedmu splátku uhradili 2.11.2006, v decembri splátku (v poradí ôsmu) neuhradili, uhradili ešte deviatu a desiatu splátku, o tomto ale nemajú doklady, ďalej už mesačné splátky neuhrádzali. Upomienky im nechodili, až niekedy v decembri 2009 prišiel za nimi pán B., žalobcovia mu vysvetlili, že nevládzu splácať úver a pán B. im povedal, že pozná firmu, ktorá by tento záväzok prevzala, boli by nižšie úroky a záväzok by splácali inej spoločnosti, s čím žalobcovia v dobrej viere súhlasili. Dostali kontakt na pána D., ktorý prišiel k nim domov, nafotil si dom zvnútra, tiež dvor a záhradu a rozišli sa s ním, že sa ozve a bude ich informovať, ako majú ďalej postupovať. Žalobcovia sa domnievajú, že zmluva o úvere je pre nemorálnosť zmluvných podmienok absolútne neplatná a neplatná je i zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá je naviac aj zmluvou viazanou a od zmluvy o úvere závislou. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že sa im nezdajú ani úroky vo výške 60 % ročne, ktoré nie sú v súlade s dobrými mravmi. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Spotrebiteľ má vždy neliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, žalobcovia prežívajú neustálu neistotu a stres z toho, ako je to s ich vlastníctvom a aký dlh skutočne majú. Žalovaný v 1. rade svoju pohľadávku na plnenia z neprijateľných zmlúv postúpil žalovanému v 2. rade a ten nevidí nijaký problém v tom, že vymáha nemorálne úroky, sankcie a chce voči žalobcom vykonať zabezpečovací prevod práva. Žalobcovia považujú zmluvu o úvere za neplatnú pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Ide o čl. I. bod 3 - potvrdenie prevzatia úveru podpisom zmluvy - ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa neprijateľným spôsobom prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa, ďalej o čl. II. bod 3 - započítanie splátky najskôr na úroky - ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa neprijateľným spôsobom spotrebiteľovi vnucuje „osud“ jeho platby. Spotrebiteľ má oprávnený záujem na tom, aby sa plnilo najskôr na istinu až potom na úroky. Ďalej žalobcovia poukazujú na čl. III. bod 4. - mimoriadne zosplatnenie úveru pri nedoplnení návrhu na vklad do katastra - ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
- sankciu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa neprimerane sankcionuje spotrebiteľ, čl. IV. - celé ustanovenie zmluvy obsahuje neprijateľné a od počiatku nemorálne zmluvné sankcie, napr. 30 % hodnoty splátky, avšak minimálne 10 000 Sk za každý prípad omeškania, ďalej úrok z omeškania viac ako 90 % ročne, zmluvnú pokutu vo výške 90 % poskytnutého úveru, zmluvnú pokutu pre prípad dobrovoľného vypratania obydlia a pod. Všetky tieto zmluvné podmienky sú hrubo nemorálne, predstavujú neprimerané sankcie za porušenie záväzku spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 a podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v ich eurokonformnom výklade Smernice Rady 93/13/ EHS. Neprijateľná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v čl. V bod 1., 3., 4., 5, pretože spotrebiteľ sa neprimerane sankcionuje pri omeškaní so splátkami, podmienka v bode 3. je zjavne neprimeraná a neprijateľná, pretože pre začatie akejkoľvek exekúcie by sa mal zosplatniť celý úver spotrebiteľa, podmienka v bode 4. je v zjavnom rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorý jasne stanovuje, aký má byť doplatok pri predčasnom splatení úveru a teda je v rozpore so zákonom také dojednanie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť úroky za celé obdobie trvania úveru, v bode 5. sa dojednáva Obchodný zákonník, napriek tomu, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemožno odchýliť od tejto právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia poukazujú na čl. VI. bod 1. - predĺženie premlčacej doby formou uznania záväzku - táto podmienka predstavuje neprijateľné dojednanie, ktoré je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. VII. - ide o hrubo nemorálne ustanovenie, pretože predpokladá dobrovoľné vypratanie spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných podmienok a súčasne je snaha, aby sa nedovolená svojpomoc tzv. útočná stala za použitia štandardnej zmluvnej podmienky formálne „dovolenou“. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti rovnako obsahuje početné nemorálne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Ide predovšetkým o ustanovenie čl. VII bod 1., podľa ktorého sa v prípade porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľov veriteľ stáva definitívnym vlastníkom ich nehnuteľnosti, jediného obydlia. Ide o neprípustnú zmluvnú klauzulu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktorá zakladá zjavný hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia boli ochotní splácať svoj dlh v splátkach, avšak žalovaný v 2. rade im predložil na podpis Dohodu o úhrade dlžnej sumy a o splátkach, ktorá rovnako obsahuje všetky nemorálnosti ako pôvodná zmluva o úvere a teda aj žalovaný v 2. rade bezvýhradne trvá na splatení plnení, ktoré majú svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti obsahuje veľké množstvo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú v rozpore s princípmi SR a hrubo porušujú § 3 Občianskeho zákonníka, preto zmluva ako celok nemôže obstáť. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je k zmluve o úvere viazanou zmluvou, ktorou bol založený akcesorický záväzok, preto v prípade neplatnosti zmluvy o úvere nemôže obstáť ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Podľa žalobcov existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, pretože majetok spotrebiteľa je zaťažený právom žalovaného, ktorý pochádza z neplatnej zmluvy. Žalobcovia ďalej v odôvodnení žaloby poukazujú na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok Asturcom Telecomunicationes, rozsudok C 76/10 Korčkovská proti Pohotovosť, rozsudok, C-228/92 Roquette Fréres, rozsudok C-137/94 Richardson, rozsudok C-334/92 Teodoro Wygner Miret proti Fondo de Garantía Salarial body a ďalšie, tiež poukazujú na čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 169 ods. 1, čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Smernicu Rady č. 93/13/EHS.
3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.9.2011, v ktorom si súčasne uplatnil voči žalobcom svoj nárok na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere. V predmetnom vzájomnom návrhu žalobca uviedol, že je súčasným veriteľom pohľadávok voči žalovaným vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 29.1.2010 medzi žalovaným v 1. rade ako pôvodným veriteľom a postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom. Pôvodný veriteľ poskytol žalobcom dňa 2.5.2006 úver vo výške 300 000 Sk, t.j. sumu 9 958,18 eur, žalobcovia sa k úhrade istiny úveru vo výške 9 958,18 eur zaviazali v lehote do 2.5.2008, žalobcovia z uvedenej sumy uhradili pôvodnému veriteľovi len sumu vo výške 105 001,16 Sk, t.j. 3 485,40 eur. žalovanému v 2. rade uhradili žalobcovia sumu vo výške 1 800 eur, spolu tak žalobcovia uhradili žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sumu vo výške 5 285,40 eur. Vzájomným návrhom sa žalovaný v 2. rade domáha zaplatenia sumy vo výške 4 672,77 eur, teda žiada zaplatiť len sumu zodpovedajúcu istine poskytnutého úveru, neuplatňuje si voči žalobcom zaplatenie úrokov ani iného príslušenstva podľa uzavretej zmluvy o úvere, či vyplývajúcej zo zákona (úroky z omeškania). Ak by súd v tomto konaní dospel k záveru, že Zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, žalobcom nezaniká právna povinnosť uhradiť žalovanému v 2. rade zvyšok sumy poskytnutej im zo strany pôvodného veriteľa a v takom prípade sú žalobcovia povinní uhradiť žalovanému v 2. rade sumu vo výške 4 672,77 eur z titulu plnenia z neplatnej zmluvy teda titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že žalobcovia vystupovali pri uzavieraní zmluvy ako podnikatelia, konkrétne živnostníci, pričom aj samotný úver si brali od pôvodného veriteľa na podnikateľské účely, preto neprichádza do úvahy hodnotenie zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Vzájomnou žalobou sa žalovaný v 2. rade domáha, aby súd žalobcov zaviazal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4 672,77 eur a nahradiť mu trovy konania.
4. Zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že v Zmluve o úvere je veľké množstvo hrubých a nemorálnych podmienok, sú v nej nekalé praktiky, ktoré porušujú práva spotrebiteľov. Ide o spotrebiteľský úver, a preto sa tento vzťah nemôže riadiť Obchodným zákonníkom. Žalobcovia potrebovali finančné prostriedky na bežné živobytie a vyplatenie pôžičky, pretože rekonštruovali nehnuteľnosť, starali sa o nemobilného otca, čo vysvetlili aj obchodnej zástupkyni a napriek tomu je v článku 6 bod 3 predmetnej zmluvy uvedené, že finančné prostriedky si berú na účely podnikania, čo vôbec nebola pravda, pretože žalobcovia boli v tom čase vo finančnej tiesni a ani slovom nespomenuli obchodnej zástupkyni, že by peniaze potrebovali do obchodu ako sa uvádza v zmluve. Hrubo nemorálne sú aj úroky, sankcie a poplatky, napr. poplatok za omeškanie vo výške 2 000 Sk za deň, takúto sankciu nie je možné uhrádzať štvorčlennou rodinou, v zmluve o zabezpečení záväzku už za nepatrné nedodržania povinností zo zmluvy o úvere sa prevádza nehnuteľnosť. Hodnota domu žalobcov v čase uzatvorenia zmluvy bola 1 200 000 Sk, úver bol 300 000 Sk, žalobcovia uhradili z tejto sumy 100 000 Sk a žalovaný chce za dlh 200 000 Sk previesť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, čo je v rozpore z dobrými mravmi, Občianskym zákonníkom a aj ústavou. V návrhu žiadajú aj finančné zadosťučinenie, pretože žalobcovia prežívajú stres, toto zadosťučinenie je adekvátne tomu stresu, ktorý po uzatvorení zmluvy prežívajú, trpia neustálym strachom, absolútne si neboli vedomí toho, že si berú úver 300 000 Sk a za dva úroky majú vráti 660 000 Sk, čo je 60 % úrok. Žalobcovia boli v tom, že majú vráti 360 000 Sk, inak by si takýto úver nikdy nezobrali. Podmienky úveru neboli s nimi prejednané tak, aby im porozumeli.
5. Žalobca v l. rade na pojednávaní uviedol, že v roku 2006 si chceli zobrať úver na rekonštrukciu domu, nie na podnikanie ako je uvedené v zmluve, našli inzerát, na ktorý reagovali a o dva dni ich navštívila pani A.. V banke im úver neposkytli kvôli vecnému bremenu na nehnuteľnosť. Komunikácia s touto pani sa im zdala korektná, povedala im, že na úver 300 00 Sk uhradia 360 000 Sk a ďalšie úroky nespomínala. Mali za to, že za 300 000 Sk budú musieť vrátiť 360 000 Sk, pretože pani A. im povedala, že úver treba splatiť do dvoch rokov a mesačné splátky predstavujú XX XXX Sk. Y. vyhotovil pán B., stretli sa u notára, zmluvy boli už pripravené na podpis, zmluvy podpísali a vybrali sa do banky. Po výbere XXX XXX Sk si XX XXX Sk nechal pán B. ako províziu a tiež aj prvú splátku XX XXX Sk. Z. podpisom u notára zmluvy nečítali, pretože verili, že v nich je uvedené to, na čom sa dohodli. Aj keby zmluvu prečítali, tak by jej nerozumeli. Y. sa tam asi XX minút. Po týždni im bol poslaný splátkový kalendár, z ktorého sa až potom dozvedeli, že musia vrátiť XXX XXX Sk. Z. použili na splatenie úveru, pokupovali veci do domácnosti a pokiaľ peniaze mali, tak úver splácali. S. asi X alebo X splátok po XX XXX Sk , ale doklad majú len na X splátok. D. nastali problémy so splácaním, kontaktoval ich pán B., odporučil im situáciu riešiť s pánom D., aby mali výhodnejšie podmienky. F. sa na Y. na ochranu spotrebiteľa. Zmluve nerozumie a možno im to všetko bolo podané tak, aby tomu ani nerozumel. Šok bol pre nich, keď sa dozvedeli, že musia vrátiť za dva roky 660 000 Sk. Záložné právo im aj bolo spomenuté, ale on nemal šancu tomu rozumieť. Pán B. im povedal, aby sa o nič nestaral, že on všetko vybaví. Podmienky, ktoré sú uvedené v dohode, ktorú uzatvorili so žalovaným v 2. rade, nie sú pre nich výhodnejšie, a dá sa povedať, že prešli z blata do kaluže.
6. Konateľ žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 9.9.2011 uviedol, že je ochotný sa so žalobcami dohodnúť a to tak, že žalobcovia uhradia len istinu vo výške 4.672,77 eur bez úrokov, sankcií a úrokov z omeškania.
7. Pojednávanie bolo následne odročené a stranám bolo umožnené dohodnúť sa a doriešiť si vzájomné právne vzťahy. Vo vyjadrení zo dňa 28.11.2011 žalovaný v 2. rade súdu oznámil, že zástupkyni žalobcov zaslal návrh na uzavretie súdneho zmieru, s ktorého znením vyjadril súhlas aj žalovaný v 1. rade, avšak od zástupkyne žalobcov neobdržal žiadnu odpoveď a z jej strany nebol urobený nijaký úkon, ktorý by smeroval k uskutočneniu vzájomných rokovaní. Strany sa na mimosúdnom doriešení sporu nedohodli.
8. Podaním zo dňa 21.8.2012, upresneným podaním zo dňa 4.7.2013 žalovaný v 2. rade rozšíril vzájomný návrh tak, že žiadal, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, na čo súdu uznesením č. k. 16C/144/2011-122 zo dňa 16.7.2013 pripustil rozšírenie vzájomnej žaloby tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade (vo vzájomnom návrhu označení ako odporcovia) sú povinní uhradiť žalovanému v 2. rade (vo vzájomnom návrhu označenému ako navrhovateľovi) úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6472,77 eur od 3.5.2008 do 11.3.2011, zo sumy 6172,77 eur od 12.3.2011 do 11.4.2011, zo sumy 5872,77 eur od 12.4.2011 do 10.5.2011, zo sumy 5572,77 eur od 11.5.2011 do 9.6.2011, zo sumy 5272,77 eur od 10.6.2011 do 13.7.2011, zo sumy 4972,77 eur od 14.7.2011 do 12.8.2011, zo sumy 4672,77 eur od 13.8.2011 do zaplatenia, pričom ku dňu 21.8.2012 predstavujú úroky z omeškania čiastku 3654,51 eur.
9. Na pojednávaní dňa 25.9.2017 zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa pokúšali mimosúdne rokovať, uspokojili by sa so sumou 2 500 eur, žiadne iné nároky by od žalobcov neuplatňovali, žalobcovia majú veľké množstvo dlhov a pokiaľ by sa im nehnuteľnosť vrátila, mohli by si svoje pohľadávky uspokojiť ďalší veritelia. Nehnuteľnosť je momentálne na liste vlastníctva zapísaná v prospech žalovaného v 2.rade.
10. Žalobcovia boli v tomto konaní zastupovaní splnomocneným zástupcom Ing. Eliškou S., avšak tá od určitého času približne od 1.12.2017 podľa mienky súdu nebola spôsobilá na riadne zastupovanie a to z dôvodu, že so súdom prestala komunikovať, nebolo možné jej doručiť predvolanie na pojednávanie, na výzvy súdu nereagovala, preto súd dospel k záveru, že nie je spôsobila riadne zastupovať svojich klientov a poskytnúť im v konaní náležitú ochranu ich uplatňovaných práv. S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že v nastali okolnosti v zmysle § 89 ods. 2 CSP, preto uznesením č. k. 16C/144/2011-184 zo dňa 24.10.2018 rozhodol, že zastupovanie žalobcov v 1. a 2. rade Ing. Eliškou S., bytom Petzwalova 12, Nitra nepripúšťa.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalobcu v 1. rade, zástupkyne žalobcov, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 2. rade ako aj oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, a to žalobou, zmluvou o úvere č.207/06, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti č. 207/06, dokladom o vklade v hotovosti na účet, oznámením o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, návrhom na vydanie predbežného opatrenia, uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/121/2011-43, dohodou o úhrade dlžnej sumy, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/106/2008-372, rozsudkom NS ČR č.k. 21Cdo/1484/2004, zmluvou o postúpení pohľadávky, vzájomným návrhom, jednotlivými vyjadreniami a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 2.5.2006 žalobcovia v právnom postavení dlžníkov a žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzavreli Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 300 000 Sk. V čl. I. uvedenej Zmluvy o úvere bolo uvedené, že úver činí s navŕšením o úroky vo výške 5 % mesačne pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 660 000 Sk. Splatnosť úveru a úrokov bola stanovená najneskôr do 2.5.2008. Podľa splátkového kalendára obsiahnutého v čl. XII. Zmluvy o úvere bola splatnosť jednotlivých splátok dojednaná tak, že 1. splátka vo výške 15 000 Sk bola splatná k 2.5.2006, 2. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.6.2006, 3. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.7.2006, 4. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.8.2006, 5. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.9.2006, 6. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.10.2006, 7. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.11.2006, 8. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.12.2006, 9. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.1.2007, 10. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.2.2007, 11. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.3.2007, 12. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.4.2007, 13. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.5.2007, 14. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.6.2007, 15. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.7.2007, 16. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.8.2007, 17. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.9.2007, 18. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.10.2007, 19. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.11.2007, 20. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.12.2007, 21. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.1.2008, 22. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.2.2008, 23. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.3.2008, 24. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.4.2008 a 25. splátka vo výške 300 000 Sk bola splatná k 2.5.2008. Podľa článku II. bodu 2 Zmluvy o úvere úver a úroky budú splatné v prvom rade finančnými prostriedkami a v prípade, ak to nebude možné, prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pre prípad splatenia nesplatenej časti úveru a úrokov prevodom nehnuteľnosti je dohodnuté, že sa prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa. Ak táto skutočnosť nastane, záväzok dlžníka splácať ďalej úver a úroky zaniká. Po splatení úveru a úrokov / či už prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti alebo finančnými prostriedkami/ je dlžník povinný uhradiť aj všetky ostatné finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy ako napr. zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania a iné poplatky ak takéto vznikli a veriteľ si ich nárokuje. Dlžník je povinný uhradiť všetky ostatné finančné záväzky ako napr. zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania aj v prípade ak by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou je tento úver a úroky zabezpečený. Podľa čl. II bodu 4 Zmluvy o úvere pre prípad splatenia nesplatenej časti úveru a úrokov definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa sa účastníci dohodli, že zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti úveru a úrokov. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa sú týmto dňom /dňom oznámenia správe katastra/ vysporiadané nesplatené úroky a úver k tomuto dňu. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky ku dňu definitívneho prevodu vlastníckeho práva. Ak táto skutočnosť nastane, záväzok dlžníka splácať ďalej úver a úroky zaniká. Ostatné úroky ak takéto existujú veriteľ dlžníkom pre tento prípad odpúšťa, s čím dlžník súhlasí. Podľa čl. VII. druhá veta Zmluvy o úvere veriteľ môže v súlade s Občianskym zákonníkom použiť svojpomoc na vypratanie horeuvedenej nehnuteľnosti.
13. Dňa 2.5.2006 podpísali žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným v 1. rade tiež Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, v ktorej je v čl. I uvedené, že žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ poskytol žalobcom v 1. a 2. rade ako prevádzajúcim na základe Zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2006 úver vo výške 300 000 Sk, ktorý činí s navŕšením o úroky pohľadávku voči prevádzajúcemu vo výške 660 000 Sk. Splatnosť úveru v prípade riadneho splatenia splátok je stanovená najneskôr do 2.5.2008. Podľa čl. II. tejto zmluvy na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky nadobúdateľa, prevádzajúci prevádza v prospech nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 550 pre katastrálne územie Rišňovce, obec Rišňovce, okres Nitra: rodinný dom s.č. 361 postavený na parcele č. 1070/5 a pozemky: parcela č. 1070/5 ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela č. 1070/6 ako záhrady o výmere 540 m2, ďalej bližšie vymedzeným v uvedenom článku zmluvy. Podľa čl. VII. ods. 1 prvej vety Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v prípade, že prevádzajúci neuspokojí pohľadávku nadobúdateľa, najmä neuhradí v dohodnutej lehote plnú hodnotu úveru a úrokov alebo ak nastane skutočnosť uvedená v článku V. ods. a), b), c) alebo ak neuhradí včas dve po sebe idúce splátky podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. XII. Zmluvy o úvere, alebo jednu splátku po dobu dlhšiu ako tri mesiace, prípadne uhradí len časti splátok, nadobúdateľ môže vyhlási úver okamžite splatným v celom jeho neuhradenom zostatku spolu s neuhradenými úrokmi a má právo stať sa definitívne vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Podľa čl. VII. ods. 2 prvej vety Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v prípade definitívneho prevodu vlastníckeho práva sa za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti bude považovať výška pohľadávky prevádzajúceho ku dňu definitívneho prevodu vlastníckeho práva. Podľa čl. VII. ods. 3 prvej vety Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam účastníci sa dohodli, že definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na nadobúdateľa zaniká nárok prevádzajúceho na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Podľa čl. VII. ods. 4 Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam prevádzajúci sa zaväzuje, že ak sa nadobúdateľ stane definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle predchádzajúceho odseku, na výzvu nadobúdateľa okamžite vyprace nehnuteľnosť a kľúče od nej okamžite odovzdá nadobúdateľovi. V prípade porušenia tejto povinnosti sa účastníci dohodli, že prevádzajúci je povinný zaplatiť nadobúdateľovi zmluvnú pokutu vo výške 30 % z výšky poskytnutého úveru, minimálne však 50 000 Sk. Táto zmluvná pokuta sa zvyšuje o 2 000 Sk za každý deň až do splnenia si povinnosti uvedenej v čl. VII. t.j. vypratanie nehnuteľnosti a odovzdanie kľúčov nadobúdateľovi. Podľa čl. VII. ods. 5 Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam prevádzajúci súhlasí, aby v prípade, ak poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z predchádzajúceho odseku tohto článku spočívajúcu v povinnosti bezodkladne vypratať nehnuteľnosť a kľúče od nej odovzdať nadobúdateľovi, bola použitá svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka a nehnuteľnosť mu bola primeraným spôsobom odňatá. Náklady na túto dovolenú svojpomoc znáša v celom rozsahu prevádzajúci a pripočítavajú sa jeho dlhu voči nadobúdateľovi.
14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil v zmysle nižšie citovaných ustanovení platných právnych predpisov:
15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka").
21. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
22. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2008 zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
24. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
25. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. V prejednávanom spore súd ako prvoradú riešil otázku prípustnosti v tomto spore podanej žaloby. V bode I. petitu žalobného návrhu sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o úvere, podľa bodu II. petitu žalobného návrhu žalobcovia žiadajú určiť neplatnosť Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 15.7.2011, teda za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení tejto právnej skutočnosti. OSP stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 1.7.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. CSP vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Z hľadiska ústavnoprávneho princípu právnej istoty však podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 <http://merit.slv.cz/PL.US16/06> zo dňa 30.4.2008, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 <http://merit.slv.cz/PL.US12/05> zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 <http://merit.slv.cz/PL.US16/06> zo dňa 24.6.2009, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 <http://merit.slv.cz/PL.US10/04> zo dňa 6.2.2008). Vzhľadom na znenie ust. § 470 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> a vzhľadom na ústavnoprávnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán je potrebné v danej veci posudzovať otázku prípustnosti žaloby podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby.
31. Podľa § 80 písm. c) OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne tak, ako to napokon konštatoval okresný súd. Súd v každom štádiu konania musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov aj diktatúry opodstatnenie tam, kde ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetných zmlúv, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie. Pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať za nedovolenú určovaciu žalobu tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Súdna prax už ustálila, že spotrebitelia, ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a s nimi súvisiacich zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv (uznesenie NS SR 1M Cdo/1/2009). Žalobcovia - spotrebitelia (ktorých špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava) majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere, pretože potrebujú mať vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Žalobcovia majú naliehavý právny záujem aj na určení neplatnosti Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že práve na základe uvedenej zmluvy a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovaného v 2. rade, pričom uvedené nehnuteľnosti sú jediným obydlím žalobcov a ich rodinných príslušníkov. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobcovia nemôžu dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam iným spôsobom ako rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, event. s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. rozhodnutím súdu o neplatnosti zmlúv, ktoré boli podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.
32. Prípustnosť žalobou požadovaného určenia možno okrem iného vyvodiť aj s poukazom na novelizované ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) ktorý v odseku 4 s účinnosťou od 1.1.2018 spotrebiteľom umožnil domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Podľa § 25 g) zákona č. 129/2010 Z. z., ide o prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia, sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
33. Právny vzťah žalobcov a žalovaného v 1. rade vzniknutý na základe Zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2006 spadá pod úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný v 1. rade mal v zmluve postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov), žalobcovia mali status spotrebiteľov, pretože zmluvu uzatvárali ako fyzické osoby, nepodnikatelia, čo súd zistil z vykonaného dokazovania, kedy žalobcovia už v podanej žalobe a následne aj napojednávaní uvádzali, že úver si brali na splatenie dlhov, zabezpečenie základných potrieb ich rodiny a doriešenie ich zlej finančnej situácie.
34. Po preskúmaní jednotlivých náležitostí Zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva vo svojich podstatných náležitostiach odporuje zákonu, zákon obchádza a v neposlednom rade sa aj prieči dobrým mravom a z tohto dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatným.
35. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Ide o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania musia spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu. Za konania v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov.
36. V Zmluve o úvere si strany dojednali zmluvný úrok vo výške 5 % mesačne, čo predstavuje ročný úrok vo výške 60 %, a toto je niekoľkonásobne viac ako priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch obdobného druhu v bankovom sektore v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Z informácií dostupných na portáli Národnej banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk súd zistil, že v mesiaci máj 2006, t.j. v čase podpisu zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,11 % ročne. V danom prípade si strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 60 % ročne, čo je viac ako päťnásobok priemernej sadzby. Dohodnuté úroky súd považuje za rozporné s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa v danom prípade týkajú jej podstatných obsahových náležitostí, preto zakladajú jej absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.
37. Podľa názoru súdu už vadnosť jednej z podstatných náležitostí zmluvy (v tomto prípade dojednanie odplaty vo forme neprimeraného úroku) spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, súd pre úplnosť dopĺňa, že úverová zmluva obsahuje aj niekoľko ďalších ustanovení, ktoré svojou podstatou možno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil dohodu strán obsiahnutú v čl. II. ods. 2 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého ustanovenia úver a úroky budú splatné v prvom rade finančnými prostriedkami a v prípade, ak to nebude možné, prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pre prípad splatenia nesplatenej časti úveru a úrokov prevodom nehnuteľnosti je dohodnuté, že sa prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa. Ak táto skutočnosť nastane, záväzok dlžníka splácať úver a úroky zaniká. Po splatení úveru a úrokov je dlžník povinný uhradiť aj všetky ostatné finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy ako napr. zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania a iné poplatky, ak takéto vznikli a veriteľ si ich nárokuje. V nadväznosti prax súdy SR, ktoré vo viacerých prípadoch potvrdili nezákonnosť konania veriteľov a určovacími výrokmi určili za vlastníkov zabezpečovacím prevodom práva a prepadnou klauzulou nadobudnutých nehnuteľností práve pôvodných spotrebiteľov ako skutočných vlastníkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 MCdo 1/2009, alebo sp. zn. 3Cdo 144/2010 a pod.), bolo zákonom č. 379/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.11.2008 do Občianskeho zákonníka zaradené nové ustanovenie § 53 ods. v zmysle ktorého je zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ustanovenie odseku 7 Občianskeho zákonníka predstavuje v poradí ďalšiu kogentnú ochrannú normu určenú na ochranu práv spotrebiteľa, ktorá bola zavedená titulom hrubého zneužívania zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských záväzkoch. Uvedené zákonné doplnenie zákonodarca odôvodnil nasledovne: „Cieľom vládneho návrhu je zamedzenie neprimeranému zásahu do práv spotrebiteľa, najmä predchádzať prípadom, kedy v dôsledku spotrebiteľského úveru príde spotrebiteľ o obydlie. Obmedzenie na nehnuteľnosti je opodstatnené osobitosťou a ústavnoprávnou ochranou práva občana na obydlie. Na druhej strane inštitút zabezpečovacieho prevodu práva pri hnuteľných veciach je efektívnym prostriedkom, ktorý pomáha spotrebiteľovi znižovať jeho náklady pri získaní spotrebiteľského úveru napríklad oproti záložnému právu, čo je v súlade s deklarovaným cieľom EÚ znižovať finančné a byrokratické zaťaženie spotrebiteľov. Pri hnuteľných veciach je predmetom zabezpečovacieho prevodu samotná úverovaná vec, na zakúpenie ktorej si veriteľ požičal cudzie finančné prostriedky a vlastným výkonom zabezpečovacieho prevodu nezíska iný majetok spotrebiteľa, iba si pokryje svoj dlh voči inému veriteľovi. Obmedzenie zabezpečovacieho prevodu práva pri hnuteľných veciach by neposilnilo práva spotrebiteľa, naopak, administratívne by skomplikovalo prístup k úverom a zvýšilo poplatky pri iných použitých spôsoboch zabezpečenia, teda náklady na úver hnuteľných vecí by spotrebitelia pocítili negatívne. Doplňujúcim návrhom sa vychádza v ústrety spotrebiteľom a zároveň sa ponecháva ochrana spotrebiteľa týkajúca sa jeho obydlia. Návrh zmeny predpokladá samostatný odsek, pretože nie je vhodné tento zákaz upravovať v rámci neprijateľných zmluvných podmienok. Nie vždy by totiž muselo ísť o hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach.“ Samotná podstata ustanovenia odseku 7 je daná zákazovou normou, v zmysle ktorej bol zabezpečovací prevod práva ako zabezpečovací inštitút vylúčený z použitia v spotrebiteľských záväzkoch, ak predmetom zabezpečenia z plnenia záväzku mala byť nehnuteľnosť. Zákonodarca uvedený zákaz normoval termínom „neprípustné“. Od účinnosti uvedenej zmeny preto nebolo možné platne dojednať zabezpečenie spotrebiteľského záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uvedená zákonná zmena bola zavedená v nadväznosti na skoršiu zákonnú úpravu vykonanú zákonom č. 568/2008 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/568/20090101> ktorou bol podstatným spôsobom v § 553 - 553e OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130> zmenený a upravený zabezpečovací prevod práva všeobecne. Keďže však táto právna úprava účinná od 1.1.2008 nebola dostatočná a nezabezpečovala adekvátnu ochranu práv spotrebiteľa, došlo k explicitnému vylúčeniu zabezpečenia záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Hoci v čase uzavretia Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti Občiansky zákonník neobsahoval výslovný zákaz zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, v prípade, ak sa strany na zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dojednali, malo ísť v prvom rade o inštitút zabezpečovací a nie uhradzovací a samotné zabezpečenie muselo byť primerané povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečovalo. Uvedené zákonné predpoklady v danom prípade neboli splnené. Podľa názoru súdu je hodnota pohľadávky a hodnota zabezpečenia v hrobom nepomere. Z vyjadrení žalobcov, ktoré žalovaní nerozporovali mal súd preukázané, že hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zabezpečenia bola vo výške 1 200 000 eur, kým výška plnenia, ktoré žalovaný v 1. rade žalobcom poskytol bola 300 000 Sk a títo mu v zmysle Zmluvy o úvere mali vrátiť sumu 660 000 Sk. Je všeobecne známe, že banky pri úveroch zabezpečovaných nehnuteľnosťami bežne poskytnú úver do výšky 70 % z hodnoty zábezpeky, t.j. za maximálne a obvyklé peňažné krytie je úverov zabezpečovaných nehnuteľností možno považovať krytie v rozsahu 140 % z poskytnutého úveru. Krytie presahujúce túto výšku vytvára hrubý nepomer a je v rozpore s dobrými mravmi, čo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi považuje súd tiež zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom. Za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi súd preto považuje aj podmienku v čl. II. bod 4 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého je umožnený definitívny prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu. Takéto dojednanie vylučuje ďalšie vyporiadanie medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade v prípade, že sa žalovaný v 1. rade stane vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a hodnota predmetu zabezpečenia presiahne výšku zabezpečovanej pohľadávky.
38. Súd poukazuje tiež na neprimerané dojednanie o zmluvných pokutách uvedené v čl. IV ods. 1 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého ustanovenia je veriteľ oprávnený dlžníkovi v omeškaní účtovať zmluvnú pokutu vo výške 30 % z hodnoty splátky, minimálne vo výške 10 000 Sk za každý jeden prípad omeškania.
V rozpore s dobrými mravmi je aj ust. čl. IV bod 5 ohľadne zmluvnej pokuty dohodnutej vo výške 30% z úveru, minimálne 50.000,- Sk, ktorá sa zvyšovala denne o 2.000,- Sk, ktorá sankcia je neprimerane vysoká k porušeniu záväzku vyplývajúceho z článku VII. teda vypratať nehnuteľnosť, ktorá zabezpečuje poskytnutý úver a odovzdať ju veriteľovi. Tieto sankcie súd považuje za neprimerané povinnosti, ktorej splnenie majú zabezpečovať.
39. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd považuje aj dohodu obsiahnutú v čl. VII druhej vety Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ môže v súlade s Občianskym zákonníkom použiť svojpomoc na vypratanie horeuvedenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.
40. Vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o úvere je neplatnou i Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá je od úverovej zmluvy odvodená a teda má akcesorickú povahu vo vzťahu k úverovej zmluve. V predmetnej Zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti absentujú podstatné náležitosti viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu, a to určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. Súd považuje za absolútne neprípustné dojednanie, podľa ktorého mali strany Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti súhlasiť s tým, aby sa za nadobúdaciu cena nehnuteľnosti považovala výška pohľadávky prevádzajúceho ku dňu definitívneho prevodu vlastníckeho práva (čl. VII. bod 2 uvedenej zmluvy). Aj keď ust. § 553 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 neuvádzalo výpočet zákonných náležitosti pri uzatvorení tejto zmluvy, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 odsek 1 a v § 39 Občianskeho zákonníka. Ako už súd uviedol vyššie, hodnota predmetu zabezpečovania je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke ako hlavného záväzku, pretože hodnota nehnuteľnosti je niekoľko násobne vyššia. S poukazom tieto ako aj na vyššie uvádzané skutočnosti súd považuje za absolútne neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi aj Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti.
41. Súd naviac zdôrazňuje, že okolnosti, za ktorých boli obidve predmetné zmluvy uzavreté nasvedčujú tomu, že sa nimi sledovalo predovšetkým získanie majetku žalobcov v nepochybne väčšej hodnote ako bola výška plnenia žalobcov z úverovej zmluvy. Konanie žalovaného v 1. rade pri uzatváraní Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti súd považuje za obchádzanie zákona. Obchádzaním zákona je i postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby svojim správaním dosiahol výsledok právnou normou nežiaduci a nepredvídaný. Takýmto postupom je aj konanie, ktorého výsledkom je dosiahnutie možné prechodu dlžníkovho vlastníctva k jeho majetku v nepochybne v ďaleko väčšej hodnote, než je výška jeho peňažného záväzku z uzavretej úverovej zmluvy. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov (naraz vyššiu suma peňazí). Následne, po získaní úveru, môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na úver 300 000 Sk (9 958,17 eur) väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení životných nákladov) ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 300 000 Sk (9 958,17 eur), v tomto prípade 25. splátku úveru. Takúto situáciu využívajú nebankové subjekty a neprimerane sankcionujú neschopnosť spotrebiteľa vrátiť požičané peniaze. V danom prípade žalovaný v 1. rade pri formulovaní úverovej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložil tak, že žalobcovia mali zaplatiť 24 splátok po 15 000 Sk (497,90 eur) a 25. splátku vo výške 300 000 Sk (9 958,17 eur). Priemerný spotrebiteľ nie je schopný (už z hore uvedených dôvodov) takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále sankcionuje, jeho dlh napriek tomu, že ho čiastočne splnil neustále narastá až tak, že môže prísť aj o nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je neprípustné.
42. Súd je vo všeobecnosti zástancom teórie zachovania platnosti zmlúv a neplatnosť zmluvy by mala byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. V konečnom dôsledku prevažne nie je ani v záujme samotného spotrebiteľa vysloviť neplatnosť zmluvy ako celku, pretože by stratil možnosť splátok vzhľadom na povinnosť vrátiť vzájomné plnenie (čo neplatí v prejednávanom prípade, keďže tu nastala zročnosť celého plnenia). Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady a je mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolností nie je v spoločnosti udržateľná, umožňuje zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok. Plošné používanie takejto zmluvy ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prejednávanej veci je preto potrebné konštatovať neplatnosť Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 2.5.2006 uzavretej medzi účastníkmi ako celku. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
43. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2011 rozšírenou podaním zo dňa 21.8.2012 a upresnenou podaním z 4.7.2013 sa žalovaný v 2. rade domáha od žalobcov zaplatenia sumy 4 672,77 eur s úrokmi z omeškania titulom nezaplatenia zostávajúcej časti žalobcom poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom úver vo výške 300 000 Sk (9 958,17 eur), z ktorej sumy mu žalobcovia uhradili sumu vo výške 105 001,16 Sk (3 485,40 eur). Uvedenú sumu mal súd preukázanú zo vzájomnej žaloby žalovaného v 2. rade, ktorú žalobcovia nenamietali a táto korešponduje aj s vyjadreniami samotných žalobcov, ktorí už v podanej žalobe uviedli, že žalovanému v 1. rade úver splácali v rámci svojich možností a takto mu mali uhradiť 7 alebo 8 splátok po 15 000 Sk (7 x 15 000 Sk = 105 000 Sk). Uhradenie vyššej sumy ako tvrdil žalovaný v 2. rade súd preukázané nemal. Vo vzájomnej žalobe žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že mu žalobcami mala byť uhradená suma vo výške 1 800 eur. Spolu tak úhrady žalobcov predstavujú sumu vo výške 5 285,40 eur (3 485,40 eur + 1 800 eur = 5 285,40 eur). Vzájomnou žalobou sa žalovaný v 2. rade ako nový veriteľ pohľadávky zo Zmluvy o úvere domáha od žalobcov zaplatenia sumy vo výške 4 672,77 eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 300 000 Sk (9 958,17 eur) a sumou úhrad vykonaných žalobcami (9 958,17 eur - 5 285,40 = 4 672,77 eur), ktorú uvedenú sumu súd žalovanému v 2. rade priznal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, a preto nárok žalovaného v 2. rade voči žalobcovi súd posúdil s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie, ktoré sú žalobcovia povinní žalovanému v 2. rade vydať, a to spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania. Žalovaný vo vzájomnej žalobe ani v jej doplnení neuviedol, na základe akých ustanovení platných právnych predpisov dospel k výpočtu sadzby úroku z omeškania vo výške 14,25 %. V nadväznosti na znenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 a v nadväznosti na historický časový rad sadzieb ECB, ktoré súd zistil z internetového portálu Národnej banky Slovenka bola najvyššia prípustná výška úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy v prípade omeškania, ktoré vzniklo v čase od 25.4.2007 do 28.10.2008 limitovaná sadzbou vo výške 8,5 %. Pokiaľ žalovaný v 2. rade požadoval od žalobcov zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe vo výške 14,25 %, súd mu úroky z omeškania nad platnými právnymi predpismi stanovenú sadzbu nemohol priznať, a preto súd nárok žalovaného v 2. rade na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe presahujúcej 8,50 % zamietol. Žalovaný v 2. rade si nárok úroky uplatnil počnúc dňom 3.5.2008, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti záväzku z neplatnej Zmluvy o úvere. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru podľa neplatnej Zmluvy o úvere (2.5.2008) nebol vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o úvere podľa názoru súdu rozhodujúci pre posúdenie vzniku omeškania s vrátením peňažných prostriedkov na strane žalobcov, preto v tejto časti súd vzájomnej žalobe nevyhovel v celom rozsahu. V danom prípade splatnosť nároku nastáva podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný v 2. rade si nárok na vrátenie peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru voči žalobcom uplatnil až podaním vzájomnej žaloby doručenej súdu dňa 9.9.2011 a ani v tejto sa voči žalobcom nedomáhal vrátenia istiny úveru s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania. Nárok na úroky z omeškania si žalovaný v 2. rade voči žalobcom uplatnil až v oznámení zo dňa 21.8.2012 doručeným súdu dňa 24.8.2012, v ktorom uviedol, že pôvodne si vo vzájomnom návrhu nárok na úroky z omeškania neuplatnil, avšak svoj postoj prehodnotil a vzájomný návrh rozširuje aj o úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd za kvalifikovanú výzvu za zaplatenie úrokov z omeškania považoval až oznámenie žalovaného v 2. rade, ktorým si voči žalobcom nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil, ktoré bolo dňa 24.7.2013 doručené zástupkyni žalobcov spolu s uznesením č.k. 16C/144/2011-122 zo dňa 16.7.2013 o pripustení rozšírenia vzájomnej žaloby o úroky z omeškania. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalovanému v 2. rade priznal nárok na úroky z omeškania dňom nasledujúcim po doručení predmetného oznámenia zástupkyni žalobcov, t. j. dňom 25.7.2013 a v zostávajúcej časti súd nárok žalovaného v 2. rade na úroky z omeškania zamietol.
44. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
45. Súd žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého zaplatenia sa žalobcovia domáhali voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol. Samotné právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať až keď je o tom právoplatne rozhodnuté. V tomto vyjadrení je obsiahnutý aj výklad k zákonnej podmienke úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v predchádzajúcom konaní a to tým spôsobom, že spotrebiteľ musí byť v postavení žalobcu a v prípade, ak je v pozícii žalovaného len vtedy, ak v konaní vzniesol vzájomný návrh a bol so svojim vzájomným návrhom úspešný. V prejenávanej veci nemožno v čase rozhodnutia súdu poukázať na nijaké právoplatne skončené konanie, ktoré by potvrdilo úspešné uplatnenie práva žalobcov. Pokiaľ aj súd vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku rozhodol o neplatnosti tam uvedených zmlúv, toto rozhodnutie súdu nie je v čase vydania tohto rozsudku zároveň právoplatným, a preto podmienka úspešného uplatnenia práva žalobcov nie je splnená. Súd uplatnený nárok považuje za nedôvodný aj z iných okolností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní totiž satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. V súvislosti so satisfakciou pre spotrebiteľa je potrebné si ujasniť podstatu tohto inštitútu a vysvetliť pojem „zadosťučinenie“. Tým je náprava krivdy (viď. Krátky slovník slovenského jazyka). Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia je upravený aj v rámci ochrany osobnosti v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto smere je už rozsiahla judikatúra, ktorá ustálila, že primerané finančné zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Napokon aj v dôvodovej správe k § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z. z. sa uvádza, že finančné zadosťučinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie neplní svoj účel, aby boli nahradené alebo zmiernené následky. Z týchto skutočností možno vyvodiť, že finančné zadosťučinenie je možno priznať len vtedy, ak porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi mu spôsobilo nejakú ujmu. Súd teda nepovažuje za rozhodujúce to, že spôsobenie ujmy nie je uvedené ako predpoklad priznania finančného zadosťučinenia priamo v zákone, ale za rozhodujúce považuje to, že táto skutočnosť vyplýva zo samotnej podstaty zadosťučinenia. Pri posudzovaní nároku žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadne na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, žalobcu, a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, žalovaného. Možnými hľadiskami sú napríklad intenzita a dĺžka trvania závadného konania, dosah tohto konania, okruh subjektov, ktorých mohlo toto konanie žalovaného zasiahnuť a pod. Ďalej súd prihliadne na to, aby náhrada ujmy predstavovala aj určitú satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť. Je potrebné poznamenať, že sama povaha tejto ujmy priame jej vyčíslenie neumožňuje, preto žalobca nemusí predložiť dôkazy o existencii ujmy, stačí len, ak súd má za preukázané, že táto ujma tu je (Uznesenie NS SR 6 Obo/302/2016).
46. Zo samotného inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna ujma nevznikla. Žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami žalovaného v 2. rade už dlhšiu dobu a užívajú aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. V neistote, na ktorú žalobcovia v podanej žalobe poukazujú sa títo ocitli vlastnou vinou, na základe vlastného a slobodného rozhodnutia uzavreli so žalovaným v 1. rade tak Zmluvu o úvere ako aj Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Zmluvu si neprečítali, neoboznámili sa s jej obsahom a napriek tomu ju podpísali. Žalobcovia zostali pasívni aj po zistení, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo mali žalobcovia zistiť už po doručení splátkového kalendára (ktorý bol mimochodom obsiahnutý aj v texte samotnej Zmluvy o úvere a to v čl. XII.). Aj po uvedených zisteniach, teda po tom, ako žalobcovia zistili, že majú žalovanému v 1. rade zaplatiť nie sumu 360 000 Sk ale sumu 660 000 Sk, žalobcovia neučinili nijaké právne kroky smerujúce k tomu, aby zabránili vykonaniu zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Naopak, žalobcovia uhrádzali splátky tak ako vedeli a pokiaľ nedošlo k zmene zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, nepodnikli nijaké právne kroky. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobcovia sa v značnej miere sami pričinili k vzniku právnej neistoty, ktorú teraz pociťujú a z týchto dôvodov súd žalobu v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol.
47. O náhrade trov konania sú rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo. Súd vychádzal s pomeru úspechu strán sporu v konaní, keď každá strana bola úspešná v časti. Žalobcovia sa domáhali určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov - Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, tiež poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia. V časti určenia neplatnosti zmlúv boli žalobcovia úspešní, kým v časti poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol. Žalovaný v 2. rade bol voči žalobcom úspešný v časti priznania nároku na zaplatenie zostatku žalobcom požičaných finančných prostriedkov, a to v celom rozsahu požadovanej istiny a čiastočne i v časti úrokov z omeškania. S poukazom na čiastočný úspech strán v jednotlivých bodoch žaloby a vzájomnej žaloby súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.