Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoR/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: B.T. Transport s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, právne zast.: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: W. U. AUTODOPRAVA, Športová 552, 972 26 Nitrianske Rudno, IČO: 32 942 010, právne zast.: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. -238 zo dňa 13. 10. 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -238 zo dňa 13.10.2020 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.1.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná pod sp. zn. 090712 zo dňa 15.11.2016.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.11.2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 090712, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 18 759,95 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.12.2006 Rámcovú kúpnu zmluvu a Zmluvu o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv ,ktorej predmetom bol záväzok žalovaného previesť na žalobcu vlastnícke právo k nákladným motorovým vozidlám a návesom uvedeným v Prílohe č. 1 Rámcovej zmluvy za kúpnu cenu za jednotlivé nákladné motorové vozidlá ako aj návesy v zmysle Prílohy č. 1 Rámcovej zmluvy, resp. záväzok žalovaného odplatne previesť na žalobcu všetky práva a povinnosti ku dňu účinnosti Rámcovej zmluvy aktuálnych leasingových zmlúv, predmetom ktorých sú nákladné motorové vozidlá a návesy uvedené v Prílohe č. 2 Rámcovej zmluvy. Na základe Rámcovej zmluvy došlo v dňoch 22.12.2006 až 28.12.2006 k prevodu 32 ks ťahačov a 31 ks návesov na žalobcu. V súvislosti so zabezpečením kontinuity vykonávania medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy vykonávanej prostredníctvom nákladných motorových vozidiel a návesov sa strany dohodli, že žalovaný umožní žalobcovi používať žalovanému patriace tankovacie karty EUROSHELL s tým, že mu žalobca na základe faktúr vystavených žalovaným transakcie vykonané týmito tankovacími kartami, ako aj poplatky za ich používanie uhradí dňa 29.12.2006. Strany uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov, 10 parkovacích miest a prenájom hnuteľného majetku - kancelárskeho zariadenia. Žalovaný

vystavil faktúry spolu v sume 20 739,89 EUR, ktoré žalobca nespochybnil a nenamietal ich výšku, avšak má za to, že vyfakturovaná suma bola v celom rozsahu jednostranne započítaná na základe právnych úkonov žalobcu 16.5.2007 a 17.7.2007. Žalovaný toto započítanie pohľadávok neuznáva. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd sa nezaoberal tvrdeniami a predloženými dôkazmi žalobcu, ale len prebral názor žalovaného, pričom tento názor nie je rozhodcovským súdom riadne odôvodnený, pretože nie je riadne odôvodnené celé rozhodnutie, kde sa uvádzajú len výpisky zo spisu, avšak nie je zrejmé, na základe akých úvah a na základe akých konkrétnych dôkazov rozhodcovský súd rozhodol.

4. Podľa žalobcu je z rozhodnutia a odôvodnenia súdu /rozhodcovského/ zrejmé, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebolo rovné postavenie, pričom žalobcovi nebola riadne poskytnutá ochrana jeho práv. Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať na základe stotožnenia sa s názorom jedného z účastníkov bez uvedenia dôvodu, na základe čoho, akých tvrdení a dôkazov s týmto názorom súhlasí, nie je možné, aby si názor účastníka bez týchto vysvetlení prebral za svoj. Pohľadávky žalobcu boli riadne zdokumentované a odôvodnené a to aj s uvedením právneho dôvodu ich vzniku. Konajúci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z argumentácie žalovaného a mal za to, že predmetné faktúry, ktoré boli žalobcom vystavené, boli bez právneho dôvodu. Takéto tvrdenie však nijako neozrejmil a nebral ohľad na tvrdenia a predložené dôkazy žalobcu, ktoré preukazovali opak.

5. Predmet zmluvy vyjadrený v čl. 2 zmluvy vymedzuje predmet hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom prevodu a pre účely, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy. Pokiaľ by sa malo predpokladať, že zmluvné strany mali vôľu v čase vzniku Rámcovej zmluvy dojednať aj poskytnutie tankovacích platobných kariet žalovaného v uvedenom množstve, potom táto skutočnosť nemohla ostať opomenutá pri potrebnom vymedzení v dojednaní v časti čl. 3 Rámcovej zmluvy. Keďže žiadne z ustanovení o ktorých žalovaný pred rozhodcovským súdom tvrdil, že sú úplne a správne dojednané podľa skutočnej vôle jej účastníkov nepojednáva o skutočnosti, že dôjde aj k odovzdaniu platobných nástrojov žalovaného žalobcovi, potom žiadna gramatická interpretácia nemôže spôsobovať, že právny vzťah s predpokladanou právnou kvalifikáciou bezdôvodného obohatenia sa riadi alebo vychádza z Rámcovej zmluvy. Je vylúčené, aby sa písomne dohodnutá doložka vzťahovala ku právnemu vzťahu, ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach Rámcovej zmluvy.

6. Zároveň žalobca vyjadril pochybnosť o nezaujatosti rozhodcovského súdu, kvôli skutočnosti, že namietal rozhodcov, ktorí sa v konečnom dôsledku mali v ďalšom postupe namietať sami, pretože o ich vylúčení aj rozhodol Okresný súd Bratislava III.

Žalobca poukázal na ust. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ “), podľa ktorého „pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu, ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd. Táto skutočnosť zakladá dôvodnú obavu, že porušením tohto ustanovenia priamo rozhodcovským súdom došlo k nerovnému postaveniu strán pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovia sa k námietke zaujatosti nevyjadrili a zároveň konali a rozhodovali pred rozhodnutím o námietke zaujatosti, čím porušili práva účastníka konania.

7. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že sa žalobca vyjadruje k skutkovému stavu konania vedenom na rozhodcovskom súde ,pričom všeobecný súd pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá právomoc, ani pôsobnosť zasahovať do merita konania na rozhodcovskom súde a rozhodovať o skutkovom stave a právach a povinnostiach strán uplatnených žalobou na rozhodcovskom súde. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nikdy nesplnil zákonnú podmienku v zmysle ust. , keďže skutočnosti uvedené v žalobe nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom bez zbytočného odkladu. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že žaloba bola podaná dňa 17.1.2017 (t.j. už počas účinnosti novely č. ) sa na tento prípad nesporne uplatní , ktorý ukladá všeobecnému súdu povinnosť neprihliadať na dôvody uvedené v , ak účastníkom konania neboli uplatnené /namietané v rozhodcovskom konaní bez zbytočného odkladu. Žalobca pravdepodobne opomenul, že podľa námietku, že istá sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. V tejto súvislosti žalovaný

zdôraznil, že žalobca začal v konaní pred rozhodcovským súdom namietať skutočnosti podľa ust. uvedené aj v žalobe, až v roku 2016 (jeho podanie zo dňa 14.3.2016), t.j. až po 9 rokoch prebiehajúceho sporu na rozhodcovskom súde. Keby žalobca chcel namietať údajnú neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako aj právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, mohol tak bez ťažkostí urobiť už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2007, avšak žalobca takmer celú dobu konal a vystupoval pred rozhodcovským súdom tak, že je nepochybné, že jeho právomoc a rozhodcovskú doložku plne uznal a akceptoval.

8. Žalovaný poukázal na ust. , podľa ktorého ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa , písomné oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak vybraná osoba nebola určená podľa , zašle písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná osoba alebo súd. Žalobca sa preto nemôže odvolávať na rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -213 (právoplatný dňa 19.10.2011), nakoľko sa tento týkal úplne inej veci a daný rozsudok je subjektívne záväzný vo vzťahu k rozhodcom len v konkrétnom inom rozhodcovskom konaní rozhodcovského súdu so sp. zn. 090711 a teda rozhodcovského konania so sp. zn. 090712 sa nijako v tomto smere netýka. Z uvedeného dôvodu, nakoľko sám žalobca mal vedomosť o ustanovených rozhodcoch už nesmierne dlhú dobu ako aj z toho dôvodu, že žalobca mohol a mal príp. svoje subjektívne pochybnosti o zaujatosti rozhodcov namietať skôr, považuje žalovaný aj takúto námietku zo strany žalovaného nielen za nedôvodnú, ale za podanú oneskorene, t.j. nie bez zbytočného odkladu.

9. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, tak túto námietku žalobca nenamietal ani len raz a to počas celého priebehu konania na rozhodcovskom súde a teda ide znovu o námietku, na ktorú konajúci súd nemôže v tomto súdnom konaní vôbec prihliadať.

10. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. , , / , . Na požiadanie bol súdu prvej inštancie predložený rovnopis rozhodcovského spisu sp. zn. 090712, z ktorého súd zistil, že žaloba bola na rozhodcovský súd podaná dňa 10.9.2007, dňa 28.9.2007 bola žalobcovi rozhodcovským súdom doručená výzva na podanie žalobnej odpovede a ustanovenie jedného rozhodcu z priloženého zoznamu rozhodcov v zmysle Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Dňa 12.10.2007 bola doručená rozhodcovskému súdu žalobná odpoveď koncipovaná a podpísaná splnomocnenou zástupkyňou žalobcu JUDr. Janou Bezákovou. Obsahom podania je určenie Doc. JUDr. Mariana Vrabka za rozhodcu a poukázanie na započítací prejav realizovaný Oznámeniami o jednostrannom započítaní žalobcu zo dňa 16.5.2007 a 17.7.2007. Dňa 17.3.2016 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 14.3.2016, prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobcu Mojžiš a Partneri, s.r.o, ktorého obsahom je námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre nedostatok hmotnoprávnych podmienok existencie platnej rozhodcovskej zmluvy/ doložky vzťahujúcej sa k predmetu konania, uplatnenie námietky zaujatosti voči rozhodcom z dôvodu prekážok ich vylúčenia z prejednávania v inej veci totožných účastníkov, a námietka vecnej neopodstatnenosti nároku pre prekážku právnej vady. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nenamietal nedostatok právomoci pri prvom úkone, ktorý mu patril, a ak by sa malo jednať o námietku prekročenia právomoci rozhodcovského súdu, zákon viaže okamih námietky k časovému vymedzeniu, keď sa účastník o prekročení právomoci dozvie v rozhodcovskom konaní. Z podania žalobcu doručeného rozhodcovskému súdu dňa 17.3.2016 táto skutočnosť nevyplýva, preto mal súd za to, že námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola podaná oneskorene.

11. Predseda Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná vyzval podaním zo dňa 18.4.2016 rozhodcu JUDr. Jána Huňadyho a rozhodcu JUDr. Jozefa Nováka, na zaujatie písomného stanoviska k námietke zaujatosti vznesenej žalobcom písomným podaním zo dňa 14.3.2016. JUDr. Huňady sa vzdal funkcie rozhodcu písomným podaním zo dňa 26.4.2016 a JUDr. Novák sa vzdal funkcie rozhodcu písomným podaním zo dňa 3.5.2016.

12. Podľa súdu prvej inštancie rozhodcovia (keďže neoznámili, že sa cítia zaujatí) prejavili vnútorné pocity nestrannosti a nezaujatosti, ktoré treba akceptovať a predpokladať, že nezakladajú dôvod ich zaujatosti. Z objektívneho hľadiska sa žalobca snažil spochybniť nestrannosť rozhodcov z dôvodu,

že vec prerokovávali ako rozhodcovia, ktorí rozhodovali vo veci účastníkov aj v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní a táto skutočnosť im mohla zabrániť objektívne hodnotiť prípad. Vzhľadom ku skutočnosti, že odpovede rozhodcov na námietku zaujatosti poukazujú na vzdanie sa funkcie rozhodcu s tým, aby nespôsobovali procesné prekážky v konaní, súd z tohto úkonu nemohol prijať záver, že rozhodcovia uznali subjektívny resp. objektívny dôvod zaujatosti a taktiež nemohol prijať záver, že činnosťou týchto rozhodcov do okamihu abdikácie došlo k nerovnému postaveniu strán pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd v zložení: JUDr. Marian Ďurana, Phd., Doc. JUDr. Ing. Bernard Pekár, Phd. a Mgr. Martin Kotian rozhodol až 15.11.2016, prakticky šesť a pol mesiaca po novom kreovaní senátu.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzané žalobcom a to prekročenie právomoci rozhodcovského súdu a procesné vady rozhodcovského konania v tomto prípade nie sú splnené, preto žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. s použitím .

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle , , , a . V odvolaní uviedol, že z kontextu napadnutého rozhodnutia, v ktorom absentuje náležitá úvaha súdu o správnej aplikácii právnej úpravy, plynie, že súd na posudzovanie prípadu aplikoval časovú verziu právnej úpravy platnej v čase uplatnenia žalobného návrhu na súde, bez bližšieho zdôvodnenia prechodných a záverečných ustanovení. Žalobca v rozhodcovskom konaní namietal neexistenciu právomoci podľa veta druhá z dôvodu, že samotný rozhodcovský súd vyzval po 7 rokoch dňa 13.10.2014 žalovaného na doloženie rozhodcovskej zmluvy pretože z predložených zmlúv rozhodcovská doložka vzťahujúca sa k predmetu konania ktorým boli nároky z bezdôvodného obohatenia za zapožičané tankovanie karty nevyplývala. Pokiaľ by sa malo predpokladať, že zmluvné strany mali vôľu v čase vzniku Rámcovej a kúpnej zmluvy dojednať aj poskytnutie tankovacích kariet žalovaného žalobcovi v uvedenom množstve na určité časové obdobie potom táto skutočnosť nemohla ostať opomenutá pri podrobnom vymedzení nárokov na ktoré sa mohla doložka vzťahovať v časti článku 3 Rámcovej a kúpnej zmluvy. Je vylúčené aby sa písomne dohodnutá doložka vzťahovala ku právnemu vzťahu, ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach Rámcovej zmluvy, z dôvodu že nie je zachované písomne dohodnuté podriadenie pod právomoc rozhodcovského súdu. Zmluva nevymedzovala právomoc rozhodcovského súdu k tomuto predmetu sporu. Žalobca ďalej dôvodil, že námietka nepríslušnosti bola vznesená postupom podľa veta druhá bez časového obmedzenia a preto záver súdu že námietka bola vznesená neskoro neobstojí. Súd nevysvetlil svoje úvahy ako dospel ku záverom že právomoc bola namietaná neskoro. 15. V konaní rozhodovali rozhodcovia, ktorí boli zaujatí a mali byť vylúčení. Na základe právoplatného súdneho rozhodnutia pojednávajúceho vo veci totožných účastníkov, podobného predmetu konania boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k.: z 8.11.2010 v spojení s rozsudkom KS Bratislava pod č.k. z 21.9.2011 vylúčení rozhodcovia, ktorí rozhodovali konanie účastníkov pod č.k. 090711. V danom prípade sa jednalo o rozhodcov p. JUDr. Jozefa Nováka a p. JUDr. Jána Huňadyho. Títo rozhodcovia sa mali v ďalšom postupe sami namietať a nechať sa aj z tohto konania vylúčiť pre dôvody, že súd vzhliadol v postupe ich konania v obdobnej veci porušenie práv jedného z účastníkov sporu. 16. K porušeniu rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania, žalobca uviedol, rozhodcovské konanie začalo 10.9.2007, za stranu žalobcu bol do funkcie rozhodcu ustanovený JUDr. Marián Vrabko a za žalovaného JUDr. Jozef Novák s tým, že títo dvaja rozhodcovia kreovali predsedu JUDr. Jána Huňadyho. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd nebol správne obsadený, nakoľko rozhodcovia Huňady a Novák Jozef sa vzdali funkcie rozhodcu až 26.4.2016 a 3.5.2016, prakticky po 8, roku behu konania, počas ktorého malo prebiehať dokazovanie vo veci. Následne bol ustanovený návrhom rozhodca zo strany žalobcu JUDr. Anton Novák, zo strany žalovaného doc. JUDr. Bernard Pekár, ktorí kreovali predsedu JUDr. Mariána Ďurana dňa 8.8.2016. Dňa 18.9.2016 sa z dôvodu zaujatosti vzdal funkcie rozhodca JUDr. Anton Novák a žalobca určil za nového rozhodcu JUDr. Kotiana. Žalobca namieta že kreovanie predsedu zaujatým rozhodcom založilo ďalšie zaujaté rozhodnutie a ustanovilo nespôsobilého predsedu senátu. Od 4.11.2016 mal rozhodovať senát v zložení JUDr. Ďurana- predseda, JUDr. Pekár a JUDr. Kotian. Následne po 11 dňoch od ustanovenia do funkcie 10 rokov prebiehajúceho konania dňa 15.11.2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok. O námietke zaujatosti vznesenej voči rozhodcom dna 17.3.2016 rozhodcovský súd do meritórneho rozhodnutia vo

veci nerozhodol. Celé rozhodcovské konanie bolo vedené zaujatými rozhodcami, ktorí zaťažili konanie vážnou procesnou vadou zakladajúcou porušenie rovného postavenia účastníkov. 17. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zrušil rozhodcovský rozsudok alebo, aby zrušil rozhodnutie súdu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie a žalobcovi bola priznaná náhrada trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

18. K odvolaniu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne podstatné či právne relevantné skutočnosti. Žalovaný považuje odvolanie za účelové a absolútne nedôvodné a zavádzajúce. K aplikácii právnej úpravy žalovaný zdôraznil, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 17.1.2017. v znení jeho rozsiahlej novely č. nadobudol právnu účinnosť ešte dňa 15.1.2015. Z uvedeného dôvodu nie je možné účinne namietať, že by sa konajúci súd prvej inštancie mal zaoberať a riadne zdôvodňovať časovú platnosť právneho predpisu z ktorého vychádzal pri posúdení prípadu, nakoľko táto skutočnosť priamo vyplýva z konkrétnych žalobcom namietaných dôvodov napadnutého rozsudku, ako aj z poučenia rozsudku samotného - podľa ust. , ods. 1, písm. a) bod 4 (nakoľko znenie tohto § bolo pred 15.1.2015 neporovnateľne odlišné).Žalobca ani počas konania na rozhodcovskom súde nikdy včas nenamietal a ani neuplatňoval voči rozhodcovskému súdu v žalobe tvrdené skutočnosti podľa , ods. 1, písm. a), bod 4 . Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že žaloba bola podaná dňa 27.1.2017 (t.j. už počas účinnosti novely č. ) sa na tento prípad nesporne uplatní nové znenie ust. , ktorý ukladá všeobecnému súdu povinnosť neprihliadať na dôvody uvedené v , ak účastníkom konania neboli uplatnené/namietané v rozhodcovskom konaní bez zbytočného odkladu. 19. Žalobca nesprávne vykladá ust. druhej vety, nakoľko v tomto prípade sa nejednalo o námietku, že vec nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale práve o námietku, že istá sporná otázka údajne prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, ktorú musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Žalobca začal v konaní pred rozhodcovským súdom namietať skutočnosti podľa ust. uvedené aj v žalobe, až v roku 2016 (jeho podanie zo dňa 14.3.2016), t. j. až po 9 rokoch prebiehajúceho sporu. Keby však žalobca chcel namietať údajnú neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako aj právomoc rozhodcovskom súdu vec prejednať a rozhodnúť, mohol tak bez ťažkostí urobiť už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe. Navyše, tak ako aj vyplýva z podania žalobcu zo dňa 14.3.2016 žalobca nadobudol plnú vedomosť o tejto možnosti už oveľa skôr, nakoľko sa dozvedel o výzve rozhodcovského súdu zo dňa 13.10.2014 adresovanej žalovanému (žalobcovi v konaní pred rozhodcovským súdom), aj o odpovedi žalovaného na túto výzvu, preto žalobca túto námietku uplatnil neskoro, t. j. po vyše 17 mesiacoch odkedy sa o nej dozvedel. Navyše zo zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si dohodli rozhodcovskú doložku pre všetky spory , ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe zmluvy alebo súvisiacich so zmluvou. Nakoľko v danom konkrétnom prípade (tankovacích kariet) ide logicky a preukázateľne o záväzkový vzťah zmluvných strán (žalobcu a žalovaného), bez ktorého by žalobcovi bolo minimálne podstatne sťažené naplniť predmet a účel zmluvy, a to kontinuálne vykonávanie cestnej nákladnej prepravy zmluvou nadobudnutými nákladnými motorovými vozidlami, žalovaný je toho názoru, že je nesporné, že v tomto prípade sa jednalo nielen o právny vzťah priamo súvisiaci so zmluvou, ale ide aj o právny vzťah založený na rovnakom právnom titule ako bola zmluva, ktorá má navyše charakter rámcovej zmluvy. Žalobca považuje za potrebné doplniť, že konajúce všeobecné súdy sa ex lege nemôžu zaoberať v tomto súdnom či odvolacom konaní meritom veci vedenej na rozhodcovskom súde, a teda ani skutkovým a právnym názorom tohto rozhodcovského súdu - jednalo by sa totiž o prekročenie právomoci a zásah do rozhodovacej právomoci rozhodcovského súdu a tým by došlo aj k porušeniu práv účastníkov rozhodcovského konania, najmä práva na spravodlivý proces ako i slobodu zmluvnej voľnosti, vyjadrenom v napadnutom rozhodcovskom rozsudku. 20. K námietke žalobcu, že rozhodovali rozhodcovia, ktorí boli zaujatí a mali byť vylúčený, žalovaný uvádza, že nakoľko sám žalobca mal vedomosť o ustanovených rozhodcoch už nesmierne dlhú dobu, ako aj z toho dôvodu, že žalobca mohol príp. svoje subjektívne pochybnosti o zaujatosti rozhodcov namietať sám a oveľa skôr, považuje žalovaný aj takúto námietku zo strany žalovaného, nielen za nedôvodnú, ale za podanú oneskorene, t j. nie bez zbytočného odkladu a teda právne irelevantnú aj v tomto súdnom konaní. V zmysle vyššie uvedeného, žalovaný poukázal aj na ust. , ktoré ustanovuje prekluzívnu hmotnoprávnu 60 dňovú zákonnú lehotu na uplatnenie všetkých žalobných zákonných dôvodov a uvedenie všetkých skutkových ako i právnych okolností prípadu a navrhnutie všetkých dôkazov na ich preukázanie, pretože ide o tzv. hmotnoprávnu koncentračnú zásadu Žalobca

túto koncentračnú zásadu porušil práve tým, že začal uvádzať nové skutkové ako i právne dôvody žaloby ako i navrhovať nové dôkazy na údajne preukázanie týchto nových skutočnosti až po jej uplynutí. 21. Žalovaný na doplnenie uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -859 zo dňa 25.1.2021 povolil reštrukturalizáciu žalobcu a ustanovil reštrukturalizačného správcu. Žalovaný si riadne a včas prihlásil aj pohľadávky vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku v reštrukturalizácií žalobcu, pričom reštrukturalizačný správca žalobcu tieto pohľadávky v celom rozsahu poprel predovšetkým z dôvodu, že nie je rozhodnuté o odvolaní v tomto súdnom konaní a že rozsudok nie je právoplatný. Žalobca bol preto nútený podať tzv. „incidenčnú" žalobu voči žalobcovi, v ktorom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. . Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2. 2. 2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa uvádza nasledovné:

25. Z obsahu spisu je nepochybné, že predmetom súdneho konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a Mediačnej so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava, zo dňa 15.11.2016, sp. zn. 090712. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 27.1.2017 z dôvodov uvedených v , žalobca tiež namietal nerovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania / /, ako aj zaujatosť rozhodcov, ktorí konali pred rozhodnutím o ich námietke, čím porušili práva účastníka konania. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní namietal neexistenciu právomoci podľa veta druhá z dôvodu, že samotný rozhodcovský súd vyzval žalovaného po 7 rokoch na doloženie rozhodcovskej zmluvy pretože z predložených zmlúv rozhodcovská doložka nevyplývala. Podľa žalobcu je vylúčené aby sa písomne dohodnutá doložka vzťahovala k právnemu vzťahu , ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach Rámcovej zmluvy z dôvodu , že nie je zachované písomné dohodnuté podriadenie pod právomoc rozhodcovského súdu. Predmetom konania v rozhodcovskom konaní boli individuálne fakturačné nároky žalobcu, ktorých právny dôvod nespočíval v obsahu kogentne vymedzených dojednaní Rámcovej a kúpnej zmluvy a ani takýto príčinný vzťah ku predmetu nárokov nie je možné od danej zmluvy odvodzovať. Podľa žalobcu zmluva nevymedzovala právomoc rozhodcovského súdu k tomuto predmetu sporu /tankovacie karty/.

26. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30.6.2016 podľa , od 1.7.2016 podľa ), spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd (ďalej len "rozhodca"). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcom rešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených prípadoch, ktoré stanovuje . To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského

konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená, že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní pred súdom, ale že dávajú prednosť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského konania.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania (podľa , či ). Tým, že odvolateľ žiadal, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu s hmotným právom, tak požaduje, aby sa tak okresný ako aj odvolací súd zaoberali vecnou správnosťou rozhodcovského konania a pokiaľ by súd mal na vec iný právny názor než rozhodca/rozhodcovský súd, aby bol z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok zrušený a vrátený rozhodcovi/rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie. Tým by však došlo k úplnému popretiu zmyslu existencie rozhodcovského konania. Kontrolná funkcia súdu sa preto môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného charakteru, napr. či rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné procesné práva strán a pod.. Rozpor s hmotným právom ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z úpravy v nevyplýva, preto samotné vecno-právne posúdenie sporu sporových strán rozhodcovským súdom a vecná správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska posúdenia sporu podľa hmotného práva nemohla tvoriť relevantné odvolacie dôvody. Aj na tomto mieste odvolací súd zvýrazňuje, že inštitút žaloby - návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.

28. Podľa v platnom znení (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej .

29. Podľa , na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

30. Podľa „účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona;1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.“

31. Podľa , ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015.

32. Za podstatné považuje odvolací súd zdôrazniť, že žalobca včas nenamietal v rámci konania pred rozhodcovským súdom skutočnosti tvrdené v žalobe o zrušenie rozhodcovského súdu podľa § 40 ods.

1 písm. a/ bod 4 a neuplatnil si včas námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, preto súd na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s v platnom znení neprihliadne.

33. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcu, že námietka nepríslušnosti bola ním vznesená podľa veta druhá bez časového obmedzenia, nakoľko v zmysle cit. ust. veta druhá sa jedná o námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorú musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalobca začal uvedené namietať až podaním zo dňa 14.3.2016 doručeným rozhodcovskému súdu dňa 17.3.2016 /č. l. 95/. Podanie žalobcu bolo realizované až 17 mesiacov potom, čo sa o spornej otázke dozvedel, pričom minimálne deň 13.10.2014 , kedy výzvou rozhodcovský súd vyzval žalovaného /žalobcu v konaní pred rozhodcovským súdom/, o predloženie písomnej dohody alebo dodatku k rámcovej zmluve obsahujúcu rozhodcovskú doložku, je okamihom kedy sa žalobca v priebehu rozhodcovského konania dozvedel o spornej otázke, ktorá môže mať za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Súhlasne so súdom prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, že námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola vznesená oneskorene. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že ani pri prvom úkone vo veci samej, ktorým bola žalobná odpoveď žalobcu /v rozhodcovskom konaní žalovaného/ zo dňa 11.10.2007 žalobca námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu neuplatnil.

34. K odvolacej námietke žalobcu o nerovnom postavení účastníkov rozhodcovského konania a zaujatosti rozhodcov, pri ktorej sa odvolával na rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , ktorým boli vylúčení rozhodcovia JUDr. Jozef Novák, a JUDr. Ján Huňady odvolací súd dodáva, že uvedený rozsudok je právne záväzný vo vzťahu k inému rozhodcovskému konaniu /sp. zn. 090711/. K námietke zaujatosti rozhodcov JUDr. Jozefa Nováka a JUDr. Jána Huňadyho je potrebné uviesť, že títo rozhodcovia nerozhodovali v rozhodcovskom konaní sp. zn. 090712 z dôvodu, že sa vzdali funkcie rozhodcov /JUDr. Huňady dňa 26.4.2016 a JUDr. Novák dňa 3.5.2016/ ešte pred meritórnym rozhodnutím rozhodcovského súdu. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 15.11.2016 je zrejmé, že rozhodovali rozhodcovia Doc. JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD. /rozhodca/, JUDr. Marian Ďurana, PhD. / predsedajúci rozhodca/ a Mgr. Martin Kotian /rozhodca/, ktorí neboli vo veci vylúčení. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie v konaní nebolo preukázané , že by do vzdania sa funkcie rozhodcu účastníci rozhodcovského konania nemali rovné postavenie pred rozhodcovským súdom.

35. Odvolací súd nezistil ani porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ustanovenej v , pretože nevykonanie žalobcom navrhnutého dokazovania rozhodcovským súdom a zdôvodnenie, prečo rozhodcovský súd všetky navrhnuté dôkazy nevykonal, nepredstavuje porušenie zásady rovnosti v zmysle . Žalobca nepreukázal, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami , teda že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. a .

36. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).