Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-103-2018.pdf
PDF · 117.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: P. L., A.. X.XX.XXXX, W. Q. XX, XXX XX F., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 750 09 Paríž, Francúzsko konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 723,78 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 727,78 eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 15.7.2018 do zaplatenia a vo výške 2.528,19 eura s 5% úrokmi z omeškania od 17.4.2019 do zaplatenia.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.5.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 723,78 eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 15.7.2018 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „ na základe Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262340300461913 z 23.3.2006, jej právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s. poskytol úver vo výške 4.941,- Sk (164,01 eura) na nákup tovaru. Podľa znenia časti C (zmluvného formulára) mal byť poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura) spolu s úverovou platobnou kartou. V danom prípade jej boli poskytnuté dva úvery., prvý, o ktorý prejavila skutočný záujem a druhý prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom s obnoviteľnými peňažnými prostriedkami (revolving), o ktorý nepožiadala a záujem nijako neprejavila. Predmetnou zmluvou jej bol ako spotrebiteľke tento iný právny úkon nanútený, popri právnom úkone, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Poukázala na nedostatok jej vôle ako konajúcej osoby, spotrebiteľky, vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným s tým, že ak chcela získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo jej primárnym cieľom, musela podpísať predloženú predtlač listiny. Uviedla ďalej, že revolvingový úver je absolútne iný právny vzťah, ktorý uzavrieť nechcela a naviac tento právny vzťah mal vzniknúť v budúcnosti po zhodnotení jej platobnej disciplíny v prípade ponúkaného tovaru na nákup tovaru a takýto postup žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ZoS), ako aj v zmysle § 4 ods. 8 ZoS. S poukazom na tieto dôvody považuje takýto právny úkon za absolútne neplatný a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré spočíva v rozdiele medzi
vyčerpanými finančnými prostriedkami na kreditnú kartu vo výške 4.540 eur a zaplatenými finančnými prostriedkami vo výške 5.263,78 eura, čo predstavuje sumu 723,78 eura.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29.1.2019 rozšírila žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia o sumu 2.528,19 eura s prísl. s tým, že po podaní žaloby žalovanému uhradila aj túto sumu., celkovo teda uhradila žalovanému na predmetnú kartu sumu 7.791,97 eura a žaluje o bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi jej platbami a výškou úveru, teda 3.251,97 eura.
3. Súd na pojednávaní konanom dňa 15.4.2019 pripustil zmenu žaloby.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.8.2018 namietal na nedostatok písomnej formy a nedostatok vôle žalobkyne uzavrieť predmetnú revolvingovú zmluvu s tým, že návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť v prípade revolvingovej zmluvy urobený v písomnej forme, a teda žalovaný urobil ofertu žalobkyni na základe zákonom predpísanej formy a v súlade so zákonom. Na formulári sa nachádza podpis žalobkyni, ktorého pravosť žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybnila. Preto je možné predpokladať, že obe tieto zmluvy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a revolvingovú zmluvu podpísala a s ich obsahom súhlasila. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne, aby akýmkoľvek spôsobom vyvíjal na žalobkyňu nátlak a že by bola nútená podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo revolvingovú zmluvu, nakoľko pokiaľ by nebola súhlasila s podmienkami poskytnutých úveroch, po tom ako si obsahovo zmluvu prečítala, mohla návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. Vzhľadom na to možné konštatovať, že žalobkyňa podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a revolvingovej zmluvy prejavila svoj slobodný súhlas s uzavretím obidvoch zmlúv, a preto jej tvrdenie o nútenom podpise zmluvy neobstojí. Navyše nie je žalovanému zrejmé, prečo žalobkyňa čerpala prostriedky z poskytnutej úverovej karty napriek jej tvrdenie, že táto jej bola nanútená. Poukázal na to, že zmluvu je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vo svojom názve nenesie aj názov revolvingovej zmluvy ešte nespôsobuje jej neplatnosť, pričom poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch predpisuje iba písomnú formu úverových zmlúv, neukladá však podmienku, aby každá úverová zmluva musela byť urobená ako samostatný právny úkon na samostatnom doklade. Vzniesol však zároveň námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1,2 OZ s tým, že žalobkyňa žalobu podala 24.5.2018, a teda jej právo na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia z titulu, že časť úhrad sa započítavala na úroky je premlčané v trojročnej objektívne premlčacej lehote. Poukázal ďalej na to, že keďže nebol písomne vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, do jej omeškania s jeho vrátením sa nedostal ani od druhého dňa od doručenia žaloby žalovanému tak, ako to žalobkyňa žiadala.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne P. D., oboznámením listinných dôkazov: Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.3.2006 a Všeobecné obchodné podmienky CETELEM účinné od 15.1.2006, výpis z obchodného registra CETELEM, výpis z kreditnej karty za mesiace marec 2009-marec 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 19Co/31/2013, vyjadrenie žalovaného z 2.8.2018, výpisy z účtu do 31.12.2018 a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa je fyzická osoba - spotrebiteľka.
7. Právny predchodca žalovaného CETELEM SLOVENSKO, a. s. bol vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sa, vložka 2435/B a zanikol v dôsledku zlúčenia so žalovaným
- dodávateľ finančných služieb.
8. Dňa 23.3.2006 vypísala žalobkyňa formulárovú Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262340300461913 v predajni Exisport Prešov, na základe ktorej jej právny predchodca žalovaného poskytol na cenu tovaru vo výške 5.490,- Sk úver vo výške 4.941,- Sk pri výške mesačnej splátky 549,- Sk a 9 mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bude zaplatená najskôr 15.4.2006 a termín splatnosti splátok je 15.deň v mesiaci. Mesačná úroková miera stanovená nebola.
9. Podľa textu uvedeného na formulári zmluvy vpravo drobným písmom je uvedené v časti C nazvanej Úverová karta: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude
posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO, a. s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach min. 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti C1. Termín splatnosti je 10.deň v mesiaci, ak nie je v časti C1 dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B.
10. V časti C1, ktorá sa nachádza v ľavej časti formulára je uvedená mesačná úroková sadzba 2,19 % platná ku dňu podpisu Žiadosti/Zmluvy. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu Žiadosti/Zmluvy je 45,- Sk.
11. V časti formulára E Dohoda o zrážkach zo mzdy je uvedené: „Klient/ka podľa časti A a CETELEM SLOVENSKO, a. s. sa dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B a C takto: Klient/ka vyslovene a neodvolateľne súhlasí, aby mu/jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadok v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty, aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO a. s“.
12. V pravej časti formulárovej zmluvy je uvedený text: „Prehlasujem, že mám záujem o nákup ďalej špecifikovaného tovaru/služieb u vyššie označeného predajcu pre svoju osobnú spotrebu. Ďalej prehlasujem, že som sa oboznámil/a so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, súhlasím s nimi bez výhrady a žiadam, aby mi spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a .s. poskytla úver na nákup nižšie uvedeného tovaru/služieb za nasledujúcich podmienok tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu na základe mnou a predajcom podpísanej žiadosti o financovania, ak ju CETELEM SLOVENSKO, a .s. požaduje.“
13. Podľa predloženého výpisu kreditnej karty, aktuálny úverový rámec u poskytnutej úverovej karty bol 600 eur, maximálny úverový rámec 700 eur. Suma, ktorú žalobkyňa vyčerpala na kreditnú kartu - 4 540 eur a suma, ktorú zaplatila - 7.791,97 eur neboli žalovaným spochybnené, súd teda považuje tento údaj za nesporný.
14. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že „ má učňovské vzdelanie a v roku 2006 pracovala ako pokladníčka, predavačka vo večierke, kde pracuje doteraz, stále má minimálnu mzdu, toho času 420 eur čistého. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, prispieva im na domácnosť 50 eur, vyživovacie povinnosti nemám. V tom čase si chcela kúpiť bicykel, zašla do Eximsportu, že si ho chce kúpiť na splátky. Vypísali s ňou formulár, bolo jej povedané, aké splátky má platiť, bicykel vyplatila, s tým problém nebol. O istý čas na to, bolo to ešte v korunách, prišla jej kreditná karta a o týždeň na to jej prišiel PIN kód. Potrebovala vtedy nejaké finančné prostriedky pre svoju osobnú spotrebu, preto kartu aktivovala a čerpala z nej finančné prostriedky s tým, že jej chodili finančné poukážky, koľko má platiť a tieto sumy aj platila. Nepamätá si na aký úverový rámec to spočiatku bolo, ale pamätá si, že v súvislosti s tým CETELEMU nič nepodpisovala, ani jej nič oznámené nebolo, ani žiadne podmienky ani úroky. Keď vyplatila tú kreditnú kartu, zničila ju s tým, že už je úver vyplatený. Na to jej prišla ďalšia kreditná karta, hoci o ňu nežiadala a na tej bol zvýšený úverový rámec, tento jej bol stále navyšovaný, hoci o to nežiadala, ani nič nepodpisovala., nijaké listinné písomnosti neprichádzali s touto kreditnou kartou, ani so zvýšeným úverovým rámcom, len jej bolo oznámené písomne, že jej zvyšujú úverový rámec. Postupne ako bol úverový rámec zvyšovaný, sa zvyšovala aj splátka, naposledy bola už splátka 105 eur. Jej sa už zdalo, že sa nevie z toho vymotať a stále platí, že je to veľa, a tak na odporúčanie priateľky zašla do združenia HOOS niekedy v apríli, máji 2017, kde sa jej ujali a vysvetlili, že je to preplatené a nemá už platiť, ale potom si zlomila ruku a od mája 2017 do septembra maródovala a mala len nemocenské dávky, ale napriek tomu jej z CETELEMU volali telefonicky, že musí platiť, vyhrážali sa jej exekútorom, a tak si požičala peniaze a platila ďalej. Keď bola podaná žaloba na súd, vie, že nemala platiť, bolo jej povedané, že nemá platiť, ale zase jej volali z CETELEMU a vyhrážali sa exekútorom, dokonca volali aj zamestnávateľke, a tak usúdila, že nechce riskovať exekútora, a tak celú tú sumu,
ktorá mala požadovali aj zaplatila. Mám ukončené učňovské vzdelanie. Okrem tohto úveru a kreditnej karty z CETELEMU iný úver od nebankovej spoločnosti nemala.“
15. Svedkyňa P. D. pri výsluchu uviedla, že „ je 19 rokov zamestnávateľkou žalobkyne. O jej problémoch s dlhmi vedomosť nemala. Jediný raz kedy sa o tom dozvedela, bolo niekedy pred rokom, kedy maródovala, kedy jej vyslovene povedala, že mi budú volať z CETELEMU, pretože neplatí splátky, keďže maróduje. Skutočne jej volala nejaká pani, predstavila sa, že je z CETELEMU a žiadala, aby robila zrážky zo mzdy žalobkyni, povedala aj určitú sumu. Ohradila sa voči tomu, nesúhlasila s týmto. Tá pani trvala na tom, že tak musí urobiť, že to je jednoducho jej povinnosť a že musí posielať CETELEMU tieto splátky na účet. Keď potom žalobkyňa prišla do práce, povedala jej, že radšej jej požičia peniaze, čo aj urobila, nech ona spláca naďalej tie splátky, len aby už neriskovala takéto telefonáty do budúcna“.
16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
17. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s tým, že čerpala finančné prostriedky z kreditnej karty na základe neplatného právneho úkonu a to zmluvy neplatnej pre nedostatok písomnej formy, ako aj nedostatok vôle uzavrieť predmetnú zmluvu, čím teda je táto zmluva je neplatná v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ) a nároky žalobkyne je potrebné podriadiť pod ustanovenia § 451 a nasl. OZ.
18. Súd poukazuje na to, že v čase vzniku právneho vzťahu v roku 2006, z ktorého právneho vzťahu žalovaný usudzuje na platné uzavretie zmluvy o kreditnej platobnej karte, bola novelou OZ - zákonom č. 150/2004 implementovaná úprava ochrany spotrebiteľa do OZ ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách uvedenými v § 52 a nasl. OZ. Z tohto dôvodu súd považuje celý kontraktačný proces v danom prípade ohľadom vydania kreditnej platobnej karty za taký, ktorý je potrebné podriadiť predovšetkým pod ustanovenia OZ a následne § 52 a nasl. OZ a z tohto dôvodu teda súd skúmal, či došlo vôbec k uzavretiu platnej zmluvy.
19. V OZ v znení platnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. v čase, kedy žalobkyňa vypísala formulárové tlačivo, právne ustanovenia týkajúce sa uzatvárania zmlúv boli upravené v 43a, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým stranám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôle navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia, pričom v danom prípade zmluva je v zmysle ustanovenia § 44 OZ uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, pričom mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutie návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak zodpovedne nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase 23.3.2006 (ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Vo vzťahu k námietkám žalovaného týkajúcich sa riadneho uzavretia revolvingovej zmluvy spôsobom podľa predmetného formulára, súd poukazuje na to, že v danom prípade ak žalovaná strana tvrdí, že bol dodržaný riadne kontraktačný proces, nakoľko v predmetnom formulári bol iba návrh na uzavretie zmluvy, ktorú mohol alebo nemohol spotrebiteľ prijať., v samotných Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru sa uvádza v časti IV nazvanom Úverový rámec - revolvingový úver/Úverová karta v časti IV -1 nazvanom Prijatie návrhu a vznik zmluvy o úvere, že v prípade prijatia návrhu podľa čl. 3-1 CETELEM zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty a rozhodne o poskytnutí úverového rámca. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že to nebol žalovaný, ktorý túto ponuku žalobkyni takýmto spôsobom adresoval, ale z obsahu formulára a Všeobecných úverových podmienok vyplýva, že to mal byť spotrebiteľ, ktorý takýto návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere mal týmto formulárom žalovanému predložiť. Toto je však v rozpore s tvrdením žalobkyne, ako aj so samotným účelom, za ktorý navštívila predajňu EXISPORTU, kedy si iba chcela zakúpiť športový tovar a bol jej poskytnutý tento formulár žiadosti/
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde je jednoznačne uvedené na aký účel sa úver čerpá, a ak celý tento formulár má byť podpísaný aj pod časťami formulára C, ktoré hovoria o úverovej karte., je to v rozpore s tým, čo žalobkyňa ako spotrebiteľka v danom momente zakúpenia tovaru na splátky žiadala, chcela a o čom aj prejavila dostatok vôle uzavrieť riadnu spotrebiteľskú zmluvu. Pokiaľ sa žalovaný takýmto spôsobom snažil získavať klientov, v podstate im nanucoval nekalou obchodnou praktikou podpísanie formulára, z ktorého ako keby vyplývalo, že je to spotrebiteľ, ktorý predkladá žalovanému návrh na uzavretie revolvingovej zmluvy, čo nemožno posúdiť inak ako nekalosť obchodného postupu nebankového subjektu.
22. V súvislosti s tým súd poukazuje aj na to, že pokiaľ by aj malo dôjsť týmto spôsobom k uzavretiu platnej úverovej zmluvy, je zrejmé z výpisu z účtu z kreditnej karty, že došlo k zvýšeniu úverového rámca, teda pre platby, ktoré boli na základe takto zvýšeného úverového rámca poskytnuté, absolútne chýba akákoľvek písomne uzavretá zmluva a odvolávať sa na zmluvu uzavretú 23.3.2006 v danom prípade nie je možné, pretože každé nové zvýšenie úverového rámca musí byť riadne zachytené v písomnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je riadne označená ako zmluva o revolvingovom úvere s určením úverového rámca a ostatným obligatórnymi náležitosťami zmluvy v čase, kedy sa táto predmetná zmluva už uzatvára podľa príslušných ustanovení v tom čase platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Súd v tejto súvislosti poukazuje okrem už žalobkyňou predložené a judikované rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.11.2013 č.k. 19Co/31/2013, ktoré konalo o identickom právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a CETELEM SLOVENSKO a. s., kde bola vyslovená neplatnosť takéhoto uzavretia revolvingovej zmluvy, aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17.mája 2012 sp.zn. 9Co/37/2012, podľa ktorého, keď sa spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle, len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy a ktorej uzavretie bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti, a tým žiadal aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a o poskytnutie platobnej karty na meno, možno usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do tohto iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom.
24. Z tohto dôvodu - či už by súd uzavrel, že k uzavretiu zmluvy nedošlo či, že došlo k uzavretiu neplatnej spotrebiteľskej zmluvy pre nedostatok písomnej formy a teda porušenie ustanovení § 40 OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ako podľa zákona č. 258/2001 Z.z. tak aj zákona č. 129/2010 Z.z. je predpísaná písomná forma uzavretia zmluvy., patria žalobkyni nároky podľa § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pretože je nesporná suma predstavujúca výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúca v rozdiele medzi sumou poskytnutou žalobkyni a sumou žalobkyňou zaplatenou.
25. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd v danom prípade poukazuje na to, že aplikoval ustanovenia o desaťročnej premlčacej lehote podľa § 107 OZ, podľa ktorého, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
26. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobkyne obohatiť, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby, ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný ako banková inštitúcia nepochybne vedel, že porušuje platné zákony, keď si zvolil spôsob uzatvárania spotrebiteľských zmlúv v rozpore so všeobecnými ustanoveniami o kontraktácii v OZ, podľa ktorých mal postupovať, aj keď považoval zmluvu za zmluvu obchodnú., a jednoznačne si musel byť vedomý toho, že porušuje ustanovenia ZoSÚ ako aj spotrebiteľskej legislatívy v OZ prijatej na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany a že tento spotrebiteľ je slabšou stranou sporu. Bolo jeho povinnosťou takto k nemu aj pristupovať. Počas celého
zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Zistená nekalá praktika pri kontraktácii a následne pri komunikovaní so spotrebiteľkou, kedy táto bola hrozbou exekúcie donútená platiť, hoci jej výslovne bolo povedané v spotrebiteľskom združení aj advokátom, že nemusí, nemôže byť vyhodnotená inak ako nepriamy úmysel žalovaného sa na úkor spotrebiteľky obohatiť.
27. Zmluvný vzťah, resp. vzťah medzi žalobkyňou a medzi žalovaným vydaním kreditnej karty a používaním žalobkyňou, aj keď by platne vznikol v roku 2006, pokračoval až do roku 2017, pričom už prijatím nového zákona o spotrebiteľských úveroch v roku 2010 bolo všeobecne známe a subjektom poskytujúcim úvery, malo to byť známe zvlášť, aké sú právne pravidlá na ochranu spotrebiteľov a pokiaľ by mali skutočný úmysel postupovať v súlade s ochrannou spotrebiteľskou legislatívou a nezneužívať svoje postavenie na finančnom trhu tým, že spotrebiteľ používa platobnú kartu, kedy finančne nezvláda financovanie základných bežných potrieb, mohol uzavrieť so žalobkyňou platný zmluvný vzťah písomnou formou s prihliadnutím na prijatú legislatívu na ochranu spotrebiteľov. Aj to, že tak neurobil po celý zmluvný čas, kedy už mu museli byť známe tieto okolnosti, aj to akým spôsobom tento vzťah vznikol, akým spôsobom on ho moderoval a udržiaval, svedčí o nepriamom úmysle žalovanej na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohatiť, pretože v tom čase už boli známe rozhodnutia súdov, ktoré jednoznačne takéto zmluvy prehlasovali za neuzavreté, resp. za neplatné pre nedostatok písomnej formy, avšak boli absolútne voči tomuto nečinní. Ak takto dodávateľ finančných služieb postupuje, nemožno z jej správania vydedukovať nič iné len to, že je si vedomý toho, že porušuje legislatívu a napriek tomu ju porušuje. 28. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobkyňa hneď po tom, čo sa dozvedela o dôvodoch, pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnila v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej desaťročnej premlčacej lehote.
29. Súd ohľadom subjektívnej premlčacej lehote o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poukazuje na to, že bola dodržaná ako subjektívna lehota, tak aj objektívna lehota. Subjektívnu lehotu je potrebné počítať nie na predpokladanej, ale na skutočnej preukázanej vedomosti žalobkyne o tom, že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohatil, pretože žalobkyňa je spotrebiteľka a nemusí mať právne vedomie, aby vedela aplikovať ustanovenie o premlčaní a ustanovení o bezdôvodnom obohatení. V každom ohľade treba poukázať na to, že bezdôvodné obohatenie je plnenie, ktoré žalovanej nepatrí. Pokiaľ teda žalovaná konala spôsobom porušujúcim spotrebiteľskú legislatívu, nárok žalobkyne ako spotrebiteľky v každom ohľade by mal byť nadradený a nemal by z dôvodu princípu právnej istoty alebo vznesenej námietky premlčania byť potláčaný do úzadia. Princíp právnej istoty nemôže byť nadradený nad princíp ochrany spotrebiteľa a princíp spravodlivého usporiadania právnych vzťahov, pretože v teste proporcionality jednoznačne musí byť ochrana spotrebiteľa nadradená nad princípom právnej istoty. Žiaden dodávateľ finančnej služby pokiaľ neporušuje zákony voči spotrebiteľom, nemusí sa obávať nárokov vyplývajúcich z tohto porušenia.
30. V danom prípade súd zistil flagrantné porušenia ustanovení na ochranu spotrebiteľa a toto konanie nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu v dôsledku prípadnej právnej istoty.
31. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade determinovaný princípom potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
32. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.2.2016 sp.zn. I.ÚS 548/2015, podľa ktorého zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie základných a všeobecných princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok. Základným zmyslom ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je (aplikujúce uvedené na nároky vzniknuté z bezdôvodného obohatenia) predovšetkým účinná ochrana poškodeného, na úkor ktorého sa obohatila iná osoba.
33. Z tohto dôvodu súd neprihliadol k námietke premlčania a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi na kartu čerpanými finančnými prostriedkami a ňou poukázanými, ktorá výška nebola sporná a predstavuje sumu 3 255,97 eur. Žalobkyni priznal aj uplatnený nárok na zákonný úrok 5 % úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Oz s prihliadnutím na výšku úrokov Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov zo sumy 727,78 eura od 15.7.2018 do zaplatenia a zo sumy 2.528,19 eura 17.4.2019 do zaplatenia. Ohľadom námietky, že sa ohľadom rozšírenej žaloby nemohol žalovaný dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, keďže je potrebné, aby bol písomne vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje na to, že otázka písomného vyzvania je vyriešená doručením žaloby, resp. doručením zmeny žalobného návrhu žalovanému.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
35. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, priznal jej súd voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).