Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_9Co-147-2018.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/147/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: K.. E. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXX/XX, V., zastúpená Advokátskou kanceláriou SITÁR & SALOKA, so sídlom Zvonárska 8, Košice, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená JUDr. Daliborom Tverďákom advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, IČO: 31819796, o zaplatenie 1.415,23 eura s prísl., o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/276/2014-187 z 5.6.2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1.415,23 eur s prísl., hotové výdavky 1,50 eura všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa po úprave petitu domáhala voči žalovanej zaplatenie sumy 1.415,23 eur s prísl. a náhrady trov konania z dôvodu, že uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť p. S. T. zranenému pri dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z., prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Považoval za nesporné, že žalovaná spôsobila dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX Q.. U. V. I. A. dopravnú nehodu, keď ako vodička viedla osobné motorové vozidlo značky I. K. X. Č. U. V. XXX Q., pričom toto vozidlo malo obuté letné pneumatiky, po zasneženej štátnej ceste č. K. v smere od mesta V. W. I. A., pričom počas jazdy cca 200 metrov za hranicou okresu Košice - okolie obchádzala pri pravom okraji cesty tam odstavené motorové vozidlá v protismernej časti vozovky v čase, keď v opačnom smere premával vodič S.X. T., W.. XX.X.XXXX na osobnom motorovom vozidle značky E. E. evidenčné číslo vozidla V. XXX F. a došlo k čelnej zrážke ich vozidiel, teda že účastníkom nehody bol aj p. S. T., W.. XX.X.XXXX. Žalovaná bola uznaná vinou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Spornou nie je ani skutočnosť, že p. S.X. T., W.. XX.X.XXXX bol v tom čase poistencom žalobkyne. Za spornú považoval skutočnosť, či bol p. S.. T. pri tejto dopravnej nehode zranený a samotná dĺžka hospitalizácie.
4. Vychádzal zo záveru, že predmetom konania je tzv. regresné právo, ktorým je právo zdravotnej poisťovne uplatniť si buď voči svojmu poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú starostlivosť alebo (ako v prejednávanej veci) uplatniť si tento nárok voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia, ktoré nastalo u poistenca poisťovne, došlo zavineným protiprávnym konaním tejto tretej osoby. Konštatoval, že skutočnosť, či p. S. T., poistenec žalobkyne, pri dopravnej nehode bol zranený konštatujúc, že uvedené nevyplývalo zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa XX.XX.XXXX, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody (č.l. spisu 7), zo záznamu o podaní vysvetlenia žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, zo záznamu o podaní vysvetlenia p. S. T. A. XX.XX.XXXX, ako aj z výpovedí žalovanej a svedkov E. Y. E. T. Y.. Z hlásenia o úraze zo dňa XX.XX.XXXX, z prijímacej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Kliniky úrazovej chirurgie zo dňa XX.XX.XXXX, z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a z výpovede svedka S. T. mal preukázané, že p. S. T. bol hospitalizovaný od XX.XX.XXXX XX:XX Q.. H. XX.XX.XXXX XX:XX hod. na oddelení Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX havaroval ako vodič auta. Prijatý bol pre otras mozgu a ponechaný v ústavnej starostlivosti na vydiferencovanie stavu. Následne bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Vyslovil záver, že sa mu javí pravdepodobné až hraničiace s istotou, že úraz, ktorý utrpel pri predmetnej dopravnej nehode p. S. T. (ľahký otras mozgu) sa na jeho zdraví neprejavil ihneď po nehode, ale až s odstupom niekoľkých hodín. V tejto súvislosti aj z preukázanej jeho hospitalizácie vyvodil záver, že žalovanej ani intervenientovi na jej strane sa nepodarilo relevantným spôsobom preukázať svoje tvrdenia, resp. skôr domnienky, že p. S. T. bol dňa XX.XX.XXXX hospitalizovaný z dôvodu úrazu, ktorý sa nestal v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, teda ktorý sa mu stal v čase medzi opustením miesta nehody a jeho hospitalizáciou. K spornosti samotnej dĺžky hospitalizácie konštatoval, že v zmysle Dodatku č. 14 k Zmluve č. XX W. uzavretej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura Košice cena za ukončenú hospitalizáciu pri ústavnej zdravotnej starostlivosti platná od 1.12.2013 na oddelení úrazovej chirurgie je paušálne vo výške 1.260,- eur, teda bez ohľadu na počet dní hospitalizácie. Vychádzajúc z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení, zdravia mal preukázané, že poistencovi p. S.V. T. bola v súvislosti s dopravnou nehodou dňa XX.XX.XXXX, ktorú zapríčinila žalovaná, poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť v rozsahu 4,79 eur, lekárska služba prvej pomoci v rozsahu 5,93 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v rozsahu 119,76 eur, ústavná (lôžková) starostlivosť v rozsahu 1.260,- eur, špecializovaná ambulantná starostlivosť v rozsahu 3,83 eura a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v rozsahu 20,92 eura, teda zdravotná starostlivosť v celkovej výške 1.415,23 eur, ktorú žalobkyňa uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Vychádzajúc z výzvy na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z 2.7.2014, ktorá sa dostala do sféry dispozície žalovanej 8.9.2014, kedy bola zásielka obsahujúca výzvu doručovaná na adresu T. XXX/XX, V., ktorú si neprevzala, uzavrel, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1.415,23 eura.
5. Vychádzajúc z § 517 ods. 1 a 2 OZ, s prihliadnutím na ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., § 121 ods. 3 OZ mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej vo výzve (15 dní od doručenia výzvy). Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 24.9.2014 0,05%.
6. Ako príslušenstvo pohľadávky, s poukazom na ust. § 121 ods. 3 OZ, priznal žalobkyni náklady spojené s jej uplatnením pozostávajúce z poštovného v celkovej výške 1,50 eur. Takto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1.415,23 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.415,23 eura od 18.10.2014 do zaplatenia a s poštovným vo výške 1,50 eur.
7. O trovách konania rozhodol poukazujúc na ust. § 262 ods. 2, § 255 ods. 1,2, § 251, § 263 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalobkyňa mala vo veci úspech v plnej výške, avšak náhradu trov konania nepožadovala, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie intervenient z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietnuť, zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby z dôvodu, že z listinných dôkazov (prijímacej správy, prepúšťacej správy) vyplýva hospitalizácia p. S.V. T. z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX havaroval ako vodič auta, na základe ktorých dôkazov sa súdu javí pravdepodobné až hraničiace s istotou, že úraz, ktorý utrpel pri predmetnej dopravnej nehode sa na jeho zdraví neprejavil ihneď po nehode, ale až s odstupom niekoľkých hodín a to z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobkyňa predloženými dôkazmi nepreukázala príčinnú súvislosť medzi hospitalizáciou poškodeného a dopravnou nehodou. Nepreukázala ani dôvodnosť tejto hospitalizácie. Preto súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Zdôrazňoval, že žalobkyňou predložené listinné dôkazy nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a tvrdeným úrazom. Namietal nesprávnosť a vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ konštatoval, že jemu ani žalovanej sa nepodarilo relevantným spôsobom preukázať svojej tvrdenia, resp. skôr domnienky, že p. S. T. bol hospitalizovaný z dôvodu úrazu, ktorý sa nestal v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, teda stal sa v čase medzi opustením miesta nehody a jeho hospitalizáciou, že nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy a neunesenie dôkazného bremena odôvodňoval negatívnou dôkaznou teóriou. V tejto súvislosti poukazoval na listinné dôkazy a svedecké výpovede (Zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, Správa o výsledku objasňovania priestupku, Záznam o podaní vysvetlenia žalovanou, Záznam o podaní vysvetlenia poškodeného, Záznam o podaní vysvetlenia p. E. Y., Záznam o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, Záznam o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, č.p. ORPZ-KS-ODIl-155/2013- P, Reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, výpoveď svedka T. Y., výpoveď žalovanej, výpoveď p. E. Y.), v ktorých je vždy uvedené, že poškodený nebol pri predmetnej dopravnej nehode zranený. Poukazoval na rozpor vo výpovedi poškodeného, keď vo vyššie uvedených dôkazoch sám konštatoval, že nebol v čase bezprostredne po nehode zranený, no vo svojej výpovedi dňa 5.6.2017 už uvádzal, že zranený bol, dokonca že mal zakrvácanie na hlave. Poukazoval na rozpornosť výpovede poškodené, ktorý počas výsluchu tvrdil, že po pol hodine až hodine odpadol, ale už nie na mieste nehody, pričom z výsluchu svedka p. Y., vykonanom na pojednávaní 9.12.2016, vyplynulo, že dokumentovanie nehody až po odtiahnutie vozidla trvalo dlhší čas. Poukazujúc na negatívnu dôkaznú teóriu bol toho názoru, že je nemožné spravodlivo žiadať od neho aj od žalovanej, aby preukazovali neexistenciu úrazu, resp. neexistenciu poškodenia zdravia poškodeného. Unesenie dôkazného bremena o existencii úrazu a jeho príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je podľa neho na žalobkyni. Namietal, že súd sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou účelnosti a účelovosti hospitalizácie poškodeného, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poukazujúc na výpoveď žalovanej za nesprávne považoval konštatovanie súdu, že poškodený utrpel úraz a bol mu diagnostikovaný otras mozgu s hospitalizáciou od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX, keďže poškodený bol prijatý na hospitalizáciu pre podozrenie z ľahkého otrasu mozgu, ktorý sa však vykonanými vyšetreniami nepotvrdil a po dvoch dňoch bol z nemocnice prepustený. Z prepúšťacej správy je zrejmá neúčelnosť hospitalizácie a teda pravdepodobná účelovosť konania poškodeného, keďže realizované konziliárne vyšetrenie CT mozgu žiadne poškodenie zdravia u poškodeného zistené nebolo. Tak isto sa nevysporiadal so skutočnosť, že žalovaná vyplatila poškodenému sumu celkovo vo výške 2.500,- eur predstavujúcu "doplatok náhrady škody" na motorovom vozidle poškodeného popri náhrade škody uhradenej zo strany poisťovne žalovanej, zdôrazňujúc, že p. S. T. na pojednávaní 5.6.2017 prijaté úhrady od žalovanej nepoprel. Poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom podľa neho súd iba konštatoval nepreukázané závery, bez toho, aby sa vysporiadal s tým, ako sa k týmto záverom dopracoval, ako sa vysporiadal s doterajšou argumentáciou sporových strán, akými úvahami sa riadil pri vydaní rozhodnutia. Napokon sa nevysporiadal ani s pravdepodobnou účelovosťou hospitalizácie poškodeného a z tohto dôvodu odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné podmienky pre odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p..
9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdeniami intervenienta uvádzanými v odvolaní o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi hospitalizáciou a dopravnou nehodou a nepreukázaní dôvodnosti hospitalizácie p. S. T., poukazujúc na hlásenie o úraze, z ktorého jasne vyplýva, že tento havaroval ako vodič pri dopravnej nehode XX.XX.XXXX. Žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, následne z tohto dôvodu bol p. S. T. prijatý na Kliniku úrazovej chirurgie, ktorá skutočnosť bola preukázaná prijímacou správou. Zdôrazňovala, že poskytnutá zdravotná starostlivosť nie je len ošetrenie prípadného zranenia, ale aj vyšetrovacie úkony vykonané za účelom zhodnotenia zdravotného stavu a prípadných vnútorných zranení pri dopravných nehodách. Príslušník policajného zboru nemá zdravotnícke vzdelanie, hodnotí situáciu iba vizuálne na základe vyjadrenia účastníkov udalosti, ktorí však v dôsledku okolností nemusia byť schopní objektívne zhodnotiť svoj zdravotný stav. Navyše z výpovede žalovanej z 9.12.2016 vyplýva, že p. S. T. sa nevyjadroval ku stavu, nemal viditeľné zranenia. Nesúhlasila s tvrdením, že listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami žalovaná a odvolateľ (intervenient) spochybnili, resp. vyvrátili ňou tvrdenú skutočnosť, že poškodený mal utrpieť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zranenie vyžadujúce jeho hospitalizáciu. Prikláňala sa k rozhodnutiu súdu, ktorý konštatoval, že svedok p. T. vo svojej výpovedi poprel tvrdenia, resp. domnienky, že sa zranil po nehode a žalovaná ani intervenient nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali, že p. S. T. bol hospitalizovaný z dôvodu úrazu, ktorý sa nestal v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Zdôrazňovala, že disponuje dôkazmi, ktoré preukazujú tak existenciu poškodenia zdravia, následnú dôvodnosť hospitalizácie, ako aj príčinnú súvislosť, preto považovala za absurdné tvrdenie intervenienta, že unesenie dôkazného bremena o existencii úrazu a jeho príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je na nej (žalobkyni), ktorá však toto dôkazné bremeno neuniesla.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedla, že sa plne stotožňuje s jeho argumentáciou uvedenou v predmetnom odvolaní a pripája sa k odvolaniu v celom rozsahu.
11. Intervenient vo vyjadrení k vyjadreniam sporových strán uviedol, že v plnom rozsahu trvá na dôvodoch a argumentácii v podanom odvolaní zo dňa 29.11.2017.
12. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu intervenienta a vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu intervenienta boli intervenientovi doručené 12.8.2018, vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu intervenienta bolo žalovanej doručené 19.3.2018.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie intervenienta v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a čiastočne je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).
15. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie iba konštatoval, z čoho pozostáva výška žalobkyňou uplatneného nároku, z odôvodnenia nie je zrejmá úvaha na základe ktorej súd dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel p. S. T. t.j., že medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úrazom p. S. T. je daná príčinná súvislosť, že žalovaná ani intervenient na jej strane nepreukázali svoje tvrdenia, že poškodený bol hospitalizovaný z dôvodu úrazu, ktorý sa nestal v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil pri závere, že úraz, ktorý utrpel v predmetnej dopravnej nehode poškodený sa neprejavil ihneď po nehode, ale až s odstupom niekoľkých hodín.
16. Odôvodnenie v tejto časti je stručné bez uvedenia záverov vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu a závery súdu sú tak nepreskúmateľné.
17. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..
18. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
21. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
22. Súd prvej inštancie dospel vo svojom rozhodnutí k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, že sú splnené podmienky § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z., pre priznanie tzv. regresného práva, poukazujúc listinné dôkazy (hlásenie o úraze z XX.XX.XXXX, prijímacia správa UN L. Pasteura zo XX.XX.XXXX, prepúšťacia správa UN L. Pasteura) a svedeckú výpoveď p. S. T., z ktorých vyplýva, že p. S. T. bol hospitalizovaný od XX.XX.XXXX XX:XX Q.. H. XX.XX.XXXX XX:XX hod. na oddelení Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX havaroval ako vodič auta, prijatý bol pre otras mozgu a ponechaný v ústavnej starostlivosti na vydiferencovanie stavu a následne bol dňa XX.XX.XXXX prepustený do ambulantnej starostlivosti. Javilo sa mu pravdepodobné až hraničiace s istotou, že úraz, ktorý utrpel sa na jeho zdraví prejavil až s odstupom času.
23. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zdravotná poisťovňa si môže uplatniť tzv. regresný nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Teda rozhodujúcou otázkou pre posúdenie splnenia podmienok cit. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z. bolo, či poskytnuté zdravotné výkony, resp. poskytnutá zdravotná starostlivosť počas hospitalizácie súvisela s poškodením zdravia - úrazom p. S. T., ku ktorému došlo pri dopravnej nehode zapríčinenej žalovanou t.j. zistenie, či poskytnutá zdravotná starostlivosť súvisela s konštatovaným úrazom (otras mozgu), nie či bola poskytnutá v súvislosti s dopravnou nehodou ako takou.
25. Ďalšou podmienkou, ktorej splnenie v tejto súvislosti bol súd prvej inštancie povinný posúdiť, bolo zistenie, či konštatovaný úraz (otras mozgu) T.. S. T. utrpel pri dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná. Je teda zrejmé, že žalobkyňa má nárok na regresnú náhradu voči tretej osobe iba v prípade, ak poškodený utrpel úraz pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou a zároveň ak žalobkyňou poskytnuté a vyčíslené náklady zdravotnej starostlivosti súviseli s konštatovaným úrazom. Súd prvej inštancie však iba konštatoval, z čoho výška nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pozostáva bez toho, aby zisťoval, či jednotlivé poskytnuté úkony súviseli s poškodením zdravia p. S. T..
26. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok neposudzoval, preto jeho záver o dôvodnosti uplatneného nároku je predčasný.
27. K obrane žalovanej podľa ktorej p. S. T. úraz neutrpel pri dopravnej nehode ňou zavinenej, ale neskôr, je potrebné uviesť, že nebolo jej povinnosťou preukazovať, že neutrpel úraz pri nehode, ale bolo jej povinnosťou preukázať, že úraz utrpel až po predmetnej nehode.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/,c/ C.s.p. zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§391 ods. 1 C.s.p.).
29. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo veci podľa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto uznesení a vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu v danej veci.
30. S prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu bude povinnosťou strán sporu predostrieť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
31. Po doplnení dokazovania bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).