Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-260-2018.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Subarea
7Co/260/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: D. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ul. č. XXXX/XX, L. X., zast. JUDr. Michalom Andrejšinom, advokátom, so sídlom Staré Grunty 326/A, Bratislava, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, zast. JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, so sídlom M.R.Štefánika č. 3, Nové Zámky, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.júla 2018 č.k. 5C/339/2016-167 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavil. Žalobkyňa späťvzatie návrhu odôvodnila tým, že predmet sporu zanikol, nakoľko žalovaný žalobkyni vydal potvrdenie o nedoplatkoch a návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti bol v prospech žalobkyne povolený. Poukázala na to, že ona spor nezavinila, naopak, svojim konaním ho zavinil žalovaný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo strany žalovaného a k vydaniu potvrdenia o nedoplatkoch došlo až po začatí konania v tejto veci. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil svojim konaním žalovaný, a preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, aby ani jednému účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že po dohode so žalobkyňou sa rozhodol podať príslušný návrh do katastra nehnuteľností. Uviedol, že si bol vedomý, že žalobkyňa následne zoberie svoju žalobu späť, s čím žalovaný súhlasil. Zároveň však poukázal na to, že vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby žiadal, aby súd zohľadnil okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu návrhu žalobkyňou a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov konania neprizná nárok na ich náhradu.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poprela tvrdenie žalovaného, že došlo k dohode medzi účastníkmi konania, na základe ktorej dohody podal práve žalovaný návrh do katastra nehnuteľností. Poukázala na to, že predmet sporu zanikol na základe neskoršie vydaného usmernenia ÚGKK SR, a to výlučne na základe žiadosti žalobkyne. Záverom navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu odmietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodne podané. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 02.12.2016 na súd prvej inštancie voči žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o splnenie povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2016. Podanou žalobou sa domáhala vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovaného k podaniu vzájomne podpísaného návrhu na vklad do príslušného katastra nehnuteľností spolu s vyhlásením správcu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním nebytového priestoru. Následne zalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil tak , ako je to uvedené vo výroku uznesenia č.k. 5C/339/2016-113 zo dňa 02.03.2018. Následne podaním zo dňa 14.05.2018 žalobkyňa vzala svoju žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že predmet sporu zanikol, nakoľko žalovaný vydal potvrdenie o nedoplatkoch a návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol v prospech žalobkyni povolený. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí, nesúhlasil však s návrhom, aby súd žalobkyni priznal náhradu trov konania a navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. 8. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k tomu záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne odôvodnené, a preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a s poukazom na dôvody uvádzané v odvolaní žalovaným, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 CSP premietli ako pravidlo.
12. Zo spisu je zrejmé, že žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnila tým, že predmet sporu zanikol, pretože žalovaný vydal potvrdenie o nedoplatkoch a návrh na vklad do katastra bol v prospech žalobkyne povolený . V späťvzatí žaloby poukázala na to, že žalobkyňa tento stav nezavinila, pretože žalovaný vyvolal stav voči ktorému sa podanou žalobou musela brániť. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyňou a pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania sa správne najskôr zaoberal otázkou, kto zavinil zastavenie konania. Dospel k správnemu záveru, že k zastaveniu konania v tejto veci došlo zavinením žalovaného a následne správne rozhodol, keď žalobkyni, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
13. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie po prejedaní veci prijal záver, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalovaného. V danom prípade je rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobkyňa domáhala, a že len z tohto dôvodu vzala žalobkyňa žalobu späť. Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).