Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_4Er-1079-2011.pdf
PDF · 74.47 KB
Case nature
Subarea
4Er/1079/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nové Zámky, Nám. G. Széchényiho 10, 940 58 Nové Zámky, proti povinnému: C. in C. s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 19, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 440 568, na vymoženie pohľadávky vo výške 476,69 eura a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Július Rosina, Exekútorský úrad Topoľčany, so sídlom Stummerova 1553, pod sp. zn. EX 1154/2011
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,11 eura v lehote 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 26. 05. 2011, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 476,69 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky, číslo 700-1430080210-GC04/10 zo dňa 10. 05. 2010. Poverením číslo: 5601 070208 * zo dňa 02. 06. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu.
2. Súdny exekútor doručil dňa 09. 01. 2019 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nemajetný povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 96,60 eura a predložil exekučný spis sp. zn. EX 1154/2011.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 6240/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr 5/2010-32 zo dňa 26. 09. 2011, právoplatným dňa 22. 11. 2011, bol povinný zrušený bez likvidácie. Dňa 16. 12. 2011 povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu.
7. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr/5/2010-32 zo dňa 26. 09. 2011 bolo zistené, že súd zrušil povinného bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, pričom mal preukázané, že spoloc?nost? nemá majetok.
8. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Súd preto v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
9. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
10. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 96,60 eura, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 49,80 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 30,70 eura a 20% DPH vo výške 16,10 eura.
11. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 5x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len "vyhláška") honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t. j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súd exekútorovi nepriznal ani odmenu za 2x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pretože takéto listiny sa v jeho exekučnom spise nenachádzali a ani nebolo preukázané ich doručenie.
12. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (§ 14 ods. 1 vyhlášky) za 6 vykonaných úkonov exekučnej činnosti, t. j. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie účtu povinného (DÚ), zisťovanie majetku povinného (ODI).
13. Súd ďalej v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených preukázaných hotových výdavkov (poštovné) súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 14,40 eura. Výška priznaného poštovného pozostáva z preukázaných výdavkov za doručenie 8 písomností do vlastných rúk v celkovej výške 8x 1,70 eura, t. j. 13,60 eura (za doručenie: 1x žiadosti o udelenie poverenia, 2x príkazu na začatie exekúcie, 1x upovedomenia o začatí exekúcie, 3x exekučného príkazu, 1x podnetu na zastavenie exekúcie spolu so spisom) a 2 obyčajných poštových zásielok pri žiadostiach o súčinnosť vo výške 2x 0,40 eura. Súd vyčíslené poštovné vo zvyšnej časti súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko z predloženého exekučného spisu tieto náklady preukázané nemal. Súdny exekútor do vyúčtovaného poštovného zahrnul aj poštovné za budúce úkony (t. j. náklady na poštovné, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú v budúcnosti za doručenie písomností v súvislosti s ukončením exekučného konania), ktorú sumu ale bližšie nešpecifikoval. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu "náhrada". Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj 20% DPH vo výške 9,52 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.