Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/52/2017

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/85/2021, 43Cob/88/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Kubincovej, Phd., v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Vlkanovské strojárne, a.s. „v konkurze", so sídlom Továrenská 1, 974 31 Vlkanová, IČO: 31 560 458, zastúpeného advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, Horná 54, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému SVB Ďumbierska 346, so sídlom Ďumbierska 34, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 008 131, zastúpenému advokátom JUDr. Michalom Badinským, ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 42.600,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/52/2017-289 zo dňa 08. novembra 2021, takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/52/2017-289 zo dňa 08. novembra 2021, potvrdzuje."
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu Vlkanovské strojárne, a. s. „v konkurze", so sídlom Továrenská 1, 974 31 Vlkanová, IČO: 31 560 458, právne zast. Mgr. Alena Gregorová, advokátka so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému SVB Ďumbierska 346, so sídlom Ďumbierska 34, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 008 131, právne zast. JUDr. Michal Badinský, advokát so sídlom ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 42.600 Eur, o odvolaní žalovaného proti druhej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/52/2017-176 zo dňa 26. apríla 2019 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/52/2017-176 zo dňa 26. apríla 2019 v druhej výrokovej vete potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu Vlkanovské strojárne, a. s. „v konkurze", so sídlom Továrenská 1, 974 31 Vlkanová, IČO: 31 560 458, právne zast. Mgr. Alena Gregorová, advokátka, Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému SVB Ďumbierska 346, so sídlom Ďumbierska 34, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 008 131, právne zast. JUDr. Michal Badinský, advokát, ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 42 600,-- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 11 501,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 ročne zo sumy 3 586,82 Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 7 914,47 Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31 098,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 18 013,18 Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 13 085,53 Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou zo dňa 08. 03. 2017 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 42 600,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 21 600,-- Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 21 000,-- Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný, ako prednostný záložný veriteľ, dňa 25. 06. 2014, prostredníctvom dražobníka Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., Košice, pripravil, zabezpečil a zorganizoval dobrovoľnú dražbu na nasledovný majetok žalobcu v podiele 1/1:

- byt č. 41 na 1. p., vchod 36, súp. č. 346 zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Sásová, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, nachádzajúci sa na parcele XXXX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so súp. č. 346 nie je na LV č. XXXX evidovaný) spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXXX/XXXXXX,

- byt č. 38 na prízemí, vchod 36, súp. č. 346 zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Sásová, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, nachádzajúci sa na parcele XXXX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so súp. č. 346 nie je na LV č. XXXX evidovaný) spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXXX/XXXXXX. Cena uvedených nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe dosiahla výšku spolu 42 600,-- Eur, byt č. 41 bol vydražený za sumu 21 600,-- Eur a byt č. 38 za sumu 21 000,-- Eur. Žalovaný si bez vyúčtovania vydraženej sumy ponechal celý výťažok dražby, nepredložil výšku svojich pohľadávok voči žalobcovi, spôsob ich započítania a pod.. Ponechaním si celej vydraženej sumy sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto sa žalobca domáha uhradenia sumy 42 600,-- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne si žalobca uplatnil aj právo na úrok z omeškania, keď podľa Písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 24. 09. 2014 sa za deň zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením bytu č. 41 považuje 02. 07. 2014 a bytu č. 38 sa považuje 01. 07. 2014. V žalobe žalobca ako dôkazy označil a k žalobe pripojil Písomnú správu o výkone záložného práva zo dňa 24. 09. 2014; Uznesenie OR PZ v BB zo dňa 09. 12. 2017; Sťažnosť zo dňa 17. 01. 2017.

2. Podaním zo dňa 25. 04. 2017, ktoré bolo vyjadrením k podanej žalobe (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa jeho názoru sa o bezdôvodné obohatenie nejedná, nakoľko v dobrovoľnej dražbe boli uplatňované pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Žalobca bol, okrem iných, aj vlastníkom 4 bytov (č. 1, č. 38, č. 39 a č. 41) z celkového počtu 60 bytov v bytovom dome, pričom žalobca bol aj pred týmto obdobím vlastníkom celého bytového domu a v roku 2001 začal s odpredajom jednotlivých bytových jednotiek do súkromného vlastníctva. Zároveň v roku 2001 bola žalobcom poverená výkonom správy bytového domu spoločnosť MŠM, s. r. o., Banská Bystrica, IČO: 36 001 899 a v roku 2006 sa vlastníci bytov rozhodli založiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré prevzalo správu. V zmysle Zákona č. 182/1993 Z. z. sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať na spoločný účet bytového domu pravidelné mesačné úhrady za služby a energie spojené s užívaním jednotlivých bytov a nebytových priestorov, ako aj mesačné úhrady určené na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv, a to vo výške mesačných zálohových predpisov vystavených správcom bytového domu. Žalobca od roku 2001 nepoukázal v zmysle § 10 ods. 1, 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. absolútne žiadnu platbu, z ktorého dôvodu od počiatku existoval na strane žalobcu dlh, ktorý každým mesiacom narastal. Žalovaný sa snažil so žalobcom komunikovať, keďže podlžnosti žalobcu museli nedobrovoľne znášať všetci zostávajúci vlastníci bytov a nebytových priestorov. So žalobcom bolo problematické sa spojiť, aj z dôvodu častej zmeny likvidátorov žalobcu, nakoľko od 04. 11. 2008 bol žalobca v likvidácii, pred tým takmer 10 rokov v konkurze a aj písomnosti sa vracali ako neprevzaté. Žalovaný bol nútený začať tieto pohľadávky vymáhať. Žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica žalovaný uplatnil časť nárokov voči žalobcovi vo výške 8 528,28 Eur s príslušenstvom v konaní sp. zn. 7C 201/2012, ktorá predstavovala nezaplatené náklady do 31. 12. 2010 za 4 byty. Aj v tomto konaní bol žalobca pasívny a žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko k dobrovoľnému plneniu na základe tohto rozhodnutia zo strany žalobcu nedošlo, pristúpil žalovaný k exekúcii, ktorá bola vedená pod č. EX 75/13, na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 2Er 642/2013 a z dôvodu pasivity žalobcu ako povinného sa žalovaný ako oprávnený rozhodol exekúciu ukončiť a zvoliť efektívnejší a rýchlejší spôsob uspokojenia svojich pohľadávok prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V dražbe boli vydražené dva byty žalobcu, konkrétne byty č. 38 a č. 41, zostávajúce dva byty č. 1 a č. 39 zostali vo vlastníctve žalobcu. V uvedenej dražbe bola uplatnená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 38 138,70 Eur, kedy si žalovaný uplatnil aj zostávajúcu časť pohľadávky, konkrétne pohľadávky vzniknuté do 31. 12. 2013, pričom výťažok dražby bol vo výške 42 600,-- Eur, kedy náklady dražby a odmena dražobníka, ktorú si dražobník ponechal, bola vo výške 10 060,55 Eur a žalovaný bol z tejto dražby uspokojený vo výške 32 539,45 Eur. Z uvedeného vyplýva, že z uplatnenej pohľadávky stále zostala nepokrytá suma vo výške 5 599,25 Eur. O výsledku dražby bol žalobca upovedomený, nakoľko zo samotnej Písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 24. 09. 2014 vyplýva, že táto bola dražobníkom doručovaná na vedomie aj žalobcovi. Napokon, v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník zasiela okrem iných subjektov aj dlžníkovi, aj vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom, oznámenie o dražbe, ktoré sa okrem toho zverejňuje aj v registri dražieb a Obchodnom vestníku. Zároveň je možné napadnúť platnosť dražby, pokiaľ niekto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, čo však žalobca neurobil. Taktiež bol dňa 07. 01. 2015 zaslaný žalobcovi list s presným vyčíslením celkovej sumy uplatnenej pohľadávky, ako aj s upozornením, že výťažok dražby nepokryl celú pohľadávku a zároveň, že pohľadávka voči žalobcovi aj v súčasnej dobe narastá. Nie je teda pravdou, že by žalobca nebol o výške pohľadávky žalovaného riadne informovaný, ani nie je pravdou, že si výťažok dražby žalovaný ponechal bez právneho dôvodu. V podaní žalovaný ako dôkazy označil a pripojil Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/201/2012-66 zo dňa 21. 11. 2012; Oznámenie súdnej exekútorky zo dňa 28. 08. 2013; List zo dňa 07. 01. 2015; tabuľkovo spracované Pohľadávky voči úpadcovi uplatnené v dražbe 25. 06. 2014/Prepočet úrokov z omeškania.

3. Podaním zo dňa 21. 06. 2017 žalobca uviedol (§ 167 ods. 3 CSP), že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 01. 1999 č. k. 25-24K 372/98 bol na majetok akciovej spoločnosti úpadcu vyhlásený konkurz. Na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24K 372/98-2032 zo dňa 26. 09. 2008 bol konkurz zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.

Pohľadávky, ktoré žalovaný vyčíslil jednou sumou spolu na 15 481,42 Eur, pričom nie je možné zistiť z čoho táto suma pozostáva, avšak podľa tvrdenia žalovaného majú predstavovať dlžnú sumu žalobcu za obdobie od 01. 10. 2001 do 30. 09. 2006, si mal žalovaný prihlásiť do konkurzného konania v zmysle Zákona č. 328/1991 Zb.. Pohľadávky žalovaného sa po skončení konkurzu stali nevymáhateľné. Takéto pohľadávky preto nie je možné uspokojiť z výťažku dražby, ktorá sa konala 25. 06. 2014. Zároveň poukazuje žalobca na to, že žalovaný vznikol dňom 01. 10. 2006, t. j. pred týmto dátumom mu nemohli vzniknúť žiadne pohľadávky. V dražbe boli vydražené dva byty žalobcu, byt č. 38 a č. 41. Žalovaný si však podľa listu zo dňa 07. 01. 2015, ktorý obsahuje v prílohe vyčíslenie pohľadávok uplatňovaných žalovaným, uplatňoval z výťažku dražby aj pohľadávky vzťahujúce sa k bytu č. 1 a bytu č. 39, s čím žalobca nesúhlasí, žalobca zdôrazňuje, že prvýkrát je mu preukázateľne doručené vyčíslenie pohľadávok uplatňovaných žalovaným až podaním žalovaného zo dňa 25. 04. 2017, pričom ani toto vyčíslenie nie je možné považovať za dostatočné a preukazujúce oprávnenosť údajných pohľadávok žalovaného. Žalovaný si uplatnil aj ďalšie položky, na ktoré nemá právny nárok, resp. ich nepreukázal, ako napríklad predpokladané trovy exekučného konania, náklady na cestovné, telefóny, kancelárske potreby k dražbe a podobne. Žalovaný nebol oprávnený si uplatniť trovy exekučného konania, nakoľko sám podal návrh na zastavenie exekúcie. Žalovaný taktiež nepreukázal riadne vyčíslenie nákladov a odmeny dražobníka, pričom suma 10 060,55 Eur, ktorá predstavuje 1 z výťažku je neprimerane vysoká a nie je možné zistiť z čoho pozostávala. Pre úplnosť žalobca predkladá aj alternatívne právne posúdenie skutkového základu opísaného v žalobe, keď žalovaný v posudzovanom prípade postupoval pri uspokojovaní svojich doposiaľ nepreukázaných pohľadávok svojvoľne a v rozpore s § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, keď nevydal výťažok z dvoch dražieb, ktorý prevyšoval jeho zabezpečené pohľadávky a ponechal si zvyšok výťažku na uspokojenie svojich nepreukázaných a nezabezpečených pohľadávok. Z Vyúčtovania pohľadávok zo dňa 23. 09. 2014 vyplýva, že pohľadávky za byt č. 38 môžu predstavovať najviac sumu 7 326,37 Eur (4 728,42 Eur + 1 158,24 Eur + 1 439,71 Eur), z ktorej odmena dražobníka nemôže presiahnuť sumu 1 465,27 Eur a za byt č. 41 najviac sumu 3 470,69 Eur (2 178,35 Eur + 455,69 Eur + 836,65 Eur), z ktorej odmena dražobníka nemôže presiahnuť sumu 694,14 Eur. Aj po zohľadnení dosiaľ nepreukázaných a zabezpečených pohľadávok a ich príslušenstva, tu zostáva prevažná časť výťažkov dražieb, ktorú je žalovaný povinný vydať. Vzhľadom na vyčíslenie údajných pohľadávok žalovaného uvedených v prílohe k vyjadreniu k žalobe, vznáša žalobca námietku premlčania. To, že žalobca v minulosti nenapadol platnosť dražby neznamená, že súhlasil s rozvrhnutím vydraženej sumy tak, ako ho svojvoľne urobil žalovaný. To akým spôsobom je možné naložiť s výťažkom dražby upravujú kogentné ustanovenia § 151m ods. 10 a § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia vylučujú, aby boli z výťažku dražby uspokojené iné ako zabezpečené pohľadávky viaznúce na predmete dražby.

4. Podaním zo dňa 11. 10. 2017 žalovaný uviedol (§ 167 ods. 4 CSP), že v dražbe bola uplatnená zabezpečená pohľadávka žalovaného vo výške 38 138,70 Eur, ktorá pozostáva z jednotlivých čiastkových pohľadávok v zmysle prehľadovej tabuľky, ktorú prikladá. V prvej časti tabuľky boli uplatňované pohľadávky z vyúčtovaní k 31. 12. 2013 za 4 byty v celkovej sume 14 515,90 Eur. V druhej časti tabuľky boli uplatnené predbežné náklady len za byt č. 38 vo výške 1 158,24 Eur a za byt č. 41 vo výške 455,69 Eur za obdobie od 01. 01. 2014 do 30. 06. 2014. V tretej časti tabuľky boli uplatnené pohľadávky predstavujúce úroky z omeškania v celkovej výške 4 458,77 Eur a žalovaný predkladá prehľadovú tabuľku výpočtu úroku z omeškania.. V štvrtej časti tabuľky sú uplatnené výdavky na súdne trovy, právne zastupovanie a trovy exekúcii v celkovej výške 1 881,66 Eur. V piatej časti tabuľky boli uplatnené administratívne a režijné náklady spojené s uplatňovaním pohľadávok a uskutočňovaním dražby v celkovej výške 187,02 Eur. V šiestej časti tabuľky v celkovej výške 15 481,42 Eur bola uplatnená pohľadávka z nedoplatku za fond prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 01. 10. 2001 až 30. 09. 2006 a fond opráv bol v skutočnosti v podstatnej väčšej výške, ale žalovaný uplatnil tento nárok len v časti. Ohľadne názoru žalobcu, že suma 15 481,42 Eur je nevymáhateľná, nakoľko táto mala byť prihlásená v pôvodnom konkurznom konaní žalobcu, ako aj z dôvodu, že žalovaný ako subjekt vznikol až dňom 01. 10. 2006, žalovaný uviedol, že podľa § 33 ods. 1 Zákona č. 328/1991 Zb. síce sú z uspokojenia vylúčené v ňom uvedené typy pohľadávok, toto však neznamená, že tieto pohľadávky síce nie je možné uspokojiť v konkurznom konaní, avšak nároky z nich nezanikajú. Správu bytového domu, v rámci ktorej sa zhromažďujú prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv vykonával úpadca prostredníctvom profesionálnej správcovskej spoločnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na znenie § 8a ods. 2 a 3 a § 8 ods. 3 a 4 Zákona č. 182/1993 Zb. Taktiež podľa názoru žalovaného prostriedky na fonde prevádzky, údržby a opráv, ako majetok vlastníkov, sa z titulu, že sa jedná o ich vlastnícke právo, nepremlčuje. Ohľadne nákladov na dražbu a odmenu dražobníka žalovaný predkladá Vyúčtovacie protokoly Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s. r. o. č. 44/2014 a č. 46/2014, ktorými preukazuje vyčíslenie nákladov dražby a odmeny dražobníka a z ktorých vyplýva výška odmien dražobníka v sumách 2 160,-- Eur a 2 100,-- Eur, predstavujúce každá 10 % z výťažku dražby. Ostatné položky predstavujú náklady dražby podľa protokolov. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase konania dražby právne neexistovali 4 samostatné byty, nakoľko pri odpredávaní jednotlivých bytových jednotiek zo strany úpadcu zostali v realite neodpredané 4 byty, tieto však boli v katastri vedené ako jedna jediná nehnuteľnosť. Predmetné byty boli v právnej rovine evidované ako byt č. 100, nachádzajúci sa vo vchode č. 34 na Ďumbierskej ulici v Banskej Bystrici s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX. Kvôli prehľadnosti sa vyhotovovali vyúčtovania podľa reálneho stavu, avšak čísla bytov neboli reálnymi číslami, nakoľko celá nehnuteľnosť bola vedená pod č. bytu 100 a uvedené delené číslovanie bolo používané kvôli prehľadnej evidencii, pričom sa ale jednalo o spoločnú pohľadávku. Žalovaný sa niekoľko rokov bezúspešne pokúšal zosúladiť tento chybný právny stav zo stavom reálnym, avšak toto nebolo možné, nakoľko žalovaný nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti/ nehnuteľností a nebol spôsobilý zabezpečiť zmenu katastrálneho zápisu z dôvodu absencie aktívnej legitimácie. Záloh, byt č. 100, bol právne rozdelený na 4 samostatné bytové jednotky až v rámci dobrovoľnej dražby. Zároveň s poukazom na § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak by sme aj brali do úvahy rozdelený právny stav po dražbe, žalovaný je toho názoru, že sa jednalo o vospolné záložné právo. Ohľadne vznesenej námietky premlčania žalovaný uvádza, že v zmysle § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia so zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

5. Podaním zo dňa 30. 09. 2019 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 9 895,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 3 438,18 Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 6 457,19 Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia späť, a to po rokovaniach prebiehajúcich medzi stranami po začatí súdneho sporu a na základe dokladov predložených žalovaným v priebehu konania. Spolu pre byt č. 41 pohľadávka v sume 3 438,18 Eur (2 436,08 Eur + 429,04 Eur + 573,02 Eur) a pre byt č. 38 pohľadávka v sume 6 457,19 Eur (3 522,86 Eur + 1 858,13 Eur + 1 076,20 Eur) a špecifikácia sumy späťvzatia vychádza z tabuľky predloženej žalovaným: I. Položky č. 1 - č. 4 uznaná suma 5 958,94 Eur, keď pohľadávku žalovaného podľa rozsudku sp. zn. 7C/201/2012 žalobca uznáva čiastočne, a to:

- pre byt č. 38: istina 2 477,03 Eur + úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 477,03 Eur od 01. 07. 2011 do 01. 07. 2014 v sume 669,41 Eur + pomerné náklady na súdny poplatok 148,54 Eur (29,04 % z 511,50 Eur) a na trovy právneho zastúpenia 227,88 Eur (29,04 % z 784,71 Eur) t. j. spolu 3 522,86 Eur a

- pre byt č. 41: istina 1 712,56 Eur + úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 712,56 Eur od 01. 07. 2011 do 02. 07. 2014 v sume 463,24 Eur + pomerné náklady na súdny poplatok 102,71 Eur (20,08 % z 511,50 Eur) a na trovy právneho zastúpenia 157,57 Eur (20,08 % z 784,71 Eur) t. j. spolu 2 436,08 Eur (pomerné rozpočítanie sumy určenej rozsudkom: byt č. 38: 2 477,03 Eur t. j. 29,04 %; byt č. 41: 1 712,56 Eur, t. j. 20,08 %; byt č. 1: 992,32 Eur, t. j. 11,64 %; byt č. 39: 3 346,37 Eur, t. j. 39,24 %) a položky č. 5 a č. 6 žalobca neuznáva, jedná sa o výlučné náklady žalovaného. II. Položky č. 7 - č. 13 uznaná suma 1 858,13 Eur, keď zároveň žalobca uvádza, že úroky z omeškania žalovaný vyčíslil k nesprávnemu dátumu 26. 09. 2014, namiesto dátumu 01. 07. 2014, ktorý je dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením, t. j. pohľadávku žalobca uznáva:

- položka č. 7 suma 648,41 Eur,

- položka č. 8 suma 116,71 Eur,

- položka č. 9 suma 685,98 Eur,

- položka č. 10 suma 58,31 Eur,

- položka č. 11: vyúčtovanie za rok 2013: 36,60 Eur - 98,82 Eur (zmluvná pokuta) = 62,22 Eur,

- položka č. 12 suma 0,00 Eur,

- položka č. 13: vyúčtovanie za rok 2014: 1 591,78 Eur - 1 115,68 Eur - 65,16 Eur = 410,94 Eur. III. Položky č. 14 - č. 20 uznaná suma 429,04 Eur, keď zároveň žalobca uvádza, že úroky z omeškania žalovaný vyčíslil k nesprávnemu dátumu 26. 09. 2014, namiesto dátumu 02. 07. 2014, ktorý je dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením, t. j. pohľadávku žalobca uznáva:

- položka č. 14 suma 69,04 Eur,

- položka č. 15 suma 12,44 Eur,

- položka č. 16 suma 112,85 Eur,

- položka č. 17 suma 9,62 Eur,

- položka č. 18.: vyúčtovanie za rok 2013: 81,21 Eur - 98,82 Eur (zmluvná pokuta) - 2,20 Eur = -19,81 Eur,

- položka č. 19 suma 0,00 Eur,

- položka č. 20: vyúčtovanie za rok 2014: 1 093,37 Eur - 780,66 Eur - 65,16 Eur - 2,65 Eur = 244,90 Eur. IV. Položky č. 21 - č. 26 žalobca neuznáva, nejedná sa o náklady, ktoré by bolo možné započítať na výťažok z dražby bytov č. 38 a č. 41. V. Položky č. 27 - č. 31 žalobca neuznáva, nejedná sa o náklady, ktoré by bolo možné započítať na výťažok z dražby bytov č. 38 a č. 41. VI. Položka č. 32 uznaná suma 1 649,22 Eur, teda v rozsahu zákonnej odmeny dražobníka (najviac v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky), t. j. pre byt č. 41 (pohľadávka vo výške 2 865,12 Eur = 2 436,08 Eur + 429,04 Eur) uznaná suma 573,02 Eur a pre byt č. 38 (pohľadávka vo výške 5 380,99 Eur = 3 522,86 Eur + 1 858,13 Eur) uznaná suma 1 076,20 Eur.

6. Na pojednávaní konanom dňa 26. 04. 2019, po ďalších rokovaniach so žalovaným a na základe dokladov predložených žalovaným v priebehu konania, vzal žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 1 605,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 148,64 Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 1 457,28 Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia, keď späťvzatie predstavuje ďalšie uznanie nároku žalovaného v položkách č. 11 suma 818,19 Eur, č. 13 suma 744,93 Eur a č. 18 suma 143,71 Eur, a na to nadväzujúce uznanie pohľadávky žalovaného v rozsahu zákonnej odmeny dražobníka je pre byt č. 41 v sume 597,80 Eur (pohľadávka vo výške 2 989,02 Eur = 2 436,08 Eur + 552,94 Eur) a pre byt č. 38 v sume 1 319,08 Eur (pohľadávka vo výške 6 595,39 Eur = 3 522,86 Eur + 3 072,53 Eur), teda spolu pre byt č. 41 pohľadávka v sume 3 586,82 Eur (2 436,08 Eur + 552,94 Eur + 597,80 Eur) a pre byt č. 38 pohľadávka v sume 7 914,47 Eur (3 522,86 Eur + 3 072,53 Eur + 1 319,08 Eur).

7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo po začatí pojednávania a vzhľadom na súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, súd v tomto rozhodnutí vo veci samej, rozhodol aj o čiastočnom späťvzatí žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 11 501,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 ročne zo sumy 3 586,82 Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 7 914,47 Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia zastavil (§ 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP).

8. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 31 098,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 18 013,18 Eur od 03. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 13 085,53 Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia.

9. V konaní nebolo sporné, že dňa 25. 06. 2014 sa na návrh žalovaného, ako záložného veriteľa, uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Sásová, a to byt č. 41 a byt č. 38. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že cena dosiahnutá vydražením za byt č. 41 bola v sume 21 600,-- Eur a za byt č. 38 v sume 21 000,-- Eur a sporná nebola ani skutočnosť, že dražobník ako výťažok dražby odovzdal žalovanému sumu 32 539,45 Eur, teda cenu dosiahnutú vydražením zníženú o náklady dražby a odmenu dražobníka spolu v sume 10 060,55 Eur.

10. Podanou žalobou sa žalobca, ako správca konkurznej podstaty predchádzajúceho vlastníka dražených nehnuteľností, domáhal proti žalovanému vydania vydraženej sumy. Medzi stranami sporu prebiehali po začatí tohto civilného sporového konania opakovane jednania o možnosti mimosúdneho, resp. zmierneho usporiadania veci, výsledkom ktorých bola dohoda strán o výške pohľadávok, ktoré si žalovaný uspokojuje z vydraženej sumy a ktorými pohľadávkami je pohľadávka spolu v sume 12 312,38 Eur podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/201/2012-66 zo dňa 21. 11. 2012 (istina v sume 8 528,28 Eur, 9 % úrok z omeškania od 01. 07. 2011 do 26. 09. 2014 v sume 2 487,69 Eur, priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 511,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 784,91 Eur), pohľadávka spolu v sume 3 072,53 Eur za byt č. 38 (vyúčtovanie za rok 2011 v sume 648,41 Eur; úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 648,41 Eur od 01. 07. 2012 do 01. 07. 2014 v sume 116,71 Eur; vyúčtovanie za rok 2012 v sume 685,98 Eur; úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 685,98 Eur od 01. 07. 2013 do 01. 07. 2014 v sume 58,31 Eur; vyúčtovanie za rok 2013 v sume 818,19 Eur; vyúčtovanie za obdobie 01.-06./2014 v sume 744,93 Eur), pohľadávka spolu v sume 552,94 Eur za byt č. 41 (vyúčtovanie za rok 2011 v sume 69,04 Eur; úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,04 Eur od 01. 07. 2012 do 02. 07. 2014 v sume 12,44 Eur; vyúčtovanie za rok 2012 v sume 112,85 Eur; úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 112,85 Eur od 01. 07. 2013 do 02. 07. 2014 v sume 9,62 Eur; vyúčtovanie za rok 2013 v sume 143,71 Eur; vyúčtovanie za obdobie 01.-06./2014 v sume 244,90 Eur), pohľadávka spolu v sume 1 317,20 Eur za byt č. 1, pohľadávka spolu v sume 5 462,04 Eur za byt č. 39 a pohľadávka spolu v sume 10 060,55 Eur za náklady dražby v sume 5 800,55 Eur a odmenu dražobníka v sume 4 260,-- Eur.

11. Sporná medzi stranami zostala skutočnosť, či žalovaný si môže z vydražených súm uspokojovať len pohľadávky vzťahujúce sa k jednotlivým vydraženým bytom alebo si môže uspokojovať všetky pohľadávky, ktoré mal proti úpadcovi, teda aj za byty, ktoré vydražené neboli, a sporná medzi stranami bola výška nákladov dražby a odmeny dražobníka.

12. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že v čase konania dražby právne neexistovali 4 samostatné byty, ale predmetné byty boli v právnej rovine evidované na liste vlastníctva ako jeden byt. Na účely Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky (§ 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov). Z písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 24. 09. 2014, sp. zn. 44, 46/2014-JŠ, súd považoval za zistené, že predmetom dražby bol súbor nehnuteľností, a to byt č. 41 na 1. p. bytového domu na ul. Ďumbierska v Banskej Bystrici - Sásová, súpisné číslo: 346, vchod: 36, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXXX, k. ú. Sásová, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica a byt č. byt č. 38 na prízemí bytového domu na ul. Ďumbierska v Banskej Bystrici - Sásová, súpisné číslo: 346, vchod: 36, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, k. ú. Sásová, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica. Žalovaný v konaní ako dôkaz označil a preložil aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, k. ú. Sásová, na ktorom je ako predmet vlastníctva zapísaný aj byt č. 100, vchod č. 34, prízemie, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX a ako vlastník je zapísaný úpadca, pričom na tomto výpise z listu vlastníctva nie sú samostatne zapísané ako predmet vlastníctva byt č. 1, byt č. 38, byt č. 39 a byt č. 41. Predmetný výpis z listu vlastníctva je však zo dňa 24. 08. 2010, pričom dražba sa konala 25. 06. 2014. Žalovaný teda v konaní nepreukázal, že v čase konania dražby byt č. 38 a byt č. 41 boli v údajoch katastra evidované (zapísané) ako jeden byt č. 100 (spolu aj s bytom č. 1 a bytom č. 39). Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že ani žalovaný v konaní nerozporoval, že všetky 4 byty, nielen v čase konania dražby, ale aj v predchádzajúcom období, spĺňali zákonnú definíciu pojmu byt a že z reálneho hľadiska stále išlo o 4 samostatné byty (bytové jednotky), teda stále išlo o miestnosti alebo súbor miestností, ktoré boli rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a na tento účel slúžili ako samostatné bytové jednotky. Potom, aj v situácii, že by v čase konania dražby boli bývali tieto byty zapísané len ako jeden byt č. 100, keďže údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)), bol by súd dospel k záveru, že údaje katastra nie sú hodnoverné.

13. Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva (§ 15 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 03. 2019). Zákonné záložné právo v prospech spoločenstva teda vzniká samostatne k jednotlivým bytom, preto aj záložné právo žalovaného vzniklo ku každému jednotlivému bytu samostatne. Zálohom na zabezpečenie pohľadávok žalovaného pre byt č. 38 bol len byt č. 38 a pre byt č. 41 bol len byt č. 41. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že úpadca bol vlastníkom viacerých bytov v bytovom dome, pretože každý z bytov bol samostatným predmetom vlastníctva. Rovnako na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v údajoch katastra v predchádzajúcom období boli všetky 4 byty vo vlastníctve úpadcu evidované (zapísané) len ako jeden byt č. 100, keďže v čase konania dražby už aj v údajoch katastra boli evidované (zapísané) ako 4 samostatné byty a ako už bolo uvedené, vždy aj išlo reálne o 4 samostatné byty (bytové jednotky). V danom prípade preto nešlo ani o vospolné záložné právo (§ 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka) a žalovaný si tak z vydraženej sumy 21 000,-- Eur za byt č. 38 mohol uspokojiť len pohľadávky za byt č. 38 a z vydraženej sumy 21 600,-- Eur za byt č. 41 si mohol uspokojiť len pohľadávky za byt č. 41. Súd sa preto stotožnil so žalobcom, že aj z nárokov priznaných žalovanému proti úpadcovi právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/201/2012-66 zo dňa 21. 11. 2012 si mohol žalovaný uspokojiť len pohľadávky za byt č. 38 a č. 41, a to tak v časti istiny a úroku z omeškania a za spravodlivý súd vyhodnocuje aj postup žalobcu, ktorý trovy konania priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/201/2012-66 zo dňa 21. 11. 2012 pomerne rozdelil podľa hodnoty konania vzťahujúcej sa k jednotlivým bytom (byt č. 38 pohľadávka istiny v sume 2 477,03 Eur čo predstavuje 29,04 %; byt č. 41 pohľadávka istiny v sume 1 712,56 Eur čo predstavuje 20,08 %; byt č. 1 pohľadávka istiny v sume 992,32 Eur čo predstavuje 11,64 %; byt č. 39 pohľadávka istiny v sume 3 346,37 Eur čo predstavuje 39,24 %), a teda pohľadávka žalovaného podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/201/2012-66 zo dňa 21. 11. 2012 predstavuje za byt č. 38 sumu 3 522,86 Eur (istina 2 477,03 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 477,03 Eur od 01. 07. 2011 do 01. 07. 2014 v sume 669,41 Eur a pomerná časť súdneho poplatku v sume 148,54 Eur (29,04 % z 511,50 Eur) a trov právneho zastúpenia v sume 227,88 Eur (29,04 % z 784,71 Eur)) a za byt č. 41 predstavuje sumu 2 436,08 Eur (istina 1 712,56 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 712,56 Eur od 01. 07. 2011 do 02. 07. 2014 v sume 463,24 Eur a pomerná časť súdneho poplatku v sume 102,71 Eur (20,08 % z 511,50 Eur) a trov právneho zastúpenia v sume 157,57 Eur (20,08 % z 784,71 Eur)), spolu preto pohľadávka žalovaného, ktorá môže byť uspokojená z výťažku z dražby je za byt č. 38 v sume 6 595,39 Eur (3 522,86 Eur + 3 072,53 Eur (viď ods. 10 odôvodnenia)) a za byt č. 41 v sume 2 989,02 Eur (2 436,08 Eur + 552,94 Eur (viď ods. 10 odôvodnenia)).

14. Na účely Zákona o dobrovoľných dražbách nákladom dražby je odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, keď medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na hodnotu draženej veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10% pôvodného poistného, odmena a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe (§ 2 písm. i) Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). V danom prípade navrhovateľom dražby bol žalovaný ako záložný veriteľ, preto úpadca ako vlastník predmetu dražby má zákonnú povinnosť znášať odmenu dražobníka, a to najviac v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky (§ 25 ods. 2 veta prvá Zákona č. 527/2002 Z. z.), teda odmenu dražobníka za byt č. 38 v sume 1 319,08 Eur (20 % z pohľadávky v sume 6 595,39 Eur) a za byt č. 41 v sume 597,80 Eur (20 % z pohľadávky vo výške 2 989,02 Eur). Pokiaľ ide o ostatné náklady dražby, žalovaný ich druh a výšku nepreukázal. Z Písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 24. 09. 2014 síce vyplýva, že dražobník si na náklady dražby a odmenu ponechal spolu sumu 10 060,55 Eur, skutočnosť, že dražobník si z výťažku dražby ponechal sumu 10 060,55 Eur ako náklady dražby a odmenu dražobníka však neznamená, že skutočne išlo o sumu predstavujúcu náklady dražby a odmenu dražobníka. Z hľadiska prenesenia zodpovednosti na žalobcu znášať náklady dražby je nepostačujúce, že o takúto sumu bol znížený výťažok dražby poskytnutý dražobníkom žalovanému na uspokojenie jeho pohľadávok. Na pojednávaní konanom dňa 26. 04. 2019 žalovaný predložil aj faktúru č. 0162/2014 a Protokol č. 46/2014 a predložil faktúru č. 0163/2014 a protokol č. 44/2014, ktorými dražobník fakturoval žalovanému náklady dražby a špecifikoval jednotlivé položky nákladov, išlo len o jednostranne vyhotovené doklady a listiny dražobníka, ktoré samy o sebe nie sú dôkazom spôsobilým preukázať, že činnosti alebo služby, prípadne úkony, ktoré sú v nich uvedené, skutočne boli vykonané a boli vykonané v rozsahu a v cenách, v akom sú uvedené, pričom faktúra je len účtovným, resp. daňovým dokladom a nemožno jej v súdnom konaní pripisovať viac účinkov a následkov ako má. Súd preto ako účelnú a preukázanú vyhodnotil len odmenu dražobníka v zákonnej výške.

15. Po uspokojení pohľadávok žalovaného ako záložného veriteľa, t. j. sumy 6 595,39 Eur pre byt č. 38 a sumy 2 989,02 Eur pre byt č. 41 a po uhradení nákladov dražby, t. j. sumy 1 319,08 Eur pre byt č. 38 a sumy 597,80 Eur pre byt č. 41, úpadcovi ako predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby mala byť z výťažku dražby odovzdaná za byt č. 38 suma 13 085,53 Eur (21 000,-- Eur - 6 595,39 Eur - 1 319,08 Eur) a za byt č. 41 suma 18 013,18 Eur (21 600,-- Eur - 2 989,02 Eur - 597,80 Eur). Keďže v danom prípade výťažok dražby dražobník odovzdal žalovanému na uspokojenie jeho pohľadávok (§ 32 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), vznikla žalovanému povinnosť vydať úpadcovi hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva (§ 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka). Súd preto posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú, a to aj v časti úroku z omeškania ako zákonnej sankcie za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný záväzok, keď žalobca si uplatnil právo na úrok z omeškania v zákonnej výške od dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanému zaplatená cena dosiahnutá vydražením.

16. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, po čiastočnom zastavení konania, súd žalobe žalobcu vyhovel.

17. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 2 CSP, keďže každá strana mala vo veci úspech len čiastočný. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, teda v časti o zaplatenie 31 098,71 Eur s príslušenstvom, čo v pomere k celému uplatnenému nároku v sume 42 600,-- Eur s príslušenstvom predstavuje 73 %. Žalovaný mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd konanie čiastočne zastavil, teda v časti o zaplatenie 11 501,29 Eur, čo v pomere k celému uplatnenému nároku predstavuje 27 %, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania je rozhodujúce procesné zavinenie strany za zastavenie konania, a teda pokiaľ k zastaveniu konania nedôjde z dôvodu, že pohľadávka po začatí konania zanikne pre správanie žalovaného, procesné zavinenie za zastavenie konania sa pripočítava žalobcovi. Porovnaním úspechu a neúspechu mal v konaní čistý úspech žalobca, a to v rozsahu 46 % (73 % - 27 %), preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. So súhlasom žalobcu súd určil žalovanému lehotu na plnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom 30 dní a lehota na plnenie plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.