Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-17-2019.pdf
PDF · 104.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú: R. J., nar. X. L. XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov, otca: K. M., nar. XX. S. XXXX, bytom T. č.XXX, toho času J. L. č.XX, E. T. a matky: S. J., nar. X. L. XXXX, bytom K. XX, J., zast. JUDr. Denisou Veselou, advokátkou so sídlom AK Mierová 1, Veľký Krtíš, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7P/126/2018-72 zo dňa 15. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým priznal matke dieťaťa náhradu trov konania voči otcovi dieťaťa vo výške 50% p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 7P/126/2018-72 zo dňa 15. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) návrh otca na zníženie výživného zamietol (prvá výroková veta). Zároveň schválil dohodu rodičov s tým, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00hod. do 12:00hod a v nedeľu od 9:00hod. do 12:00hod. za prítomnosti matky a každú stredu od 16:00hod. do 18:00hod. za prítomnosti matky. Otec maloleté dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá. Matka dieťaťa sa zaväzuje maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že matke dieťaťa priznal náhradu trov konania voči otcovi dieťaťa vo výške 50% (tretia výroková veta).
1.1 Pokiaľ okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, mal zato, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie súdu, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného. Otec maloletej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, od poslednej úpravy výživného sa mu zvýšil jeho príjem, ktorý je brutto viac ako 1.000,-Eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom otec maloletej prispieval sumou 150,-Eur mesačne ako príspevok na úhradu nákladov nevydatej matky, v súčasnosti takúto povinnosť nemá. Na výdavky, ktoré má otec maloletej v súvislosti s platením splátky úverov a leasingu, okresný súd prihliadať nemohol. Súd prvej inštancie uzavrel, že dôvody otca prezentované ním ako dôvody na zníženie výživného súd akceptovať nemohol, a preto návrh na zníženie výživného zamietol.
1.2 Súd prvej inštancie výrok napadnutého rozsudku, ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou ničím neodôvodnil, pokiaľ odôvodnením rozhodnutia nie je vyjadrenie matky o tom, že na úprave styku s otcom maloletej je ochotná sa dohodnúť a súhlas opatrovníka maloletej s rodičovskou dohodou o úprave styku uzavretou na pojednávaní.
1.3 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) a zdôraznil, že generálna klauzula uvedená v § 52 C.m.p. vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon (C.m.p.) neustanovuje inak. Predmetné ustanovenie predstavuje opozitum zásady platiacej v sporovom konaní podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V ustanovení § 257 C.s.p. je zakotvená možnosť súdu výnimočne umožniť nepriznať nárok na náhradu trov konania za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa; obdobou § 257 C.s.p. je ustanovenie § 55 C.m.p., ktoré predstavuje prelomenie generálnej klauzuly (§ 52 C.s.p.) v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Aplikácia ustanovenia § 55 C.m.p. prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé; predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla. Pri hodnotení kritéria, či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, nie je možné vychádzať z kritéria, ktoré zohľadňuje osobné a majetkové pomery účastníkov; relevantnými sú okolnosti prejednávanej veci. Okresný súd považoval za nesporné, že otec maloletej podal návrh na zníženie výživného, ktorý dôvodný nebol. Na strane otca zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného nenastala; jeho príjem sa zvýšil a na výdavky, na ktoré otec maloletej poukazoval, súd prihliadnuť nemohol. Pokiaľ ide o úpravu styku, došlo medzi rodičmi maloletej k rodičovskej dohode, ktorú súd schválil. Aj túto situáciu súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvod k aplikácii ustanovenia § 55 C.m.p. a zdôraznil, že matka maloletej bola vždy ochotná akceptovať určité dohody s otcom. S prihliadnutím na uvedené považoval okresný súd za spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
2. Proti prvým dvom výrokom rozsudku okresného súdu (o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a o schválení rodičovskej dohody o úprave styku) odvolanie podané nebolo.
3. Proti rozsudku okresného súdu, v časti výroku o nároku na náhradu trov konania podala včas odvolanie matka maloletej (ďalej aj „odvolateľka“), v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že matke maloletého dieťaťa prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietla odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.1 V konkrétnostiach odvolateľka s poukazom na ustanovenie § 55 C.m.p. namietla, že u otca maloletej neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zníženie výživného, u otca maloletej sa zásadným spôsobom pomery nezmenili, dieťa je od poslednej úpravy výživného staršie s tým zodpovedajúcimi zvýšenými výdavkami. Otec maloletej v návrhu na zníženie výživného nesprávne deklaroval svoj príjem, bolo zistené zvýšenie príjmu od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti; ubudla mu vyživovacia povinnosť - úhrada príspevku nevydatej matke. Ak otec maloletej deklaroval splácanie úveru, ktorý si zobral na zveľadenie cudzej nehnuteľnosti, tento výdavok nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Matka maloletej napriek existujúcim dôvodom pre zvýšenie výživného takýto návrh nepodala.
3.2 Matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne zároveň namietla, že otec maloletej sa o maloletú od narodenia nezaujímal, napriek uvedenému sa domáhal určenia styku v rozšírenom režime; nebol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu; nebol ochotný sprístupniť svoju domácnosť za účelom sociálneho zisťovania; od podania návrh (na úpravu styku) neinicioval stretnutie s maloletou. Otec maloletej zároveň s maloletou nikdy nebol sám, nepozná jej zvyklosti a potreby, maloletá u neho nikdy neprespala. Matka maloletej tak návrh otca považovala za účelový, otcovi maloletej nikdy nebránila stretávať sa s maloletou, sama vyvinula úsilie, aby maloletá poznala otca a postupne si na neho zvykala.
4. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu za správne a spravodlivé; navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.
4.1 Vyjadril nesúhlas s dôvodmi podaného odvolania; už suma 400,20 Eur, ktorú ho súd zaviazal zaplatiť právnej zástupkyni matky maloletej pre neho predstavuje priveľkú záťaž. Za doterajšie konania zaplatil právnej zástupkyni matky maloletej viac ako 1.000,-Eur; iba preto, že sa chcel plnohodnotne podieľať na
výchove maloletej; ďalšie neoprávnené výdavky by pre neho znamenali, že by sa dostal do existenčných problémov; v dôsledku prísneho rozhodnutia o úprave trov by mohol prísť o vlastné bývanie.
5. Matka maloletej v písomnom vyjadrení (replika) prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Doplnila, že otec maloletej odvolanie proti rozsudku nepodal, čo znamená, že je s rozsudkom spokojný; v písomnom vyjadrení neuviedol, v čom konkrétne s odvolacími dôvodmi nesúhlasí. Je zrejmé, že otec maloletej podal nedôvodný návrh, bez splnenia hmotnoprávnych podmienok žiadal znížiť výživné; v otázke úpravy styku súhlasil s rodičovskou dohodou.
5.1 Otec maloletej odvolateľku pred podaním návrhu na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nekontaktoval za účelom uzavretia rodičovskej dohody, pred podaním návrhu nežiadal upraviť styk, o dieťa sa nezaujímal a nenavštevoval ho. Ak by mal otec maloletej snahu, bez problémov by sa dohodli. Ak však okresný súd vyhodnotil návrh otca ako nedôvodný, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu je spravodlivé, aby osamelá matka mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Argumenty otca v písomnom vyjadrení nepovažovala matka maloletej za relevantné, otec maloletej nerozporoval odvolacie dôvody a nerozporoval ani jednotlivé svoje nehospodárne a neúčelné konania.
6. Otec maloletej v ďalšom vyjadrení (duplika) s argumentmi matky nesúhlasil a vyjadril presvedčenie, že matka maloletej či už z pomsty alebo nenávisti k nemu ho chce dostať do existenčných problémov. O zníženie výživného žiadal z objektívnych dôvodov, právny poriadok mu zaručuje takúto možnosť bez poplatkovej povinnosti. On právneho zástupcu nemal, nemôže si ho dovoliť. Matka maloletej rovnako nebola povinná dať sa zastúpiť advokátok a tak navyšovať trovy konania. On už matke maloletej uhradil dosť právnych zástupcov, ide o prostriedky, ktoré mohla zužitkovať ich dcéra.
7. Opatrovník maloletej sa k podanému odvolaniu a vyjadreniam rodičov maloletej písomne nevyjadril.
8. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods.1 C.s.p. vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil.
9.1 Podľa § 387 ods.1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné. Napriek skutočnosti, že krajský súd sa nestotožnil so v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, nenašiel dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku o nároku na náhradu trov konania.
11. Pri rozhodovaní o trovách mimosporových konaní platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil; každý z účastníkov si trovy, ktoré platil, znáša sám. Civilný mimosporový poriadok teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach, okrem výnimiek, ustanovených v § 53 - § 55 C.m.p.. Jednu z výnimiek z uvedenej zásady predstavuje ustanovenie § 55 C.m.p., podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé; zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Nevyhnutným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia nie je procesný úspech vo veci, naplnená musí byť požiadavka spravodlivého požadovania náhrady trov konania; s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Okresný súd v tomto smere správne zdôraznil, že pri hodnotení kritéria, či priznanie trov je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, nie je možné vychádzať iba z osobných a majetkových pomerov účastníkov, relevantnými sú okolnosti prejednávanej veci. Odvolací súd dodáva, že rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je ani úspech, resp. neúspech v konaní.
11.1 Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že otec maloletej sa návrhom vo veci samej domáhal zníženia doposiaľ určeného výživného; tvrdil, že jeho príjem sa znížil a poukázal na svoje mesačné náklady, spočívajúce predovšetkým v splácaní hypotekárneho úveru (mesačná splátka vo výške 120,- Eur mesačne) a spotrebného úveru (mesačná splátka vo výške 250,-Eur). Poukázal na výšku nájmu
(150,-Eur), poplatku za energie (32,-Eur). Jeho bežné mesačné výdavky predstavujú podľa návrhu sumu 210,-Eur (z toho výdavky na hygienu 50,-Eur, strava 160,-Eur). Platí tiež leasing za motorové vozidlo 222,-Eur mesačne. Návrhom na začatie konania sa rovnako domáhal úpravy styku s maloletou.
11.2 Z napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o priznanie nároku na náhradu trov konania vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadol na nedôvodnosť podaného návrhu konštatovaním, že na strane otca zmena pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preukázaná nebola, resp. že výdavky, ktoré otec preukazoval, predstavovali výdavky, na ktoré súd prihliadnuť nemohol. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na skutočnosť, že medzi rodičmi došlo k rodičovskej dohode a matka maloletej bola vždy ochotná na určité dojednania s otcom maloletej.
11.3 K uvedenému odvolací súd dodáva, že závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, nezodpovedajú úplne dikcii ustanovenia § 55 C.m.p., podľa ktorého súd môže trovy konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé; pod okolnosťami prípadu však nemožno rozumieť len a výlučne úspech a neúspech v konaní. Civilný mimosporový poriadok neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v otázke náhrady trov konania, nie je prípustné (nad rámec ustanovení § 53 až § 55 C.m.p.), aplikovať v mimosporových veciach, o akú ide v prejednávanom prípade, zásady platné v sporovom konaní, medzi ktoré patrí zásada úspechu. V konaní upravenom Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov nemá, ak C.m.p. neustanovuje inak; výnimky sú uvedené v § 53 až § 55 C.m.p.; § 53 a § 54 v prejednávanej veci nemožno aplikovať.
11.4 Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by so strany otca maloletej ako osoby povinnej platiť výživné dochádzalo k šikanóznemu výkonu práva spočívajúcemu napr. v opakovanom zjavne nedôvodnom podávaní návrhu na zníženie výživného. Osoba povinná platiť výživné má právo na súde svoj nárok uplatniť (právo na zníženie výživného), v danom prípade otec maloletej predovšetkým poukazoval na zvýšené výdavky, ktoré má. Otázka, či je možné na tieto výdavky prihliadnuť je otázkou právnou, súd posúdi (a posúdil), či ide o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom platí zásada, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (v danom prípade otca). Toto posúdenie malo za následok konštatovanie o neexistencii, resp. nepreukázaní zmeny pomerov na strane otca a v konečnom dôsledku zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného. Zamietnutie návrhu na zníženie výživného, a teda aplikácia zásady úspechu, nemôže byť dôvodom na priznanie náhrady trov konania druhému rodičovi bez toho, aby existovali iné, od úspechu vo veci odlišné okolnosti prípadu.
11.5 Obdobné závery odvolací súd prijal aj vo vzťahu k schváleniu rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku otca s maloletou. Rodičovské práva majú obaja rodičia; maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, je potrebné, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Týmto právam zodpovedá nepochybne právo rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti domáhať sa, aby o úprave styku rozhodol súd; rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Otec maloletej tak oprávnene žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k rodičovskej dohode, kedy obaja rodičia (a nie len otec) akceptovali vzájomné stanoviská a dohodli sa na užšom rozsahu styku otca s maloletou oproti úprave styku navrhovanej v návrhu na začatie konania, nie je a nemôže byť samostatným dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p.. Ak na takúto skutočnosť okresný súd prihliadol a ustanovenie § 55 C.m.p. aplikoval, jeho rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
11.6 Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. odôvodňovali. Aplikácia zásady úspechu vo veci nemôže byť samostatným dôvodom na priznanie náhrady trov konania, musia existovať (iné) konkrétne skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11.7 Za dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. odvolací súd nepovažoval ani skutočnosti uvedené právnou zástupkyňou matky v podanom odvolaní, ktoré predovšetkým smerujú k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného. Právne posúdenie zmeny pomerov na strane otca posúdil súd a jeho návrh na zníženie výživného zamietol; nejde o opakovaný a šikanózny výkon práva zo strany otca, prvýkrát (a doposiaľ naposledy) bolo o výkone rodičovských práv a povinnosti rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 10C/31/2016-94 zo dňa 09.08.2016. Ak otec maloletej, majúc zato, že u neho došlo k zmene pomerov (ktoré podľa záverov okresného súdu nepreukázal), podal návrh na zníženie výživného, nemožno mu toto právo uprieť a následne sankcionovať rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, ak okrem neúspechu vo veci iné relevantné okolnosti prípadu zistené neboli.
11.8 Nie je ničí výnimočným ani skutočnosť, že po podaní návrhu na úpravu styku zo strany jedného z rodičov dôjde k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú súd schváli, ak nie je v rozpore so záujmami dieťaťa a ak neodporuje zákonu. K dohode rodičov došlo aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Nie je ani výnimočné, ak rodič, ktorý sa s maloletým dieťaťom nestretáva, časom zmení prístup k rodičovským povinnostiam a chce upraviť styk s maloletým dieťaťom. Otec maloletej v návrhu navrhol obvyklý spôsob stretávania sa s maloletou, v priebehu konania akceptoval argumentáciu matky vo vzťahu k tomu, že maloletá ho doposiaľ nepozná, a preto navrhovaný rozsah styku nie je v záujme dieťaťa, najmenej do času, kým ho maloletá nespozná a nezvykne si na jeho prítomnosť. Uzavretú dohodu rodičov, ktorá akceptovala záujem otca o stretávaní sa s maloletou ako aj záujem maloletého dieťaťa rovnako nemožno sankcionovať náhradou trov konania.
11.9 Argumentom pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je ani tvrdenie právnej zástupkyne matky, ktorá poukázala na skutočnosť, že otec maloletej nepodal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd jeho návrhu na zníženie výživného zamietol. Podanie opravného prostriedku je právom otca ako účastníka konania. Ak ho argumenty súdu prvej inštancie presvedčili a odvolanie nepodal, jeho neaktivita nemôže byť vyložená na jeho neprospech vo vzťahu k trovám konania.
11.10 Rovnako v rozpore so zákonom je taký výklad ustanovenia § 55 C.m.p., ako ho ponúka právna zástupkyňa matky tvrdením, že dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je skutočnosť, že otec podal nedôvodný návrh. Takýmto výkladom sa matka domáha aplikácie zásady úspechu známej z civilného sporového konania; ako však bolo uvedené, v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku sa táto zásada neaplikuje.
11.11 Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci z napadnutého rozsudku nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by priznanie nároku na náhradu trov konania odôvodňovali a teda, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
12. Odvolanie proti rozsudku o výroku o nároku na náhradu trov konania podala matka maloletej, ktorá sa domáhala priznania nároku v rozsahu 100%. Otec maloletej však odvolanie, a to ani do výroku o nároku na náhradu trov konania nepodal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nesúhlasiac s argumentáciou matky nemohol napadnuté rozhodnutie zrušiť na prospech osoby, ktorá odvolanie nepodala. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu (výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods. 1 potvrdil.
13. Konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie malo formu rozsudku, v ktorom okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. Nakoľko odvolanie smerovalo iba proti výroku okresnému súdu majúceho povahu uznesenia, krajský súd o podanom odvolaní rozhodol rovnako formou uznesenia s prihliadnutím na ustanovenie § 392 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd rozhoduje uznesením aj vtedy, ak je predmetom odvolacieho prieskumu taký výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý má procesnú povahu uznesenia, ako je tomu v prejednávanej veci.
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 C.m.p.. Vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p., tak ako to vyplýva z argumentácie odvolacieho súdu k dôvodom odvolania..
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).