Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/1305/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej Ing. L. Z. A., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX M., právne zast. F.. X. Z., advokátkou, so sídlom M. 2, XXX XX M., proti povinnej F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX M., vedenej pred súdnou exekútorkou X.. L. V., so sídlom exekútorského úradu S. V. XX, XXX XX M., pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX, v konaní o vymoženie X.XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu J. súdu M. M. sp. zn. XXEk/ XXXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1305/2018 zo dňa 13. novembra 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 3.9.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 12C/158/2013-303 zo dňa 8.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2018 a vykonateľnosť dňa 15.7.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/422/2016-99 zo dňa 8.11.2017, právoplatným dňa 11.7.2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/1305/2018 dňa 11.9.2018 súdnu exekútorku Mgr. Angeliku Slopovskú, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 11.9.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.

3. V priebehu konania a to dňa 19.10.2018 a dňa 13.11.2018 predložila súdna exekútorka súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 28.9.2018, ktorý jej bol doručený dňa 1.10.2018, spolu s vyjadrením oprávnenej zo dňa 5.10.2018, doručeným dňa 10.10.2018.

4. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie, odôvodnila skutočnosťou, že žiada zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu, pretože nájomné vo výške 82,-EUR boli a sú zasielané na Ing. Alexandre Kissovej Hanusovej. Všetky povinnosti súvisiace s bývaním má zaplatené a duplicitné vymáhanie sumy 197, 25,-EUR a 1.202,62,-EUR Hrdlovičom od Ing. Alexandry Kissovej Hanusovej, je za účelom bezdôvodného obohatenia sa Ing. Ľudovíta Hrdloviča, správcu domu do 31.12.2007. Povinná ďalej uviedla, že: „Proti rozsudku 6Co/422/2016-99 zo dňa 8.11.2017, boli zaslané podania zo dňa 13.7.2018, aby v zmysle § 376 CSP Autoremedúry bolo zrušenie rozsudku Krajského súcu v Bratislave zo dňa 8.11.2017, zrušenie rozsudku Qkresného súdu Bratislava I zo dňa 8.4.2016, č.k. 12C/158/2013-303, zrušenie rozsudku zo dňa 20.3.2015, č.k. 18C 56/2012-183, doručenie ročného vyúčtovania za rok 2015 za celý dom na ulici Jedlíkova č. 7 v Bratislave, ktoré platby vo výške 121.03 EUR mesačne boli zaplatené Ing. Ľudovítovi Hrdlovičovi.“ Na základe uvedeného žiadala exekúciu zastaviť a vzniesla aj námietky voči trovám exekúcie.

5. Oprávnená sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedla, že s tvrdeniami povinnej nesúhlasí. Povinná vo svojich námietkach voči exekúcii neuviedla žiadnu novú vec, ktorá by nastala po vydaní exekučného titulu. Opakovane uvádza tvrdenia, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie aj odvolací súd. Ani tvrdenie povinnej o podaní na zrušenie exekučného titulu v rámci nejakej autoremedúry s odkazom na § 376 CSP, nemá oporu v zákone a považuje ho za irelevantné. Vzhľadom na tieto skutočnosti, žiada návrh povinnej na zastavenie exekúcie vrátane námietok voči trovám exekúcie zamietnuť.

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 62Ek/1305/2018 zo dňa 13.11.2018, po preskúmaní veci, návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

7. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre exekučný súd je v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Exekučný súd prihliada len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Vyšší súdny úradník sa ďalej zaoberal tvrdeniami povinnej, ku ktorým uviedol, že pokiaľ je dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou to, že podľa jej názoru sa exekučný titul, dosiaľ nestal vykonateľným toto nemožno akceptovať z dôvodu, že v prípade ak už o odvolaní proti exekučnému titulu rozhodol odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, už nie je možné aplikovať zo strany Okresného súdu Bratislava I inštitút autoremedúry v zmysle § 376 CSP. V tomto prípade môže povinná proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podať mimoriadny opravný prostriedok dovolanie podľa § 419 CSP, ak je dovolanie prípustné. Skutočnosť, že povinná iniciovala žiadosť o aplikovanie autoremedúry, nemá vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čím teda exekučný titul v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nestráca vlastnosti exekučného titulu. K tvrdeniu povinnej, že vymáhaná istina bola z jej strany uhradená v rokoch 2011 a 2012, vyšší súdny úradník poznamenal, že toto tvrdenie už skúmal súd v základnom konaní, pričom exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť jeho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, resp. preskúmavať vecnú správnosť jeho rozhodnutia vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS CR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu" vykonávaného rozhodnutia. Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať či, komu a kedy došlo k úhradám zo strany povinnej. Tieto otázky riešil súd v základnom konaní. Na základe uvedeného dospel vyšší súdny úradník k záveru, že exekúcia v celom rozsahu začala dôvodne a že povinná neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili by zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, preto návrh na zastavenie exekúcie povinnej zamietol. Za nedôvodné považoval aj námietky povinnej voči trovám exekúcie súdnej exekútorky, ku ktorým po preskúmaní veci uviedol, že súdna exekútorka postupovala v súlade s § 7 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku.

8. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnej doručené dňa 7.12.2018 podala povinná dňa 20.12.2018, teda v zákonom stanovenej lehote podanie označené ako „Zastavenie exekúcie sp. zn. 152EX 1499/2018 o vymoženie sumy 1.399,87 EUR za náklady súvisiace a bývaním, za obdobie od novembra 2011 do 31.12.2012, ktoré duplicitne vymáha od Ing. Alexandry Kissovej Hanusovej správca domu do 31.12.2007 Ing. Ľudovít Hrdlovič za účelom bezdôvodného obohatenia.“, ktoré súd podľa obsahu považoval za sťažnosť.

9. V podanej sťažnosti povinná uviedla rovnaké tvrdenia ako v návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec týchto tvrdení poukázala na to, že proti rozsudku odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/422/2016-99 zo dňa 8.11.2017) reagovala podaním zo dňa 4.3.2018, doplneným dňa 4.4.2018 a dňa 20.6.2018 reagovala podaním aj k sp. zn. 4C 9/2018-19 zo dňa 15.5.2018. Tieto podania v prílohe súdu pripojila. Vzhľadom na tieto podania je podľa názoru povinnej exekúcia voči nej vedená nedôvodne a nezákonne, pretože exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe uvedeného preto žiada o zastavenie vykonávania zrážok zo starobného dôchodku.

10. Súd dňa 8.2.2019 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie právnej zástupkyni oprávnenej, ktorá sa k nej nevyjadrila.

11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinnej v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Nemožno preto prisvedčiť takej obrane povinnej, ktorá uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (úhrady v rokoch 2011 a 2012) a s ktorými sa, v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný vysporiadal, v tomto prípade súd prvej inštancie ako aj odvolací súd. Práve z dôvodu, že povinná nesúhlasila s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie, podala voči nemu odvolanie s cieľom, aby jej skutkové tvrdenia právne posúdil aj súd vyššieho stupňa. Práve v podanom odvolaní mala uplatniť a aj uplatnila, všetky svoje námietky a výhrady k rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Tieto jej tvrdenia, boli odvolacím súdom posúdené. Skutočnosť, že sa povinná subjektívne nestotožňuje ani so závermi a právnou argumentáciou odvolacieho súdu, neznamená že jej tvrdenia bude opätovne preskúmavať aj exekučný súd. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

18. Tvrdenie povinnej, ktorá sa bránila tým, že keď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu reagovala písomným podaním, exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, súd neakceptoval. Podanie písomnej reakcie na rozhodnutie odvolacieho súdu, do súdneho spisu, nemá žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu bolo odvolacie konanie ukončené. Takéto podanie nie je preto ani dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. Exekučného poriadku. Exekučný titul, predložený súdu v tomto exekučnom konaní je právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ ide o prípadné úhrady povinnej realizované po začatí exekučného konania, tieto taktiež nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Každá úhrada zo strany povinného po začatí exekučného konania (vrátane dňa jeho začatia) je v zásade vymožením dôvodne uplatneného nároku oprávneného, t.j. ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Exekučný súd nemal preukázané, že by povinná dobrovoľne, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu a ani pred začatím exekučného konania, splnila povinnosť vyplývajúcu jej z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že exekučné konanie bolo zo strany oprávneného začaté dôvodne.

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.