Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/29/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XX, XXX XX Q. nad S., proti povinnému G.. U. T., nar. X.XX.XXXX, bytom E. cesta XXX/XX, XXX XX W. W. - P., vedenej pred súdnym exekútorom U.. U. D., so sídlom exekútorského úradu C. XX, XXX XX W. W., pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o vymoženie XXX.XXX,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu E. súdu W. W. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/29/2018 zo dňa 28. novembra 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 2.1.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie nároku na peňažné plnenie, pričom ako exekučný titul oprávnený súdu predložil Notársku zápisnicu zo dňa 24.2.2014, spísanú na Notárskom úrade vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1498, Vranov nad Topľou, notárkou JUDr. Zorou Chudovou, pod N142/2014, Nz7060/2014, NCRIs 7176/2014. Predmetom notárskej zápisnice je povinnosť povinného plniť oprávnenému sumu vo výške 263.000,-EUR v postupných splátkach vo výške 4.000,-EUR, počnúc dňom 30.6.2014 s tým, že posledná splátka vo výške 3.000,-EUR má byť uhradená do 30.11.2019.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/29/2018 dňa 30.1.2018 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, so sídlom exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 2.2.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 13.11.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.10.2018, ktorý mu bol doručený dňa 15.10.2018 a vyjadrenie oprávneného zo dňa 7.11.2018, ktoré mu bolo doručené dňa 12.11.2018.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica, je postavený na absolútne neplatnom právnom úkone, ktorým je Dodatok č. 1 zo dňa 24.2.2014 k zmluve o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 21. 11.2012. Povinný k Dodatku č. 1 uviedol, že na jeho uzatvorení trval oprávnený, ktorý tak ignoroval úplnosť, konečnosť a bezodplatosť uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2013. Dodatkom č. 1 sa pôvodná zmluva zmenila z bezodplatnej na odplatnú s cenou obchodného podielu 263.000,-EUR. Na naliehanie oprávneného, povinný urobil vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice zo dňa 24.2.2014, kde uznal dlh na základe dodatku č. 1. Podľa všeobecných ustanovení tento druhý úkon je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa §37 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z uvedeného potom povinný poukázal na to, že podľa právnej teórie absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí vo verejnom (obecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona ex lége a to od počiatku

(ex tunc) a to bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky, t.j. subjektívne práva a povinnosti k absolútne neplatnému právnemu úkonu nevzniknú (súdneho výroku preto nie je treba). Pretože absolútna neplatnosť vzniká zo zákona (ex lége) a nie na základe správania sa účastníka, nemôže byť tento dôsledok ťažkej vady odvrátený ani poukazom na princíp dobrých mravov (Občiansky zákonník I, C.H.BECK prvé vydanie 2008, Prof. Švestka a kol., tiež strana 314 citovaného diela predposledný odsek). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol preto povinný exekúciu zastaviť, nakoľko sú dané okolnosti, ktoré bránia jej vymáhateľnosti.

5. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11. 2012 bola doplnená o dodatok dňa 24.2.2014 v písomnej forme, v súlade so zákonom a teda má za to, že zmluva o prevode obchodného podielu spolu s dodatkom je platná. Notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených. Povinný ju podpísal s tým, že mu je známy právny dôvod jej vzniku aj čas plnenia a výslovne súhlasil s jej vykonateľnosťou. Okrem toho, na základe nej povinný aj čiastočne plnil svoj záväzok, čo poukazuje na to, že jeho prejav vôle bol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne. Podľa oprávneného preto nie je daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, nie je daná okolnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu a návrh povinného navrhol ako nedôvodný zamietnuť.

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 62Ek/29/2018 zo dňa 28.11.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že po preskúmaní návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu a že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Uviedol, že je exekučným titulom je v danom prípade notárska zápisnica. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 23. 01. 2018, sp. zn. III. ÚS 8/2018, z ktorého citoval: „Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní.“ Vyšší súdny úradník v súvislosti s uvedeným poukázal na to, že povinný v notárskej zápisnici uznal svoj dlh voči oprávnenému čo do dôvodu aj výšky a výslovne v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil, že v prípade, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou na podklade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom na celý jeho nehnuteľný a hnuteľný majetok a iné majetkové hodnoty. Ak povinný namieta, že na naliehanie urobil vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice, kde uznáva dlh na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2018, ktorý je podľa jeho názoru absolútne neplatným právnym úkonom, potom ide o také skutočnosti (určitosť, vážnosť prejavu vôle pri právnom úkone, platnosť zmluvy a jej dodatku), ktoré exekučný súd v exekučnom konaní posudzovať nemôže. Exekučný súd sa zaoberá iba formálnymi a materiálnymi predpokladmi spôsobilosti notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu. Nakoľko tieto tvrdenia nie sú zákonným dôvodom na

zastavenie exekúcie a povinný neuviedol a nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 27.12.2018, podal povinný osobne v podateľni súdu dňa 10.1.2019 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

8. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil rovnakými skutočnosťami aké uvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie. Opätovne poukázal na absolútnu neplatnosť Dodatku č. 1 k Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2018, ktorú vyšší súdny úradník nepreskúmal, čo povinný považuje za nesprávny a nezákonný postup súdu. Poukázal na to, že v niektorých prípadoch, má exekučný súd skúmať aj hmotnoprávnu povahu notárskej zápisnice. V tejto súvislosti podľa jeho názoru aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.7.2000 určil pravidlá pre závažné prípady, v ktorých sa exekučný súd musí zaoberať okrem formálnych náležitostí aj hmotnoprávnou povahou dôvodu vzniku exekučného titulu - notárskej zápisnice. Z predmetného nálezu citoval: „Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú ochranu aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej zápisnice, a to práve s ohľadom jej mimosúdneho spôsobu vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať ..." Preto má povinný za to, že absolútna neplatnosť je takou ťažkou vadou právneho úkonu, ktorá musí byť zo zákona vždy skúmaná. Preto, v súlade s vyššie citovaným ústavne konformným výkladom je povinnosťou exekučného súdu posúdiť „zákonný princíp" absolútnej neplatnosti a jeho dopad na hodnotovú hierarchiu tejto extrémne ťažkej vady, ktorej skúmanie aj právna teória pri definícii absolútnej neplatnosti považuje za nutnú bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal (o to viac, že sa jej povinný dovolal). Povinný ďalej uviedol, že tu ide o všeobecný princíp, ktorý pôsobí vo verejnom záujme a bolo by nelogické, ak by sa exekučný súd z formálnych dôvodov tejto principiálnej povinnosti vyhol. Povinný preto tvrdí, že tu máme ústavný rámec zákonného a ústavného posudzovania takého princípu alebo hodnoty, na ktorej je treba bezpodmienečne trvať a zároveň tu máme civilnoprávny rámec, ktorého základom je teoretické vymedzenie absolútnej neplatnosti a jej pôsobenia a skúmania zo zákona vo verejnom záujme a v neposlednom rade aj ten záver, že ani všeobecný princíp dobrých mravov nie je korekciou, ktorá by mohla takúto ťažkú vadu korigovať a zmeniť. V závere podanej sťažnosti sa povinný zaoberal možnosťami domáhania sa svojej ochrany v sporovom konaní, pričom trval na tom, že výnimočne, ochranu jeho práv musí zabezpečiť exekučný súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby sa súd podrobne zaoberal jeho relevantnými námietkami.

9. Súd dňa 8.2.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený sa k podanej sťažnosti vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2019, v ktorom uviedol, že podanú sťažnosť považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol. Podľa názoru oprávneného, ide iba o obštrukciu povinného v exekučnom konaní a o naťahovanie času, aby nemusel platiť. Žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku povinný neuviedol. Vo vzťahu k tomu, že sa má exekučný súd zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou notárskej zápisnice, poukázal na ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku., z ktorých vyplýva rozsah preskúmania notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podstatou preskúmania materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu spočíva, pokiaľ ide o formálnu stránku v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 45 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie (IV. ÚS 20/06). Taktiež exekučný súd preskúma notársku zápisnicu aj z vecného hľadiska, či neodporuje dobrým mravom a či záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu. Oprávnený má za to, že právo posudzovať, či ide o absolútne neplatný úkon, nepatrí do pôsobnosti exekučného súdu a tento nemôže ani naprávať prípadné chyby alebo nedostatky exekučného titulu.

10. V zmysle § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bo zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

17. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

18. V zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15. odôvodnenia, sudca po preskúmaní exekučného spisu konštatuje a nad rámec uvedeného, k sťažnosti povinného uvádza, že vyšší súdny úradník správne poukázal na rozsah preskúmavacej činnosti exekučného súdu v prípade, ak je exekučným titulom notárska zápisnica. Exekučný súd preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného titulu, najmä, či povinná osoba vyjadrila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice a či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Sudca k uvedenému dopĺňa, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) a § 45 ods. 3 Exekučného poriadku iba vtedy, ak obsahuje právny záväzok (konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie), je v nej označená oprávnená a povinná osoba a ak povinná osoba v notárskej zápisnici s jej vykonateľnosťou súhlasila. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav vôle povinného z notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje vznik exekučného titulu. Bez súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, by nebola notárska zápisnica exekučným titulom. Pokiaľ ide o vykonateľnosť notárskej zápisnice, exekučný súd skúma formálnu a materiálnu stránku jej vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Preskúmavanie rozporu záväzku, ktorý je obsahom notárskej zápisnice so zákonom alebo s dobrými mravmi znamená, vecný prieskum notárskej zápisnice spočívajúci v skúmaní

toho, či na konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, ktorej plnenie má byť vymáhaným nárokom v exekúcii, je daný nárok v hmotnom práve alebo nie (rozpor so zákonom), alebo či nie je táto povinnosť v rozpore so všeobecne zachovávanými a uznávanými morálnymi a etickými pravidlami správania sa ľudí v demokratickej spoločnosti (rozpor s dobrými mravmi). V uvedenom smere súd chápe aj „tie princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať“, na ktoré poukazoval Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.7.2000, na ktorý sa odvolával povinný.

20. V posudzovanom prípade preto sudca konštatuje, že obranu povinného spočívajúcu v tom, že je absolútne neplatný právny úkon, ktorého predmetom je dohoda o odplate pri prevode obchodného podielu medzi dvoma fyzickými osobami vo forme dodatku k pôvodne bezodplatne dohodnutému prevodu obchodného podielu, súd považoval za účelovú. Záväzkový vzťah je možné zmeniť formou dodatku, na ktorom sa dohodnú obidva subjekty tohto vzťahu, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Takéto správanie subjektov záväzkového práva je zákonom dovolené, nemožno ho považovať za postup v rozpore so zákonom, na základe ktorého by vznikol absolútne (ani relatívne) neplatný právny úkon a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Vôľu zmluvných strán zmeniť zmluvné podmienky, na ktorých sa vzájomne dohodli, nemožno obmedziť zákonom. Ak zmluvné strany prejavia vôľu zmeniť niektoré z predtým dohodnutých zmluvných podmienok písomne uzatvorenej zmluvy, urobia tak dodatkom vyhotoveným v písomnej podobe, ktorý podpíšu a pravosť podpisov overia u notára, potom súd takúto ich dohodu považuje za jasnú, určitú, zrozumiteľnú a dostatočne preukázanú. Súd preto, vychádzajúc z princípu zmluvnej voľnosti a princípu záväznosti zmlúv v súkromnom práve, mal za to, že išlo o slobodný, vážny a zrozumiteľný prejav vôle obidvoch účastníkov zmluvy, pričom ak by povinný nemal v úmysle urobiť takýto prejav vôle, nebolo jeho povinnosťou ho urobiť. Súd nemal nijako preukázaný opak.

21. Súd ďalej, preskúmaním spisu zistil, že predmetom notárskej zápisnice je uznanie záväzku spočívajúceho v povinnosti povinného plniť oprávnenému, titulom dohodnutej odplaty za prevod obchodného podielu v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.2.2014, sumu vo výške 263.000,-EUR v postupných splátkach vo výške 4.000,-EUR, počnúc dňom 30.6.2014 s tým, že posledná splátka vo výške 3.000,-EUR má byť uhradená do 30.11.2019. Strata výhody splátok pri plnení dlhu, dohodnutá nebola. Súd sa preto zaoberal aj otázkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. K predmetnej otázke možno vyššiemu súdnemu úradníkovi vytknúť, že sa ňou síce skutkovo zaoberal (čo sudca zistil zo súdneho spisu) ale v odôvodnení svojho rozhodnutia sa o tom ako ju posúdil vôbec nezmienil, a to napriek tomu že ide o podstatnú otázku nielen pre rozhodovanie exekučného súdu ale aj o otázku právnej istoty účastníkov exekučného konania ako zmluvných strán pôvodného záväzku. Sudca preto k uvedenému uvádza, že je potrebné, pokiaľ ide o materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu konštatovať, že ak je čas plnenia povinnosti povinného v notárskej zápisnici určený v postupných splátkach, v tomto prípade počnúc dňom 30.6.2014, kedy bola splatná prvá splátka a končiac dňom 30.11.2019, kedy bude splatná posledná splátka, a návrh na vykonanie exekúcie bol súdu podaný dňa 2.1.2018 (t.j. v čase, kedy neboli splatné všetky splátky), potom ku dňu 2.1.2018, bola notárska zápisnica materiálne vykonateľná iba vo vzťahu k splátkam splatným ku dňu 2.1.2018. Iba voči splatným splátkam mohlo byť exekučné konanie začaté dôvodne. Sudca ďalej zo súdneho spisu zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 2.1.2018 a domáhal sa vymoženia sumy 113.625,-EUR. Vyšší súdny úradník preto vyzval oprávneného, aby súdu špecifikoval, ktoré splátky povinný uhradil, ktoré nie a teda, z čoho pozostáva vymáhaný nárok v exekučnom konaní. Oprávnený dňa 22.1.2018 doručil súdu opravu návrhu, v ktorej uviedol, že povinný mu dobrovoľne uhradil sumu vo výške 58.375,-EUR (splátkami: 27.11.2014 - 2.000,- EUR, 23.12.2014 - 2.000,-EUR, 7.1.2015 - 4.000,-EUR, 8.1.2015 - 4.000,-EUR, 17.4.2015 - 4.000,-EUR, 18.5.2015 - 4.000,-EUR, 28.1.2016 - 24.000,-EUR a 24.11.2016 - 14.375,-EU). Z uvedeného potom súd zistil, že neuhradený dlh povinného, na uhradenie ktorého sa zaviazal v notárskej zápisnici, je v zostávajúcej výške 204.625,-EUR. Preto, keď si oprávnený v exekučnom konaní uplatnil dňa 2.1.2018, z neuhradeného zostatku dlhu, sumu 113.625,-EUR, postupoval správne, nakoľko si uplatnil iba splátky splatné z materiálne vykonateľnej notárskej zápisnice, t.j. splatné ku dňu 2.1.2018, predstavujúce sumu 113.625,-EUR. Splátky, ktoré boli splatné v roku 2018 a v roku 2019, spolu vo výške 91.000,-EUR, nie sú predmetom tohto exekučného konania.

22. Teda, vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica predložená exekučnému súdu ako exekučný titul v posudzovanej veci, presne stanovila aká povinnosť sa má plniť, je v nej určený čas plnenia právneho záväzku, aj oprávnená a povinná osoba, pričom povinná osoba s jej vykonateľnosťou súhlasila, potom

je takáto notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. V prípade ak povinná osoba nesplnila dobrovoľne povinnosť, na ktorú sa v notárskej zápisnici zaviazala, exekúcia vedená voči nej na základe notárskej zápisnice materiálne vykonateľnej ku dňu začatia exekučného konania (2.1.2018), je vedená dôvodne.

23. Potom, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný okrem argumentov týkajúcich sa ním tvrdenej absolútnej neplatnosti Dodatku č. 1 zo dňa 24.2.2014, k Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2012, ktorými sa súd zaoberal v bode 20. odôvodnenia, neuviedol v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

24. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.