Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-98-2018.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Subarea
3Co/98/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: T. Z., H. XX, Y., zastúpenej SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava, majetkovoprávny odbor, Tomášikova 46, Bratislava, o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.11.2017, č.k. 43C/5/2017-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov konania.
Žalovanej nepriznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.11.2017, č.k. 43C/5/2017-56, zastavil konanie, žalobkyni priznal náhradu trov konania a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia jej bude vrátený súdny poplatok v sume 1.782 eur na špecifikovaný bankový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 07.06.2017 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 30.000 eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalovaná dňa 20.10.2017 uspokojila, čím došlo k zániku záväzku štátu. Preto prihliadal na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým dňa 15.11.2017 vzala žalobu späť v celom rozsahu a konanie v súlade s ustanovením § 144, § 145 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil.
3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keďže po jeho začatí uspokojila žalobkyňou uplatnený nárok, ktorý bol na súd podaný dôvodne. Poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2008, sp. zn. 5MCdo 12/2008.
4. O vrátení súdneho poplatku žalobkyni kráteného o 1 % konajúci súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko ku späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania.
5. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Namietala, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení konania nevytvoril stranám sporu procesný priestor vyjadriť sa k prípadnému uplatneniu moderačného oprávnenia podľa § 257 C.s.p. Následne rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni bez skúmania predprocesného správania žalovanej, a tým zisťovania dôvodnosti podania žaloby. Žalovaná pritom svojim správaním nedala príčinu na začatie konania, keď od počiatku deklarovala úmysel vysporiadať peňažné nároky žalobkyne, uplatnené v dedičskom konaní po poručiteľke, nebohej U. Q., považujúc ich za nesporné. Uviedla, že v čase podania žaloby na súd prvej inštancie dňa 07.06.2017 nemohla svoj záväzok voči žalobkyni splniť, nakoľko v zmysle § 472 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zodpovedala za dlhy poručiteľky peniazmi z dedičstva. Peňažné prostriedky, nachádzajúce sa na bankovom účte poručiteľky v Slovenskej sporiteľni, a.s., boli pre ňu nedobytné až do času právoplatného nadobudnutia univerzálnych práv a povinností po poručiteľke, ku ktorému došlo na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.07.2017, č.k. 4D/19/2016-122; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2017. Následne, po prevedení zostatkov peňažných prostriedkov z bankového účtu poručiteľky na depozitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (dňa 06.09.2017) a obdržaní splnomocnenia na prevzatie peňažných prostriedkov od zástupcu žalobkyne (dňa 14.09.2017) žalovaná plnila pohľadávku uplatnenú žalobkyňou v konaní o dedičstve, a to poukázaním sumy 25.593,62 eura dňa 05.10.2017 a sumy 4.406,38 eura dňa 11.10.2017 na jej účet. Vychádzajúc z týchto skutočností mala žalovaná za to, že žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie predčasne, v situácii keď žalovaná nijakým spôsobom neohrozovala uspokojenie jej nárokov. Za také ohrozenie nepovažovala preverovanie indície o možnej duplicite uplatnenia nároku žalobkyne podaním trestného oznámenia, o ktorom rozhodlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, uznesením zo dňa 25.05.2017, Č.: I.-XX/X-U.-T.-XXXX, tak, že ho ako nedôvodné odmietlo.
6. Žalovaná v ďalšom poukázala na to, že pred podaním žaloby na súd, žalobkyňa neiniciovala rokovanie strán ohľadne dobrovoľného plnenia žalobného nároku. Žalovaná preto po obdržaní žaloby nemala inú procesnú možnosť ako podať návrh na prerušenie konania za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, s ktorým návrhom žalobkyňa súhlasila. V rámci mimosúdnych rokovaní predložila žalobkyňa ňou podpísaný návrh dohody o urovnaní sporu, v ktorom sama navrhla, aby si v súvislosti so späťvzatím žaloby žiadna zo sporových strán neuplatňovala náhradu trov konania. Z uvedeného preto vyvodila, že samotná žalobkyňa nepociťovala žiadnu majetkovú ujmu, pokiaľ by jej náhrada trov konania nebola súdom priznaná. Žalovaná uzavrela, že žalobkyňou predložený návrh dohody o urovnaní síce neprijala, a to vzhľadom na nedostatok svojej právnej subjektivity (§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu) a obmedzenie zastupovať Slovenskú republiku len v konaní pred súdmi a inými orgánmi, avšak z hľadiska merita veci sa správala akoby tento návrh prijala.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Medzi okolnosti rozhodné pre ustálenie procesného zavinenia na strane žalobcu patrí skúmanie, či žaloba bola podaná dôvodne. Pokiaľ ide o skúmanie zavinenia na strane žalovaného, súd zisťuje, či žalovaný uhradil žalovanú sumu po začatí konania, a teda či žalobca zobral žalobu späť pre jeho správanie. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, žalovanému nemožno pričítať procesné zavinenie a trovy žalovaného znáša žalobca.
12. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalobkyni na úvahe, že pokiaľ žalovaná po začatí konania v celosti uspokojila žalobkyňou uplatnený nárok, procesne zavinila jeho zastavenie. Svoj záver pritom podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2008, sp. zn. 5MCdo 12/2008, podľa ktorého je potrebné otázku zavinenia na zastavení konania posudzovať len z hľadiska procesného, a preto ak zobral žalobca späť návrh (žalobu), zásadne platí (ak nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)), že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť žalovanému jeho trovy.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa náhrady trov v súvislosti so zastavením konania (napr. nález zo dňa 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) judikoval, že z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, a preto v prípadoch, v ktorých prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. niet dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa § 146 ods. 2 O.s.p. Táto rozoznáva tri predpoklady pri priznanie náhrady trov konania žalobcovi pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia, a to 1/ späťvzatie žaloby, 2/ správanie žalovaného a 3/ dôvodnosť žaloby (k tomu rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.01.2017, sp. zn. III. ÚS 2741/2016).
14. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa zobrala späť žalobu o zaplatenie sumy 30.000 eur s prísl. z dôvodu uhradenia tejto sumy žalovanou v priebehu konania, čím splnila prvé dve podmienky pre priznanie náhrady trov konania. Konajúci súd však v ďalšom neskúmal dôvodnosť podanej žaloby, ako v poradí tretieho predpokladu. Tú pritom nebolo možné dovodiť len zo skutočnosti, že žalovaná čiastku, ktorá bola predmetom konania, zaplatila, pretože inú možnosť v danom štádiu konania ani nemala. Je totiž vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by žalovaná nepristúpila k úhrade sumy 30.000 eur, žalobkyňa by bola v konaní úspešná a patrilo by jej právo na náhradu trov konania voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Pri skúmaní dôvodnosti žaloby podanej dňa 07.06.2011 bolo preto potrebné vychádzať aj z opisu skutkových okolností, od ktorých žalobkyňa vyvodzovala povinnosť žalovanej plniť. Z nich vyplýva, že žalobkyňa, po prihlásení svojej pohľadávky v sume 30.000 eur voči poručiteľke, nebohej U. Q., do dedičského konania, zistila, že celé dedičstvo pripadne podľa § 462 Občianskeho zákonníka štátu, t.j. Slovenskej republike, v zastúpení Okresným úradom Bratislava. Keďže podľa vyjadrenia Mgr. Q. L., vedúcej majetkovoprávneho odboru Okresného úradu Bratislava nemal žalobkyni vzniknúť nárok na úhradu tejto pohľadávky, domáhala sa jej zaplatenia prostredníctvom súdu.
15. Z obsahu spisu, najmä listinných dokladov predložených žalovanou, ďalej vyplýva, že Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 13.07.2017, č.k. 4D/19/2016-122 Dnot 23/2016, určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky U. Q. a súčasne rozhodol, že dedičstvo, tvorené špecifikovanou nehnuteľnosťou, vkladnou knižkou v Slovenskej sporiteľni, a.s. a pohľadávkami voči Slovenskej sporiteľni, a.s., Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pripadne Slovenskej republike. Zástupca štátu v dedičskom konaní pritom deklaroval nespornosť pohľadávky žalobkyne v sume 30.000 eur z titulu preddavku za kúpnu cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľky, považujúc ju za nepremlčanú. Dôvodil, že až právoplatnosťou rozhodnutia súdu bude zrejmá osoba povinná splniť záväzok voči žalobkyni. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.08.2017.
16. Odvolací súd udáva, že už len na podklade vyššie uvedených listinných dokladov je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie sumy 30.000 eur s príslušenstvom na súd prvej inštancie predčasne, keď ju podala v čase, kedy ešte Okresný súd Pezinok právoplatným uznesením o dedičstve nepotvrdil, že dedičstvo pripadne štátu (žalovanej); zodpovednosť štátu za záväzky (dlhy) poručiteľky pritom možno založiť až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým tento potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadne štátu. Zároveň nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa pred podaním žaloby na súd nevyzvala žalovanú k dobrovoľnému plneniu záväzku. Žalovaná pritom už v konaní o dedičstve prejavila záujem vysporiadať pohľadávku žalobkyne, ktorý postoj nezmenila ani po začatí konania v predmetnej veci. Zohľadniac tieto skutočnosti, treba prisvedčiť žalovanej, že na strane žalobkyne v danom čase nevznikla potreba domáhať sa práva na zaplatenie sumy 30.000 eur prostredníctvom súdu, nakoľko toto jej právo nebolo (v danom čase) ohrozené; z tohto dôvodu jej potom možno pričítať procesné zavinenie na (predčasnom) podaní žaloby vo veci samej.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, za stavu keď sa žalobkyňa predčasne podanou žalobou na súd prvej inštancie domáhala úhrady svojej pohľadávky voči žalovanej, ktorú žalovaná nespochybňovala a následne v priebehu konania zaplatila, súd prvej inštancie pochybil, keď o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na ich náhradu voči žalovanej. Zohľadniac všetky skúmané aspekty, odvolanie žalovanej a prihliadajúc i na zástupcom žalobkyne podpísaný návrh dohody o mimosúdnom urovnaní sporu (podľa ktorej si v dôsledku späťvzatia žaloby žiadna zo strán nebude uplatňovať náhradu trov konania) dospel odvolací súd k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal ich náhradu.
18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala úspech, nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).