Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-20-2017.pdf
PDF · 75.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky - matky: X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. nad K. XX, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6, voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: V. W. W., nar. XX.X.XXXX, občan Talianskej republiky, bytom B.. R. D. XX/X D. (VE), 300 22, Talianska republika, o návrhu matky na zapretie otcovstva k maloletej K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že V. W. W., rodený W., narodený XX.X.XXXX, občan Talianskej republiky, n i e j e biologickým otcom maloletej K. W., narodenej XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, pochádzajúcej z matky X. D., rodenej D., narodenej XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, zapísanej v Knihe narodení matričného úradu Čadca, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.
II. Matke a maloletému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
III. Slovenskej republike n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.11.2017 sa navrhovateľka, matka maloletej K. W., narodenej XX.X.XXXX domáhala, aby súd určil, že V. W. W., rodený W., narodený 1X.X.XXXX nie je biologickým otcom maloletej. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorila dňa 17.2.2007 na matričnom úrade v Taliansku. Vzťahy a spolužitie manželov sa postupne narušili pre neprekonateľné názorové rozdiely na spoločný život. Manžel odmietal mať potomkov a rodinu. To nakoniec viedlo k tomu, že navrhovateľka v decembri 2015 opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa žiť na Slovensko. Od októbra 2015 žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti s druhom V. K. Z tohto vzťahu sa navrhovateľke dňa 10.9.2017 narodila dcéra, maloletá K. W.. Zákonná domnienka otcovstva svedčí manželovi matky, avšak ten nemôže byť biologickým otcom maloletej. Od septembra 2015 s ním navrhovateľka neudržiava žiaden styk. V čase rozhodnom pre počatie maloletej sa navrhovateľka stýkala iba so svojim druhom V. K., ktorý otcovstvo k maloletej uznáva. Po rozvode manželstva si chce navrhovateľka zobrať svojho druha za manžela.
2. Matka následne svoj návrh doplnila o písomné vyjadrenie svojho manžela, ktorého preklad doručila súdu. Manžel v ňom uviedol, že s návrhom súhlasí. Od septembra 2015 nebol v osobnom kontakte s navrhovateľkou a z toho dôvodu maloletá nemôže byť jeho dcérou. Preto žiada súd, aby určil, že nie je otcom maloletej.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté bol na pojednávanie predvolávaný, na pojednávaní sa nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd teda pojednával v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi.
4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom nežijú spolu už do roku 2015, kedy sa rozišli. Odvtedy nie sú v žiadnom fyzickom kontakte, komunikujú len cez telefón a elektronicky. Z uvedených dôvodov nemôže byť otcom jej dcéry. Otcom jej dcéry je jej súčasný priateľ.
5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla určiť, že súčasný manžel navrhovateľky nie je otcom maloletej.
6. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: rodný list maloletej č. l. 3, rozhodnutie č. l. 4, potvrdenie matriky talianskej republiky č. l. 7, vyjadrenie otca č. l. 8, rodný list maloletej č. l. 22.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdila navrhovateľka.
8. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
9. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
10. Podľa § 87 ods. 1 ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
11. Podľa § 88 ods. 2 aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
12. Otcovstvo navrhovateľa k maloletej Noemi bolo určené na základe tzv. prvej domnienky otcovstva, teda ako manžela matky, keďže maloletá sa narodila počas trvania manželstva navrhovateľky a V. W. W.
13. Navrhovateľka aj jej manžel, t.j. muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté zhodne tvrdia, že manžel navrhovateľky nie je a ani nemôže byť otcom maloletej K.. V čase rozhodnom pre splodenie maloletej sa obaja už intímne nestýkali ani sa osobne nestretávali. V tom čase už spolu nežili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa vrátil a na Slovensko tu v tom čase už žila so svojim druhom V. K., s ktorým sa aj intímne stýkala. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že otcovstvo manžela navrhovateľky k maloletej K. W. je vylúčené, preto návrhu vyhovel a určil, že manžel navrhovateľky V. W. W. nie je otcom maloletej K..
14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd dospel že nie je dôvod priznať navrhovateľke náhradu trov konania podľa ustanovenia § 53 CMP. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, t.j. manžel navrhovateľky sa počas konania nesprával tak, že by bol vyvolal vynaloženie nadbytočných trov konania, naopak s návrhom súhlasil. Podľa názoru súdu nenastal ani žiaden iný dôvod, na základe ktorého by bolo možné od neho spravodlivo požadovať náhradu trov konania.
19. V konaní boli vynaložené trovy zo štátneho rozpočtu na odmenu prekladateľke, keďže bolo potrebné preložiť do talianskeho jazyka písomnosti súdu doručované otcovi maloletej, ktorý je občanom Talianska a slovenskému jazyku nerozumie.
20. Keďže v zmysle ustanovenia § 155 Civilného sporového poriadku má každý právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie a trovy s tým spojené znáša štát, súd nepriznal Slovenskej republike právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať v prípade rozhodnutia o starostlivosti o maloleté deti návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti, návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.