Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Márie Maliniakovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného O. H., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2019 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný O. H.Á., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom I., P. XXX/XX, t.č. v Ú. O. Ú. D. D.,

uznáva sa za vinného, preto že

v mesiaci december 2008, v A., okres J., vystupujúc pod priezviskom H., v Penzióne E., ktorý prevádzkoval X.. S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., D.. T. XX, ponúkajúc poškodenému X.. S. Ž. ubytovanie nemeckých hostí v tomto penzióne s tým, že finančné prostriedky slúžiace ako záloha za ubytovanie hostí, budú poskytnuté poškodenému X.. S. Ž. v mene Euro, sa spoločne obvinený s poškodeným dohodli, že zálohu prevezme dňa 30.12.2008 vo U., pred Nemocnicou a zároveň poškodený zamení obvinenému finančné prostriedky v mene Euro na menu Slovenská koruna, tak, aby obvinený tieto finančné prostriedky odovzdal v Nemocnici vo U. nestotožnenému lekárovi, ktorý mal nemeckým hosťom ubytovaným v penzióne poškodeného poskytovať liečebné procedúry, pričom dňa 30.12.2008 v čase okolo 13.00 hod. na parkovisku pred Nemocnicu s poliklinikou vo U., v časti oproti Detskému oddeleniu, požadoval obvinený od poškodeného zámenu finančných prostriedkov z meny Euro na menu Slovenská koruna vo výške 116.000,- Sk (3.850,49 Eur), ktoré mal poškodený nachystané v papierovej obálke a ktorú obálku obvinený poškodenému X.. S. Ž. vytrhol z ruky a odišiel do budovy nemocnice, a odtiaľ na neznáme miesto, čím spôsobil poškodenému X.. S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., D.. T. XX, škodu vo výške 3 850,49 Eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný prisebe a spôsobil činom väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou,

čím spáchal

zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému X.. S. Ž., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom A., O.. J. XXX/X, spôsobenú škodu vo výške 3.850,49 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 01. 03. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/558/15/6611 obžalobu na O. H. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona.

Obžalovaný O. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je vinný. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to:výpis z evidencie priestupkov (č.l. 573), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 643).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní o tom, že je vinný, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, súd preto aj prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. f) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu ľsťou.

Obžalovaný O. H. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a spôsobil činom väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom v prejednávanom prípade predstavuje 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nespáchal žiadny priestupok. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doteraz jedenkrát odsúdený, a to v roku 1999, pričom v zmysle zákona sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň výkon tohto trestu podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd určil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Takýto trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného Takýto trest postačuje na prevýchovu obžalovaného, a zároveň mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. Súd pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej doby prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal, tento zároveň aj oľutoval, ospravedlnil sa poškodenému, prejavil snahu spôsobenú škodu uhradiť, a taktiež na to, že obžalovaný doposiaľ nespáchal žiadny priestupok, a jediné odsúdenie má už zahladené. S poukazom na uvedené by preto bolo v rozpore so zásadami pre ukladanie trestu, ak by súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom k tomu, že súd uložil nad obžalovaným probačný dohľad, musel mu v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona uložiť aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v Trestnom zákone. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd potom uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený X.. S. Ž.. Keďže tento nárok bol v zmysle zákona aj riadne vyčíslený, súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 3.850,49 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.