Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1117-2018.pdf
PDF · 119.8 KB
No categories available
23Ek/1117/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31749542, právne zast.: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35951125, proti povinným: I. R. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Y. F. XXX, XXX XX Y. F., II. E. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Y. F. XXX, XXX XX Y. F., III. Ľ. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. U.W. XXX/XX, XXX XX O., IV. R. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. B. XXXX/ XX, XXX XX V.-P., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.068,81 EUR s príslušenstvom, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Baničovou, so sídlom B. S. Timravy 1, 917 01 Trnava pod sp. zn. 382EX 365/18 v časti istiny vo výške 5.068,81 Eur, v časti príslušenstva vo výške 1.050,90 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.08.2018 zo sumy 5.068,81 Eur do zaplatenia z a s t a v u je podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
II. Súd návrh povinných vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 23,- Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.07.2018 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 10.537,99 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Galanta č. k. 8C/601/2015 -23 zo dňa 08.10.2015 v spojení s Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 8C/601/2015 -41 zo dňa 16.02.2016. Poverením zo dňa 13.08.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Luciu Baničovú, so sídlom B. S. Timravy 1, 917 01 Trnava, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 382EX 365/18. Po vydaní poverenia, v ten istý deň, t.j. 13.08.2018 doručil oprávnený súdu Opravu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorej oznámil, že povinný uhradil do podania návrhu na vykonanie exekúcie úhrady vo výške 9.400,- EUR, ktoré odpočítal od pôvodnej pohľadávky, pričom zostatok pohľadávky po odpočítaní predstavoval sumu vo výške 5.068,81 EUR s príslušenstvom. Súd túto opravu vád návrhu doposlal súdnej exekútorke, ktorá ju zohľadnila v Upovedomení o začatí exekúcie.
2. Súd má z doručeniek preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej v 1. rade doručené dňa 07.09.2018, povinnému v 2. rade dňa 27.08.2018, povinnej v 4. rade dňa 27.08.2018. Povinný v 3. rade si upovedomenie o začatí exekúcie neprebral, nakoľko má súd z vrátenej obálky za preukázané, že adresát je neznámy, pričom táto skutočnosť nie je prekážkou podania návrhu na zastavenie povinného v 3. rade. Dňa 04.09.2018 podali povinní spoločne návrh na zastavenie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Lucii Baničovej, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinným. Povinní k dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie uviedli,
že povinný v 2. rade uhradil do podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenému plnenie v celkovej výške 9.400,- Eur, pričom túto sumu uhradil v troch splátkach, a to do 17.11.2015 čiastku 4.400,- Eur, do 11.12.2015 čiastku 4.000,- Eur a 24.01.2016 čiastku 1.000,- Eur, avšak toto plnenie bolo zo strany oprávneného nesprávne započítané na jednotlivé peňažné záväzky v rozpore so zákonom. Rozpis započítania oprávnený uviedol v Oprave vád návrhu na vykonanie exekúcie, pričom uhradenú čiastku istiny oprávnený započítal až s dátumom 27.07.2018 a nie s reálnym dátumom obdržania platieb. Podľa názoru povinných bol rovnako zle počítaný aj úrok z omeškania z nesprávnej výšky istiny s dátumom splatnosti 27.07.2018 t.j. celkom od 22.09.2015 do 27.07.2018, pričom celkom od 24.01.2016 bola oprávnená čiastka istiny len 206,23 Eur a nie 10.537,99 Eur, z ktorej úrok počítal, čo je aj čiastka v rozpore s Uznesením Okresného súdu Galanta, č. k. 8C/601/2015 -41 zo dňa 16.02.2016. Povinní ďalej uviedli, že vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, č. k. 11 Co/194/2017 je zrejmé, že i napriek tomu, že úver poskytnutý zo strany oprávneného sa nepovažuje za spotrebiteľský, je potrebné na zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a fyzickou osobou hľadieť ako na spotrebiteľskú zmluvu a teda na vzťahy medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a spotrebiteľom aplikovať predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 566 ods. 2: Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa názoru povinných, bol tak oprávnený, v súlade s vyššie uvedeným ustanovením, povinný započítať plnenie zo strany povinného v 2. rade najprv na istinu a až potom na príslušenstvo a nie naopak, ako to vyplýva z jeho rozpisu. Vzhľadom na uvedené povinní žiadajú výkon exekúcie zastaviť pre istinu a príslušenstvo v nesprávnej výške, pričom neoprávnene vymáhaná suma, podľa výpočtu povinných v 1. a 2. rade predstavuje 4.683,- Eur. Zostatok v čiastkach: doplatok istiny vo výške 206,23 Eur, trovy vo výške 1.024,07 Eur, reálny úrok z omeškania vo výške 200,02 Eur, úrok vo výške 59,- Eur a zmluvný úrok vo výške 366,62 Eur povinný uhradil na účet oprávneného dňa 28.08.2018. Z tohto dôvodu povinní v 1. až 4. rade žiadajú zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Ako prílohy k návrhu povinných na zastavenie exekúcie povinní pripojili: výpočet dlžnej sumy zo strany povinných, kópiu rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/194/2017 zo dňa 17.10.2017, kópie jednotlivých platieb povinného v 2. rade, pričom pripojili tiež kópie exekučných titulov, na základe ktorých prebieha predmetné exekučné konanie.
3. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnou exekútorkou výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 04.09.2018 v lehote 15 dní a oprávnený jej zaslal svoje vyjadrenie zo dňa 01.10.2018 po stanovenej lehote. Súdna exekútorka k návrhu uviedla, že nakoľko nedisponuje predmetnou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, nemôže sa vyjadriť k tvrdeniu povinných, akým spôsobom mal oprávnený započítavať úhrady, ktoré sú zohľadnené v opravenom návrhu na vykonanie exekúcie a či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Súdna exekútorka predložila súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie dňa 26.09.2018, svoje vyjadrenie dňa 30.09.2018 a vyjadrenie oprávneného dňa 11.10.2018 na rozhodnutie.
4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnený predmetné úhrady vo výške 9.400,- EUR započítal v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Oprávnený v súvislosti s problematikou započítavania čiastočných úhrad v obchodno-záväzkových vzťahoch poukazuje na spôsob započítavania jednotlivých platieb, ktorý realizuje v zmysle úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku a to konkrétne v zmysle § 330 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak čiastočné plnenie nepostačuje na uspokojenie celého záväzku, tak zase platí, že čiastočné plnenie sa použije najskôr na uspokojenie príslušenstva. Pri peňažných záväzkoch pojem príslušenstvo vymedzuje § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a rozumejú sa ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jeho uplatnením. K spotrebiteľskému právu oprávnený uviedol, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník transponovaná do § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedenou novelizáciou bol zakotvený tzv. inštitút spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle uvedenej novely zákona: „Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.“ Aplikujúc citované ustanovenie, Zmluva o poskytnutí podpory uzavretá medzi Žalobcom a Žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko nespĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľskej zmluvy svojou povahou (spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka) a rovnako Žalobca nespĺňa definíciu dodávateľa, ktorý uzatvára so spotrebiteľom vopred pripravenú zmluvu,
ale zmluvu, ktorej náležitosti zakotvuje zákon. Oprávnený má za to, že ustanovenia Smernice nie je možné aplikovať na daný spor, nakoľko smernica stanovuje, že Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam smernice. Obchodný zákonník určuje v súvislosti s daným zmluvným vzťahom charakter absolútneho obchodu, ktorý odráža práve zákonné ustanovenie, ktoré nemožno subsumovať pod ustanovenia Smernice. Samotný zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere je jednoznačne regulovaný zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania, kde účelom zákonodarcu bolo stanoviť podmienky, za ktorých priamo štát bude podporovať bytovú politiku osobitných skupín obyvateľstva. Oprávnený je výlučne zriadený zákonom č. 150/2013 Z. z. ( „ďalej len Zákon o ŠFRB“), za účelom podpory zveľaďovania bytovej politiky voči určitým skupinám obyvateľstva, ktoré sú práve naopak znevýhodnené na komerčnom úverovom trhu. Oprávnený nenapĺňa znaky dodávateľa, t.j. predpoklady hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. § 52 ods. 3 OZ, na ktorú sa Povinný v II. rade prioritne odvolával, a preto nemôže spĺňať ani kritéria ust. § 52 ods. 1 OZ. Oprávneným je štátny účelový fond zriadený Zákonom o ŠFRB. Je to finančná inštitúcia, prostredníctvom ktorej sa implementujú finančné nástroje podľa Nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013, a prostredníctvom ktorého sa financujú priority štátnej bytovej politiky schválené vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu (viď Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 schválená uznesením vlády SR č. 13 zo 07. januára 2015). ŠFRB nemá vydané oprávnenie podnikať, koná v súlade so Zákonom o ŠFRB, v ktorom nie je vymedzený predmet podnikania, len jeho účel a s tým spojená definícia činností, ktoré nemajú obchodný charakter. Správu ŠFRB vykonáva Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. ŠFRB nevytvára zisk, ktorý by mohol byť rozdelený medzi jeho vlastníkov, v danom prípade napojený a odovzdaný do štátneho rozpočtu. ŠFRB dosahuje príjem z úverov, ktorý ostáva v ŠFRB a opäť sa použije na poskytovanie úverov, resp. inú činnosť ŠFRB. ŠFRB funguje ako vnútroobrátkový fond, čo sa vylučuje so základnými znakmi podnikania. Žalobca nevykonáva obchodnú činnosť, ktorej podstatným znakom je determinácia ponukou a dopytom na súťažnom trhu. Charakter spotrebiteľskej zmluvy je daný statusom jej účastníkov. Ak jedným z účastníkov zmluvného vzťahu nie je dodávateľ, nakoľko nespĺňa zákonné pojmové znaky a podmienky, nemožno vyvodiť právny záver, že taký zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Právny vzťah účastníkov konania, t.j. zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru, vznikol ešte v roku 2002, a teda ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 je naň z dôvodu zákazu priamej retroaktivity v hmotnoprávnych vzťahoch a absencie prechodných ustanovení OZ vylúčené. Charakter spotrebiteľskej zmluvy nemožno odvíjať len od skutočnosti, že jedna zo zmluvných strán, v danom prípade žiadateľ nemal možnosť ovplyvniť jej zmluvné podmienky. Navyše možnosť ovplyvnenia zmluvných podmienok nie je daná ani na strane ŠFRB. ŠFRB ako subjekt ústrednej správy môže konať len v súlade so zákonom. Podpora vo forme úveru poskytovaná žalobcom by mala byť chápaná ako možnosť fyzickej osoby využiť nástroj sociálnej a finančnej politiky štátu, resp. využitia služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Žiadateľ o podporu vo forme úveru zo ŠFRB má možnosť zistiť si pred podaním žiadosti podmienky poskytovania tejto podpory, uvážiť, či ich spĺňa a či podmienky poskytnutia je ochotný dodržiavať. Na záver oprávnený uviedol, že oprávnený aj v zmysle predloženej aktuálnej judikatúry nespĺňa definíciu dodávateľa podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako osobitný orgán štátu poskytuje úvery za výrazne výhodnejších podmienok špecifickej skupine obyvateľstva. Viaceré súdy takisto konštatovali, že nakoľko sa jedná o obchodnoprávny spor, zmluva zaniká ex nunc, avšak nezaniká právo veriteľa požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi, teda nezaniká záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere vrátiť veriteľovi poskytnutý úver spolu s úrokmi, a v prípade, že bol takýto záväzok dlžníka, resp. pohľadávka veriteľa, zabezpečený ručením, nemôže s odkazom na ust. § 311 Obchodného zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere zaniknúť ani ručiteľský záväzok vo vzťahu k takémuto ešte stále existujúcemu (nezaniknutému) záväzku dlžníka. Krajský súd v Prešove, rozhodnutím sp. zn. 25Co/79/2017konštatoval, že zmluva o poskytnutí podpory, nie je spotrebiteľskou zmluvou, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nie je typovou, ani formulárovou zmluvou, vzťah medzi žalobcom a žalovanými je založený zmluvou o poskytnutí podpory, a je obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa spravuje ustanoveniami zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Oprávnený zvolil správny spôsob započítania čiastočných úhrad na už judikovanú pohľadávku v zmysle Obchodného zákonníka nakoľko viaceré súdy SR konštatovali nespotrebiteľský charakter zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Oprávnený naďalej trvá na vymožení celého nároku v zmysle poverenia, ktoré udelil Okresný súd Banská Bystrica súdnej exekútorke JUDr. Lucii Baničovej a nesúhlasí so zastavením exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 382EX 365/18, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok stanovených v § 61k zákona č. 233/1995 Z.z. Zároveň uviedol, že žalobca si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v sume 173,38 EUR s DPH za úkon právnej služby - vyjadrenie žalobcu - (§ 13a ods. 1 písm. c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej) vo výške 135,27 EUR, 1x paušálna náhrada 9,21 EUR,
20 % DPH vo výške 28,90 EUR), ktoré žiada uhradiť na účet právneho zástupcu Žalobcu vedený v Tatra banke, a. s., IBAN: SK73 1100 0000 0029 2091 5667, variabilný symbol: 202824597.
5. Podľa § 45 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 61k ods. 1Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučné povinného, ktorý daný návrh podal.
13. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd v predmetnej veci skúmal, na základe námietok povinných, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnými.
14. Podľa 1 ods. 3 písm. p) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu Úvery poskytované štátnym fondom rozvoja a bývania nespadajú do kategórie spotrebiteľský úver a nevzťahujú sa na neho ani normy zákona o spotrebiteľských úveroch. Záväzkový vzťah medzi stranami je absolútny obchodno-záväzkový vzťah.
15. Súd sa opiera aj o právnu úvahu vyslovenú Najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 5Cdo/120/2010 zo dňa 29.3.2012 : „Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú Obchodným zákonníkom. Použitie obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť.
16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja a bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len „ŠFRB“), správcom ŠFRB je Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
17. Podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákona ŠFRB, financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom fondu (2). Na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu (3).
18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) a b) Zákona ŠFRB, prostriedky fondu možno použiť na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu (ďalej len „podpora“) a výdavky súvisiace s činnosťou fondu.
19. Z uvedeného vyplýva, že činnosť ktorú ŠFRB vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú činnosť, nakoľko nespĺňa jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. ŠFRB je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové znaky dodávateľa. Súd teda konštatuje, že úver poskytnutý zo strany ŠFRB nepovažuje za spotrebiteľský.
20. Súd po doručení návrhu povinných na zastavenie exekúcie znovu preskúmal exekučné tituly a návrh na vykonanie exekúcie. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi zistil rozpor vo výške uplatnenej istiny a úrokov z omeškania. Platobným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. 8C/601/2015 -23 zo dňa 08.10.2015, vo výroku I. súd uložil povinným v 1. až 4. rade uhradiť oprávnenému spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.537,99 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 366,62 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 59,- Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.537,99 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 1.090,46 Eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 761,17 Eur. Po vydaní predmetného platobného rozkazu doručil oprávnený súdu podanie, ktorým vzal návrh na vydanie platobného rozkazu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 931,76 Eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 931,76 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, na základe čoho Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 8C/601/2015 -41 zo dňa 16.02.2016, súd vo výroku I. zrušil Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta č. k. 8C/601/2015 -23 zo dňa 08.10.2015 v časti o zaplatenie istiny vo výške 931,76 Eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 931,76 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, pričom predmetné Uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 8C/601/2015 -41 zo dňa 16.02.2016 oprávnený nezohľadnil v podanom návrhu na vykonanie exekúcie. Istina, ktorú si tak mohol oprávnený po zohľadnení predmetného uznesenia uplatniť, tak mala byť v sume 9.606,23 Eur. (10.537,99 Eur - 931,76 Eur). V nadväznosti na uvedené bolo potrebné zohľadniť toto uznesenie aj pri uplatnení si úrokov z omeškania, čo však oprávnený neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zistil, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd exekúciu v tejto časti o zaplatenie istiny vo výške 931,76 Eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 931,76 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku Exekučného poriadku.
21. Ďalej sa súd zaoberal započítaním pohľadávok oprávneným, keďže povinní namietali nesprávne započítanie platieb. V tejto súvislosti súd požiadal Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a. s. o poskytnutie súčinnosti v predmetnom exekučnom konaní a to Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 02.04.2019, a to aby súdu poskytli doklady o tom, kedy boli pripísané na účet príjemcu nasledovné platby: 1. suma 400,- Eur, ktorá bola podaná prostredníctvom poštového poukazu Slovenskej pošty, a. s. s číslom podacieho lístka 92563 dňa 27.03.2015 v Dolnej Strede na účet príjemcu: SK31 3000 0000 0001 1989 1031 vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s., 2.suma 4.000,- Eur, ktorá bola odúčtovaná (niekedy v rozmedzí dňoch 10.11.2015-17.11.2015) z čísla účtu: SK22 1100 0000 0026 1644 2703 vedený v Tatra banka a. s., na účet príjemcu: SK31 3000 0000 0001 1989 1031 vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s., 3.suma 4.000,- Eur, ktorá bola odúčtovaná
dňa 09.12.2015 z čísla účtu: SK22 1100 0000 0026 1644 2703 vedený v Tatra banka a. s., na účet príjemcu: SK31 3000 0000 0001 1989 1031 vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s., 4. suma 1.000,- Eur, ktorá bola odúčtovaná dňa 22.01.2016 z čísla účtu: SK45 7500 0000 0040 2134 3465 vedený v Československej obchodnej banke, a. s. na účet príjemcu: SK31 3000 0000 0001 1989 1031 vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. Zároveň súd žiadal o informáciu, kto je majiteľom účtu: SK31 3000 0000 0001 1989 1031 vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. Dňa 16.04.2019 bola doručená súdu odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti, v ktorej Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. postúpila žiadosť ŠFRB, ktorý súdu oznámil, že účet SK31 3000 0000 0001 1989 1031 vedený v SZRB, a. s. nie je bežným účtom, ale ide o úverový účet otvorený v prospech ŠFRB Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s., na ktorý po poskytnutí úveru zo ŠFRB vo výške 16.596,96 Eur dlžníkom uzatvorením Úverovej zmluvy č. 202/8245/1997 zo dňa 05.06.1998 mali dlžníci Alena Tanušková a Romeo Tanuška úver splácať mesačnými splátkami vo výške 78,97 Eur. Ďalej súdu oznámili, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie boli na vyššie uvedený úverový účet povinných zrealizované vklady, a to dňa 31.03.2015 suma 400,- Eur, dňa 18.11.2015 suma 4.000,- Eur, dňa 10.12.2015 suma 4.000,- Eur a dňa 25.01.2016 suma 1.000,- Eur, pričom ŠFRB v prílohe zaslal doklad - históriu pohybov na účte povinných, ktorý preukazuje vyššie uvedené skutočnosti. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že oprávnený nesprávne vypočítal úrok z omeškania, nakoľko nezapočítal platby v deň úhrady povinnými, pričom bol úrok z omeškania oprávneným počítaný od 22.09.2015 do 27.07.2018 z nesprávnej výšky istiny vo výške 10.537,99 Eur. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že na základe nesprávnej výšky istiny vo výške 5.068,81 Eur oprávnený nesprávne počítal aj úroky z omeškania, keďže nezohľadnil dátum úhrad pri započítaní jednotlivých úhrad. Na základe toho súd zohľadnil výšku ako aj dátum predmetných úhrad povinnými, pričom má za preukázané, že z výšky istiny vo výške 9.606,23 Eur bolo dňa 25.01.2016 uhradených spolu 9.400 Eur. Na základe dokladu - histórie pohybu na účte povinných, ma súd taktiež za preukázané, že dňom 30.08.2018, teda po podaní návrhu na zastavenie exekúcie, bola povinnými uhradená zostávajúca časť istiny v sume 206,23 Eur (9.606,23 - 9.400), trovy súdneho konania oprávneného v sume 1.024,07 Eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 200,02 Eur, úrok v sume 59,- Eur a zmluvný úrok v sume 366,62 Eur Súd nad rámec poznamenáva, že za dátum úhrady sa vždy považuje deň pripísania peňazí na účet oprávneného, pokiaľ sa oprávnený a povinní nedohodli inak.
22. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie povinný svoju pohľadávku nesplnil celkom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd má za preukázané, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň po začatí exekúcie, bola povinnými uhradená zostávajúca časť istiny v sume 206,23 Eur (9.606,23 - 9.400), trovy súdneho konania oprávneného v sume 1.024,07 Eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 200,02 Eur, úrok v sume 59,- Eur a zmluvný úrok v sume 366,62 Eur. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je oprávnený skúmať skutočnosti ktoré nastali do začatia exekúcie, po začatí exekúcie však táto právomoc prináleží súdnemu exekútorovi a teda v tomto prípade, v časti úhrad povinných zaplatených oprávnenému po začatí exekúcie zastavuje exekúciu súdny exekútor, preto sa súd ďalej nezaoberal zastavením exekúcie v tejto časti.
23. Preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie, vyjadrenia oprávneného ako aj vyjadrenia exekútorky má súd za preukázané, že exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom upovedomila povinných, že sa začala exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 5.068,81 Eur a jej príslušenstva vo výške 1.290,13 Eur (pozostávajúceho z úrokov z omeškania vo výške 26,83 Eur vypočítaných ku dňu 21.08.2018, trov súdneho konania oprávneného v sume 1.024,07 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 239,23 Eur) a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.08.2018 zo sumy 5.068,81 Eur do zaplatenia a trov exekúcie. Nakoľko oprávnený nepostupoval správne pri započítaní pohľadávok a zohľadnení úhrad od povinných a povinní preukázali jednotlivé úhrady, ktoré mal súd za preukázané aj dokladom- históriou pohybov na účte povinných, dospel súd k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu zastavil v časti istiny vo výške 5.068,81 Eur, v časti príslušenstva vo výške 1.050,90 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.08.2018 zo sumy 5.068,81 Eur do zaplatenia. Súd tiež poznamenáva, že povinní nepreukázali úhradu zostávajúcej časti príslušenstva, a to konkrétne trov právneho zastúpenia vo výške 239,23 Eur, preto súd v tejto časti návrh povinných na zastavenie
exekúcie zamietol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
24. Súd poznamenáva, že vo zvyšnej časti bude pokračovať exekúcia vo výške 239,23 Eur a z tejto sumy je exekútorka oprávnená vypočítať odmenu a vymôcť si ju od povinných spôsobom ustanoveným v Exekučnom poriadku.
25. Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 173,38 EUR s DPH za úkon právnej služby - vyjadrenie žalobcu - (§ 13a ods. 1 písm. c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej) vo výške 135,27 EUR, 1x paušálna náhrada 9,21 EUR, 20 % DPH vo výške 28,90 EUR), ktoré žiadal uhradiť na účet právneho zástupcu oprávneného vedený v Tatra banke, a. s., IBAN: SK73 1100 0000 0029 2091 5667, variabilný symbol: 202824597.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 30. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
33. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Súd spätným výpočtom na základe § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), zistil, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia nie sú v súlade s predmetným ustanovením. Súd vychádzajúc zo sumy istiny, ktorá po úhrade 9.400,- Eur bola vo výške 206,23 Eur (9.606,23 - 9.400), aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky dospel k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu vo výške 9,96 Eur. Na základe toho sčítaním jednotlivých položiek v rámci trov právneho zastúpenia súd dospel k sume vo výške 23,- Eur (jeden úkon právnej služby vo výške 9,96 Eur + režijný paušál vo výške 9,21 Eur + DPH vo výške 3,83
Eur). Na základe vyššie uvedeného súd priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 23,- Eur.
35. Nakoľko súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v časti zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre poverenú súdnu exekútorku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.