Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3To-81-2020.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/81/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom B. B., časť G., F. XXXX/X, trestne stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2020, sp. zn. 0T/47/2020, na verejnom zasadnutí dňa 09.februára 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2020, sp. zn. 0T/47/2020 bola obžalovaná D. B. uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 27.07.2020 v čase okolo 18.49 hod. po tom, čo požila alkoholické nápoje a mala v ten istý deň v čase o 18.49 hod. zistený obsah alkoholu 1,18 mg/l a v čase o 19.20 hod. obsah alkoholu 1,13 mg/l, viedla motorové vozidlo značky Hyundai i30 s evidenčným číslom B.-XXX/M., ktoré bolo v jej držbe a výlučnom vlastníctve, v meste X. po F. ulici pri rodinnom dome č. XXX/XX.
Za to bola odsúdená podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trestu odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 3, § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 6 (šesť) rokov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré smerovalo v neprospech obžalovanej. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné: „V prvom rade poukazujem na to, že výroková časť písomne vyhotoveného rozsudku nie je v súlade s tým, ako bol rozsudok vyhlásený dňa 22.09.2020, konkrétne v časti výrokov o treste. V písomnom rozsudku absentuje uvedenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Svedčí o tom jednak zápisnica z hlavného pojednávania obsahujúca výrokovú časť rozsudku, jednak zvukový záznam (nahrávka) z hlavného pojednávania a jednak samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom samosudca odôvodňoval aj použitie § 36 písm. n) Trestného zákona. Takisto prokurátor má vo svojom zázname z účasti na hlavnom pojednávaní poznačené, že samosudca použil aj § 36 písm. n) Trestného zákona, takže táto skutočnosť je v podstate nepochybná.
Nesprávnosť výroku o treste (resp. jeho neprimeranosť) vidím v neuložení (absencii) trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla Hyundai i30 s evidenčným číslom B.-XXXM., ktorého hodnota ku dňu 27.07.2020 bola 3.000,- eur, ktoré je bolo a aj je vo výlučnom vlastníctve obžalovanej a ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu, konkrétne prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
V danom prípade ide totiž zo strany obžalovanej D. B. o opakované vedenie motorového vozidlá pod vplyvom alkoholu v intenzite trestného činu, keďže obžalovaná D. B. už bol trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 63/18 z 01.10.2018, právoplatným dňa 16.10.2018, odsúdená za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (viac ako 0,70 mg/1). A hoci toto odsúdenie je zahladené, konkrétne rozhodnutím z 22.05.2020, faktom zostáva, že v priebehu ani nie 2 (dvoch) rokov, opäť viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu, konkrétne dňa 27.07.2020 (viac ako 1,10 mg/1). Z tohto je zrejmý postoj obžalovanej a hlavne jej sklon k páchaniu tohto druhu trestnej činnosti, pretože predchádzajúce odsúdenie zjavne neviedlo u nej k žiadnej náprave, neodradilo ju od páchania aktuálnej trestnej činnosti a neviedlo ani k ochrane spoločnosti pred páchateľmi takýchto trestných činov. V tomto smere sa súdom 1. stupňa uložené tresty javia ako nedostatočné, nemajúce schopnosť odradiť obžalovanú od ďalšieho vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a nemajúce schopnosť ochrániť spoločnosť. Skutočnosť, že obžalovaná bude naďalej disponovať predmetným motorovým vozidlom, vytvára ideálny priestor na opätovné nezvládnutie svojich emócií (rozvod, zdravotné problémy, pitie alkoholu, neschopnosť kontrolovať sa v čase pod jeho vplyvom) a na vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. V tomto kontexte je síce zdravotný stav a ťažká životná situácia obžalovanej jednou vecou, ale ochrana spoločnosti a nevinných vodičov a chodcov druhou vecou. Pokiaľ súd 1. stupňa argumentuje tým, že prokurátor doposiaľ u odsudzovaných pre obdobnú trestnú činnosť v minulosti takýto druh trestu nenavrhoval, prokurátor zas argumentuje tým, že nie je ničím nezvyčajným, že právna prax sa neustále vyvíja a mení. Ako príklad možno uviesť odsudzovanie páchateľov krádeží podľa § 212 ods. 2, písm. a) Trestného zákona a následné odsudzovanie páchateľov takých istých krádeží podľa § 212 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona a to bez legislatívnej zmeny, len v dôsledku zmeny výkladu a teda v dôsledku zmeny praxe (až do času aktuálnej legislatívnej úpravy§ 212 a nasl. Trestného zákona). Navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. OT 47/2020-91 zo dňa 22.09.2020 v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1, písm. b), e) Trestného poriadku zrušil a sám obžalovanej D. B. uložil podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku jednak tresty uložené 1. stupňovým súdom, avšak aj za použitia § 36 písm. n) Trestného zákona a popri nich aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, konkrétne prepadnutie motorového vozidla Hyundai i30, červenej pastelovej farby, s aktuálnym evidenčným číslom B.-XXXM., VIN číslom: K s dátumom výroby/prvej evidencie 20.02.2009, v hodnote 3.000,- eur, ktoré je vo vlastníctve obžalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX a ktoré sa aktuálne nachádza na parkovisku pred Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, pričom podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stane štát.
K podanému odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode vyjadrenia obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku a obsah petitu odvolania prokurátora. Ďalej obhajoba uviedla nasledovné:
„Zrejme nedopatrením došlo zo strany okresného súdu vo výroku k vynechaniu § 36 písm. n/ Tr. zák. nakoľko v rámci odôvodnenia rozsudku súd konštatuje aj túto poľahčujúcu okolnosť a tak ako uvádza aj okresný prokurátor vo svojom odvolaní, aj samotný zvukový záznam obsahuje uplatnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. V tejto časti teda považujem odvolanie okresného prokurátora za dôvodné, t.j. je potrebné v odsudzujúcom výroku uviesť aj túto poľahčujúcu okolnosť.
Pokiaľ ide o druhú časť odvolania, ktorým sa domáha prokurátor uloženia trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla Hyundai i30, evid. číslo B., k tomu uvádzam, že rozsudok Okresného súdu v Prievidzi považujem za správny a zákonný. Súd správne postupoval tak, že mi neuložil trest prepadnutia veci, pričom riadne svoj postoj k navrhovanému trestu zo strany okresného prokurátora, odôvodnil.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“
V dôvodovej správe k § 34 ods. 1 Tr. zákona, trestný zákon definuje účel trest, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Základnou funkciou trestu je represívna funkcia, t.j. zabránenie možnej trestnej činnosti, popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia, tak vo vzťahu k páchateľovi, t.j. individuálna prevencia, ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov - potencionálnych páchateľov, t.j. generálna prevencia.
Už z tohto vyššie uvedeného znenia vyplýva, kladenie dôrazu na zásadu humanity. V rámci dokazovania sa súd zaoberal jednak osobnými pomermi na mojej strane, ako aj okolnosťami uvedeného prípadu. Je pravda, že som sa dopustila opätovne trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý som bola uznaná vinnou Okresným súdom Banská Bystrica v konaní 4T 63/18 z 01.10.2018. Moja súčasná životná situácia však je veľmi ťažká a ovplyvnená, jednak skutočnosťou, že došlo k rozvodu môjho manželstva, ale najmä z pohľadu zhoršenia môjho zdravotného stavu, čo do značnej miery ovplyvnilo aj moju psychiku, čím nechcem ospravedlňovať svoje konanie. Som invalidnou dôchodkyňou a poberateľkou nízkeho invalidného dôchodku, pričom i napriek závažnému zdravotnému stavu, som sa vždy snažila pracovať a hľadať si vhodné zamestnanie. V súčasnej dobe mám platne uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Jaugar Land Rover v Nitre. Od mája 2021 som PN z dôvodu pretrvávajúceho ochorenia a poškodenia chrbtice. V roku 2008 som bola prvýkrát operovaná v oblasti krčnej chrbtice a v súčasnosti sa pripravuje operácia v bedrovej časti chrbtice, ktorú však je možné vykonať až po špeciálnych neurologických vyšetreniach. Pre pretrvávajúce bolesti chrbtice musím chodiť pravidelne na infúzie do Zdravomedu v Banskej Bystrici, na pravidelné rehabilitácie. Všetky tieto moje tvrdenia môžem doložiť aj so stanoviskom lekára. Vlastnenie osobného motorového vozidla predpokladá v mojom prípade možnosť použiť toto motorové vozidlo prostredníctvom tretích osôb pre možnosť mojej dopravy na zdravotné vyšetrenie. Pri poškodení chrbtice, cestovanie autobusom, prípadne železničnou dopravou, je jednak zdĺhavejšie a jednak menej pohodlné, čo mi spôsobuje bolesti a takto je možné do určitej miery tento problém eliminovať. Odhliadnuc od uvedeného, zostatková hodnota motorového vozidla bola podľa odborného vyjadrenia ustálená na sumu 3.000 Eur. Už to samo o sebe znamená, že je to môj jediný majetok, ktorý mám a z ktorého v prípade predaja, môžem získať finančné prostriedky na preklenutie ťažkej životnej situácie. Práve s poukazom na vyššie uvedené, súd správne posúdil okolnosti prípadu, ako aj pomery páchateľa a postupoval tak, že mi trest prepadnutia veci neuložil.
Som toho názoru, že odôvodnenie okresného prokurátora, že som sa opakovane dopustila trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a že takto dôjde k eliminovaniu hrozby, aby som sa ďalej nedopúšťala predmetnej trestnej činnosti, nie je namieste. V súčasnosti mi bol uložený trest zákazu činnosti na šesť rokov. Predchádzajúci trest zákazu činnosti, ktorý mi bol uložený, som riadne vykonala a nedopustila som sa žiadneho protiprávneho konania. Nie je teda žiadny dôvod domnievať sa, že by som sa nepodrobila riadne uloženému trestu zákazu činnosti v trvaní šesť rokov.
Uložený trest Okresným súdom v Prievidzi je z môjho pohľadu dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v tejto časti navrhujem odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, pričom pokiaľ ide o prvú časť môjho vyjadrenia, navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zrušil podľa § 321 písm. b/ Tr. por. pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku a vo veci sám rozhodne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že rozhodne tým istým výrokom ako Okresný súd v Prievidzi a doplní výrok o § 36 písm. n/ Tr. zák..“
Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o otázku správnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 8 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanej.
Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta absenciu uvedenia aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku a neprimeranú miernosť uložených trestov výlučne pre neuloženie aj trestu prepadnutie veci, motorového vozidla vo vlastníctve obžalovanej, v súvislosti s vedením ktorého sa dopustila predmetného trestného činu. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhoval zrušiť výroky napadnutého rozsudku o uložených trestoch podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por.
Na základe preskúmania veci odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., uvedeného v návrhu prokurátora na rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní. Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov podaného odvolania, prokurátor v nich vecne nevytýka, že by sa okresný súd nezaoberal nejakou konkrétnou skutočnosťou, významnou pre rozhodnutie o trestoch. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním namietanému neuloženiu aj trestu prepadnutia veci poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberal aj návrhom prokurátora na uloženie aj takéhoto druhu trestu a vysvetlil, opierajúc sa o vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti, prečo tomuto návrhu prokurátora nevyhovel. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o danosti zákonného dôvodu na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú neprimeranú miernosť trestov, uložených obžalovanej napadnutým rozsudkom, prokurátor opiera túto neprimeranú miernosť len sklonmi obžalovanej k páchaniu takejto trestnej činnosti, vyplývajúcimi z jedného záznamu v registri trestov o zahladenom odsúdení obžalovanej pre rovnaký trestný čin. Aj keď sa možno stotožniť s názorom prokurátora o určitých náznakoch zo sklonov obžalovanej k porušovaniu záujmu, chráneného ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zák. v oblasti dopravy, odvolací súd poukazuje na ďalšie okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené a správne zistené skutočnosti, ktoré sú z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. rozhodné pre ukladanie trestov a ktoré svedčia v prospech obžalovanej. Vo svetle týchto ďalších zistených skutočností, svedčiacich v prospech obžalovaného, je aj podľa názoru odvolacieho súdu možné dospieť k rozumnému záveru, podľa ktorého okresným súdom uložené tresty aj bez uloženia prokurátorom navrhovaného trestu prepadnutia veci sú spôsobilé viesť obžalovanú ku sebareflexii v zmysle eliminácie prípadných sklonov k porušovaniu záujmov chránených ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zák. a teda naplniť u obžalovanej výchovný účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. V neposlednom rade toto odsúdenie pre obžalovanú znamená dôraznú výstrahu pred ďalším porušením záujmu chráneného uvedeným ustanovením Trestného zákona, ktoré porušenie by s poukazom na ustanovenia § 61 ods. 5 a 7 a § 69 ods. 5 Tr. zák. okrem iného znamenalo aj nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie bez zákonnej možnosti podmienečného upustenia od výkonu tohto trestu. S poukazom na uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o neprimeranej miernosti trestov, uložených obžalovanej napadnutým rozsudkom okresného súdu.
Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.