Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-22-2019.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XA, O., o vymoženie zmenkovej sumy 3.928,80 eura s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 13,10 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č.k. 13Er/1010/2010-58 zo dňa 28.septembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1,4,6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť.
2. Z obsahu spisu vplýva, že právny predchodca oprávneného (ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Ondrejkovej dňa 16.11.2010 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie zmenkovej sumy 3.928,80 eura s príslušenstvom, zmenkovej odmeny, trov konania a trov exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/252/10-19 zo dňa 16.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.2010. Súd dňa 24.11.2010 vydal poverenie č. 5401 049751, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Ondrejkovú vykonaním exekúcie.
3. Na základe návrhu oprávneného súd uznesením sp. zn. 13Er/1010/2010-25 zo dňa 10.07.2015 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, ktorým sa namiesto spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. stala oprávneným obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..
4. Súdny exekútor dňa 29.01.2016 postúpil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený v podaní uviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinnou. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Súd teda posudzoval vzťah účastníkov konania ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. a § 53 a nasl. OZ v znení účinnom do 31.12.2007.
5. Súd skonštatoval, že exekučným titulom v tomto prípade je zmenkový platobný rozkaz, a preto je nepochybné, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom prebiehajúcej exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu zmenkového súdu mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy. Skonštatoval, že nakoľko zmenkový súd nemal spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a iba na podklade predloženého originálu zmenky. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Uviedol, že z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý až tretí EP. Poukázal na to, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zastal názor, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, a preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP zastavil.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou, nakoľko zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 16.08.2010, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Uviedol, že už od roku 2010 disponuje exekučným titulom, ktorý si riadne uplatnil v exekučnom konaní, a preto je dôvodné sa domnievať, že uvedeným postupom, exekučného súdu dochádza k zásahu do práva oprávneného ako veriteľa v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Záverom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní exekúcie, a zároveň priznal náhradu trov konania oprávnenému v rozsahu 100%.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec na podklade podaného odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený sa v tejto veci domáha proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie zmenkovej sumy 3.928,80 eura s prísl. zmenkovej odmeny 13,10 eura a trov exekúcie. V predmetnom konaní je exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/252/10-19 zo dňa 16.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 24.11.2010. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP. Citované ust. § 39 ods. 4 EP touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
11. Podľa § 243h ods. 1 č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
17. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
18. Odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to, že právny vzťah týkajúci sa účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je potrebné posudzovať podľa ust. o spotrebiteľskom práve. V súvislosti s novelou Exekučného poriadku č. 438/2015 Z. z. boli prijaté prechodné ustanovenia vo vzťahu k exekučným konaniam začatím pred účinnosťou tejto novely. V tých konaniach, ktoré sú vedené na základe exekučného titulu vydaného na podklade zmenky, ktorá bola vystavená v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ), a ktoré sa začali pred účinnosťou novely, pričom aj poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené pred účinnosťou novely, je oprávnený povinný návrh na vykonanie exekúcie doplniť v zmysle ust. § 39 ods. 4 EP , a to do 30 dní od účinnosti novely. V zmysle ust. § 243f EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní, je exekučný súd povinný takto doplnený návrh opätovne preskúmať, t. j. či spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (najmä vo vzťahu k novému ust. § 39 ods. 4 EP), a v prípade kladného konštatovania, exekučný súd uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. V opačnom prípade exekúciu zastaví podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na strane oprávneného, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
19. Exekučným titulom v tejto veci je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/252/10-19 zo dňa 16.08.2010. Z obsahu spisu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu vôbec neskúmal, rozhodoval len základe toho, že v pôvodnom zmenkovom konaní zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
20. Dôvodom na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že zmenkový súd v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané pnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
21. Exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je preto povinnosťou súdu prvej inštancie tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného priadku a ich zistenie následne vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.
22. Nakoľko súd prvej inštancie v dotknutom konaní takto nepostupoval, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, tak ako je vyššie uvedené a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).