Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-10-2021.pdf
PDF · 127.97 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu K.. E. F., T. R. XXXX/XX, XXX XX L. W. U. proti žalovanému Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12291/2021-1015-00591 zo dňa 7. januára 2021 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 12291/2021-1015-00591 zo dňa 7. januára 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Žalobca žiadosťou podanou dňa 2.10.2020 elektronicky požiadal o poskytnutie informácií Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, Banská Štiavnica s tým, že uviedol, že ide o informácie, ktorými tento disponuje. Žiadal vzorový test s vyznačenými správnymi odpoveďami, ktorý bol podkladom pre vyhodnotenie písomných testov vo výberovom konaní uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný štátny radca - predseda Obvodného banského úradu v Košiciach, v Banskej Bystrici a Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 28.9.2020 v Banskej Štiavnici. Ďalej žiadal písomný test, ktorý vypracoval žalobca v tomto výberovom konaní. Doklady žiadal vo forme elektronickej. Hlavný banský úrad vyzval výzvou zo dňa 5. októbra 2020 R.. H. N. o vydanie súhlasu na sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom. Výzvu odôvodnil tým, že predmetné testy na základe Dohody o vykonaní práce č. 1086-2101/2020 z 25.9.2020 vypracoval R.. H. N. a teda je osobou, ktorá informáciu odovzdala Hlavnému banskému úradu a to osobou, ktorej zákon povinnosť sprístupniť informáciu neukladá. R. 6. októbra 2020 oznámil Hlavnému banskému úradu, že vo veci žiadosti o vydanie súhlasu na sprístupnenie skúšobných testov, ktoré pre HBÚ vypracoval, oznamuje svoj nesúhlas so sprístupnením. V oznámení uviedol, že testy možno použiť len pri písomnej časti výberového konania na overenie odborných vedomostí uchádzačov o zamestnanie na hlavnom banskom úrade a to zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli uvedené v oznámení o vypísaní výberového konania.
2. Hlavný banský úrad požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie. Žalobca preto proti fiktívnemu zamietanému rozhodnutiu podal včas odvolanie, na základe ktorého žalovaný toto fiktívne zamietavé rozhodnutie zrušil a vec vrátil HBÚ na ďalšie konanie.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
3. Hlavný banský úrad o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím o odmietnutí požadovanej informácie č. 1108-2452/2020 zo dňa 24. novembra 2020 podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie požadovanej informácie zaregistrovanej na HBÚ pod č. sp. 1108/2020 a požadovanú informáciu žiadateľovi sprístupniť odmietol.
4. Hlavný banský úrad rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ požiadal nielen o sprístupnenie svojho vyhodnoteného testu ale aj vzorového testu s vyznačenými správnymi odpoveďami, pričom ide o informácie, ktoré HBÚ nemôže sprístupniť. Nejde o informáciu, ktorej pôvodcom je Hlavný banský úrad, ako sa mylne domnieva žiadateľ, pretože skúšobné testy vypracoval R. ako súkromná osoba, ktorý podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je povinnou osobou. R. HBÚ písomne oznámil, že so sprístupnením informácie žiadateľovi ani nikomu inému nesúhlasí. Hlavný banský úrad odôvodnenie rozhodnutia uzavrel tým, že vzhľadom na písomné oznámenie R. zo 6.10.2020, že so sprístupnením požadovanej informácie nesúhlasí, HBÚ požadované informácie podľa § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupniť nemohol.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 1108-2452/2020 zo dňa 24. novembra 2020 tak, že do výroku rozhodnutia doplnil ustanovenia zákona o slobode informácií, podľa ktorých sa informácie nesprístupňujú. Informácie sa žiadateľovi nesprístupňujú na základe ust. § 11 ods. 1, písm. a) a zároveň na základe ust. § 11 ods. 1, písm. c) zákona o slobode informácií.
6. Rozhodnutie odôvodnil tým, že HBÚ v stanovisku k odvolaniu uviedol, že testy vypracovala osoba, ktorá nie je oprávnenou osobou a ktorá nedala písomný súhlas na sprístupnenie ňou vypracovaných skúšobných testov, čo je v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. . Zároveň uviedol to, že skúšobné testy by v prípade sprístupnenia mohli byť v budúcnosti využité na úspešné absolvovanie výberového konania. Podľa žalovaného v prípade extrémneho výkladu infozákona by mohlo dôjsť k stavu, že pred každým písomným testom by skúšaný mohol požadovať predloženie testov, dokonca so správnymi odpoveďami. Tiež, že výklady a názory žiadateľa v uvádzanej judikatúre súdov považuje za extrémne extenzívne. Žalovaný napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že sa stotožnil s rozhodnutím HBÚ s odvolaním sa na § 11 ods. 1 , písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. s tým, že požadovanú informáciu vypracoval pre Hlavný banský úrad R. na základe dohody o vykonaní práce. Autor testov na zaslanú výzvu HBÚ na vydanie súhlasu reagoval nesúhlasom z dôvodu zmarenia účelu ním vykonanej práce. Zároveň sa ministerstvo stotožnilo s argumentáciou HBÚ uvedenou v stanovisku k odvolaniu a to, že odborné testy na overovanie odborných vedomostí pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest predstavujú databázy podľa § 130 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona. Ministerstvo ich považuje za autorské dielo, pretože je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Autor otázok, ktorý vypracoval odborný test pre HBÚ, nedal súhlas na sprístupnenie otázok. Na základe toho žalovaný dospel k záveru, že bolo treba zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, že k právnemu dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. sa doplní ďalší dôvod nesprístupnenia informácií a to podľa § 11 ods. 1 , písm. c) tohto zákona.
Žalobné body
7. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a uložil Hlavnému banskému úradu sprístupniť informáciu požadovanú žalobcom v žiadosti z 2.10.2020.
8. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že dôvody nesprístupnenia informácií uvedené v napadnutom rozhodnutí boli nedostatočné, vymyslené a nekonkrétne. Ďalej rozhodnutie bolo odôvodnené tvrdeniami, ktoré sú v rozporuplné a nemajú oporu v zákone.
9. Žalobca k časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené stanovisko HBÚ v predkladacej správe k odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, uviedol, že ak HBÚ tvrdí, že skúšobné testy by v prípade sprístupnenia mohli byť v budúcnosti využité na úspešné absolvovanie
výberového konania, tak len popisuje stav, ktorý sám privodil a zapríčinil, keď ide o testy, ktoré boli použité už vo viacerých výberových konaniach a tak ten, ktorý sa už nejakého výberového konania zúčastnil, v ďalšom je zvýhodnený proti ostatným. Hypotéza HBÚ, že v prípade extrémneho výkladu zákona o informáciách by mohlo dôjsť k stavu, že pred každým písomným testom by skúšaný mohol požiadať o predloženie testov, dokonca so správnymi odpoveďami, je nesprávna, pretože povinná osoba má povinnosť sprístupniť len také informácie, ktoré má k dispozícii. Pred uskutočnením výberového konania nemá k dispozícii informáciu, ktorý konkrétny test bude na tomto výberovom konaní použitý, a preto takúto žiadosť môže odmietnuť.
10. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ žalovaný uviedol, že R. vyhotovil požadovanú informáciu na základe dohody o vykonaní práce, tak uzatváranie takýchto dohôd je v zmysle Zákonníka práce výnimočné. Hlavný banský úrad musí mať odborne spôsobilých zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, ktorí sú schopní pripraviť skúšobné materiály a aj preskúšať odbornú spôsobilosť záujemcov, čo vyplýva z kompetencií tohto úradu, vyplývajúcich z banského zákona a zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Podľa týchto zákonov Hlavný banský úrad pripravuje a riadi proces overovania odbornej spôsobilosti pracovníkov v tých organizáciách, v ktorých orgány štátnej banskej správy vykonávajú hlavný dozor. To znamená, že má odborne spôsobilých zamestnancov, ktorí sú bez akýchkoľvek pochybností schopní pripraviť okrem iného aj testy do výberového konania na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest v zodpovedajúcej kvalite a náročnosti.
11. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že je nevysvetliteľné a neodôvodnené, prečo žalovaný v napadnutom rozhodnutí považuje odborné písomné testy za autorské dielo, preto nestačí, aby boli výsledkom ako uvádza žalovaný tvorivej duševnej činnosti, ale muselo by ísť o dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, len tak by spĺňalo vymedzenie uvedené v § 1 a v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 183/2015 Z. z. (autorského zákona). Žalobca uviedol, že ako účastník konania môže potvrdiť, že písomné testy vo výberovom konaní boli textami právnych predpisov a tieto texty s poukázaním na § 5 písm. b) autorského zákona nie sú predmetom autorského práva. Preto namietal nesprávnosť a nepodloženosť tvrdenia žalovaného, že písomné testy na výberové konanie používajú ochranu podľa autorského zákona.
12. Žalobca uviedol, že ak žalovaný považuje písomné testy za autorské dielo R., tak potom tento nemohol tieto vypracovať na základe pracovnoprávneho vzťahu, pretože to vylučuje § 223 ods. 4 Zákonníka práce . Ak ich ale vypracoval na základe pracovnoprávneho vzťahu, tak nemožno testy považovať za autorské dielo a autor týchto testov nemá žiadne autorské ani iné práva, teda nie sú jeho duševným vlastníctvom, ktoré by malo požívať ochranu podľa osobitných predpisov.
13. Žalobca namietal, že písomný test nemožno považovať za databázu, ktorá by bola chránená podľa autorského zákona, pretože neobsahuje žiadne znaky uvedené v § 130 ods. 1 autorského zákona. Údaje v písomnom teste neboli poukladané v nejakej stanovenej štruktúre, neboli navzájom previazané v logických vzťahoch a určite nebolo možné v nich vyhľadávať, triediť, filtrovať.
14. Žalobca namietal, že zo znenia § 131 autorského zákona vyplýva, že ak spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vzťahuje sa na databázu a jej autora druhá časť autorského zákona. Podstatným je, že na písomný vypracovaný R. nemožno aplikovať slovné spojenie „tvorivá duševná činnosť“ v zmysle autorského zákona, pretože základným znakom tvorivej činnosti v zmysle autorského zákona vyhovuje len duševný výtvor, ktorý je ako výsledok tvorivej fantázie individuálnym prejavom osobnosti autora. Výsledok musí byť jedinečný, vzniknutý na základe osobných vlastností človeka a jeho jedinečnosti. Písomný test do výberového konania bol koncipovaný ako súbor otázok a ponúknutých odpovedí, výlučne citovaných z textu právnych predpisov. Išlo teda de facto o texty právnych predpisov, ktoré autor náhodne povyberal, skopíroval a formálne usporiadal do podoby otázok a odpovedí. Nejde teda o databázu, ktorá by mala požívať ochranu podľa autorského zákona. Táto databáza nemá žiadne typické štruktúrne vlastnosti, aké databázy majú mať a keďže autor chráni štruktúru databázy a nie jej obsah, považuje žalobca tento argument za vymyslený a vo vzťahu neposkytnutiu informácie za irelevantný.
15. Žalobca v žalobe uviedol, že písomný test do výberového konania nie je autorským dielom, nebolo autorom podpísané, nebolo tam uvedené jeho meno, naopak išlo o test Hlavného banského úradu a ako oficiálny úradný dokument sa stal súčasťou administratívneho spisu. Podľa žalobcu bolo vynaloženie prostriedkov na vypracovanie písomných testov na základe dohody o vykonaní práce neoprávneným
nakladaním finančných prostriedkov štátu. Postup Hlavného banského úradu ako aj žalovaného žalobcu utvrdil v tom, že test ktorý vypracoval, bol vyhodnotený nesprávne a žalobca mohol byť v dôsledku toho diskriminovaný, pretože nebol pripustený na ústny pohovor a tým boli zmarené jeho šance na úspech vo výberovom konaní.
16. Žalobca poukázal na to, že podľa registratúrneho poriadku Hlavného banského úradu a Obvodných banských úradov Slovenskej republiky sa vypracovaný test žalobcu ako aj vzorový test so správnymi odpoveďami musel založiť do spisu. Podľa judikatúry súdov to, čo je obsahom administratívneho spisu štátneho orgánu, nemôže byť predmetom ochrany duševného vlastníctva podľa autorského zákona.
17. Žalobca namietal, že pri posudzovaní, či informáciu nemožno sprístupniť podľa § 11 ods. 1, písm. c) zákona o slobode informácií, je potrebné zvážiť právo na ochranu duševného vlastníctva na jednej strane a druhej strane základné právo na informáciu a verejný záujem na sprístupnení informácie. Ochrana duševného vlastníctva, ktorá bola žalobcom spochybnená, nemôže prevýšiť oprávnený záujem žalobcu na získanie písomných testov z výberového konania uskutočneného 28.9.2020.
Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie predmetného rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný k žalobnej námietke, že dôvody nesprístupnenia informácie uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nedostatočné, vymyslené a nekonkrétne, uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia ako aj výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje jasne ustanovenie zákona č. 211/2000 Z. z. , na základe ktorého informácia sprístupnená nebola. Žalovaný tento dôvod pre nesprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. doplnil o ďalší dôvod a to § 11 ods. 1 , písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. . Podľa žalovaného výrok napadnutého rozhodnutia je zákonný a rozhodnutie je riadne odôvodnené. Právo na informácie nie je absolútne, nadradené nad ostatné základné práva a slobody zaručené Ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniam vyvoditeľným z článku 26, ods. 4 Ústavy . Obmedzením práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z. , pričom v predmetnom prípade informácie neboli sprístupnené podľa § 11 ods. 1 , písm. a) a písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. . Skutočnosť, že písomné testy na overenie požadovaných vedomostí pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest vo funkcii „hlavný štátny radca, predseda obvodného banského úradu“ podľa Hlavného banského úradu predstavujú databázu podľa § 130 zákona č. 185/2015 Z. z. , žalovaný zistil z predkladacej správy, pričom takáto argumentácia absentovala v odôvodnení rozhodnutia. Autor testov nedal súhlas so sprístupnením informácie a z administratívneho spisu vyplýva, že so sprístupnením žiadnych testov nesúhlasil ani predseda Hlavného banského úradu.
19. Na výberovom konaní, ktorého sa zúčastnil žalobca dňa 28.9.2020, odborný test pozostával z 25-tich otázok. Súbor 50 otázok na zostavenie odborných testov vo funkcii „hlavný štátny radca, predseda obvodného banského úradu“ a vo funkcii „hlavný radca, ústredný a obvodný banský inšpektor“ vypracoval pre HBÚ JUDr. H.. Z vypracovaných otázok testy zostavil predseda HBÚ v súlade s vyhláškou č. 127/2017 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach v znení neskorších predpisov.
20. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že databázu možno považovať za zamestnanecké dielo, v tomto prípade vytvorené pre HBÚ. Zákon č. 185/2015 Z. z. zamestnanecké dielo vymedzuje, ako dielo vytvorené na splnenie pracovných povinností, zadaných zamestnávateľom v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, (nezávisle na tom, či ide o trvalý pracovný pomer alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Zákonník práce zakazuje uzatvárať také dohody, z ktorých je dopredu zrejmé, že hlavným účelom takejto dohody, z ktorých je dopredu zrejmé, že hlavným účelom takejto dohody bude vytvorenie autorského diela. Zákonník práce nerozlišuje, či dielo vzniklo u zamestnanca v hlavnom pracovnom pomere alebo „dohoda“. Zamestnanec pri vytvorení autorského diela v rámci pracovnej náplne, neprichádza o autorstvo k tomuto dielu a naďalej mu náleží aj výkon časti takzvaných osobnostných práv k autorskému dielu, čo zahŕňa najmä ochranu pred neoprávneným zásahom do diela. Na druhej strane zamestnanec musí strpieť fakt, že napriek autorstvu sa dielo zásadne uvádza pod menom zamestnávateľa. Podľa žalovaného problematickým
bodom rozdelenia osobných a majetkových práv medzi zamestnanca a zamestnávateľa je nedôslednosť zákona č. 185/2015 Z. z. , ktorý na jednej strane priznáva zamestnávateľovi vo vzťahu k dielu výkon spracovateľského práva, teda s dielom ďalej tvorivo nakladať a učiniť ho súčasťou iného diela, pozmeniť ho atď., a na druhej strane ponecháva zamestnancovi výkon práva na nedotknuteľnosť svojho diela, teda práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do diela najmä takým, ktoré by autor vnímal ako formu jeho poškodenia. Žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s judikatúrou súdov SR má za to, že účelom nesprístupnenia informácií obsiahnutých v databázach nie je zabrániť verejnosti urobiť na nich vlastný názor, ale zabrániť narušeniu účelu, na ktorý boli databázy vytvárané a je zrejmé, že ich sprístupnením by bol ich účel zmarený. Sprístupnením databáz by došlo k výraznému zníženiu ich použiteľnosti pri nasledujúcich výberoch. Cieľom podľa § 11 ods. 1 , písm. c) zákona č. 211/2020 Z. z. je ochrana pred porušením ochrany duševného vlastníctva s výnimkou, ak osoba oprávnená na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Tento cieľ možno dosiahnuť tak, že v záujme ochrany autorského diela bude v podstate vylúčená verejná diskusia o obsahu jednotlivých databáz, ktorou by došlo k porušeniu autorskoprávnej ochrany. Zásah do chráneného predmetu sprístupnením požadovaných informácií je zrejmý, pretože sprístupnením obsahu databáz, by nepochybne došlo k nehospodárnemu nakladaniu s nimi, a k níženiu ich použiteľnosti na účel, na ktorý boli vytvorené. Vytvorenie testových otázok, ktoré by preverili vedomosti uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto, je tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledok je jedinečný a jeho podoba závisí od vlastností, skúseností a vedomostí osoby, ktorá túto činnosť vykonáva. Nejde ani o technickú činnosť, ktorej výsledok by bol totožný bez ohľadu na to, aká osoba by takúto činnosť vykonávala. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok prípadné iné právne posúdenie veci a zmenu napadnutého rozhodnutia.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozsudku
21.Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP ) a miestne príslušný podľa § 13 SSP preskúmal vyššie uvedené rozhodnutia orgánov verejnej správy v rozsahu podanej správnej žaloby.
22. Správny súd v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP rozhodol vo veci bez pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle správneho súdu od 3. februára 2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti pri jeho vyhlásení, vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli a webovom sídle Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 9. februára 2022 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP ).
23.Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
24.Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce (5) Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
25.Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce (1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
26.Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti
a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
27.Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
28.Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
29.Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
30. Podľa § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom 23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov 23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas,
(2) Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
(3) Pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, 25) podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami.
31.Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým neboli sprístupnené žalobcom požadované informácie - písomný test, ktorý žalobca vypracoval vo výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta dňa 28.9.2020 a vzorový písomný test so správnymi odpoveďami, a to z dôvodov nezákonnosti uplatnených v správnej žalobe žalobcu.
33. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Hlavný banský úrad ako povinná osoba, ktorému žalobca adresoval žiadosť o sprístupnenie informácií, mal požadované informácie k dispozícii. Rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť požadované informácie nebolo založené na tom, že Hlavný banský úrad nemá požadované informácie k dispozícii. Navyše žalobca tvrdil, že podľa registratúrneho poriadku Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky sú požadované skúšobné písomné testy založené v spise z výberového konania a obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta, ktorého sa žalobca zúčastnil dňa 28.9.2020. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel a ani nenamietal jej pravdivosť.
34. Žalobná námietka nesprávnosti rozhodnutia, nepodloženosti rozhodnutia a neexistencie dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. bola dôvodná. Podľa odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia tak, ako sú zhrnuté v bode 3 až 6 tohto rozsudku požadované informácie boli vypracované osobou v pracovnoprávnom vzťahu s Hlavným banským úradom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe upresnil, že 50 otázok na preverenie odbornosti uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto vypracoval JUDr. H.. Z vypracovaných otázok testy zostavil predseda HBÚ v súlade s vyhláškou č. 127/2017 Z. z. . Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že JUDr. H. vypracoval otázky na preverenie odborných vedomostí uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto na základe dohody o vykonaní práce. Pokiaľ testy vypracoval zamestnanec povinnej osoby, boli vytvorené povinnou osobou. Argumentácia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, že test vypracovaný zamestnancom na základe dohody o vykonaní práce, teda v pracovnoprávnom vzťahu, i keď mimo pracovného pomeru, je vypracovaný treťou osobou ako súkromnou osobou, nemá žiadny právny základ, resp. je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Hlavný banský úrad je štátnym orgánom, rozpočtovou organizáciou. Ako orgán verejnej správy, právnická osoba vykonáva svoju pôsobnosť a zákonom zverené kompetencie a všetky svoje činnosti prostredníctvom zamestnancov v štátnozamestnaneckom vzťahu a tiež aj v pracovnoprávnom vzťahu. Všetky činnosti, ktoré zamestnanci pre Hlavný banský úrad vykonávajú v rámci svojich štátnozamestnaneckých, či pracovnoprávnych vzťahov sú činnosťami Hlavného banského úradu. To znamená, že ak zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu pre Hlavný banský úrad vypracoval súbor otázok na overenie odborných vedomostí uchádzačov o voľné štátnozamestnanecké miesto, išlo o výsledok činnosti povinnej osoby. Argumentácia, že išlo o informáciu, ktorá bola Hlavnému banskému úradu odovzdaná inou osobou je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia skutočností, že otázky boli vypracované zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti. Informácia - súbor otázok nebola Hlavnému banskému úradu odovzdaná treťou osobou ale vytvorená Hlavným banským úradom prostredníctvom jeho zamestnanca a konkrétny test zostavený pre predmetné výberové konanie bol zostavený predsedom Hlavného banského úradu, teda tiež Hlavným banským úradom. Žalobca preto správne namietal, že dôvod na nesprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zákona o slobode informácií neexistoval, pretože podľa tohto ustanovenia možno odmietnuť len takú informáciu, ktorou povinnej osobe odovzdá tretia osoba.
35. Z uvedeného vyplýva, že odmietnutie sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že ide o informáciu, ktorá bola povinnej osobe odovzdaná treťou osobou, ktorá so sprístupnením informácie nevyslovila súhlas, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia skutočnosti, že JG.o vyhotovil otázky na preskúšanie odbornosti uchádzačov o určité štátnozamestnanecké miesta ako zamestnanec povinnej osoby a pre túto povinnú osobu v rámci pracovného vzťahu, i keď mimo pracovného pomeru na základe dohody o vykonaní práce. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v tejto časti, a preto tu bol dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 , písm. c) SSP .
36. Žalovaný napadnutým rozhodnutím doplnil dôvod odmietnutia sprístupnenia požadovaných informácií o § 11 ods. 1 , písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že odborné testy na overenie požadovaných vedomostí pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest vo funkcii „hlavný štátny radca , predseda obvodného banského úradu“ predstavujú databázy podľa § 130 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona. Žalobca namietal, že odborné testy nie sú autorským dielom, pretože nespĺňajú jeho vymedzenie podľa § 3 ods.1 a 2 autorského zákona, podľa ktorého predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, čo odborné testy nie sú. K takýmto námietkam je potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo založené na tom, že informácia sa odmieta z dôvodu ochrany duševného vlastníctva, teda nebolo ani v odôvodnení uvedené, že prvostupňový orgán či už samotné otázky alebo z nich zostavený test považuje za dielo v zmysle autorského zákona. Žalovaný napadnutým rozhodnutím doplnil ďalší dôvod obmedzenia sprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 , písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. , teda že sprístupnením informácií by bolo možné porušiť ochranu duševného vlastníctva z dôvodu, že predstavujú databázy podľa § 130 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona a ako databázy ich považuje za autorské dielo, pretože je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žalobca v žalobe urobil svoj rozbor a výklad k § 130 ods. 1 autorského zákona s poukazom na podstatu databázy chránenej autorským zákonom, ktorou podľa žalobcu je samotná štruktúra, kde sú jednotlivé inak prístupné dáta, údaje, nezávislé diela, alebo iné nezávislé materiály.
Skúšobný test do výberového konania takéto vymedzenie nenapĺňa. Nesúhlasil ani s tým, že by jeho vytvorenie malo byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti.
37. Možno súhlasiť so žalobcom, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe akých skutočností považoval žalovaný písomné testy za databázu, resp. z rozhodnutia nie je zrejmé ani, čo bolo považované za databázu, či súbor 50-tich otázok, alebo spôsob výberu tých 25-tich otázok v písomnom teste, ktorý žalobca žiada sprístupniť. Autorský zákon upravuje osobitne vo svojej štvrtej časti práva k databáze a ich právnu ochranu. Autorský zákon pozná dva druhy databáz, jednak databázu, ktorá napĺňa pojmové znaky diela v zmysle § 3 autorského zákona a potom tzv. databázu sui generis , ktorá nie je tvorivá a ktorá bola zavedená do autorského zákona na základe európskej legislatívy, teda transpozície Smernice 96/9/ES. Ide o databázu spĺňajúcu kritériá podľa § 131 autorského zákona. Autorský zákon v § 130 ods. 1 definuje pojem „databáza“ , ktorou sa rozumie súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia. K pojmovým znakom databázy patrí, že jednotlivé prvky sú nezávislé. To znamená, že môžu existovať aj mimo databázy. Ďalšími pojmovými znakmi sú, že tieto nezávislé prvky musia byť buď metodicky alebo systematicky usporiadané (napr. podľa abecedy alebo podľa období atď.). Ak má byť databáza autorským dielom musí byť aj výsledkom tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby. Žalovaný písomný test na preskúšanie odborných vedomostí uchádzačom o štátnozamestnanecké miesto požadovaný žalobcom nepodrobil testom posúdenia obsahu jednotlivých pojmových znakov databázy vyžadovaných autorským zákonom. Pokiaľ by tak bol urobil, nemohol by dospieť k záveru, že písomný odborný test vytvorený zo zoznamu 50-tich otázok ako aj jednoduchý zoznam 50 otázok na preskúmanie odbornosti uchádzača o štátnozamestnanecké miesto predstavuje databázu podľa § 130 autorského zákona. Z uvedeného vyplýva, že aj ďalší dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie bol výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
38. Pre úplnosť možno uviesť, že nemá žiadny právny význam polemika žalobcu so stanoviskom Hlavného banského úradu k odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu prezentovanom žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia- viď bod 9 tohto rozsudku. Jednak preto, že správny súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Žalobca nekonkretizoval v čom je predmetná úvaha v rozpore so zákonom. Jednak, a to je podstatné žalovaný na predmetnej úvahe napadnuté rozhodnutie nezaložil a navyše predmetná úvaha Hlavného banského úradu nemá žiadne prepojenie s výrokom ani prvostupňového a ani napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo odmietnuté sprístupnenie požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o slobode informácií, pretože ich povinná osoba dostala od tretej osoby, ktorá sama povinnosť sprístupňovať informácie nemá a nedala na sprístupnenie súhlas, a tiež preto, že požadovaná informácia predstavuje databázu podľa § 130 autorského zákona, a teda by jej sprístupnením mohlo dôjsť k porušeniu ochrany duševného vlastníctva.
39. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a zároveň, aby správny súd uložil Hlavnému banskému úradu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, avšak nenavrhol, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie Hlavného banského úradu. Správny súd je viazaný návrhom žalobcu, a ak zrušuje napadnuté rozhodnutie v závislosti od okolnosti, môže na návrh žalobcu zrušiť aj rozhodnutie orgánov verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo podľa § 191 ods. 3 , písm. a) SSP . Žalobca však takýto návrh nepodal, preto správny súd, ktorý je viazaný návrhom žalobcu, zrušil len napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 , písm. c) SSP z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
40. Bude úlohou žalovaného, aby v ďalšom konaní postupoval v súlade s právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí a to, že neboli splnené podmienky na odmietnutie sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 , písm. a) a písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. .
41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 ) SSP , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania plne alebo čiastočne úspešný žalobca. Žalobca bol v tomto konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP ).
42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.