Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-90-2016.pdf
PDF · 194.94 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: HoReCup, a.s., Karpatská ulica 8402/9a-3, Žilina, IČO: 36517844, zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, Štefánikova 34, Nitra a advokátskou kanceláriou AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Vladimírom Ivančom, advokátom, Hlavné námestie 5, Bratislava a Advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, o zaplatenie 722.584,70 Eur a náhradu škody s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 304.584,70 Eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalobca má proti žalovanému v časti náhrady za vyvlastnenie nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný má proti žalobcovi v časti náhrady škody a ušlého zisku nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 08.02.2016, postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 29.09.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 722.584,70 Eur ako náhrady za vyvlastnenie, 52.151,89 Eur ako priamych nákladov a 100.000,00 Eur titulom finančného zadosťučinenia, ako aj trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2015 Okresný úrad Nitra pod č. X.-H.-X.-XXXX/XXXXXX- X rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k pozemku KN-C parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 21.930 m2, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. M.Ž. (ďalej aj "nehnuteľnosť" alebo "pozemok" v príslušnom gramatickom tvare) pre stavbu "Vybudovanie strategického parku, k. ú. Z., T., M., F., T., Č., kraj Nitriansky, Okres Nitra" v prospech žalovaného. Ešte pred vydaním predmetného rozhodnutia o vyvlastnení žalovaný listom zo dňa 24.07.2015, nakoľko zabezpečoval majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú súčasťou trvalého záberu stavby za účelom získania stavebného povolenia na predmetnú stavbu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. zaslal žalobcovi ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy. V priloženom návrhu kúpnej zmluvy bola navrhnutá kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 377.415,30 Eur na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.2015 vypracovaného ÚEOS Komercia, a.s.. Dňa 29.07.2015 žalobca zaslal žalovanému odpoveď na predloženú ponuku, v ktorej uviedol, že má záujem o odpredaj predmetných pozemkov,
avšak podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.07.2015 vyhotoveným znalcom P.. E. U.E., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 1.090.000,00 Eur. Listom zo dňa 19.08.2015 žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď k zmene ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom ten tento návrh neprijal. Listom zo dňa 25.08.2015 žalobca zaslal žalovanému list, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s kúpnou cenou, tak ako bola uvedená žalovaným v návrhu kúpnej zmluvy. Oznámením Okresného úradu H. zo dňa 26.08.2015 č. X.-H.-X.-XXXX/XXXXXX-X bolo žalobcovi oznámené začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie pojednávania vo veci. Na pojednávaní pred úradom žalobca predložil spomenutý znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 26.07.2015 a uviedol, že mal záujem rozširovať svoju podnikateľskú činnosť na predmetnom pozemku, ako to vyplýva zo štúdie z roku 2013
- výrobno - administratívny areál, ktorú vyhotovila P.. B.. O.. Ďalej žalobca úradu predložil geodetickú dokumentáciu vyhotovenú Z. E. v marci 2015 a geologický prieskum z roku 2013 a namietol výšku žalovaným ponúkanej náhrady za pozemok. Ako už bolo spomenuté, dňa 10.12.2015 Okresný úrad vydal rozhodnutie č. X.-H.-X.-XXXX/XXXXXX-X o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k pozemku v prospech žalovaného za náhradu vo výške 377.415,30 Eur podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2016. Žalobca je názoru, že žalovaný by mal pri ohodnocovaní nehnuteľnosti vychádzať zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.07.2015, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená metódou polohovej diferenciácie na 1.090,000,00 Eur, alternatívne zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 24.01.2016 vyhotoveného znalcom P.. O. D., ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená porovnávacou metódou na 1.100.000,00 Eur. Správny orgán sa však nevysporiadal s danými posudkami, ktoré cenu nehnuteľnosti určili diametrálne odlišne. Výška náhrady vyplývajúca zo znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný je neprimerane nízka a nezohľadňuje skutočnú hodnotu pozemku. Primeraná náhrada za vyvlastnenie by mala odrážať nielen trhovú hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ale aj to, že vlastník je pozbavený svojho práva proti svojej vôli, a teda nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojím vlastníctvom. Treba tiež prihliadnuť na to, že vlastník má k predmetu svojho vlastníctva určitý emocionálny vzťah a má s nim podnikateľský zámer ako aj na skutočnosť, že vlastník nemôže rozhodovať o náhrade a jej výške, ktorú za nehnuteľnosť dostane. Predmetná suma vo výške 722.584,70 Eur teda predstavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou vo výške 377.415,30 Eur a sumou vo výške 1.100.000,00 Eur, vyplývajúcou zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. Žalobca ďalej od žalovaného požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,00 Eur ako aj priame náklady vo výške 52.151,89 Eur, ktoré sú tvorené vyplatenou odmenou za architektonickú štúdiu P.. B.. O. z roku 2013 vo výške 5.400,00 Eur, odmenou za geologický prieskum v máji 2013 vo výške 4.320,00 Eur, ďalej odmenou za vyhotovenie geodetickej dokumentácie Z. E. v máji 2015 vo výške 600,00 Eur a z kúpnej ceny už vyplatených úrokov vo výške 41.831,89 Eur, nakoľko žalobca na kúpu predmetnej nehnuteľnosti uzatvoril dňa 18.08.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. K.. Všetky tieto spomenuté úkony vykonal žalobca s cieľom realizovať svoj podnikateľský zámer, pričom toto mu bolo rozhodnutím žalovaného o vyvlastnení znemožnené.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a mal za to (č. l. 115), že žalobcom predložené dva znalecké posudky účelovo stanovujú násobne vyššiu hodnotu nehnuteľnosti. Najmä pre výpočet východiskovej hodnoty pozemku pri použití metódy polohovej diferenciácie boli použité neprimerané koeficienty. Pozemok bol v čase vyvlastnenia stále evidovaný ako orná pôda a nešlo o centrum mesta, obytnú časť mesta s viac ako 50.000 obyvateľmi, či dokonca dôležité centrum turistického ruchu, ako sa to pri koeficiente Ks (koeficient všeobecnej situácie) uvádza v posudkoch žalobcu. V budúcnosti bude pri tomto pozemku navyše aj rýchlostná cesta, ktorá ho bude svojim ochranným pásmom formou vecného bremena zaťažovať stavebnými obmedzeniami, ktoré ďalej znižujú jeho hodnotu, čo má byť zohľadnené pri koeficiente Kz (koeficient povyšujúcich faktorov). Aj ďalšie koeficienty ako Ki (koeficient technickej infraštruktúry) a Kr (koeficient redukujúcich faktorov) sú nesprávne, nakoľko sa jednalo o pozemok iba so strednou vybavenosťou a s ťarchou vo forme vecného bremena - práva prechodu a prejazdu. Vnímanie primeranej náhrady je zo strany žalobcu vnímané mimoriadne subjektívne. Priznaná náhrada za vyvlastnenie vo výške 377.415,30 Eur zodpovedá trhovej cene. Ide totiž o cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite. Žalovaný poskytol žalobcovi náhradu za vyvlastnenie vo výške 17,21 Eur/m2, čo je napokon vyššia suma ako za podobné pozemky, ktoré je žalovaný povinný previesť investorovi Jaguar Land Rover za cenu 15,83 Eur/m2. Za rovnakú cenu pritom žalovaný nadobudol aj ostatné porovnateľné pozemky v rovnakej lokalite a v porovnateľnej kvalite (orná pôda). Nárok žalobcu vo výške 52.151,89 Eur nie je špecifikovaný. Takýto nárok nemôže vyplývať ani z právneho vzťahu medzi stranami. Ak žalobca tento nárok odvodzuje z porušenia práva, mal by špecifikovať, akým spôsobom a ktorú právnu povinnosť žalovaný porušil a príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody na strane žalobcu. Taktiež nárok vo výške
100.000,00 Eur ako zadosťučinenie nie je riadne špecifikovaný a nie je zrejmé z akého právneho titulu si tento nárok žalobca uplatňuje.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou (č. l. 143), v ktorej uviedol, že kúpna cena, za ktorú pozemok nadobudol, predstavovala 645.794,64 Eur, t. j. 29,45 Eur/m2. V rámci vyvlastnenia za účelom realizácie vybudovania Strategického parku štát pristupoval k výške poskytovanej náhrady rozdielne. Nitrianskemu biskupstvu žalovaný zaplatil 42,00 Eur/m2, pričom ostatným vlastníkom bola ponúknutá cena za m2 v hodnote 15,10 Eur alebo 17,21 Eur. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola určená hodnota nehnuteľnosti porovnávacou metódou, nakoľko znalec disponoval kúpnymi zmluvami porovnateľných pozemkov v danej lokalite priemyselného parku, ktoré boli realizované v rokoch 2009
- 2015. K porovnaniu boli použité 3 kúpne zmluvy s priemernou porovnateľnou hodnotou 50,27 Eur/m2. Vyvlastnený pozemok žalobcu je umiestnený v zastavanej priemyselnej zóne mesta medzi dvomi halami. Je komplexne vybavený inžinierskymi sieťami a disponuje vybudovanou trafostanicou a dopravnou infraštruktúrou. Otázka primeranej náhrady je otázkou ekonomickou. Majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním. Výška náhrady by mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka spravodlivo požadovať. Vyvlastnením sa má docieliť spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca. Za účelom posúdenia ušlého zisku žalobcu bol dňa 16.05.2016 vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý ušlý zisk za sledované obdobie stanovil na 396.449,00 Eur. Poskytnutím neprimeranej náhrady za vyvlastnenie bola žalobcovi spôsobená ujma v podobe škody a ušlého zisku. Vzniknutá škoda spočíva vo vynaložení nákladov vo vyhotovení architektonickej štúdie vo výške 5.400,00 Eur, vo vyhotovení geologického prieskumu vo výške 4.320,00 Eur, vo vyhotovení geodetickej dokumentácie vo výške 600,00 Eur a v úrokoch zo splátkového úveru vo výške 42.126,68 Eur, čo predstavuje ujmu dokopy vo výške 52.446,68 Eur.
5. Žalovaný v duplike (č. l. 203) opätovne dôvodil, že žaloba a uplatnené nároky sú rozporné a neurčité. Raz si žalobca uplatňuje škodu vo výške 52.151,89 Eur a raz 52.446,68 Eur, pričom rozpor je aj v uplatnenom ušlom zisku, ktorý žalobca v replike vyčíslil už na 396.449,00 Eur. Ušlý zisk za rok 2015 je vo výške 141.520,00 Eur a za obdobie január až apríl 2016 vo výške 254.929,00 Eur, čo je absurdné, nakoľko vyvlastnenie sa uskutočnilo v decembri 2015 a v tomto čase išlo o ornú pôdu. Je nepredstaviteľné akým spôsobom chcel žalobca počas roka 2015 a začiatkom roka 2016 realizovať svoju priemyselnú podnikateľskú činnosť a dosahovať z nej zisk na pozemku, ktorý bol ornou pôdou. Čo sa týka znaleckého posudku č. XX/XXXX, tak ten ohodnocuje nehnuteľnosť až ku dňu 22.01.2016, čo je neprípustné. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané dňa 10.12.2015. Akékoľvek zvýšenie hodnoty pozemku po jeho nadobudnutí žalovaným už nemá právny význam pre posúdenie správnej výšky náhrady za vyvlastnenie. Žalobca si môže uplatňovať iba takú výšku náhrady, ktorú by dostal (mal dostať) v čase vyvlastnenia.
6. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom znalca, prednesov strán, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Faktúrou č. XX/XXXX dodávateľ Benrealis s.r.o. vyúčtoval žalobcovi 5.400,00 Eur za architektonickú štúdiu výrobno - administratívneho areálu H. -M. (č. l. 52).
8. Faktúrou č. XX/XXXX dodávateľ Benrealis s.r.o. vyúčtoval žalobcovi 4.320,00 Eur za zabezpečenie geologických prác a podrobného inžinierskogeologického prieskumu pre stavbu výrobno
- administratívneho areálu H. -M. (č. l. 78).
9. Faktúrou č. XX/XXXX dodávateľ Z., s.r.o. vyúčtoval žalobcovi 600,00 Eur za vyhotovenie účelového mapovania polohopisu a výškopisu pozemku (č. l. 81).
10. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.2015 (č. l. 223 a nasl.) vypracovaným ÚEOS Komercia, a.s., bol predmetný pozemok pri použití koeficientu Ks (koeficient všeobecnej situácie s hodnotou 1,00), koeficientu Kv (koeficient intenzity využitia s hodnotou 1,00), koeficientu Kd (koeficient dopravných vzťahov s hodnotou 0,90), koeficientu Kp (koeficient obchodnej a priemyselnej polohy s hodnotou 0,90), koeficientu Ki (koeficient technickej infraštruktúry pozemku s hodnotou 1,00), koeficientu
Kz (koeficient povyšujúcich faktorov s hodnotu 1,00) a koeficientu Kr (koeficient redukujúcich faktorov s hodnotou 0,80) ohodnotený metódou polohovej diferenciácie na 377.415,30 Eur.
11. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 26.07.2015 (č. l. 32 a nasl.) vypracovaným znalcom P.. E. U. bol predmetný pozemok pri použití koeficientu Ks (koeficient všeobecnej situácie s hodnotou 1,20), koeficientu Kv (koeficient intenzity využitia s hodnotou 1,05), koeficientu Kd (koeficient dopravných vzťahov s hodnotou 0,90), koeficientu Kp (koeficient obchodnej a priemyselnej polohy s hodnotou 1,00), koeficientu Ki (koeficient technickej infraštruktúry pozemku s hodnotou 1,50), koeficientu Kz (koeficient povyšujúcich faktorov s hodnotu 1,10) a koeficientu Kr (koeficient redukujúcich faktorov s hodnotou 1,00) ohodnotený metódou polohovej diferenciácie na 1.090.000,00 Eur.
12. Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky dňa 10.12.2015 vydal rozhodnutie o vyvlastnení č. X.-H.-X.-XXXX/XXXXXX-X (č. l. 22), ktorým v súlade s § 108 stavebného zákona vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku E.-L., parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX vlastníkovi HoReCUp, a.s., IČO: 36517844 (žalobcovi) v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. (žalovaný) podľa § 108 ods. 2 stavebného zákona a § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. pre stavu "Vybudovanie strategického parku", k. ú. Z., T., M., F., T., Č.B.. Za vyvlastnený pozemok patrí spoločnosti HoReCUp, a.s., IČO: 36517844 (žalobcovi) náhrada určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. vo výške 17,21 Eur/m2, celkovo vo výške 377.415,30 Eur. 13. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 24.01.2016 (č. l. 40 a nasl.) vypracovaným znalcom P.. O. D. bol predmetný pozemok pri použití koeficientu Ks (koeficient všeobecnej situácie s hodnotou 1,15), koeficientu Kv (koeficient intenzity využitia s hodnotou 1,00), koeficientu Kd (koeficient dopravných vzťahov s hodnotou 0,90), koeficientu Kp (koeficient obchodnej a priemyselnej polohy s hodnotou 1,00), koeficientu Ki (koeficient technickej infraštruktúry pozemku s hodnotou 1,50), koeficientu Kz (koeficient povyšujúcich faktorov s hodnotu 1,50) a koeficientu Kr (koeficient redukujúcich faktorov s hodnotou 0,80) ohodnotený porovnávacou metódou na 1.100.000,00 Eur.
14. Potvrdením o výške zaplatených úrokov žalobcu zo dňa 11.04.2016 Tatra banka, a.s., potvrdila celkovú výšku zaplatených úrokov 42.126,68 Eur (č. l. 191).
15. Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 16.05.2016 (č. l. 164 a nasl.) vypracovaným znalcom M.. P.. Z. E., S.. bol za obdobie roka 2015 vypočítaný ušlý zisk žalobcu vo výške 141.520,00 Eur a za obdobie január až apríl 2016 vo výške 254.929,00 Eur, celkovo 396.449,00 Eur.
16. Kontrolným znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 26.03.2018 (č. l. 545 a nasl.) vypracovaným Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva (ďalej aj "kontrolný znalecký posudok" a "STU") bol predmetný pozemok pri použití koeficientu Ks (koeficient všeobecnej situácie s hodnotou 1,00), koeficientu Kv (koeficient intenzity využitia s hodnotou 0,70), koeficientu Kd (koeficient dopravných vzťahov s hodnotou 1,00), koeficientu Kf (koeficient funkčného využitia územia s hodnotou 1,10), koeficientu Ki (koeficient technickej infraštruktúry pozemku s hodnotou 1,45), koeficientu Kz (koeficient povyšujúcich faktorov s hodnotu 1,25) a koeficientu Kr (koeficient redukujúcich faktorov s hodnotou 0,80) ohodnotený porovnávacou metódou na 714.000,00 Eur a metódou polohovej diferenciácie na 650.000,00 Eur.
17. Znalec P.. O. Z., podľa príslušných zákonných ustanovení oprávnený podať žiadané vysvetlenia ku kontrolnému znaleckému posudku na pojednávaní dňa 13.02.2019 na otázku žalobcu aké ochranné pásmo zaťažovalo ohodnocovanú nehnuteľnosť v čase, ku ktorému bola ohodnocovaná, keďže na strane 5 znaleckého posudku je citované vyjadrenie mesta Nitra a následne znalec uvádza, že z uvedeného vyplýva, že do ohodnocovanej parcely bude zasahovať ochranné pásmo cesty prvej triedy, a síce či vôbec toto ochranné pásmo existovalo ku dňu posudzovania hodnoty a či vôbec znalec môže ohodnotiť nehnuteľnosť s faktorom, ktorý ešte nenastal a je ešte otázne, či nastane, znalec odpovedal áno, s takýmto ochranným pásmom sa musí pri stanovení všeobecnej hodnoty uvažovať. Podrobnosti sú vysvetlené v samotnom znaleckom posudku. Znalec ďalej uviedol, že k rozhodnému dátumu, ku ktorému je vypracovaný znalecký posudok nie je presne známa časť pozemku znehodnotená týmto pásmom, preto bol odhadom stanovený redukujúci koeficient. Na ďalšiu otázku znalec uviedol, že so skutočnosťou, že z ochranného pásma môže byť poskytnutá aj výnimka, neuvažoval. Znalecký ústav trvá na znení znaleckého posudku a jeho záveroch. Koeficienty boli použité v zmysle platnej právnej
úpravy a znalec trvá na tom, ako boli použité pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec taktiež doručil súdu písomné odpovede na otázky (č. l. 677-680) v ktorých odpovedal na otázky žalobcu.
18. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.04.2017 (č. l. 396) uviedol, že nakoľko samotné vyvlastnenie nehnuteľnosti (vyvlastňovacie konanie) nie je protiprávnym konaním ani nesprávnym úradným postupom, nemožno ujmu spôsobenú odňatím vlastníckeho práva subsumovať pod škodu v zmysle Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka. Jedná sa však o ujmu, ktorá bola spôsobená vyvlastnenému v dôsledku úradného postupu (vyvlastňovanie) a má byť zohľadnená vo výške náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť. Ak táto ujma nie je zohľadnená vo výške poskytnutej náhrady, tak táto náhrada nie je primeraná a jej výška je určená v rozpore so zákonom. Znalecký posudok žalovaného č. XXX/XXXX bol vypracovaný dňa 13.07.2015, teda viac ako 5 mesiacov pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Tento znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky zo dňa 10.07.2015, čo znamená, že znalec za 3 kalendárne dni posúdil trhovú cenu viac ako 900 pozemkov. Znalec navyše nepochopiteľne konštatuje, že dňa 16.06.2015 vykonal obhliadku, teda obhliadku vykonal 24 dní pred obdržaním objednávky na vypracovanie posudku. Tento znalecký posudok jednotne pre všetkých viac ako 900 nehnuteľnosti bez ohľadu na ich skutočnú vybavenosť, umiestnenie, reálne možnosti využitia a ťarchy jednotne určil, že sú prevažne užívané na poľnohospodárske účely, sú stredne vybavené, nevyskytuje sa pri nich možnosť zlepšenia využívania a sú zaťažené právom tretích osôb. Nehnuteľnosť žalobcu sa ale nachádzala medzi už existujúcou zástavbou priemyselných objektov, vedľa vybudovanej verejnej asfaltovej komunikácie, možno ju bezprostredne napojiť na existujúci vodovod, kanalizáciu, plyn, elektrinu aj telefónnu sieť, možno ju využívať na priemyselnú výstavbu a nie je zaťažená vecným bremenom. Predmetný posudok iba spriemeroval vlastnosti a hodnotu viac ako 900 rôznorodých nehnuteľností a nestanovil hodnotu konkrétnej vyvlastnenej nehnuteľnosti s ohľadom na jej konkrétne vlastnosti. Čo sa týka uplatnenej ujmy, tak tá je v výške 51.611,89 Eur. Chybou v počítaní bola v žalobe a ostatných vyjadreniach uvedená ujma vo výške 52.151,89 Eur. Žalobca v konaní preukázal, že v súvislosti s vyvlastnenou nehnuteľnosťou účelne vynaložil náklady, ktoré mali poslúžiť na rozšírenie jeho priemyselnej produkcie na tejto nehnuteľnosti. Z povahy týchto nákladov vyplýva, že došlo k zmareniu ich využitia, nakoľko geodetickú dokumentáciu, geologický prieskum a architektonickú štúdiu nie je možné využiť pre inú nehnuteľnosť. Zadosťučinenie vo výške 100.000,00 Eur je uplatňované ako súčasť primeranej náhrady za vyvlastnenie aj napriek tomu, že znaleckým posudkom bol ušlý zisk žalobcu vypočítaný na takmer 400.000,00 Eur. Žalobca tak požaduje túto náhradu v nižšej výške, akoby mu vzhľadom na záver znaleckého posudku patrila. Žalovaný nárok teda pozostáva z rozdielu medzi priznanou náhradou vo výške 377.415,30 Eur a trhovou cenou nehnuteľnosti vo výške 1.100.000,00 Eur, teda požadovaných 722.584,70 Eur. Ujma pozostáva z úrokov vo výške 41.831,89 Eur, vyhotovenia geodetickej dokumentácie vo výške 600,00 Eur, vyhotovenia geologického prieskumu vo výške 4.320,00 Eur a vyhotovenia architektonickej štúdie vo výške 5.400,00 Eur, teda celkovo ujma vo výške 52.151,89 Eur. Ušlý zisk je vo výške 100.000,00 Eur.
19. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu pred súdom na pojednávaní dňa 03.05.2017 uviedol, že pre absolútne odstránenie nezrovnalosti uvádza, že nárok ako taký sa opiera výlučne o § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. a celá žalovaná suma tvorí vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Vyčíslenie takejto náhrady je možné len po zvážení a zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností. Prvou časťou, ktorej sa náhrada skladá je matematické vyjadrenie ceny pozemku stanovenej znaleckými posudkami a náhradou, ktorú za vyvlastnenie už žalobca dostal. Ide o sumu 722.584,70 Eur. Vyššia náhrada by však okrem matematického vyčíslenia rozdielu ceny nehnuteľnosti mala obsahovať aj iné zložky. Nález Ústavného súdu SR S.. Ú. XX/XXXX jasne hovorí, že ak má byť náhrada primeraná musí byť v takej výške, aby mohla zásadne vyvážiť ujmu ktorá odňatím vznikla. Pričom z odôvodnenia nálezu jednoznačne vyplýva, že takáto ujma je určená aj inými okolnosťami. Napríklad v prípade vyvlastnenia nehnuteľnosti fyzickej osobe aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva prináleží náhrada za citovú ujmu v prípade, že dlhodobo užíval nehnuteľnosť, ktorá mu bola vyvlastnená. V tomto prípade sa nehovorí o citovej ujme, jedná sa o podnikateľský subjekt a preto ďalšie zložky, ktoré tvoria "vyššiu náhradu" sú kvantifikované buď ako priama škoda, ktorá vyvlastnením vznikla, resp. ako ušlý zisk, ktorý rovnako nastal z dôvodu vyvlastnenia. Priama škoda je uvedená najmä ako úroky hradené žalobcom v súvislosti s úverom poskytnutím na získanie vyvlastnenej nehnuteľnosti od mesta Nitra a platby za ďalšie práce súvisiace s jeho podnikateľským zámerom. Vyššia náhrada zároveň obsahuje zložku 100.000,00 Eur, čo v princípe tvorí symbolický nárok, ktorý iba čiastočne pokrýva ušlý zisk žalobcu, ktorý mu vznikol v súvislosti s vyvlastnením. Súčet všetkých týchto položiek môže tvoriť sumu, ktorá bude v konečnom dôsledku predstavovať náhradu, ktorá by tak, ako to má na mysli spomenutý nález Ústavného súdu
SR, mohla byť primeraná a mohla zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla. Žalobca si však v tomto konaní neuplatňuje náhradu škody a preto ani nebude dokazovať splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Jednotlivé časti, ktoré sú kvantifikované ako priama škoda alebo ušlý zisk, sú iba súčasťou jedného jediného nároku, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Ide o nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie.
20. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu pred súdom na pojednávaní dňa 27.03.2019 záverečnou rečou uviedol, že je pravdou, že na pojednávaní dňa 13.02.2019 bol vypočutý znalec - zástupca STU, ktorý bol konfrontovaný s otázkami žalobcu, rovnako je pravdou, že žalobca navrhoval doplnenie tohto posudku a rovnako je pravdou, že súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Žalobca je však presvedčený, že stranám sporu vzhľadom na skutočnosť, že zo strany súdu konanie nebolo skoncentrované, dokazovanie nebolo ukončené, nič nebráni v tom, aby až dovtedy, pokiaľ súd dokazovanie svojim uznesením neskončí, mohli strany sporu predkladať ďalšie svoje dôkazy tak, ako sa tomu stalo pred dnešným (27.03.2019) pojednávaním - konkrétne Znalecký posudok, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. XX/XXXX zo dňa 26.03.2019. Ide o posudok, ktorý zásadným spôsobom pomenúva chyby a nesprávne metódy, ktoré pri vypracovaní predchádzajúceho znaleckého posudku urobili znalci STU. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vyčítal STU, že postupovala nesprávnym spôsobom, pokiaľ vypracovával znalecký posudok bez toho, aby si k nemu získala relevantné podklady. Znalecký ústav STU mal totižto možnosť prostredníctvom súdu si vyžiadať akékoľvek podklady zo zbierky listín príslušného katastra a argumentácia o tom, že pre využitie porovnávacej metódy nemá dostatok podkladov, sú absolútne neprijateľné. Čo sa koeficientov využitia pozemku týka, je žalobca presvedčený, že predmetný pozemok z hľadiska koeficientu využitia nemal byť zaradený do triedy 1, ktorá je používaná pre pozemky záhradkových osád, ale mal byť zaradený do triedy 3, ako nezastavaný pozemok plánovaný pre priemyselnú výstavbu. Rovnako koeficient použitý z titulu existencie ochranného pásma bol odhadovaný nepreskúmateľným spôsobom a odborne sa javí ako neprijateľný. V čase podania Znaleckého posudku STU Bratislava, bolo možné zistiť prostredníctvom aplikácií na internete, ktoré pozemky v záujmovom území boli predmetom kúpy, napríklad v rokoch 2011 až 2016 a platné a účinné zmluvy na tieto pozemky si mohla STU prostredníctvom súdu vyžiadať ako objektívne podklady pre využitie porovnávacej metódy. Z uvedených dôvodov je znalecký posudok STU absolútne nepoužiteľný a v tomto konaní diskvalifikovaný. V tomto konaní sa žalobca domáha zvýšenia náhrady za vyvlastnený pozemok. Už na začiatku konania predložil žalobca 2 znalecké posudky, konkrétne posudok č. 26/2015, kde bola hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu 49,70 Eur/m2 a posudok č. XX/XXXX, kde polohovou diferenciáciou bola stanovená hodnota nehnuteľnosti na sumu 49,48 Eur/m2 a porovnávacou metódou vo výške 50,27 Eur/m2. Z hľadiska judikatúry Najvyššieho súdu SR je totižto primeraná náhrada zisťovaná všetkými tromi rovnocennými metódami a analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Takto to uvádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX, ale obdobným spôsobom sa vyjadruje Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. XSžk/X/XXXX, resp. XXSžk/XX/XXXX. Pokiaľ teda súd neprijal predložený znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, tak žalobca poukazuje na dva citované znalecké posudky a na to, že aj metóda polohovej diferenciácie aj porovnávacia sú v nich obsiahnuté a preto ako jediné znalecké posudky môžu slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu. Na margo znaleckej ceny je potrebné uviesť, že v tejto lokalite bol vyhotovený napríklad znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.04.2015, vyhotovený Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva v cene 43,37 Eur/m2, a bol podkladom k tomu, aby sa štát na sume 42 Eur/m2 ako výške odplaty za vyvlastnenie dohodol s rímskokatolíckou cirkvou. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. XSžo/ XX/XXXX požaduje, aby ujma, ktorá vzniká odňatím veci bola zásadne vyvážená a v takom prípade je potrebné zohľadňovať skutočnú hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti v danom čase, čo je majetková ujma vlastníka, skutočnosť, že vlastník je pozbavený svojho práva proti svojej vôli a teda nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojim vlastníctvom a fakt, že vlastník má k predmetu svojho vlastníctva určitý emocionálny vzťah, ktorý je tiež potrebné skúmať a zohľadniť. Jedná sa o nemajetkovú ujmu a preto sa iba trhová cena javí ako náhrada nedostatočná. Európsky súd pre ľudské práva sa k veci vyjadruje rovnako, kedy v sporoch S. proti ČR alebo, D. Č. proti Poľsku vyslovil, že náhrada za vyvlastnenie musí nastoliť spravodlivú rovnováhu. Vzhľadom na uvedenú prax slovenských a Európskych súdov žalobca v konaní predkladal okrem dôkazov, ktoré sa týkajú samotnej všeobecnej hodnoty pozemkov aj ďalšie dôkazy ohľadne ujmy, ktorá mu vznikla, a síce výdavky vo výške 51.611,89 Eur, čo sú najmä úroky, ktorú musel zaplatiť banke za úver, ktorý použil za kúpu tohto pozemku. V spise je aj založený znalecký posudok č. X/XXXX, kde znalec stanovil výšku ujmy, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu, že nemohol rozvíjať svoju rozbehnutú podnikateľskú činnosť a podnikateľský zámer na tomto
pozemku na sumu 396.449,00 Eur. Pokiaľ súd odignoruje náklady, ktoré mal žalobca v súvislosti s kúpu v podobe úrokov alebo odignoruje ujmu, ktorá mu vznikla s náhlym zmarením podnikateľského zámeru, nebude takáto náhrada spĺňať atribúty, o ktorých hovorí Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, resp. Európsky súd pre ľudské práva.
21. Žalovaný v priebehu konania pridŕžajúc sa všetkých jeho doterajších vyjadrení k veci v rámci svojej procesnej obrany pred súdom na pojednávaní dňa 03.05.2017 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že z obsahu uplatneného nároku vyplýva, že žalobca si uplatňuje v zásade tri rôzne nároky. V prvom rade ide o nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie z titulu rozdielu vyplatenej náhrady za vyvlastnenie a všeobecnej hodnoty pozemku určenej v jednom zo znaleckých posudkov predložený žalobcom. Pokiaľ ide o druhý nárok, žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 51.611,89 Eur za vypracovanie geodetickej dokumentácie, geologického prieskumu, architektonickej štúdie a z titulu úrokov z bankového úveru, čo podľa obsahu predstavuje priamu škodu a pokiaľ ide o tretí nárok, žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy za zmarený podnikateľský zámer vo výške 100.000 Eur, čo podľa obsahu predstavuje de facto ušlý zisk. Minimálne pokiaľ ide o nároky na náhradu priamej škody a ušlého zisku, žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, predovšetkým s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré pre vznik nároku na náhradu škody vyžadujú existenciu porušenia povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Žalobca vo svojich podaniach žiadnym spôsobom netvrdí ani nepreukazuje porušenie povinnosti žalovaného. Žalovaný zdôrazňuje, že žiadnu zo svojich zákonných povinností v súvislosti s vyvlastnením pozemku žalobcu neporušil a preto z jeho konania ani nemohla vzniknúť zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorú prípadne žalobca mohol utrpieť.
22. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.03.2019 záverečnou rečou poukázal na zmätočnosť a neurčitosť žaloby, ktorá nebola odstránená ani napriek mnohým vyjadreniam žalobcu, keď ten žiada uhradiť okrem žalovanej sumy aj priame náklady, finančné zadosťučinenie, trovy konania atď. Iba vo všeobecnosti žalovaný uvádza, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady ani vo vzťahu k nároku na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie dotknutého pozemku a už vôbec nie zákonné predpoklady na akékoľvek ďalšie uplatňované nároky. Bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu vo vzťahu k uvedeným nárokom žalobca neuniesol napriek viac ako 3 roky trvajúcemu súdnemu sporu. Žalovaný je presvedčený o zákonnosti určenia náhrady za vyvlastnenie vo výške 17,21 Eur/m2 uvedené v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného spoločnosťou ÚEOS Komercia, a.s. a jej správnosti. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že náhrada za vyvlastnenie bola určená v zmysle § 4 a odsek 4 zákona č. 175/1999 Z. z.. Naopak, žalovaný spochybňuje znaleckú cenu určenú v znaleckých posudkoch predložených v tomto konaní žalobcom a to najmä z dôvodov uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2016 (č. l. 115). Na návrh žalobcu bol STU vyhotovený kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX tak, ako to nariadil súd. V tomto kontrolnom posudku znalecký ústav okrem toho, že určil všeobecnú hodnotu pozemku konštatoval, že je možné a bežné stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku aplikujúc výlučne polohovej diferenciácie a dokonca sa jedná o najpoužívanejšiu metódu. Znalecký ústav ďalej určil, že najvhodnejšou metódou na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného pozemku bola metóda polohovej diferenciácie. Z tohto vyplýva, že znalecký posudok žalovaného č. XXX/ XXXX vypracovaný pre účely vyvlastňovacieho konania netrpel žiadnymi vadami. Žalovaný zdôrazňuje, že kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný na návrh žalobcu. V súvislosti s týmto posudkom bolo žalobcovi na pojednávaní dňa 13.02.2019 umožnené vypočuť zástupcu znaleckého ústavu, čo žalobca využil a znalecký ústav zodpovedal na všetky otázky žalobcu. V súvislosti s návrhom na vykonanie dodatku ku kontrolnému znaleckému posudku, resp. vykonanie súkromného znaleckého posudku, ktoré žalobca navrhol vykonať na pojednávaní dňa 13.02.2019 žalovaný zdôrazňuje, že žaloba bola podaná dňa 08.02.2016 a žalobca mal viac ako 3 roky na prípravu a vyhotovovanie akýchkoľvek súkromných znaleckých posudkov. Pri príprave kontrolného znaleckého posudku mal žalobca dostatok priestoru a času na kladenie akýchkoľvek relevantných otázok znaleckému ústavu a tiež na doručenie akýchkoľvek dokladov a dôkazov do súdneho spisu, s ktorými by sa musel znalecký ústav zaoberať. Žalovaný žiada súd, aby neprihliadal na akékoľvek súkromné znalecké posudky doručené žalobcom po 13.02.2019 a to z dôvodu, že žalobca zjavne neuplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, hoci mu v tom nebránila žiadna objektívna prekážka. Naopak, žalobca uplatnil prostriedky procesného útoku a obrany až po tom, čo bol po dlhých mesiacoch vypracovaný kontrolný znalecký posudok, z čoho je zrejmé, že žalobca tak učinil iba z dôvodu subjektívnej nespokojnosti s týmto kontrolným znaleckým posudkom. Žalobca je predsa tou procesnou stranou, ktorá má povinnosť predkladať dôkazy a vyjadrenia bez zbytočného odkladu tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní v snahe
o čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci samej. Konanie žalobcu v tomto súdnom spore v súvislosti s navrhovaním a predkladaním dôkazov a v súvislosti s vypracovaním kontrolného znaleckého posudku musí byť teda aj z tohto pohľadu vykladané na ťarchu žalobcu. Súkromný znalecký posudok predložený dňa 27.03.2019 je omeškaný procesný úkon žalobcu.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
23. Podľa čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
24. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.
25. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
26. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").
27. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.
28. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.
29. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.
30. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
31. Podľa § 2 písm. g) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. 492/2004 Z. z., všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
33. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
34. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
35. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku vo výške 722.584,70 Eur (rozdiel medzi hodnotou 1.100.000,00 Eur vyjadrenou v znaleckom posudku č. XX/XXXX a hodnotou 377.415,30 Eur vyjadrenou v znaleckom posudku č. XXX/XXXX). Žalobca ďalej požadoval ako súčasť náhrady za vyvlastnenie aj ušlý zisk vo výške 100.000,00 Eur (vyplývajúci zo znaleckého posudku č. X/XXXX), ako aj náklady vo výške 52.151,89 Eur (zaplatené úroky z úveru vo výške 41.831,89 Eur, náklady za vyhotovenie geodetickej dokumentácie vo výške 600,00 Eur, geologického prieskumu vo výške 4.320,00 Eur a architektonickej štúdie vo výške 5.400,00 Eur). Tu je potrebné podotknúť, že žalobca ohľadom spomenutej "ujmy" počas celého konania neodstránil rozpor, resp. tento rozpor sám vytvoril, keď v žalobe požadoval túto ujmu vo výške 52.151,89 Eur, pričom vo svojej replike (č. l. 148) už požadoval 52.446,68 Eur (zmena v položke úrokov na 42.126,68 Eur) a následne v ďalšom svojom vyjadrení (č. l. 403) požadoval 51.611,89 Eur. V tom istom vyjadrení (č. l. 405) na záver už ale žiadal 52.151,89 Eur (úrok vo výške 41.831,89 Eur). V záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa 27.03.2019 zase žiadal ujmu vo výške 51.611,89 Eur.
36. Sporným v tomto civilnom konaní nebolo zákonné vyvlastnenie pozemku žalobcu v prospech žalovaného a ani žalovaným priznaná náhrada za tento pozemok vo výške 377.415,30 Eur pred správnym orgánom. Naopak sporným v tomto civilnom konaní bola žalobcom požadovaná vyššia náhrada za vyvlastnenie predstavujúca rozdiel medzi spomenutou sumou vo výške 377.415,30 Eur a hodnotou pozemku podľa ním predložených znaleckých posudkov (1.100.000,00 Eur, resp. 1.090.000,00 Eur). Sporným taktiež bola aj žalobcom uplatnená náhrada za škodu a ušlý zisk (položky uvedené v predchádzajúcom bode ako "ujma") prezentovaná ako vyššia náhrada za vyvlastnenie.
37. Prvou spornou skutočnosťou, s ktorou sa súd vysporiadal je predmetný rozdiel medzi znaleckými posudkami, tvoriaci žalovanú istinu vo výške 722.584,70 Eur. V tomto smere bolo taktiež potrebné zadefinovať pojem obsiahnutý v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., a síce "náhrada za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku".
38. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným predpisom (lex specialis), čo nakoniec vyplýva aj z § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon č. 175/1999 Z. z. v § 4a ods. 4 ukladá príslušnému orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Uvedený záver podporuje judikatúra Najvyššieho súdu SR, ako napr. rozsudky sp. zn. XXSžrk/X/XXXX, sp. zn. XSžk/X/XXXX alebo sp. zn. XXSžk/XX/ XXXX. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XSžo/XX/XXXX (ale aj sp. zn. XXSžrk/X/ XXXX alebo sp. zn. XSžo/XX/XXXX, resp. sp. zn. XSžo/XX/XXXX) stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie
chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za 1 m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g) Vyhlášky č. 492/2004 Z. z.).
39. Žalobca odvodzoval svoj nárok od znaleckých posudkov č. XX/XXXX B. Č.. XX/XXXX, podľa ktorých bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti vyššia ako podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Súd sa však k uvedeným trom znaleckým posudkom neprikláňa a nepovažuje ich za objektívne v zmysle ich presvedčivosti. Pri hodnotení znaleckého posudku, hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom. Výsledky znaleckého dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Pri hodnotení posudku súd musí skúmať či bol tento úkon prevedený riadne, či znalec dodržal uložené zadanie, odpovedal na uložené otázky, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, resp. skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov.
40. Znalecký posudok UEOS - Komercia, a.s. č. XXX/XXXX (č. l. 223) vypracovaný vo vyvlastňovacom konaní súd nepovažuje za presvedčivý, a to z dôvodu, že tento nebol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., keďže v ňom za použitia metódy polohovej diferenciácie chýba analýza porovnateľných kúp, tak ako to vyžaduje konštantná judikatúra a výklad uvedený vyššie. Je potrebné tiež uviesť, že tento posudok nevykazuje súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, či už v tomto civilnom konaní alebo v početných správnych konaniach týkajúcich sa vyvlastnených pozemkov v Nitre v prospech žalovaného, kde mu tieto vady boli taktiež vytknuté a ktorých účastníkom bol taktiež žalovaný. Tento posudok, a to je potrebné zdôrazniť, veľmi vágne iba jednou metódou ohodnotil celú lokalitu, kde v tom čase mala stáť významná investícia, kvôli ktorej boli tieto pozemky v prospech žalovaného vyvlastňované. Z predmetného posudku nevyplýva zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda). Taktiež rozsah koeficientov nie je riadne odôvodnený, pričom ich rozsah je v rovnakej miere aplikovaný na všetky (rádovo stovky) pozemky, bez ďalšieho skúmania ich možných odlišností. Ide tak o nepresvedčivý posudok, ktorého závery nie sú presvedčivo doložené a odôvodnené. To isté však platí aj na oba súkromné znalecké posudky č. XX/ XXXX a č. XX/XXXX, ktoré súdu predložil žalobca, a od ktorých odvodzoval svoj nárok.
41. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX (č. l. 32) tiež nevyplýva, že cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie, zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone a zákone č. 175/1999 Z. z. a uvedené vyššie (to platí aj pre posudok č. XXX/XXXX). Súd z tohto znaleckého posudku vypracovaného znalcom P.. E. U. zistil, že cena vyvlastňovaného pozemku vychádzala iba z metódy polohovej diferenciácie. Posudok tak pracuje iba s jednou metódou, čo je v rozpore s prejudikovaným a vyššie uvedeným záverom, že primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami (pokiaľ porovnanie výnosovou metódou nie je možné, znalec uvedie dôvody prečo tomu tak je a nehnuteľnosť ohodnotí zvyšnými dvomi metódami). Obsahom predmetného posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemku v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon a judikatúra. Analýza stanovenia všeobecnej hodnoty a s tým spojené hodnotenie koeficientmi je taktiež veľmi stručné a v porovnaní s kontrolným znaleckým posudkom nepresvedčivo odôvodnené. Uvedené hodnoty týchto koeficientov neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré im boli znalcom priradené.
42. Znalecký posudok č. XX/XXXX (č. l. 40) vypracovaný P.. O. D., síce obsahuje obe metódy (porovnávaciu a polohovej diferenciácie), avšak je potrebné uviesť, že tento posudok ohodnocoval pozemok ku dňu 22.01.2016, pričom pozemok bol vyvlastnený dňa 10.12.2015. Taktiež koeficienty a ich hodnotenie je stručnejšie a v nesúlade a kontraste s rozsiahlejším odôvodnením kontrolného znaleckého posudku, ako aj zisteným skutkovým stavom.
43. Vzhľadom na uvedené závery týkajúce sa spomenutých posudkov, súd považuje kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX (č. l. 545) vypracovaný STU v Bratislave, Ústavom súdneho znalectva, za najobjektívnejší a najpresvedčivejší. Znalecký ústav podrobne uviedol a vysvetlil použitie metód stanovenia všeobecnej hodnoty. Použité koeficienty a ich hodnoty sú náležite odôvodnené (prečo
je ten - ktorý koeficient ako ohodnotený). Zároveň v tomto posudku použil obidve metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty vyžadované zákonom a judikatúrou (nepoužitie tretej metódy je taktiež odôvodnené). Na druhej strane, pri hodnotení posudkov, žalobcom predložené posudky č. XX/XXXX B. Č.. XX/XXXX, ako už súd spomenul vyššie, nie sú presvedčivé a navyše pracujú iba s jednou metódou (č. XX/XXXX). To isté platí aj na posudok č. XXX/XXXX od žalovaného. Ak znalecký ústav ohodnotil pozemok porovnávacou metódou na 714.000,00 Eur a metódou polohovej diferenciácie na 650.000,00 Eur, v zmysle vyššie uvedených zásad a judikatúry, keďže na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa zákona č. 175/1999 Z. z. v nadväznosti na stavebný zákon je potrebné považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite a nie len cenu určenú z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná, a teda primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami (samozrejme, ak je to možné), súd ustálil výslednú všeobecnú hodnotu vyvlastneného pozemku ako priemer týchto dvoch súm vyplývajúcich z tohto jedného kontrolného posudku, a teda vo výške 682.000,00 Eur. Takýto postup je podľa názoru súdu najobjektívnejší, rešpektujúci vyššie uvedené zásady.
44. Na odôvodnenie presvedčivosti uvedených záverov v nadväznosti na zistený skutkový stav a nakoľko sa jedná výslovne o odbornú problematiku, súd poukazuje aj na písomné odpovede (č. l. 677) a výsluch predvolaného znalca, ktorý v plnom rozsahu zodpovedal otázky žalobcu a ozrejmil daný stav, problematiku, použitie príslušných koeficientov a domnievané nezrovnalosti, ktoré žalobca žiadal preveriť a odstrániť. Súd, ako je už uvedené vyššie, nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom. Súd však výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Pri porovnaní odôvodnenia, presvedčivosti a logickosti záverov všetkých znaleckých posudkov predložených v konaní, je tak dôvodný záver, že práve kontrolný znalecký posudok vyznieva zo všetkých najpresvedčivejšie a najobjektívnejšie, a to aj s poukazom na zistený skutkový stav. S daným záverom v plnom rozsahu koreluje aj žalobcom predložená kúpna zmluva (č. l. 216) uzatvorená medzi Rímskokatolíckou cirkvou a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o., kedy predávaný pozemok v k. ú. Z. bol v hodnote 35,00 Eur/m2. Ide o dôkaz predložený samotným žalobcom na predbežnom prejednaní dňa 24.02.2017. Žalobca totiž v konaní opakovane dôvodil aj inými kúpnymi zmluvami uzatvorenými pri vyvlastňovaní pozemkov v Nitre, ktorými chcel preukázať vyššiu hodnotu svojho vyvlastneného pozemku. resp. nesprávnosť posudku č. XXX/XXXX a č. XX/XXXX. Pokiaľ závery kontrolného znaleckého posudku ustálili hodnotu pozemku na cca 29,65 až 31,10 Eur/m2, a žalobcom predložená zmluva, ktorou chcel podporiť svoju argumentáciu ohľadom vyšších súm za m2, ohodnotila podobný pozemok na 35,00 Eur/m2 (čl. II zmluvy), je podľa názoru súdu daná objektívna hodnota pozemku tak, ako ju znalecký ústav vo svojom posudku ohodnotil. Súdom ustálených 682.000,00 Eur totiž predstavuje 31,10 Eur/m2. Táto výsledná suma je výsledkom prieniku medzi dvoma metódami (tretia v danom prípade nebola možná). To znamená, že súd nepracoval iba s jednou metódou ako to navrhovali ostatné znalecké posudky. Aj tu sa však závery posudkov líšili, kedy každý posudok navrhoval inú metódu ako najvhodnejšiu (platí aj pre nižšie spomenutý súkromný posudok č. XX/XXXX).
45. Žalobca na podporu svojich tvrdení a na vyvrátenie záverov kontrolného znaleckého posudku súdu dňa 27.03.2019 predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 26.03.2019 (č. l. 736 a nasl.). Tento posudok ohodnotil pozemok metódou polohovej diferenciácie na 940.000,00 Eur a porovnávacou metódou na 951.100,00 Eur. Súd k tomuto posudku uvádza, že žalobca na pojednávaní dňa 13.02.2019 navrhol vypracovanie dodatku ku kontrolnému znaleckému posudku, prípadne vypracovanie ďalšieho súkromného znaleckého posudku, čo súd zamietol. Žalobca aj napriek tomu na ďalšom pojednávaní dňa 27.03.2019 predložil súdu vypracovaný súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX. Ak súd takýto návrh na dokazovanie zamietol, nie je možné s takto predloženým posudkom pracovať a považovať ho za v konaní riadne predložený dôkaz. Argumentácia žalobcu, že "konanie nebolo skoncentrované, dokazovanie nebolo ukončené, nič nebráni v tom, aby až dovtedy, pokiaľ súd dokazovanie svojim uznesením neskončí, mohli strany sporu predkladať ďalšie svoje dôkazy" je v tomto smere nedôvodná. Súd zdôrazňuje, že takýto návrh na pojednávaní dňa 13.02.2019 zamietol. V naznačenom smere je taktiež potrebné pripomenúť § 185 ods. 1 CSP, čo znamená, že súd na predmetnom pojednávaní už disponoval dostatočným počtom dôkazov a ustáleným skutkovým stavom a preto nevidel potrebu predkladať nové dôkazy smerom, ktorý navrhol žalobca. Nejedná sa o koncentráciu, ako to dôvodil žalobca. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Súd rozhoduje, ktorý dôkaz vykoná. V civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 a § 191 CSP), a teda závisí od úvahy súdu, či žalobca
poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok. Táto zásada v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Znalec, ktorý bol oprávnený podať výklad ku kontrolnému znaleckému posudku, bol na pojednávaní dňa 13.02.2019 riadne vypočutý, pričom odpovedal aj na otázky žalobcu. Tento znalec taktiež na tomto pojednávaní doložil svoje písomné odpovede aj na ďalšie otázky žalobcu (č. l. 677). Podľa názoru súdu (ktorý je taktiež ako žalobca nepríslušný vyjadrovať sa k odborným záverom posudkov) táto ústna a písomná výpoveď odstránila akékoľvek pochybnosti o nezaujatosti a neodbornosti, ako to žalobca na margo tohto kontrolného posudku tvrdil. Je neprípustné aby žalobca, čo sa týka ohodnocovania nehnuteľností ako laik, rozporoval príslušné koeficienty a závery posudku a odkazoval na závery svojich súkromných posudkov. Z vykonaného dokazovania a vyššie uvedených záverov vyplýva práve presný opak. Žalobcom predložené posudky nedisponujú takou mierou odôvodnenia a presvedčivosti, ako predmetný kontrolný posudok, a to navyše aj s poukazom na dodatočné odpovede znalca. Ide navyše o kontrolný znalecký posudok, ktorý navrhol sám žalobca. Je taktiež potrebné dôrazne pripomenúť, že predmetný kontrolný znalecký posudok bol žalobcovi doručený dňa 06.08.2018 (č. l. 617), pričom pojednávanie, na ktorom rozporoval tento posudok sa konalo až dňa 13.02.2019 a súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX, aj napriek zamietnutiu tohto dôkazu súdom, predložil až na ďalšom pojednávaní dňa 27.03.2019. Je tak zjavný dostatočný časový priestor pre nespokojnú stranu predložiť v konaní súkromný posudok, ktorým plánovala kontrovať kontrolnému posudku.
46. Ak žalobca ako dominus litis (pán sporu) požadoval vyššiu náhradu ako vyplývalo zo zisteného skutkového stavu a kontrolného znaleckého posudku bol povinný včas predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporili. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobcu ohladom jeho dokazneho bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Uvedené nemôže za stranu suplovať súd. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať. Musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. To však v tomto smere žalobca nesplnil. Žalobca je v konaní zastúpení dvoma právnymi zástupcami, čo podľa čl. 11 ods. 3 CSP znamená, že títo sú povinní konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Konanie, resp. postup žalobcu, kedy od augusta 2018 disponoval kontrolným znaleckým posudkom, z ktorého závermi očividne už vtedy nesúhlasil, a tento rozporoval navrhovaním ďalších dôkazov až po pol roku (február a marec 2019), nemožno považovať za zlý procesný postup súdu ohľadom dokazovania či zamietnutia ďalších návrhov na dokazovanie. Žalobca je povinný riadne a včas predložiť súdu tie dôkazy, od ktorých odvodzuje svoj nárok, čo však v tomto smere nesplnil. Žalobca tak následne postupoval v príkrom rozpore s vyhláseným uznesením súdu, keď ten jeho ďalšie návrhy zamietol. Keď súd tieto návrhy žalobcu na ďalšie dokazovanie na tomto pojednávaní zamietol, disponoval už pevne zisteným skutkovým stavom, z ktorého je možné spravodlivo a objektívne rozhodnúť a súd tak aj učinil. Ide len o subjektívnu nespokojnosť žalobcu s výsledkami riadne a obsiahlo vykonaného dokazovania. Súd aj nad rámec uvedeného uvádza, že sa oboznámil aj s obsahom súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX. K bodu 3. tohto posudku - Analýza k znaleckému posudku č. XX/XXXX (kontrolný znalecký posudok), čo je okrem samotného ohodnotenia pozemku najvýznamnejšia časť posudku, súd uvádza, že tento posudok nevyvrátil závery kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX. Súkromný znalecký posudok v tejto časti má za to, že vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. je porovnávacia metóda na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov uvedená ako prvá a teda aj ako primárna z uvedených metód. K tejto časti argumentácie posudku súd uvádza, že pri stanovení hodnoty pozemku použil obe metódy, čo je zrejmé zo znenia právnej úpravy, ako aj ustálenej judikatúry (bod. 38 rozsudku). Táto argumentácia nie je spôsobilá vyvolať zamýšľanú zmenu. K odpovedi na otázku 3 súd iba v krátkosti uvádza, že sa jedná o citáciu z judikatúry ohľadne zásad pri hodnotení nehnuteľností. Súdu je tento teoretický výklad známy, je navyše uvedený v bode 38., čo v konečnom dôsledku znamená, že pri zohľadňovaní výslednej hodnoty nehnuteľnosti bol použitý, nakoľko súd použil obe dostupné metódy na ustálenie tejto hodnoty. Ďalšie odpovede sú iba vo všeobecnej rovine, či skôr teoretizovaní o vhodnom pojme "trhová hodnota" a "všeobecná hodnota" a opätovne vsunuté do spomenutého a už použitého teoretického výkladu. To isté platí aj o stanovisku ohľadne použitých koeficientov, kde sa uvádza, že závery kontrolného posudku sú v časti aplikácie toho - ktorého koeficientu odborne neprijateľné. V akom smere a prečo sa však už ďalej neuvádza. Záverom možno uviesť, že
ak by aj súd pripustil a vykonal tento dôkaz, čo ale nie je možné, nakoľko tento dôkaz, resp. návrh naň riadne zamietol, tak je aj tak argumentácia ohľadom rozporuplnosti kontrolného znaleckého posudku nedôvodná a nevyargumentovaná.
47. Žalobca v konaní ďalej požadoval aj (ako súčasť náhrady za vyvlastnenie) ušlý zisk vo výške 100.000,00 Eur a náklady vo výške 52.151,89 Eur (zaplatené úroky z úveru vo výške 41.831,89 Eur, náklady za vyhotovenie geodetickej dokumentácie vo výške 600,00 Eur, geologického prieskumu vo výške 4.320,00 Eur a architektonickej štúdie vo výške 5.400,00 Eur). Aj keď žalobca počas konania tento nárok opakovane neprehľadne a najmä mätúco menil, súd považuje práve sumu vo výške 52.151,89 Eur ako žalobcom požadovanú, nakoľko v konaní nedošlo k žiadnemu späťvzatiu alebo zmene žaloby a túto sumu žalobca výslovne uviedol v žalobe ako meritum veci. Vzhľadom na uvedené súd nepovažuje sumy (jej obmeny) uvedené na č. l. 148 vo výške 52.446,68 Eur a na č. l. 403 a v záverečnej reči vo výške 51.611,89 Eur, za relevantné.
48. Aj keď žalobca považoval uvedené položky ako súčasť náhrady za vyvlastnenie, súd podľa zásady iura novit curia posúdil tieto nároky ako škodu a ušlý zisk. Nie je podstatné ako uplatnený nárok vidí strana, ale ako tento nárok, s poukazom na vykonané dokazovanie, posúdi súd. Ide o aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Súd z riadne zisteného skutkového stavu posúdil tieto nároky podľa § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené tieto predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže existenciu čo i len jedného z týchto predpokladov, nemôže byť v konaní úspešný.
49. Keďže základom prejednávaného sporu, a tým i uplatneného nároku je vyvlastnenie pozemku žalobcu podľa zákona č. 175/1999 Z. z., nie je splnený prvý predpoklad - porušenie právnej povinnosti (konanie contra legem). Vyvlastňovacie konanie bolo vedené v súlade so zákonom, čo strany napokon ani nerozporovali. To znamená, že nárok uvedený v bode 47. je bez zákonného základu, a teda nedôvodný.
50. Žalobca v konaní argumentoval, že rozhodnutím žalovaného o vyvlastnení mu vznikla škoda (bolo mu zabránené realizovať svoj podnikateľský zámer). Toto tvrdenie je ale nepravdivé, nakoľko žalovaný žiadne rozhodnutie o vyvlastnení nevydal. Rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra v prospech žalovaného. Žalobca bol nespokojný s výškou náhrady, ktorá mu bola týmto právoplatným rozhodnutím priznaná a preto sa obrátil na civilný súd, čo značí správny postup, tak ako to má na mysli § 4a ods. 4 citovaného zákona. Účelom tohto ustanovenia je prejednanie výšky náhrady pred civilným súdom, aby nedochádzalo k "predlžovaniu a zdržiavaniu" správneho konania. Je tak zrejmé, že sa nejedná o protiprávne konanie Okresného úradu a tobôž nie žalovaného. V konaní navyše ani nebola sporná zákonnosť vyvlastňovacieho konania ale "iba" výška náhrady. V tomto smere nie sú navyše splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca odôvodnenosť položky 10.320,00 Eur (5.400,00 + 4.320,00 + 600,00) preukazoval faktúrami (č. l. 52, 78 a 81). Tu je potrebné uviesť, že samotné predloženie faktúry nemožno považovať za riadne preukázané vyplatenie týchto súm, a teda vznik škody. Samotná faktúra bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že žalobca aj reálne tieto položky dodávateľovi zaplatil. Na tomto závere nič nemení ani okopírovaný a nečitateľný podpis na jednej faktúre s poznámkou "zaplatené". Žalobca ako právnická osoba, ak chcel riadne preukázať tieto náklady, bol povinný predložiť aspoň evidenciu v účtovníctve. Bez ohľadu na uvedené, ani v tomto prípade nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Súd v tomto smere nenašiel konanie contra legem, príčinnú súvislosť a ani zavinenie žalovaného a ani vznik škody.
51. Čo sa týka ušlého zisku, tak tu platia závery ohľadom nepreukázania jednotlivých predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu obdobne. Tento nárok, resp. jeho výška je aj napriek znaleckému posudku doslova strelená od brucha vo výške 100.000,00 Eur. Tento posudok vypočítal ušlý zisk za obdobie roka 2015 vo výške 141.520,00 Eur a za obdobie január až apríl 2016 vo výške 254.929,00 Eur, teda celkovo 396.449,00 Eur. Rozhodnutie o vyvlastnení je zo dňa 10.12.2015. Odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, žalobca vôbec nešpecifikoval za aké obdobie má byť ušlý zisk vo výške 100.000,00 Eur. Žalobca v tomto smere iba uviedol, že požaduje
túto náhradu v nižšej výške, ako mu na základe znaleckého posudku patrí. Podľa žalobcu navyše raz ide o zadosťučinenie a raz o ušlý zisk ako súčasť vyššej náhrady.
52. Len na okraj je potrebné uviesť, že žalobca v konaní opakovane označoval tieto nároky ako škoda a ušlý zisk. Je tak zrejmé, že ani sám nemá vedomosť aké nároky požaduje, a to s poukazom na rozporuplnú argumentáciu ohľadom škody, jej súčasti náhrady za vyvlastnenie, ich samotnej výšky ako aj výšky ušlého zisku. Žalobca v žalobe požadoval 100.000,00 Eur ako úšlý zisk, ale počas konania opakovane dôvodil výškou 396,449,00 Eur. Tu ale platí záver uvedený v bode 47 tohto rozsudku, a síce súd považuje práve sumu 100.000,00 Eur za meritum veci, nakoľko v tejto časti v konaní nedošlo ku zmene petitu.
53. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia ESĽP a Ústavného súdu SR, podľa ktorých náhrada za vyvlastnenie musí nastoliť spravodlivú rovnováhu, resp. musí byť v takej výške, aby mohla zásadne vyvážiť ujmu ktorá odňatím vznikla, tak práve súdom ustálená hodnota pozemku na 682.000,00 Eur zásadne vyvažuje ujmu žalobcu, ktorá mu odňatím tohto pozemku vznikla. Ak žalobca nadobudol pozemok za 645.794,64 Eur, ide o náhradu, ktorá nastoľuje spravodlivú rovnováhu, tak ako to v konaní napokon dôvodil aj sám žalobca (ten tvrdil, že "majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním"). Súdom priznaná suma spolu so sumou priznanou úradom predstavuje dostatočnú hodnotu na vyváženie majetkovej straty, ktorú žalobca vyvlastnením pozemku utrpel. Pokiaľ zohľadníme vyššie citované tvrdenie žalobcu a napokon aj ním spomenutý nález Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že "ochrana vlastníckeho práva nezahrnuje aj právo na získanie majetku, a preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena (hodnota) veci", a teda primeraná náhrada za vyvlastnený majetok nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu "trhovej ceny" predmetu vyvlastnenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny, je uvedený záver súdu ohľadom hodnoty nehnuteľnosti vo výške 682.000,00 Eur objektívny, spravodlivý a najmä nepopierajúci práva žalobcu a v konečnom dôsledku ani žalovaného, nakoľko vyplýva z riadne zisteného skutkového stavu. Ide o sumu predstavujúcu náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku, tak ako to predpokladá príslušný zákon s judikatúrou.
54. K žalobcom uvedeným rozhodnutiam súd k záveru ešte uvádza, že tieto sa týkajú fyzických osôb a nemajetkovej (teda citovej) ujmy pri vyvlastňovaní ich pozemkov. Ide o neaplikovateľné prípady na prejednávanú vec, nakoľko žalobca je právnická osoba, kde o nemajetkovej (citovej) ujme nemôže byť ani zmienka. Pokiaľ by sa aj súd stotožnil s názorom žalobcu, že tieto položky nepredstavujú škodu, ale tzv. vyššiu náhradu za vyvlastnenie, aj tak ich nie je možné spravodlivo priznať. Žalobcom naznačená konštrukcia totiž účelovo navyšuje a zovšeobecňuje pojem náhrada za vyvlastnenie. Žalobcom takto navýšená náhrada nepredstavuje náhradu tak, ako to má na mysli zákonná úprava týkajúca sa náhrad za vyvlastnenie. Pojem "náhrada za vyvlastnenie" podľa zákona č. 175/1999 Z. z. s odkazom na stavebný zákon nemožno vykladať tak extenzívnym spôsobom ako to učinil žalobca v tomto konaní. Tento pojem je súdom definovaný a vyložený v bode 38. Tieto položky preto nemožno považovať za súčasť náhrady za vyvlastnenie podľa citovaných zákonov a to aj s poukazom na to, že podľa právneho posúdenia súdu sa jedná o škodu.
55. Žalobcom požadovaná "náhrada" (obsahujúca v sebe skryto aj škodu a ušlý zisk), by tak vyvrátila uvedené závery a zásady, kedy by súd zaviazal žalovaného aj na náklady žalobcu, ktoré sám vo svojej vôli nezávisle od vyvlastňovacieho konania vynaložil (okrem faktúr), čím by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu na úkor žalovaného o tieto položky. Takýto postup žalobcu je navyše v príkrom rozpore s jeho tvrdením ohľadne majetkových pomerov, ktoré majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním. Tvrdenie žalobcu, že "súčet všetkých týchto položiek môže tvoriť sumu, ktorá bude v konečnom dôsledku predstavovať náhradu, ktorá by tak, ako to má na mysli spomenutý nález Ústavného súdu SR, mohla byť primeraná a mohla zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla" súd nepovažuje za správne a rešpektujúce zásady primeranej náhrady, ale ako snahu žalobcu o profit. Inštitút náhrady podľa zákona č. 175/1999 Z. z. s odkazom na stavebný zákon totiž má na mysli spravodlivé vyváženie straty za vyvlastnený majetok, spočívajúce v náhrade za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku (§ 4a ods. 4 citovaného zákona). V tomto ustanovení zákona (žalobca má za to, že ide o vyššiu náhradu za vyvlastnenie) nie je miesto na náklady za vypracované štúdie (súd opätovne uvádza, že žalobca ani nepreukázal ich úhradu) a zaplatené úroky (tie platil na základe platnej zmluvy s bankou a platil by ich aj keby k vyvlastneniu nedôjde) a ušlý zisk (zmätočne a najmä nešpecifikovane uplatnený).
56. Je tak možné uzavrieť, že žalobcom požadovaná vyššia náhrada za vyvlastnenie (náhrada podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. "obohatená" o škodu a ušlý zisk) nemá oporu v právnej úprave, týkajúcej sa danej problematiky. V tejto časti žaloby neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Ak by sa aj nejednalo o škodu, tak takýto nárok nemožno priznať, nakoľko takéto navyšovanie nie je účelom a cieľom citovaného zákona. Na druhej strane je ale taktiež zrejmé, že znalecký posudok č. 190/2015, ktorý predložil žalovaný a podľa ktorého bol pozemok ohodnotený, je veľmi povrchný. Tento znalecký posudok ohodnotil pozemok bez náležitého odôvodnenia a cenu ustálil až podozrivo nízko, čo značí dôvodnosť žaloby, avšak iba v časti.
57. Súd preto po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených a po vyčerpávajúcom odôvodnení nárok žalobcu posúdil v časti 304.584,70 Eur (682.000,00 Eur mínus 377.415,30 Eur) ako preukázaný a dôvodný, pričom vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám priznal pomerné právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 722.584,70 Eur ako náhradu za vyvlastnenie a škodu vo výške 152.151,89 Eur.
59. Zásadu úspechu je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch ale nejde o neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť zodpovednosťou za predvídanie na základe znaleckej činnosti. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Samotná výška je potom druhotná a nadväzujúca. V prejednávanom prípade je zrejmé, že do práva žalobcu bolo v časti náhrady na vyvlastnenie zasiahnuté. V tejto časti žaloby má teda úspech. Nie je podstatné, že mu súd v tejto časti nepriznal plnú požadovanú sumu, teda 722.584,70 Eur. Podstatné je, že do jeho práv v tejto časti bolo zasiahnuté a preto má v tejto časti plný úspech. To ale taktiež znamená, že v uznesení o výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bude v tejto časti tarifná hodnota veci predstavovať priznané plnenie vo výške 304.584,70 Eur.
60. Žalobca bol na druhej strane v časti o náhradu škody vo výške 152.151,89 Eur neúspešný, čo znamená plný úspech žalovaného v tejto časti žaloby. V uznesení o výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bude preto tarifná hodnota veci v tejto časti predstavovať požadované a nepriznané plnenie žalobcu vo výške 152.151,89 Eur.
61. Ak totiž strana v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa postupuje podľa zásad pre priznanie náhrady pri každom nároku samostatne. Úspech žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Je nesporné, že žalobca si uplatnil viacero nárokov, a síce náhradu za vyvlastnenie a náhradu škody (v jednej časti úspešný bol, v druhej nie). Súd preto o nároku na náhradu trov konania týchto samostatne uplatnených nárokov rozhodol dvoma samostatnými výrokmi, plne rešpektujúc v tomto smere ustálenú judikatúru ako napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX alebo Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XM L. a sp. zn. XCdo/XX/XXXX. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.