Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-52-2021.pdf
PDF · 114.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne K. D., rod. D., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, J. J., zastúpenej W. D. O.. B. I., S. Z. XX/XXX, J., U. XXXXXXXX proti žalovanému P. E., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXX, zastúpenému O.. W. D., advokát, Z. XXXX, J., o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. mája 2021, č. k. 20C/5/2020-93 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného tak, že ako predávajúci ponúka žalobkyni ako kupujúcej na kúpu pozemok C. parcelu č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 335 m2 v podiele 696/3456 v B. Z. zapísaný v katastri nehnuteľností Okresným úradom J. na LV č. XXXX pre k.ú. B. Z. a uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu ohľadom daného pozemku za kúpnu cenu 1 euro a za ďalších podmienok uvedených v žalobnom petite (výrok I.). Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením (výrok II.).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. reg. E.KN č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 335 m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. B. Z. a je aktívne legitimovaná domáhať sa práv, ktoré jej vyplývajú z porušenia predkupného práva. Dňa 01.03.2018 bola na Notárskom úrade Y. D. v J. formou notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, E. XXXX/XXXX spísaná kúpna zmluva medzi žalovaným ako predávajúcim a Y. D. ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 696/3456 v nehnuteľnosti pozemku parc. reg. „E“ č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 335 m2, zapísaného na LV č. XXXX katastrálne územie B. Z. za kúpnu cenu 1 euro, ktorej vklad povolil Okresný úrad J., odbor katastrálny rozhodnutím pod V XXXX/XX. Listom zo dňa 19.11.2019 žalobkyňa uplatnila právo z porušenia predkupného práva voči Y. D., ktorú vyzvala, aby jej spoluvlastnícky podiel previedla kúpnou zmluvou za rovnakých podmienok, za akých ho od žalovaného nadobudla a upovedomila žalovaného o uplatnení tohto práva listom zo dňa 19.11.2019. Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019 súd prvej inštancie zistil, že v tento deň uzavreli Y. D. ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 696/3456-in k pozemku parc. reg. „E“ č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 335 m2, zapísaného na LV č. XXXX katastrálne územie B. Z. za kúpnu cenu 1 Euro. Z výpisu z LV č. XXXX katastrálne územie B. Z. zo dňa
18.02.2020 bolo zistené, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený Okresným úradom J., katastrálny odbor pod V XXXX/XXXX. Žalobkyňa listom zo dňa 05.02.2020 uplatnila právo z porušenia predkupného práva voči žalovanému v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého vyzvala, aby jej spoluvlastnícky podiel previedol kúpnou zmluvou za rovnakých podmienok, teda za kúpnu cenu 1 euro, za akých podiel od Y. D. nadobudol s tým, že podľa predloženej doručenky bol tento list žalovanému doručený dňa 07.02.2020.Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobkyne v žalobe o tom, že Y. D. pred tým, ako spoluvlastnícky podiel k pozemku previedla na žalovaného, neponúkla tento podiel na predaj žalobkyni, ktorá bola v tom čase podielovou spoluvlastníčkou pozemku. Y. D. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že výzve žalobkyne na prevod podielu nevyhovela preto, lebo chcela podiel vrátiť žalovanému s tým, že úmyslom svedkyne bolo, aby sa vec dala do pôvodného stavu. Žalovaný a svedkyňa netvrdili, žeby žalovaný a svedkyňa si boli navzájom blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.
3. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu žalovaného a svedkyne Y. D., z kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2018 bolo preukázané, že hoci v kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2018 bola uvedená kúpna cena 1 euro, v skutočnosti Y. D. ako kupujúca sa so žalovaným ako predávajúcim dohodli na kúpnej cene v sume 1 340,- eur a v tejto sume mu aj svedkyňa vyplatila v hotovosti kúpnu cenu za prevádzaný spoluvlastnícky podiel k pozemku v deň, keď podpísali kúpnu zmluvu na notárskom úrade. Žalovaný vysvetlil, že do kúpnej zmluvy uviedli kúpnu cenu 1 euro, ktorá je nižšia než trhová hodnota pozemku preto, aby sa nemuseli platiť dane. Svedkyňa uvedené tvrdenia žalovaného potvrdila, keď uviedla, že kúpna cena vo výške 1 euro bola do kúpnej zmluvy uvedená z dôvodu, aby žalovaný s tým nemal starosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade do úvahy prichádzala daň z prevodu nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, pri určení ktorej dane je základom hodnota nehnuteľností, jej sadzba je 3 % zo základu dane, daňovníkom je prevodca nehnuteľnosti a daň sa neplatí, ak je nižšia ako 100 Sk (3,32 eur). Na rozdiel od kúpnej ceny vo výške 1 340,- eur, pri kúpnej cene vo výške 1 euro prevodcovi daňová povinnosť nevznikla. Skutočnosť, že kúpna cena 1 euro nezodpovedá všeobecnej hodnote predmetného spoluvlastníckeho podielu pozemku o výmere 67 m2 (t.j. cena 0,015 euro za 1 m2) vyplýva aj zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností U.. B. A. č. X/XXXX zo dňa 27.04.2016, v ktorom znalec stanovil hodnotu parcely č. XXXX/X o výmere 335 m2 na 639,85 eur, t.j. 1,91 eur za 1 m2, pričom je všeobecne známy trend rastu cien pozemkov, čomu zodpovedá aj to, že žalovaný kúpil od O. K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2020 pozemok parc. č. XXX záhrada o výmere 211 m2 v rovnakom katastrálnom konaní za kúpnu cenu 4 000,- eur, teda za cenu 18,96 eur za 1 m2. Súd prvej inštancie tvrdenia svedkyne a žalovaného nepovažoval za účelové, za aké ich označila žalobkyňa. Svedkyňa bola pred výsluchom poučená o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Výpovede svedkyne ako aj žalovaného boli konzistentné, zhodovali sa v podstatných okolnostiach, súdu sa javili vierohodné aj preto, lebo o skutočne dohodnutej a vyplatenej kúpnej cene v sume 1 340,- eur a o dôvode, pre ktorý bola v kúpnej zmluve uvedená kúpna cena vo výške 1 euro, vypovedali na pojednávaní plynulo a bez zaváhania. Svedkyňa a žalovaný zároveň poskytli logické vysvetlenie dôvodu, prečo zmluvné strany uviedli do kúpnej zmluvy kúpnu cenu iba vo výške 1 euro, hoci v skutočnosti na základe ich dohody bola vyplatená kúpna cena vo výške 1 340,- eur.
4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že kúpna cena je v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, kúpna zmluva ohľadom prevodu nehnuteľností sa musí uzatvoriť v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v písomnej forme čo do všetkých jej podstatných náležitostí a ak nie je splnená podmienka zákonom predpísanej písomnej formy, je tento právny úkon v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. S poukazom na vykonané dokazovanie musel konštatovať vedomú nezhodu skutočnej vôle a prejavenej vôle zmluvných strán pokiaľ ide o dohodu o kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve vo výške 1 euro a pre nedostatok vážnosti ich vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná dohoda o kúpnej cene vo výške 1 euro a neplatnosť tejto podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy má za následok, že je v celom rozsahu absolútne neplatná kúpna zmluva zo dňa 01.03.2018 znejúca na kúpnu cenu 1 euro. Tento simulovaný právny úkon v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť platný, pretože chýba vážna vôľa oboch zmluvných strán byť viazaný písomne prejavenou vôľou čo do výšky kúpnej ceny. V skutočnosti sa svedkyňa a žalovaný ako zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 1 340,- eur, ale len na ústnej báze, a táto disimulovaná (zastretá) ústna kúpna zmluva o prevode nehnuteľností,
hoci zodpovedá vôli zmluvných strán, je tiež absolútne neplatná, keďže nebola splnená podmienka obligatórnej písomnej formy kúpnej zmluvy v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomuto právnemu názoru dospel v inej právnej veci aj bývalý Najvyšší súd SSR v rozsudku zo dňa 30.01.1975 sp. zn. 1 Cz 129/74, ktorý bol publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970
- 1983, č. IV, Praha 1986, str. 461, a ktorý je pri nezmenenej právnej úprave v riešenej právnej otázke stále použiteľný. Najvyšší súd SSR v citovanom rozsudku konštatoval, že ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená kúpna cena odchylná od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou (pre nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení (z dôvodu nedostatku vážnosti vôle pri písomnej dohode o kúpnej cene v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka). Tento právny názor je súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, čo je zrejmé aj z jeho uznesenia sp. zn. 6Cdo 29/2017 zo dňa 24.04.2018, v ktorom Najvyšší súd SR s poukazom na citovaný judikát bývalého Najvyššieho súdu SSR zaujal v obdobnej právnej veci rovnaký právny záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, pokiaľ je v nej kúpna cena uvedená odchýlne od skutočne dojednanej kúpnej ceny, pričom za platnú nemožno považovať ani kúpnu zmluvu so skutočne dohodnutou kúpnou cenou pre absenciu písomnej formy. Keďže na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2018 svedkyňa D. nenadobudla vlastnícke právo k pozemku, nebola jeho nositeľkou ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019, a preto nemohla svedkyňa D. previesť na žalovaného vlastnícke právo k pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019, ktorá je absolútne neplatná vzhľadom na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám. Pretože na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019 nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva a žalovaný sa nestal na základe tohto právneho úkonu nadobúdateľom podielu k pozemku, súd prvej inštancie nemohol vyhovieť žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby jej žalovaný ponúkol podiel k pozemku na predaj v zmysle § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd po zhodnotení vykonaného dokazovania žalobu výrokom I. zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 41a ods. 2, § 116, § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí skutkovými a právnymi vadami, nakoľko nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vôbec sa nezaoberal podstatou sporu, ktorou bolo uplatnenie jej práv z porušenia predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti žalovaným a obmedzil sa iba na skúmanie platnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a svedkyňou D., pričom dospel k nesprávnemu záveru, že ako prvá kúpna zmluva uzatvorená vo forme notárskej zápisnice zo dňa 01.03.2018 medzi žalovaným ako predávajúcim a svedkyňou D. ako kupujúcou, tak aj druhá kúpna zmluva zo dňa 05.12.2019 medzi svedkyňou D. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim sú absolútne neplatné z dôvodu rozporu skutočnej vôle a prejavenej vôle žalovaného a svedkyne v otázke kúpnej ceny. Na základe vykonaného dokazovania a z právneho hodnotenia dôkazov nemožno dôjsť k záveru, že vo veci skutočne existoval rozdiel medzi kúpnou cenou uvedenou v kúpnej zmluve a kúpnou cenou dojednanou a zaplatenou, ktoré tvrdenie žalovaného považuje za účelové v snahe privodiť si priaznivejšie rozhodnutie vo veci bez toho, aby to bolo hodnoverne preukázané. Absentujú akékoľvek dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice zo dňa 01.03.2018 a kúpnu zmluvu zo dňa 05.12.2019 považovať za absolútne neplatné. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tvrdenie žalovaného a svedkyne D. o údajnom odovzdaní kúpnej ceny vo výške 1 340,- eur a nedostatočne sa zaoberal ňou namietanou účelovosťou tohto tvrdenia. Tvrdenie žalovaného o kúpnej cene 1 340,- eur je v priamom rozpore s kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.2018 spísanou vo forme notárskej zápisnice i kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2019 a nepriamo aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom U.. A. č. X/ XXXX a kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2020. Žalovaný svoje tvrdenie preukazoval nepriamo jedným dôkazom, a to výpoveďou svedkyne D., ktorú považuje za tendenčnú v snahe zabrániť jej úspechu v spore, nakoľko sa vo svojich výpovediach vyjadrili, že nechceli, aby predmetný spoluvlastnícky podiel na pozemku nadobudla, a preto prevádzali tento podiel medzi sebou, aby zabránili predaju tohto podielu. Výpoveď svedkyne D. nemožno nadradiť nad vyššie uvedené písomné kúpne zmluvy, najmä písomnú kúpnu zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice. Tvrdenie žalovaného o skutočnej kúpnej cene vo
výške 1 340,- eur je v rozpore so znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca U.. B. A., podľa ktorého by hodnota predávajúceho podielu bola 1,91 eur za m2, čo pri danej výmere znamená celkovú hodnotu 128,86 eur. K uvedenému pozemku neexistuje prístupová cesta, preto je reálne, že namiesto znalcom odhadnutej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti si žalovaný so svedkyňou dohodli symbolickú kúpnu cenu vo výške 1 eura a zohľadnili, že pozemok je pre tretie osoby nevyužiteľný a bez prístupovej cesty na trhu nepredajný. Nesúhlasila so záverom súdu, že znalecký posudok je nepoužiteľný, a preto dal za pravdu tvrdeniu o hodnote nehnuteľnosti 20,- eur za m2, nakoľko takýto trend nárastu cien všeobecne známym nie je. Súd preto nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak kúpnu zmluvu z 01.12.2020 nadradil nad znalecký posudok č. X/XXXX znalca U.. B. A. za účelom posúdenia hodnoty predmetných nehnuteľností. Skutočnosť, že žalovaný kúpil nejaký pozemok nesúvisiaci s týmto konaním v k. ú. B. Z. za kúpnu cenu 4 000,- eur nevypovedá o tom, aká je všeobecná hodnota tohto pozemku a už vôbec nevypovedá o tom, aká je hodnota pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný v kúpnej zmluve zo dňa 01.12.2020 uviedol riadnu skutočnú kúpnu cenu reálne dohodnutú, nie je dôvod pochybovať o tom, že skutočne reálnu dohodnutú kúpnu cenu uviedol aj v kúpnych zmluvách uzatvorených so svedkyňou D. a jeho neskoršie tvrdenie je samoúčelné v snahe privodiť si pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd pri údajnej nepoužiteľnosti znaleckého posudku č. X/XXXX poukazoval na časový rozostup medzi uzatvorením kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice v roku 2018 a znaleckým posudkom z roku 2016, pričom rovnaký dvojročný časový odstup je aj medzi uzatvorením kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice v roku 2018 a kúpnou zmluvou žalovaného z roku 2020. Kúpna cena vo výške 1 eura dohodnutá medzi žalovaným a svedkyňou D. nemôže byť automaticky vyhodnotená ako nereálna, takáto kúpna cena môže byť medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá z rôznych osobných či iných dôvodov a môže zohľadňovať rôzne okolnosti dôležité pre účastníkov zmluvy. Nie je možné súhlasiť ani so záverom súdu, že v otázke skutočnej kúpnej ceny sa výpovede žalovaného a svedkyne D. zhodovali, nakoľko nešpecifikovali kde, kedy a v akých bankovkách či za akých okolností si nimi tvrdené prostriedky odovzdali a nezhodovali sa však ani v nimi vyslovenej motivácií vedúcej k písomnému uvedeniu inej kúpnej ceny, než bola skutočne odovzdaná, keď žalovaný tvrdil, že motiváciou bolo obchádzanie daňových predpisov a svedkyňa D. tvrdila, že motiváciou bolo, aby nemal žalovaný starosti. Konanie žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu, pretože je zrejmé, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi či dokonca nepoctivé a protiprávne konanie.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že považuje za správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom kúpnej ceny, ktorá bola medzi žalovaným a svedkyňou D. reálne zaplatená, čo potvrdil jeho výsluch i výsluch svedkyne Y. D., keď bolo preukázané, že hoci v kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2018 bola uvedená kúpna cena 1 euro, skutočne mu kupujúca zaplatila sumu 1 340,- eur v hotovosti za prevádzaný spoluvlastnícky podiel k pozemku v deň podpisu kúpnej zmluvy. Dôvodom bol jeho záujem vyhnúť sa daňovým povinnostiam. Tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie vychádzali z vykonaného dokazovania - z jeho výsluchu, z výsluchu svedkyne D. ako i z predloženej kúpnej zmluvy, pričom súd správne identifikoval zrejmý rozdiel medzi skutočne zaplatenou cenou a kúpnou cenou uvedenou v kúpnej zmluve. Žalobkyňa v súdnom konaní neponúkla žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné vyvrátiť vykonané dokazovanie. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za správne, úplné, pričom vychádzajú z produkovaných dôkazov. Nebola preukázaná účelovosť jeho tvrdení ani účelovosť výpovede svedkyne D., ktorú žalobkyňa namieta, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietky žalobkyne ako neopodstatnené a nedôvodné. Nie je pravdou, že by svoje tvrdenia preukazoval nepriamymi dôkazmi, pretože výsluch svedkyne D. je jednoznačne priamym dôkazom, ktorý podporuje a potvrdzuje jeho tvrdenia. Súd prvej inštancie správne aplikoval na posudzovaný sporný prípad konštantnú judikatúru súdov a správne právne vec posúdil, preto nie je dôvodná námietka žalobkyne, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobkyne, uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa v podanom odvolaní žiadne nové námietky, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedla, považoval za potrebné na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:
11. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je možné v zmysle ust. § 365 CSP odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až h). Žalobkyňa uplatnila v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP.
12. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 14. Pokiaľ súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaných dôkazov, významných pre jeho rozhodnutie v danej veci, uzavrel (viď bod 23-24 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že kúpna zmluva zo dňa 01.03.2018 uzavretá medzi žalovaným a svedkyňou D. je absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok splnenia podmienky zákonom predpísanej písomnej formy (§ 46 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nakoľko dohoda o kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve vo výške 1 euro pre nedostatok vážnosti ich vôle je absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), svedkyňa D. nenadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku, a preto nemohla ani platne previesť na žalovaného vlastnícke právo k tomuto pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019, ktorá je absolútne neplatná vzhľadom na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám, nie je možné jeho záveru, ktorý je súladný s dlhoročnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, nič vytknúť.
15. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
17. V danej veci sa žalobkyňa svojho nároku - nahradenie prejavu vôle žalovaného ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti domáhala s poukazom na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď tvrdila, že od svedkyne D. nadobudol spoluvlastnícky podiel v spornej nehnuteľnosti, čim došlo k porušeniu jej predkupného práva vyplývajúceho z ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní preukázal (výsluch žalovaného, výsluch svedkyne D.), že kúpna zmluva zo dňa 05.12.2019 uzavretá medzi svedkyňou D. ako predávajúcou a ním ako kupujúcim je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že predávajúca nenadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku (zásada plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám), nakoľko predchádzajúca kúpna zmluva zo dňa 01.03.2018 uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim a svedkyňou D. ako kupujúcou je absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok splnenia podmienky zákonom predpísanej písomnej formy (§ 46 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko dohoda o kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve vo výške 1 euro pre nedostatok vážnosti ich vôle je absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa súdu okrem svojich tvrdení o reálnosti kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti vo výške 1 euro v kúpnej zmluve zo dňa 01.3.2018 (platnosti tejto kúpnej zmluvy a kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019) žiaden dôkaz neposkytla. Takýmto dôkazom nemôže byť ani ňou zadaný (nie pre účely tohto konania) a predložený znalecký posudok znalca U.. A. č. X/XXXX, ktorý reálnosť tejto kúpnej ceny nepotvrdil, keď túto už v čase dva roky pred uzavretím kúpnej zmluvy znalec stanovil vo výške 1,91 eur /m2. Žalobkyňa preto neuniesla bremeno dôkazu, nepreukázala, že skutočnou vôľou zmluvných strán v kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2018 bola dohoda o kúpnej cene 1 euro a nie oboma zmluvnými stranami tvrdená kúpna cena 1 340,- eur (ktorú preukázal žalovaný), nepreukázala tak, že žalovaný sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti v dôsledku porušenia jej predkupného práva uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2019, a preto musí niesť následky nesplnenia si svojej dôkaznej povinnosti v podobe neúspechu v tomto súdnom konaní.
18. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.
19. Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP daný nebol.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec
nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
22. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva o predkupnom práve § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 37 ods. l, § 41a ods. 2, § 40 ods. l §46 ods. l Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, ktoré správne aplikoval ako i správne vyložil, poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd sa s jeho právnym posúdením v danej veci v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že žiadne vecné argumenty nesprávneho právneho posúdenia v danej veci žalobkyňa neuviedla.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách konania, ktorý nebol žalobkyňou vecne spochybnený, ako vecne správny potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).