Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-184-2018.pdf
PDF · 97.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/184/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902 proti žalovanej B. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. E. R. XX, o zaplatenie 120,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12Csp/30/2017-38 zo dňa 8. novembra 2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zostatku na poplatku vo výške 120,96 eur, poplatku za upomienky vo výške 52,- eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 350,- eur od 11.10.2012 do 23.11.2012 v sume 13,19 eur, zo sumy 294,- eur od 24.11.2012 do 21.01.2013 v sume 14,95 eur , zo sumy 238,- eur od 22.01.2013 do 21.05.2013 v sume 24,83 eur, zo sumy 182,- eur od 22.05.2013 do 21.06.2013 v sume 4,79 eur, zo sumy 126,- eur od 22.06.2013 do 19.07.2013 v sume 2,98 eur, zo sumy 70,- eur od 20.07.2013 do 19.09.2013 v sume 3,74 eur, zo sumy 14,- eur od 20.09.2013 do 19.11.2013 v sume 0,74 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,96 eur od 25.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.10.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 350,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 322,- eur v 12 mesačných splátkach po 56,- eur, počnúc dňom 20.11.2012. Dňa 06.06.2013 požiadala žalovaná o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátok, na základe ktorej mal byť celý úver uhradený dňa 20.02.2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy, so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, doposiaľ uhradila len sumu 448,- eur. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok Zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 52,- eur.
4. Úverovú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uzavrel, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur, pričom žalovaná mala zaplatiť celkovo sumu 672,- eur, zvýšenú o príslušný poplatok 322,- eur. Žalovaná mala úver zaplatiť v 12 mesačných splátkach v sume po 56,- eur.
5. V zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere súd zároveň skúmal, či uzavretá Zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 281,64 %. Pre účely výpočtu RPMN súd prvej inštancie použil kalkulačku, s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“ a zistil, že pri zadaní poskytnutej sumy úveru, celkovej sumy, ktorú mala žalovaná zaplatiť a dobe splácania, RPMN predstavovalo výšku 281,64 % (výška zhodná ako v Zmluve).
6. Uviedol, že v Zmluve absentoval údaj o ročnej úrokovej sadzbe, nakoľko tento údaj mal byť súčasťou Zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i.) Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd pri použití rovnakého typu kalkulačky pre výpočet ročného úroku a RPMN a pri zadaní rovnakých údajov, zistil, že výška ročnej úrokovej miery predstavovala 91,99 % ročne, ktorý údaj podľa názoru súdu musí byť súčasťou zmluvy, pretože absencia tohto údaja vedie k neplatnosti takéhoto dojednania minimálne v časti ročnej úrokovej sadzby. Vypočítaná výška úrokovej sadzby, ktorá bola zistená na základe relevantných údajov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne naznačuje, že v danom prípade zmluvný úrok je absolútne neprimeraný a hraničí s úžerou, pretože presahuje obvyklú mieru úrokov poskytovaných bankami v rovnakom období desaťnásobne (9,17 %). S poukázaním na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i./ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a keďže predmetom žaloby boli len nároky súvisiace so zaplatením poplatkov, úroku z úveru, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP).
8. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere sa neriadi režimom Obchodného zákonníka a mal za to, že nie je možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že žalovaná nehradila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, ktoré si v konaní uplatnil. Mal za to, že zmluvná pokuta bola dohodou určená peňažná suma a bola jasne a zrozumiteľne dojednaná v čl. 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo zamietol nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Odvolateľ bol toho názoru, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na predmet strane dohody o plnení v splátkach a každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a istinu. Z uvedeného mal za to, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda o absencii akejkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovoval maximálnu prípustnú výšku odplaty (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Žiadal preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolacieho konania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, nakoľko odvolacie námietky sú dôvodné.
11. Vzhľadom na odvolacie námietky, odvolací súd uvádza, že posúdenie zmluvy o úvere súdom prvej inštancie ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podliehajúcej úprave Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za správne a na dôvody jej posúdenia uvádzané súdom prvej inštancie v tomto smere poukazuje.
12. Súd prvej inštancie ale zamietol žalobu z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úrokoch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto uzavrel, že žalobcom uplatnený nárok, súvisiaci len so zaplatením poplatkov, úroku z úveru nárok nie je dôvodný.
13. Odvolací súd preskúmal uvedený záver súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd vec nesprávne právne posúdil, pretože ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úrokoch nevyložil eurokonformne tak, aby výklad uvedeného ustanovenia rešpektoval ustanovenia Smernice č. 2008/48/ES zo dňa 3.4.2008 o zmluve a spotrebiteľskom úvere.
14. K povinnosti členenia splátok úveru v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uvádza, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky, keďže ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 uvádza pojem „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, čo sa za použitia eurokomformného výkladu poníma tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úverov zahrňuje, nakoľko ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, aby zámerom zákonodarcu v zmysle tohto zákona bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, keďže Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k, r a y/.
18. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predložený návrh zákona "je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva". V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa dopĺňa, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
19. Teda v dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny a eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko v opačnom prípade by išlo o výklad „contra legem“. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora L.-XlXXXX, bod 110). Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu "zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia" (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text "zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia".
20. Preto úmyslom zákonodarcu bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu, čo zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby bolo nanovo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
21. Odvolací súd apeluje na to, že podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len "Smernica") zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
22. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere.
23. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
24. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil rozsudok o zamietnutí žaloby v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
25. V zmysle § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky a vo veci rozhodnúť v zmysle od 01.07.2016 účinných procesných ustanovení CSP, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, so zreteľom aj na ďalšie konkrétne odvolacie námietky žalobcu , týkajúce sa zaplatenia zmluvnej pokuty , poplatkov, úrokov z úveru , s odkazom na eurokomformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj citované odôvodnenie uznesenia NS SR 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018 a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, pričom každé rozhodnutie súdu musí spĺňať zákonné predpoklady v zmysle ust.§ 220 CSP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).