Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-21-2018.pdf
PDF · 207.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XX, právne zastúpeného JUDr. Lukášom Skurkom, advokátom so sídlom Hlavná 71, 040 01 Košice, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 26.04.2018, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 26.04.2018, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 25.01.2018 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalovaný správny orgán - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 26.04.2018 o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 25.01.2018 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 25.01.2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku k 31.08.2013.
2. Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 25.01.2018 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok k 31.08.2013 vydané podľa § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odôvodnila nesplnením právnych podmienok pre priznanie starobného dôchodku, o ktorý žalobca požiadal žiadosťou z 12.09.2013 s dátumom požadovaného priznania dôchodku k 31.08.2013. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pritom v odôvodnení rozhodnutia poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Sd/51/2015-36 z 09.02.2016 tak, že bolo zrušené rozhodnutie odporkyne (Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava) z 24.08.2015 č. XXX XXX XXXX X a vec vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Obsah a závery ďalšieho dokazovania a právneho hodnotenia skutkového
stavu veci prvostupňový správny orgán v rozhodnutí z 25.01.2018 právne premietol do nasledovného odôvodnenia uvedeného rozhodnutia:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nevychádzala zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a takisto na základe ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení neuviedla v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a na základe akých právnych predpisov rozhodovala.
Odvolací súd sa s právnym názorom krajského súdu o správnosti preskúmavaného rozhodnutia na základe príslušného odôvodnenia nestotožnil. Sociálna poisťovňa mala zdôvodniť v rozhodnutí prečo sa odchýlila od pôvodného hodnotenia obdobia dôchodkového poistenia od 1. júla 1976 do 30. augusta 1999 pri invalidnom dôchodku pôvodne označeného v I. pracovnej kategórie za III. pracovnú kategóriu. Pre doplnenie dokazovania je potrebné porovnať, či svedkovia Y. P., Z. E., L. A. vykonávali rovnaký druh práce v rovnakom období na základe evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Ďalším možným spôsobom dokazovania je kontrola správnosti zaradenia druhu vykonanej práce z Rezortného zoznamu zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie.
Žiadosťou z 12. septembra 2013 ste požiadali o starobný dôchodok, ktorý ste žiadali priznať od 31. augusta 2013.
Poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1088 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnanie člnov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pri posudzovaní Vášho nároku na starobný dôchodok objasnila všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia vo Váš prospech, alebo vo Váš neprospech a v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. zhodnotila dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne ste v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získali iba 1 036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní.
Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Vašim bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 ste pracovali v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a v období od 1. júla 1996 do 15. januára 1999 ste pracovali v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie. Predmetný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je za každý kalendárny rok opakovane potvrdený aj Vaším vlastnoručným podpisom.
Podľa overenej kópie pracovnej zmluvy z 15. apríla 1977 ste od 15. apríla 1977 boli prijatý do pracovného pomeru na miesto výkonu práce mechanická údržba, kde ste vykonávali funkciu údržbára.
Podľa overenej kópie Vašej osobnej karty, vyhotovenej Vašim zamestnávateľom 15. apríla 1977, zaslanej spoločnosťou Slovenská investičná, Hlavná 68, Prešov, ste v období od 15. apríla 1977 pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 1. mája 1977 ako zámočník v oddelení pružiny, od 1. februára 1993 ste pracovali ako valcovač kovov a od 1. júla 1996 ste pracovali ako hutník neželezných kovov. Podľa osobnej karty v údajoch k zápočtu na nemoc k 15. aprílu 1977 je uvedené, že nepracujete ne rizikovom pracovisku.
Podľa „Prílohy k žiadosti o dôchodok“ z 20. marca 2007, potvrdenou Kovohuty Krompachy, a.s. Krompachy ste v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykonávali práce prevádzkového zámočníka. V čase potvrdenia daného dokladu bola spoločnosť Kovohuty Krompachy v konkurze a správca konkurznej podstaty je povinný v tomto čase pri právnych úkonoch používať názov spoločnosti doplnený o túto skutočnosť, čo táto „Príloha k žiadosti o dôchodok“ z 20. marca 2007 neobsahuje.
Podľa „Prílohy k žiadosti o dôchodok“ z 2. februára 2007, potvrdenou Slovenskou investičnou, s.r.o., Hlavná 68, Prešov ste v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykonávali práce prevádzkového zámočníka.
Podľa oznámenia Slovenskej investičnej, s.r.o. Hlavná 68, 080 01 Prešov, správcu písomností z archívu úpadcu Kovohuty Krompachy, a.s. v konkurze z 10. júna 2008 bol potvrdený priebeh Vášho zamestnania od 15. apríla 1977 do 30. apríla 1977 ako zámočník na prevádzke mechanizačná dielňa ako údržbár, od 1. mája 1977 do 31. januára 1993 ako zámočník na prevádzke pružiny, od 1. februára 1993 do 30. júna 1996 ako valcovač kovov na prevádzke pružiny a od 1. júla 1996 ako hutník neželezných kovov.
Súčasne podľa oznámenia Slovenskej investičnej, s.r.o. Prešov „Prílohu k žiadosti o dôchodok“ z 2. februára 2007 potvrdili vyššie uvedené po konzultácii so správcom konkurznej podstaty Kovohuty Krompachy, keďže v archívnych údajoch pracovná kategória nie je uvedená.
Pri zisťovaní zaradenia Vášho zamestnania u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy do I. pracovnej kategórie od 15. januára 1977 do 15. januára 1999, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves požiadaná o spoluprácu. V pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia je uvedené obdobie potvrdené iba v III. pracovnej kategórii.
V konaní ste predložili čestné vyhlásenie osôb (zo 6. februára 2007) pána Y. P., nar. X. Q. XXXX, bytom H., U. XX, pána Z. E., nar. XX. M. XXXX, bytom H. XXX a taktiež aj pána L. A., nar. XX. Z. XXXX, bytom H., S. XX.
Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves zabezpečila vyjadrenie vyššie uvedených osôb (svedkov) k otázke zaradenia obdobia Vášho zamestnania od 15. apríla 1977 do 15. januára 1999 u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy do pracovnej kategórie, ako aj možnosť predloženia listinných dôkazov obsahujúcich informácie o zisťovanej skutočnosti, ak nimi svedkovia disponujú a spísala zápisnicu z vyjadrenia vyššie uvedených osôb k zisťovanej skutočnosti v zmysle § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe dožiadania ústredia Sociálnej poisťovne bola v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení spísaná zápisnica o týchto skutočnostiach dňa 28. apríla 2014 v Sociálnej poisťovni, pobočke Spišská Nová Ves.
Po posúdení obsahu zápisnice z 28. apríla 2014 sa skutkový stav vo veci zaradenia Vášho zamestnania do I. pracovnej kategórie nezmenil. Dvaja z troch svedkov, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania, zotrvali na svojich tvrdeniach obsiahnutých v čestnom vyhlásení zo 6. februára 2007. Svedkovia nepredložili žiadne nové listinné dôkazy a nevysvetlili rozpor medzi ich tvrdením a obsahom pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Tretí svedok sa ústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov nezúčastnil.
Na základe evidenčných materiálov nachádzajúcich sa v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne je zrejmé, že svedkovia Y. P., Z. E. a L. A. pracovali u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, avšak nevykonávali rovnaký druh práce v období od 1. júla 1976 do 15. januára 1999, ktoré je potrebné rozdeliť na štyri obdobia, a to obdobie od 15. apríla 1977, kedy ste pracovali ako zámočník v zámočníckej dielni, od 1. mája 1977 ako zámočník na prevádzke pružiny, od 1. februára 1993 ako valcovač kovov na prevádzke pružiny a od 1. júla 1996 ako hutník neželezných kovov.
Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia Y. P. pracoval na pozícii majstra v období od 15. mája 1972 do 31. decembra 1995 (pri výrobe hliníku, olova, antimónu a zabezpečoval kontrolu pri opravách) zaradeného do I. a III. pracovne kategórie, L. A. pracoval na pozícii majstra (riadil výrobu v ťažiarňach za studenia na prevádzke Plášťovaný drôt) a manipulačného robotníka (ručný presun cementu, páleného vápna, dusíkatých hnojív atď.) v období od 29. júna 1976 do 31. júla 1993 zaradeného do I. a II. pracovnej kategórie a Z. E. pracoval na pozícii majstra od 1. januára 1975 do 16. apríla 1989 (riadil výrobu v ťažiarňach za studenia na prevádzke Plášťovaný drôt) zaradeného do II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané, že v daných obdobiach ste pracovali na rovnakom pracovisku ako uvedení svedkovia.
V Rezortnom zozname zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie vydaného Federálnym ministerstvom hutníctva a ťažkého strojárenstva a v jeho dodatkoch sa druhy povolaní ako zámočník v mechanizačnej dielni a zámočník na prevádzke pružiny nenachádzajú. V danom rezortnom zozname je spomenutý valcovač kovov zaradený do II. pracovnej kategórie, avšak nie na prevádzke pružiny a hutník neželených kovov zaradený do I. pracovnej kategórie. Obdobie od 1. júla 1996 do 15. januára 1999, kedy ste pracovali u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy ako hutník neželených kovov bolo na nárok starobný dôchodok zhodnotené v I. pracovnej kategórii.
Podľa potvrdenia Kovohuty Krompachy, a.s., 053 42 Krompachy č. No/164 z 15. februára 2001, ktoré ste doručili Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava 24. septembra 2014 a v ktorom je uvedené, že ste v a.s. pracovali od 15. apríla 1977 do 15. januára 1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke Hutná výroba. V prílohe k žiadosti o dôchodok z 20. marca 2007 potvrdzujú výkon zamestnania od 15.
apríla 1977 do 30. júna 1996 prevádzkový zámočník. Vzhľadom na uvedené Sociálna poisťovňa dospel k záveru, že toto potvrdenie vzhľadom na tieto rozpory nie je dôkazom preukazujúcim výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v tomto období.
Pretože Kovohuty, a.s. Krompachy v zmysle tvrdenia v predmetnom potvrdení, že ste počas celej doby od 15. apríla 1977 do 15. januára 1999 vykonávali zamestnanie hutníka neželených kovov
- výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom v pôvodných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia máte dobu zamestnania od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykázanú v III. pracovnej kategórii, nevystavila v roku 2011 opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, Sociálna poisťovňa nepovažuje tento dôkaz za hodnoverný dôkaz preukazujúci výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii aj v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996.
Zamestnávateľ podľa § 232 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 108 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2002 Z. z.) je povinný viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia od vzniku sociálneho poistenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie trvá.
K poukazovaniu na opatrenie riaditeľa podniku Kovohuty Krompachy, v ktorom ukladá zamestnancom, aby skontrolovali správnosť zaradenia pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie, a ktoré ste predložili k opravnému prostriedku ako listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení uvádzame, že z tejto listiny v žiadnom prípade nevyplýva, že evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia vystavené Vašim zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia (zabezpečenia), obsahujú nesprávne údaje.
Vzhľadom na uvedené dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, pracovná zmluva a osobná karta zamestnanca vyhotovené zamestnávateľom Kovohuty Krompachy v období trvania pracovného pomeru, Vami opakovane podpísané, podľa ktorých ste v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracovali v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenie svedkov, zápisnica spísaná podľa § 189 zákona č. 461/2003 Z. z., potvrdenie zamestnávateľa z 15. februára 2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok vyhotovené v roku 2007, podľa ktorých ste v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracovali v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je po vyhodnotení všetkých dôkazov v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení potrebné konštatovať, že čestné vyhlásenie svedkov, potvrdenie z 15. februára 2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok za týchto okolností nie sú hodnovernými dôkazmi.
Keďže v priebehu Vášho pracovného pomeru neboli zmenené právne predpisy upravujúce zaradenie Vami vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nevyhnutným predpokladom pravdivosti obsahu potvrdenia zamestnávateľa z 15. februára 2001, čestného vyhlásenia svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok z 20. marca 2007 potvrdenou Kovohuty Krompachy, a.s. a prílohy k žiadosti o dôchodok z 2. februára 2007 potvrdenou Slovenskou investičnou, s.r.o., Hlavná 68, Prešov je iba omyl zamestnancov personálneho útvaru Vášho bývalého zamestnávateľa, zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska a druhu vykonávanej práce, pričom tento omyl by musel trvať počas celého obdobia pracovného pomeru. Takýto omyl u zamestnávateľa, akým boli Kovohuty Krompachy, však možno považovať za vylúčený.
Vzhľadom na preukázaný skutkový stav, zistený zo všetkých listinných dôkazov obsahujúcich informácie, z ktorých vyplývajú protichodné závery. Sociálna poisťovňa za hodnoverné považuje tie listinné dôkazy, ktoré sú vyhotovené Vašim bývalým zamestnávateľom v čase jeho existencie a v čase, počas ktorého Váš pracovný pomer trval.
Podľa § 65 ods. 2, § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. sa dôchodkový vek od 1. januára 2017 postupne upravuje v závislosti od vývinu priemernej strednej dĺžky života (veku dožitia) v Slovenskej republike. Dôchodkový vek ustanovuje každoročne opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Doposiaľ nebolo vydané opatrenie, ktoré by ustanovilo Váš dôchodkový vek. Dátum dovŕšenia Vášho dôchodkového veku nie je možné určiť.
Následkom zhodnotenia obdobia od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996, počas ktorého ste boli zamestnaný u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, ako doby zamestnania v III. pracovnej kategórii je, že nespĺňate podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
Vzhľadom na vyššie uvedené bola doba zamestnania od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 v spoločnosti Kovohuty Krompachy nesprávne zhodnotená v I. pracovnej kategórii pri priznaní invalidného dôchodku.
Týmto realizujeme rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/36/2016 z 23. novembra 2017.“
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v odvolaní z 28.02.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 25.01.2018 poukázal predovšetkým na nasledovný obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017 obsahujúceho právny názor právne záväzný pre ďalšie administratívne konanie:
„Z vykonaného dokazovania svedkami Y. P., Z. E., L. A. nemožno zistiť, v ktorom období rokov sporného obdobia dôchodkového poistenia vykonávali s navrhovateľom tú istú prácu. Tak, ako to vyplýva z obsahu spisov, sporné obdobie je treba rozdeliť na štyri obdobia, a to obdobia od 15. apríla 1977 pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 1. mája 1977 zámočník pružiny, od 1. februára 1993 valcovač kovov a od 1. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. V prípade, ak svedkovia doplnením dokazovania označia obdobie, kedy s navrhovateľom vykonávali rovnaký druh práce, podľa názoru odvolacieho súdu odporkyni nič nebráni vykonať náležité dokazovanie oboznámením sa s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia svedka, resp. svedkov, ktoré sa nachádzajú v jej evidencii.“
4. V právnej nadväznosti na uvedené závery NS SR obsiahnuté v rozsudku z 23.11.2017 žalobca vytýkal Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava postup, v rámci ktorého sa pri opakovanom dokazovaní po zrušení jej rozhodnutia Najvyšším súdom SR obmedzila len na posúdenie zápisnice z 28.04.2014, kde sú uvedené pôvodné vyjadrenia uvedených svedkov (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozsudku
- poznámka súdu), ktoré neobjasňujú skutkové okolnosti tak, ako to vyžaduje záväzné stanovisko Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že „na to, aby bolo možné náležite túto vec uzavrieť, je nevyhnutné predvolať uvedených svedkov znovu a opýtať sa ich na tú skutočnosť, ktorú Najvyšší súd SR považuje za rozhodujúcu - totiž na to, či so mnou v rozhodnom období vykonávali fakticky tú istú prácu. To je podľa záväzného stanoviska Najvyššieho súdu SR správny spôsob, ako preklenúť rozpor medzi evidenčnými listami môjho bývalého zamestnávateľa ohľadne môjho zaradenia do konkrétnej pracovnej kategórie. Preto bude potrebné predvolať uvedených svedkov a uvádzané skutočnosti náležite vyjasniť.“ Reagujúc ďalej na obsah odôvodnenia rozsudku NS SR z 23.11.2017 žalobca ďalej poukázal na rozpor záverov prvostupňového správneho orgánu v rozhodnutí z 25.01.2018 so záväznými pokynmi Najvyššieho súdu SR k otázke obsahového zamerania nariadených svedeckých výpovedí, keď žalobca tvrdil prostredníctvom právneho zástupcu, že „Najvyšší súd SR jasne stanovil, že ak svedkovia označia obdobie, v ktorom so mnou vykonávali rovnaký druh práce, je potrebné zobrať do úvahy evidenčné listy, ktoré svedčia v prospech môjho zaradenia do pracovnej kategórie I.A tak, ako som požiadal vo svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku.“
5. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobca v odvolaní z 28.02.2018 formuloval nasledovne:
„SP sa vo svojom ostatnom rozhodnutí taktiež opiera o podľa nás ničím nepreukázanú domnienku, že omyl ohľadne správneho zaradenia mojej osoby do správnej pracovnej kategórie zo strany môjho bývalého zamestnávateľa - Kovohuty, je vylúčený. Týmto spôsobom SP prezumuje bez náležitých dôkazov alebo dôvodov niečo, čo nemusí byť a zrejme ani nie je pravdou. Práve naopak, existencia protichodných údajov v evidenčných listoch svedčí presne o opaku toho, čo SP vo svojom ostatnom rozhodnutí prezumuje, a síce o tom, že môj bývalý zamestnávateľ urobil ohľadne môjho pracovného zaradenia v čase trvania môjho zaradenia do pomeru chybu. Sp však napriek protichodným záverom ohľadne správneho zaradenia do pracovnej kategórie považuje za hodnoverné tie listinné dôkazy, ktoré sú vyhotovené mojím bývalým zamestnávateľom v čase jeho existencie a v čase, počas ktorého môj pracovný pomer trval. Z uvedeného záveru SP vyplýva, že sa opäť nedržala právne záväzného stanoviska Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého mala tento rozpor vyjasniť práve vykonaním nového dôkazu výsluchom uvedených svedkov, kde by stačilo len to, ak by títo svedkovia potvrdili, či som v
rozhodnom období fakticky vykonával rovnaký druh práce ako oni alebo nie. To sa však nestalo, preto bez takého doplnenia dokazovania nemôže byť napadnuté rozhodnutie SP skutkovo ani právne správne.
Na základe uvedených skutočností sa domnievam, že sa SP stále nevysporiadala náležite s rozporuplnými podkladmi, nevykonala doplnenie dokazovania tak, ako to od nej vyžadoval Najvyšší súd SR, a preto jej rozhodnutie nemôže byť správne ani po skutkovej, tým menej po právnej stránke. V prípade, že SP vychádzala z uvedených dokumentov pri rozhodovaní o mojom nároku na invalidný dôchodok, je celkom nejasné a nepreskúmateľné, prečo z rovnakých dokumentov a zaradenia do pracovnej kategórie nevychádzala aj pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok. V takomto prípade je vnútorne rozporný celý rozhodovací doterajší proces SP v prípade mojich nárokov, a to v oboch prípadoch.“
6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 26.04.2018, ktorým zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 25.01.2018, rekapitulujúc obsah a závery administratívneho konania v právnej konfrontácii s obsahom odvolania žalobcu z 28.02.2018, poukazujúc zároveň na obsah predchádzajúceho administratívneho konania konštatoval, že „napadnuté rozhodnutie je realizáciou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/36/2016 z 23.11.2017“. Námietky žalobcu v odvolaní označil ako nedôvodné, a to s poukázaním na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 21 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 26.04.2018 argumentoval skutkovo a právne nasledovne:
„Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne účastník konania v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. pracovnej kategórii, získal celkovo 1 036 dní, t. j. 2 roky a 306 dní. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, a.s. v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 účastník konania pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a v období od 1. júla 1996 do 15. januára 1999 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie. Predmetný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je za každý kalendárny rok opakovane potvrdený vlastnoručným podpisom účastníka konania a overený pracovníkom Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves.
Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší a rozhodujúci podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia a dôchodkových dávkach za obdobie dôchodkového poistenia pred 1. januárom 2004, pretože obsahuje údaje, na základe ktorých sa rozhodovalo a naďalej rozhoduje o nároku na dôchodok a jeho sume. Podľa overenej kópie pracovnej zmluvy zamestnávateľa účastníka konania Kovohuty Krompachy zo dňa 15. apríla 1977 bol účastník konania od 15. apríla 1977 prijatý do pracovného pomeru na miesto výkonu práce mechanická údržba, na pozíciu údržbára. Podľa overenej kópie osobnej karty účastníka konania, vyhotovenej jeho bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy dňa 15. apríla 1977, zaslanej spoločnosťou Slovenská investičná, s.r.o. Hlavná 68, Prešov (ďalej len „Slovenská investičná, s.r.o."), v období od 15. apríla 1977 účastník konania pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni od 1. mája 1977 ako zámočník v oddelení pružiny, od 1. februára 1993 pracoval ako valcovač kovov a od 1. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. Podľa osobnej karty v údajoch k zápočtu na nemoc k 15. aprílu 1977 je uvedené, že účastník konania nepracoval na rizikovom pracovisku. Podľa „Prílohy k žiadosti o dôchodok" zo dňa 20. marca 2007, potvrdenej spoločnosťou Kovohuty Krompachy, a.s., Krompachy účastník konania v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka. V čase potvrdenia daného dokladu bola spoločnosť Kovohuty Krompachy, a.s. v konkurze a správca konkurznej podstaty je povinný v tomto čase pri právnych úkonoch používať názov spoločnosti doplnený o túto skutočnosť, čo táto „Príloha k žiadosti o dôchodok" zo dňa 20. marca 2007 neobsahuje.
Podľa „Prílohy k žiadosti o dôchodok" zo dňa 2. februára 2007, potvrdenej Slovenskou investičnou, s.r.o. účastník konania v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka.
Podľa oznámenia Slovenskej investičnej, s.r.o. ako správca písomností z archívu úpadcu Kovohuty Krompachy, a.s. v konkurze č. 71/2008 zo dňa 10. júna 2008 bol potvrdený priebeh zamestnania účastníka konania nasledovne.
Účastník konania v období od 15. apríla 1977 do 30. apríla 1977 pracoval na prevádzke mechaniz. dielňa ako údržbár, v období od 1. mája 1977 do 31. januára 1993 pracoval na prevádzke pružiny ako zámočník, v období od 1. februára 1993 do 30. júna 1996 pracoval na prevádzke pružiny valcovač kovov a od 1. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov.
V konaní o starobný dôchodok účastník konania predložil čestné prehlásenie zo dňa 6. februára 2007 pána Y. P., nar. X. Q. XXXX, bytom H., U. XX, pána Z. E., nar. XX. M. XXXX, bytom H. XXX a taktiež aj pána L. A., nar. XX. Z. XXXX, bytom H., S. XX.
Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves zabezpečila vyjadrenie vyššie uvedených osôb k otázke zaradenia obdobia zamestnania od 15. apríla 1977 do 15. januára 1999 u bývalého zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s. do pracovnej kategórie, ako aj možnosť predloženia listinných dôkazov obsahujúcich informácie o zisťovanej skutočnosti, ak nimi svedkovia disponujú a spísala zápisnicu z vyjadrenia vyššie uvedených osôb k zisťovanej skutočnosti v zmysle § 189 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o ústnych podaniach, dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
Na základe dožiadania ústredia Sociálnej poisťovne bola v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. spísaná zápisnica o týchto skutočnostiach dňa 28. apríla 2014 v Sociálnej poisťovni, pobočke Spišská Nová Ves.
Po posúdení obsahu zápisnice zo dňa 28. apríla 2014 sa skutkový stav vo veci zaradenia zamestnania účastníka konania do I. pracovnej kategórie nezmenil. Dvaja z troch svedkov, a to pán Y. P. a pán L. A., ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania, zotrvali na svojich tvrdeniach obsiahnutých v čestnom vyhlásení zo dňa 6. februára 2007. Svedkovia nepredložili žiadne nové listinné dôkazy a nevysvetlili rozpor medzi ich tvrdením a obsahom pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Tretí svedok, pán Z. E., sa ústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov nezúčastnil.
Na základe evidenčných materiálov nachádzajúcich sa v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne je zrejmé, že svedkovia Y. P., Z. E. a L. A. pracovali u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s. avšak nevykonávali rovnaký druh práce období od 1. júla 1976 do 15. januára 1999, ktoré je potrebné rozdeliť na štyri obdobia, a to obdobie od 15. apríla 1977, kedy účastník konania pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni od 1. mája 1977 ako zámočník na prevádzke pružiny od 1 februára 1993 ako valcovač kovov na prevádzke pružiny a od 1. júla 1996 ako hutník neželezných kovov.
Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia svedok Y. P. pracoval na pozícii, majstra v období od 15. mája 1972 do 31. decembra 1995 zaradeného do I. a III. pracovnej kategórie, svedok L. A. pracoval na pozícii majstra a manipulačného robotníka v období od 29. júna 1976 do 31. júla 1993 zaradeného do II. pracovnej kategórie a svedok Z. E. pracoval na pozícii majstra od 1. januára 1975 do 16. apríla 1989 zaradeného do II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané, že v daných obdobiach účastník konania pracoval na rovnakom pracovisku ako účastníkom konania uvedení svedkovia. Z tohto dôvodu považujeme opätovné vyzvanie svedkov za bezpredmetné. V Rezortnom zozname zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia I. a II. pracovnej kategórie vydaného Federálnym ministerstvom hutníctva a ťažkého strojárenstva a v jeho dodatkoch sa druhy povolaní ako zámočník v mechanizačnej dielni a zámočník na prevádzke pružiny nenachádzajú. V danom rezortnom zozname je uvedený valcovač kovov zaradený do II. pracovnej kategórie, avšak nie na prevádzke pružiny a hutník neželezných kovov zaradený do I. pracovnej kategórie. Obdobie od 1. júla 1996 do 15. januára 1999, kedy účastník konania pracoval u bývalého zamestnávateľa Kovohuty
Krompachy, a.s. ako hutník neželezných kovov bolo na nárok starobný dôchodok zhodnotené v I. pracovnej kategórii.
Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z z zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po cele obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. Vzhľadom na uvedené dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia overené pracovníkom Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves, pracovňa zmluva a osobná karta zamestnanca vyhotovené zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, a.s. v období trvania pracovného pomeru, účastníkom konania opakovane podpísané pod a ktorých v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenie svedkov, zápisnica spísaná podľa § 189 zákona c. 461/2003 Z. z., potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 15. februára 2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok vyhotovené v roku 2007, podľa ktorých účastník konania v období od 15 apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je po vyhodnotení všetkých dôkazov v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení potrebné konštatovať, že čestné vyhlásenie svedkov, potvrdenie zo dňa 15. februára 2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok za týchto okolností nie sú hodnovernými dôkazmi. Keďže v priebehu pracovného pomeru účastníka konania neboli zmenené právne predpisy upravujúce zaradenie jeho vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nevyhnutným predpokladom pravdivosti obsahu potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 15. februára 2001, čestného vyhlásenia svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 20. marca 2007 potvrdenej bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy a s a prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 2. februára 2007, potvrdenej Slovenskou investičnou s.r.o., Hlavná 68, Prešov je iba omyl zamestnancov personálneho útvaru bývalého zamestnávateľa účastníka konania, zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska a druhu vykonávanej práce, pričom tento omyl by musel trvať počas celého obdobia pracovného pomeru. Takýto omyl u zamestnávateľa, akým boli Kovohuty Krompachy, a.s. však možno považovať za vylúčený.
Vzhľadom na preukázaný skutkový stav, zistený zo všetkých listinných dôkazov obsahujúcich informácie, z ktorých vyplývajú protichodné závery, Sociálna poisťovňa za hodnoverné považuje tie listinné dôkazy, ktoré sú vyhotovene bývalým zamestnávateľom účastníka konania v čase jeho existencie a v čase, počas ktorého jeho pracovný pomer trval.
Podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. sa dôchodkový vek od 1. januára 2017 postupne upravuje v závislosti od vývinu priemernej strednej dĺžky života (veku dožitia) v Slovenskej republike. Dôchodkový veku stanovuje každoročne opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Doposiaľ nebolo vydané opatrenie, ktoré by ustanovilo dôchodkový vek účastníka konania. Dátum dovŕšenia jeho dôchodkového veku nie je možné určiť.
Následkom zhodnotenia obdobia od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996, počas ktorého bol účastník konania zamestnaný u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s. ako doby zamestnania v III. pracovnej kategórii je, že účastník konania k 31. augustu 2013 nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
Vzhľadom na vyššie uvedené, námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia doby zamestnania od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 v spoločnosti Kovohuty Krompachy, a.s. v I. pracovnej kategórii, je pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nedôvodná.
Predmetné obdobie bolo pre nárok na invalidný dôchodok účastníkovi konania zhodnotené nesprávne.
Na základe vyššie uvedeného bolo o žiadosti účastníka konania o starobný dôchodok, spísanej dňa 12. septembra 2013, napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2018 rozhodnuté správne.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.“
II.
Správna žaloba
7. V správnej žalobe v sociálnych veciach podanej podľa § 199 a nasl. SSP právnym zástupcom žalobcu 12.07.2018 boli po obsahovej právnej stránke uvedené námietky korešpondujúce s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 25.01.2018. Žalobca predovšetkým poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Sd/51/2015-36 z 09.02.2016 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 24.08.2015 č. XXX XXX XXXX X bolo zrušené a vec bola vrátená opätovne do administratívneho konania (poznámka súdu: tretíkrát v poradí, po vydaní rozsudkov Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/15/2014-40 zo 14.11.2014 a č.k. 9Sd/14/2015-74 z 19.06.2015).
8. Pochybenie Sociálnej poisťovne videl žalobca vtom, že na účely posúdenia splnenia zákonných podmienok pre priznanie starobného dôchodku v období od 15.04.1977 do 30.06.1966 ho nesprávne zaradila do zamestnania III. pracovnej kategórie rezortného zoznamu, namiesto správneho zaradenia do I. pracovnej kategórie v tomto období. Tvrdil, že uvedené zaradenie do nesprávnej pracovnej kategórie na účely posúdenia splnenia podmienok starobného dôchodku trvá prakticky od začiatku konania o starobnom dôchodku až do dnes a zopakovalo sa aj v poslednom napadnutom rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne napriek tomu, že Najvyšší súd SR k tomu konaniu vydal záväzné stanovisko. V tejto súvislosti žalobca prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval nasledovne:
„Toto nesprávne zaradenie v zmysle rezortného zoznamu žalovaná vykonala na tom základe, že v konaní o starobný dôchodok jej boli predložené viaceré dokumenty a dôkazy o mojom pracovnom zaradení, z ktorých niektoré z nich sú vo vzájomnom rozpore, pričom tento rozpor žalovaná - Sociálna poisťovňa neposúdila správne a interpretuje ho v môj neprospech - t.j. moje nesprávne zaradenie do III. pracovnej kategórie v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996. Za rozporuplnosť preložených dokladov žalovanej však ja sám nenesiem žiadnu zodpovednosť, nakoľko som ich správnosť v priebehu môjho bývalého zamestnania nevedel reálne u zamestnávateľa ovplyvniť. U svojho bývalého zamestnávateľa som ako každý zamestnanec vykonával tie práce, ktoré mi ním boli určené a pridelené, pričom som nevedel zároveň ovplyvniť, aby môj zamestnávateľ túto moju reálne vykonávanú prácu aj správne zaevidoval a zaradil ma dokumentaristicky počas celej doby trvania môjho pracovného pomeru do správnej pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia. Môj bývalý zamestnávateľ urobil v tomto ohľade administratívnu chybu, čo však zistil on i ja až neskoršie. Napriek tomu sa domnievam sa, že táto administratívna chyba môjho bývalého zamestnávateľa, bola následne riadne odstránená tým, že tento vydal v roku 2007 dva z časového pohľadu najnovšie a teda najaktuálnejšie evidenčné listy, podľa ktorých som v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 zaradený do pracovnej kategórie I. Žalovaná však tieto evidenčné listy stále odmieta prijať ako dôkaz o mojom pracovnom zaradení a považuje ich za nehodnoverné. Takýmto konaním žalovanej sú mi upierané moje práva z dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z platných právnych predpisov. Žalovaná totiž bezdôvodne odmieta akceptovať administratívne zosúladenie činností, ktoré som pre svojho bývalého zamestnávateľa reálne vykonával napriek tomu, že o tomto zosúladení svedčia nie len prílohy k žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 02.02.2007 a 20.03.2007, ale aj čestné vyhlásenie mojich troch bývalých spolupracovníkov, ktoré sú už súčasťou spisu žalovanej.
Dôkaz: Príloha k žiadosti o dôchodok zo dňa 02.02.2007 Príloha k žiadosti o dôchodok zo dňa 20.03.2007 Čestné vyhlásenie zo dňa 06.02.2007
Najvyšší súd vo svojom rozsudku č.k. 7So/36/2016 uviedol (str. 6, ods. 2 zdola), že bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne zdôvodniť, prečo sa odchýlila od pôvodného hodnotenia obdobia môjho dôchodkového poistenia od 1. júla 1976 do 30. augusta 1999 (v rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 03.11.2011 o priznaní invalidného dôchodku) pôvodne označenej I. pracovnej kategórie za III. pracovnú kategóriu (v rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok, príloha - osobný list dôchodkového poistenia). Uvedené odchýlenie žalovaná v napadnutom rozhodnutí podľa môjho názoru náležite neodôvodnila. Taktiež Najvyšší súd uviedol, že „z vykonaného dokazovania svedkami Y. P., Z. E., L. A. nemožno zistiť, v ktorom období rokov sporného obdobia dôchodkového poistenia vykonávali s navrhovateľom tú istú prácu. Tak, ako to vyplýva z obsahu spisov, sporné obdobie je treba rozdeliť na štyri obdobia, a to obdobie od 15. apríla 1977 pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 1. mája 1977 zámočník pružiny, od 1. februára 1993 valcovač kovov a od 1. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. V prípade, ak svedkovia doplnením dokazovania označia obdobie, kedy s navrhovateľom vykonávali rovnaký druh práce, podľa názoru odvolacieho súdu odporkyni nič nebráni vykonať náležité dokazovanie oboznámením sa s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia svedka, resp. svedkov, ktoré sa nachádzajú v jej evidencii. Ďalším možným spôsobom doplnenia dokazovania, je kontrola správnosti zaradenia druhu vykonávanej práce z Rezortného zoznamu zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie.“ (porov. str. 6, prvý odsek dole)
Sociálna poisťovňa však podľa môjho názoru náležite neodôvodnila, prečo sa odchýlila od pôvodného hodnotenia obdobia môjho dôchodkového poistenia od 1. júla 1976 do 30. augusta 1999 (v rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 03.11.2011 o priznaní invalidného dôchodku) pôvodne označenej I. pracovnej kategórie za III. pracovnú kategóriu (v rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok) a prečo nevykonala žiadne doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ako to požaduje Najvyšší súd SR. Nevykonanie doplnenia dokazovania ich výsluchom žalovaná odôvodnila konštatovaním, že opätovné vyzvanie svedkov považuje za bezpredmetné vzhľadom na údajne rôzne pracovné zaradenie týchto svedkov v rozhodnom období (napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, str. 6 druhý odsek zhora), čo je podľa mňa nesprávny postup. Žalovaná totiž vykonala len porovnanie pracovného zaradenia podľa evidenčných listov uvedených troch svedkov, čo svedčí len o „evidencii“ vykonávanej práce a nie o „skutočne vykonávanej“ práci uvedenými svedkami. Najvyšší súd SR mal podľa mojej mienky v úmysle vykonať zistenie reálne vykonávanej práce svedkov v tomto období, a nie len porovnanie evidovaného stavu, ktorý môže a nemusí byť v súlade so stavom skutočným, reálnym. Preto požadoval vykonať doplnenie dokazovania ich výsluchom. V tomto postupe žalovanej preto vidíme pochybenie a nerešpektovanie právne záväzného pokynu Najvyššieho súdu SR, ktoré sa odzrkadlilo v nesprávnom výroku napadnutého rozhodnutia žalovanej.
Ohľadne dokumentov, ktoré spochybňujú správnosť môjho zaradenia do III. pracovnej kategórie zo strany žalovanej, sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyjadrila, že je vylúčené predpokladať omyl u zamestnávateľa, akým boli Kovohuty Krompachy, a.s. ohľadne určenia pracoviska a druhu mnou vykonávanej práce, pretože takýto omyl by musel trvať podľa žalovanej počas celého obdobia pracovného pomeru. Skutočnosťou však je, že takéto omyly sa počas môjho pôsobenia v spoločnosti Kovohuty Krompachy, a.s. naozaj diali, o čom svedčí okrem iného aj do spisu už skoršie predložené opatrenie riaditeľa spoločnosti Kovohuty Krompachy, a.s., platné od 01.12.1992, z ktorého vyplýva, že evidencia ohľadne správneho pracovného zaradenia zamestnancov v tejto spoločnosti bola podrobovaná priebežnej kontrole s následnými opravami zaradenia zamestnancov do správnej pracovnej kategórie. Uvedený dokument podľa môjho názoru spochybňuje predpoklad žalovanej o bezchybnosti a správnosti evidencie pracovného zaradenia zamestnancov môjho bývalého zamestnávateľa. Domnievam sa, že ak môj bývalý zamestnávateľ prehodnocoval, preveroval správnosť pracovného zaradenia zamestnancov v roku 1992 a vykonal následné opravy v evidenčných listoch, podobným spôsobom tak učinil aj v roku 2007, kedy mi boli mojím bývalým zamestnávateľom nové vystavené evidenčné listy zaraďujúce ma do I. pracovnej kategórie pre obdobie od 15.04.1977 do 30.06.1996. Žalovaná sa však s touto „novšou“ informáciou vysporiadala tak, že ju označila za nehodnovernú bez toho, aby súčasne hodnoverne a objektívne preukázala jej „nehodnovernosť“, nie len poukazom na svoju idealizovanú domnienku o bezchybovosti personálneho oddelenia spoločnosti Kovohuty Krompachy, a.s., ktorá neobstojí.
Dôkaz: Opatrenie riaditeľa Kovohuty Krompachy, a.s. z 1.12.1992
Príloha k žiadosti o dôchodok zo dňa 02.02.2007 Príloha k žiadosti o dôchodok zo dňa 20.03.2007
Domnievam sa, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí dosiaľ dostatočne a presvedčivo neodôvodnila, prečo považuje čestné vyhlásenie mojich spolupracovníkov zo dňa 06.02.2007, dva evidenčné listy môjho zamestnávateľa (z februára a marca roku 2007) a potvrdenie zamestnávateľa z 15. februára 2001 za nehodnoverné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia som nadobudol presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je arbitrárne a nepreskúmateľné pokiaľ ide o jeho dôvody. Naďalej zastávam názor, že sa žalovaná pri svojom rozhodovaní dostatočne nevysporiadala s protichodnými dôkazmi o mojom zaradení do príslušnej pracovnej kategórie, a teda zistila skutkový stav nedostačujúco na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) S.s.p.), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. f) S.s.p.) a napadnuté rozhodnutie v dôsledku uvedených chýb vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.), keď uzatvára, že mi nárok na starobný dôchodok k 31. augustu 2013 nevznikol. O správnosti mojich dôvodov a o nesprávnom skutkovom ako i právnom posúdení veci žalovanou svedčí okrem iného:
a. Príloha k žiadosti o dôchodok žalobcu vystavená zamestnávateľom - Kovohuty Krompachy a.s. dňa 20.03.2007 (príloha k tejto žalobe), z ktorej jednoznačne vyplýva zaradenie navrhovateľa do pracovnej kategórie I.A v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 s nárokom na odchod do dôchodku od 55 rokov veku, b. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX žalovanej o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi zo dňa 03.11.2011, kde sa na jeho strane 2 uvádza, že dôchodkový vek navrhovateľ dosiahne dovŕšením 55 rokov veku, 31.03.2013 (sic !), c. Osobný list dôchodkového poistenia ako príloha k rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 03.11.2011, v ktorom som správne zaradený v pracovnej kategórii I. A pre rozhodné obdobie (v texte zvýraznené červenou farbou).
Dôkaz: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 03.11.2011
Uvedené dokumenty žalovaná nevzala pri svojom rozhodovaní náležite do úvahy a nevysporiadala sa náležite s rozporuplnými podkladmi, a preto jej rozhodnutie nemôže byť správne ani po skutkovej, tým menej po právnej stránke. V prípade, že žalovaná vychádzala z uvedených dokumentov pri rozhodovaní o nároku žalobcu o invalidný dôchodok, je celkom nevychádzala aj pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok.
V tomto prípade je vnútorne rozporný celý rozhodovací proces žalovanej v prípade nárokov žalobcu, a to v oboch prípadoch. V súlade so závermi Najvyššieho súdu SR sa nazdávam, že sa žalovaná náležite nevysporiadala s protichodnými informáciami ohľadne nároku žalobcu, a preto rozhodnutie žalovanej, ako aj napadnuté rozhodnutie považujem za arbitrárne a po právnej i skutkovej stránke nedostatočné a ako také ho z uvedených dôvodov žiadam zrušiť v plnom rozsahu a po jeho zrušení vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.“
III. Vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby
9. Žalovaný správny orgán - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (§ 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) konštatoval, že v žalobe z 12.07.2018 žalobca „uvádza dôvody, ako uviedol v odvolaní, nakoľko má za to, že predložením viacerých dôkazov o jeho pracovnom zaradení Sociálna poisťovňa nesprávne interpretuje rozpor v jeho pracovnom zaradení v období od 15.04.1977 do 30.06.1996. Žalobca uvádza, že nemohol ovplyvniť správne zaevidovanie jeho reálne vykonávanej práce jeho zamestnávateľom. Má za to, že jeho zamestnávateľ urobil administratívnu chybu...“
10. K žalobným námietkam žalovaný uviedol v konaní pred správnym súdom nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu:
„Žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzala z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú rozhodujúcim podkladom pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia a dôchodkových dávkach za obdobie dôchodkového poistenia pred 1. januárom 2004, pretože obsahujú údaje, na základe ktorých sa rozhodovalo a naďalej rozhoduje o nároku na dôchodok a jeho sume, ktoré sa nachádzajú v evidencii žalovanej, a podľa ktorých žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. pracovnej kategórii, získal celkovo 1 036 dní, t. j. 2 roky a 306 dní.
Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vystaveného bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, a.s., ktorý je za každý kalendárny rok opakovane potvrdený vlastnoručným podpisom žalobcu a overený pracovníkom žalovanej, pobočky Spišská Nová Ves v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 žalobca pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a v období od 1. júla 1996 do 15. januára 1999 žalobca pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie.
Podľa overenej kópie pracovnej zmluvy žalobcu u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy zo dňa 15. apríla 1977 bol žalobca od 15. apríla 1977 prijatý do pracovného pomeru na miesto výkonu práce mechanická údržba, na pozíciu údržbára.
Podľa overenej kópie osobnej karty žalobcu, vyhotovenej jeho bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy dňa 15. apríla 1977, zaslanej spoločnosťou Slovenská investičná, s.r.o. Hlavná 68, Prešov (ďalej len „Slovenská investičná, s.r.o.“), v období od 15. apríla 1977 žalobca pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 1. mája 1977 ako zámočník v oddelení pružiny, od 1. februára 1993 pracoval ako valcovač kovov a od 1. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. Podľa osobnej karty v údajoch k zápočtu na nemoc k 15. aprílu 1977 je uvedené, že žalobca nepracoval na rizikovom pracovisku.
Podľa „Prílohy k žiadosti o dôchodok“ zo dňa 20. marca 2007, potvrdenej spoločnosťou Kovohuty Krompachy, a.s., Krompachy žalobca v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka. V čase potvrdenia daného dokladu bola spoločnosť Kovohuty Krompachy, a.s. v konkurze a správca konkurznej podstaty je povinný v tomto čase pri právnych úkonoch používať názov spoločnosti doplnený o túto skutočnosť, čo táto „Príloha k žiadosti o dôchodok“ zo dňa 20. marca 2007 neobsahuje.
Podľa „Prílohy k žiadosti o dôchodok“ zo dňa 2. februára 2007, potvrdenej Slovenskou investičnou, s.r.o. žalobca v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka.
Podľa oznámenia Slovenskej investičnej, s.r.o. ako správca písomností z archívu úpadcu Kovohuty Krompachy, a.s. v konkurze č. 71/2008 zo dňa 10. júna 2008 bol potvrdený priebeh zamestnania žalobcu tak, že v období od 15. apríla 1977 do 30. apríla 1977 pracoval na prevádzke mechanizačná dielňa ako údržbár, v období od 1. mája 1977 do 31. januára 1993 pracoval na prevádzke pružiny ako zámočník, v období od 1. februára 1993 do 30. júna 1996 pracoval na prevádzke pružiny valcovač kovov a od 1. Júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov.
V konaní o starobný dôchodok žalobca predložil čestné prehlásenie zo dňa 6. februára 2007 pána Y. P., nar. X. Q. XXXX, bytom H., U. XX, pána Z. E., nar. XX. M. XXXX, bytom H. XXX a taktiež aj pána L. A., nar. XX. Z. XXXX, bytom H., S. XX.
Podľa obsahu zápisnice zo dňa 28. apríla 2014, spísanej žalovanou pobočkou Spišská Nová Ves, sa skutkový stav vo veci zaradenia zamestnania žalobcu do I. pracovnej kategórie nezmenil. Dvaja z troch svedkov, a to pán Y. P. a pán L. A., ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania, zotrvali na svojich tvrdeniach obsiahnutých v čestnom vyhlásení zo dňa 6. februára 2007. Svedkovia nepredložili žiadne nové listinné dôkazy a nevysvetlili rozpor medzi ich tvrdením a obsahom pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Tretí svedok, pán Z. E., sa ústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov nezúčastnil.
Na základe evidenčných materiálov nachádzajúcich sa v ústrednej evidencii žalovanej je zrejmé, že svedkovia Y. P., Z. E. a L. A. pracovali u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s. avšak nevykonávali
rovnaký druh práce období od 1. júla 1976 do 15. januára 1999, ktoré je potrebné rozdeliť na štyri obdobia, a to obdobie od 15. apríla 1977, kedy žalobca pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od l. mája 1977 ako zámočník na prevádzke pružiny, od 1. februára 1993 ako valcovač kovov na prevádzke pružiny a od 1. júla 1996 ako hutník neželezných kovov.
Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia svedok Y. P. pracoval na pozícií majstra v období od 15. mája 1972 do 31. decembra 1995 zaradeného do I. a III. pracovne kategórie, svedok L. A. pracoval na pozícií majstra a manipulačného robotníka v období od 29. júna 1976 do 31. júla 1993 zaradeného do I. a II. pracovnej kategórie a svedok Z. E. pracoval na pozícii majstra od 1. januára 1975 do 16. apríla 1989 zaradeného do II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané, že v daných obdobiach žalobca pracoval na rovnakom pracovisku ako účastníkom konania uvedení svedkovia. Z tohto dôvodu považujeme opätovné vyzvanie svedkov za bezpredmetné.
V rezortnom zozname zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie vydaného Federálnym ministerstvom hutníctva a ťažkého strojárenstva a v jeho dodatkoch sa druhy povolaní ako zámočník v mechanizačnej dielni a zámočník na prevádzke pružiny nenachádzajú. V danom rezortnom zozname je uvedený valcovač kovov zaradený do II. pracovnej kategórie, avšak nie na prevádzke pružiny a hutník neželezných kovov zaradený do I. pracovnej kategórie.
Obdobie od 1. júla 1996 do 15. januára 1999, kedy žalobca pracoval u bývalého zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s. ako hutník neželezných kovov bolo na nárok starobný dôchodok zhodnotené v í. pracovnej kategórii.
Vzhľadom na uvedené dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia overené pracovníkom žalovanej, pobočky Spišská Nová Ves, pracovná zmluva a osobná karta zamestnanca vyhotovené zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, a.s. v období trvania pracovného pomeru, žalobcom opakovane podpísané, podľa ktorých v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenie svedkov, zápisnica spísaná podľa § 189 zákona č. 461/2003 Z. z., potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 15. februára 2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok vyhotovené v roku 2007, podľa ktorých účastník konania v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je po vyhodnotení všetkých dôkazov v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. potrebné konštatovať, že čestné vyhlásenie svedkov, potvrdenie zo dňa 15. februára 2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok za týchto okolnosti nie sú hodnovernými dôkazmi.
Keďže v priebehu pracovného pomeru žalobcu neboli zmenené právne predpisy upravujúce zaradenie jeho vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nevyhnutným predpokladom pravdivosti obsahu potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 15. februára 2001, čestného vyhlásenia svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 20. marca 2007 potvrdenej bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, a.s. a prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 2. februára 2007, potvrdenej Slovenskou investičnou, s.r.o., Hlavná 68, Prešov je iba omyl zamestnancov personálneho útvaru bývalého zamestnávateľa žalobcu, zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska a druhu vykonávanej práce, pričom tento omyl by musel trvať počas celého obdobia pracovného pomeru. Takýto omyl u zamestnávateľa, akým boli Kovohuty Krompachy, a.s. však možno považovať za vylúčený.
Žalovaná trvá na tom, za hodnoverné považuje tie listinné dôkazy, ktoré sú vyhotovené bývalým zamestnávateľom žalobcu v čase jeho existencie a v čase, počas ktorého jeho pracovný pomer trval.
Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vyhodnotila všetky dôkazy v predmetnej veci, a preto námietka žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené a vec je nesprávne právne posúdená je nedôvodná.
Následkom zhodnotenia obdobia od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996, počas ktorého bol účastník konania zamestnaný u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s. ako doby zamestnania v III. pracovnej kategórii je, že účastník konania k 31. augustu 2013 nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2018, a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím ústredia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2018.
Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadame, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.“
IV. Predchádzajúce konania pred správnym súdom
11. V preskúmavanej právnej veci z obsahu pripojených rozsudkov Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/15/2014, 9Sd/14/2015 a 8Sd/51/2015 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9So/36/2016 vyplýva, že v administratívnom konaní v preskúmavanej právnej veci boli zrušené tri predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, v konaní o žalobcom uplatnenom nároku o priznanie starobného dôchodku k 31.08.2013. V prvých dvoch konaniach pred správnym súdom (č.k. 9Sd/15/2014, 9Sd/14/2015) Krajský súd v Košiciach formuloval skutkové a právne dôvody zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v konaní o žalobcom uplatnenom nároku a v konaní č.k. 8Sd/51/2015, v ktorom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 24.08.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 7So/36/2016 z 23.11.2017, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 09.02.2016 boli odporkyni v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. uložené súdmi záväzné pokyny pre obsah ďalšieho administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci.
12. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 9Sd/15/2014-40 zo 14.11.2014 konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne z 18.11.2013 nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre prijatie záveru o tom, že navrhovateľ získal iba 1 036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Keďže odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol ani jeden dôkaz, ktorý by bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, preto aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.“
13. Obsahom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/14/2015-74 z 19.06.2015 v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 11.02.2015 vydaného v danej právnej veci, bolo okrem iného aj konštatovanie, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu v danom prípade nevychádzal zo všetkých dôkazov, ktoré sa nachádzajú v dávkovom spise, preto nemohol v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení jednoznačne konštatovať, že postupoval v súlade s ustanovením § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ďalej súd dospel k záveru, že „preto pokiaľ odporca považoval za hodnoverné len dôkazy vyhotovené zamestnávateľom navrhovateľa Kovohuty Krompachy, a to pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, osobnú kartu zamestnanca, pričom ostatné dôkazy, a to prílohu k žiadosti o dôchodok vyhotovenú v roku 2007, potvrdenú zamestnávateľom navrhovateľa Kovohuty Krompachy, a.s., ako aj čestné vyhlásenia svedkov, nepovažoval za hodnoverné dôkazy, možno konštatovať, že bez vyhodnotenia dôkazu, ktorý je taktiež potvrdený zamestnávateľom navrhovateľa Kovohutmi Krompachy, a.s. zo dňa 15.02.2001, a z ktorého vyplýva, že navrhovateľ od 15.4.1977 do 15.01.1999 pracoval v ich akciovej spoločnosti ako hutník neželezných kovov na prevádzke hutná výroba, odporca nevyhodnotil dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v danom prípade odporca nevychádzal ani zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.“ Súd ďalej v danej veci konštatoval, že „taktiež je potrebné uviesť, že keďže sa jedná o dôkaz svedčiaci v prospech navrhovateľa, ktorý odporcom nebol vyhodnotený, neboli odporcom pri posudzovaní veci objasnené dôkladne všetky rozhodujúce
skutočnosti, a teda odporca v danom prípade nepostupoval ani v súlade s § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky napokon v predchádzajúcom súdnom preskúmavacom konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 8Sd/51/2015 v rozsudku č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017 neuznal za dôvodné závery Krajského súdu v Košiciach, potvrdzujúce predchádzajúce rozhodnutie odporkyne z 24.08.2015 v predmetnej právnej veci žalobcu. V súvislosti s potrebou vykonania ďalšieho dokazovania v dôvodoch rozsudku z 23.11.2017 Najvyšší súd SR stanovil jasné požiadavky pre ďalšie administratívne konanie opierajúce sa o ustanovenia § 209 ods. 1, druhá veta, ods. 4 zákona o sociálnom poistení, argumentujúc nasledovne:
„Odvolací súd sa s právnym názorom krajského súdu o správnosti preskúmavaného rozhodnutia na základe príslušného odôvodnenia nestotožnil. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku (č. XXX XXX XXXX z 3. novembra 2011) bolo povinnosťou odporkyne zdôvodniť, prečo sa odchýlila od pôvodného hodnotenia obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa od 1. júla 1976 do 30. augusta 1999 (v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku) pôvodne označenej I. pracovnej kategórie za III. pracovnú kategóriu (v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok).
Z vykonaného dokazovania svedkami Y. P., Z. E., L. A. nemožno zistiť, v ktorom období rokov sporného obdobia dôchodkového poistenia vykonávali s navrhovateľom tú istú prácu. Tak, ako to vyplýva z obsahu spisov, sporné obdobie je treba rozdeliť na štyri obdobia, a to obdobie od 15. apríla 1977 pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 1. mája 1977 zámočník pružiny, od 1. februára 1993 valcovač kovov a od 1. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. V prípade, ak svedkovia doplnením dokazovania označia obdobie, kedy s navrhovateľom vykonávali rovnaký druh práce, podľa názoru odvolacieho súdu odporkyni nič nebráni vykonať náležité dokazovanie oboznámením sa s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia svedka, resp. svedkov, ktoré sa nachádzajú v jej evidencii. Ďalším možným spôsobom doplnenia dokazovania je kontrola správnosti zaradenia druhu vykonávanej práce z Rezortného zoznamu zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994).“
V. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
15. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, označenými v článku IV. bodoch 11. až 14. odôvodnenia tohto rozsudku a vychádzajúc z obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné opätovne zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právnym dôvodom zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov sú nedostatky rozhodnutia a administratívneho konania uvedené v § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP.
16. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, aplikujúc ustanovenie § 107 ods. 1, 2 SSP.
17. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak (článok 46 ods. 2 Ústavy SR).
18. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu SR týkajúca sa obsahu a záverov tak administratívneho konania, ako aj súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve opakovane zdôrazňuje právo účastníka konania na spravodlivé administratívne a súdne konanie, v rámci ktorého je povinnosťou orgánov verejnej správy objasniť v rámci dokazovania všetky rozhodujúce skutočnosti majúce právny význam pre meritórne rozhodnutie správneho orgánu vo veci. V rozhodnutí je potom správny orgán povinný náležite vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania a celkový skutkový stav veci v právnom premietnutí do právnych záverov určených predmetom administratívneho konania.
19. Podľa § 250ja ods. 4 O. s. p., podľa ktorého postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci pri vydávaní rozsudku č.k. 7So/36/2016 (článok 4, bod 14. odôvodnenia tohto rozsudku), v súlade s ustanovením § 492 ods. 1 SSP, súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Ako to vyplýva z obsahu článku IV., bodu 14. odôvodnenia tohto rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej právnej veci, nestotožňujúc sa so závermi obsiahnutými v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Sd/51/2015-36 z 09.02.2016 jasným spôsobom formuloval právne záväzné pokyny pre ďalšie administratívne konanie, a to predovšetkým vo vzťahu k dokazovaniu týkajúcemu sa obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa (žalobcu) v období od 01.07.1976 do 30.08.1999. Správne orgány oboch stupňov sa podľa názoru správneho súdu v danej veci dôsledne neriadili právnymi názormi a závermi obsiahnutými v rozsudku NS SR č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017, nevykonali dokazovanie výsluchom svedkov Y. P., Z. E. M. L. A. za účelom dôsledného objasnenia veci týkajúceho sa obsahu skutočne vykonávaných prác žalobcom v obdobiach označených v uvedenom rozsudku NS SR. Odvolací súd pritom zdôrazniť, že celé obdobie dôchodkového poistenia u žalobcu podliehajúce právnemu posúdeniu v rámci ním uplatneného nároku na priznanie starobného dôchodku k 31.08.2013, odvolací súd požadoval opätovne posúdiť v štyroch jednotlivých dielčích obdobiach - od 15.04.1977, od 01.05.1977, od 01.02.1993 a od 01.07.1996, v ktorých žalobca pracoval v rôznych pracovných pozíciách. Právne analyzujúc obsah záverov najvyššieho súdu v predmetnej právnej veci, obsiahnutých v článku IV. v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku správny súd konštatuje, že právnym zámerom, ktorý sledoval Najvyšší súd SR ako odvolací súd v danej veci, pri vydávaní rozsudku z 23.11.2017 bolo dôsledné objasnenie obsahu skutočného pracovného zaradenia žalobcu v označených obdobiach dôchodkového poistenia, pričom záväzné pokyny NS SR boli v danej veci nasmerované prioritne na výsluch hore uvedených svedkov, s ktorými mal žalobca vykonávať práce podľa jeho pracovného zaradenia. Nevykonaním dokazovania v naznačenom smere tak správne orgány oboch stupňov rezignovali podľa názoru správneho súdu na jednoznačný zámer sledovaný odvolacím súdom spočívajúci v potrebe definitívneho objasnenia možností odklonu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa od pôvodných záverov Sociálnej poisťovne, obsiahnutých v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX z 03.11.2011 o priznaní invalidného dôchodku, v ktorom obdobie dôchodkového poistenia u žalobcu od 01.07.1976 do 30.08.1999 boli označené ako obdobia dôchodkového poistenia v I. pracovnej kategórii.
20. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie žalobca, ale Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa nárokov žalobcu na priznanie invalidného dôchodku a následne na priznanie starobného dôchodku vytvorila stav legitímneho očakávania u žalobcu, plynúci z obsahu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX z 03.11.2011, v rámci ktorého sa žalobca považoval za oprávneného žiadateľa o priznanie starobného dôchodku, pri zohľadnení kategorizácie obdobia jeho dôchodkového poistenia podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 03.11.2011.
21. Za dôvodnú preto správny súd považoval žalobnú námietku formulovanú už v odvolaní žalobcu z 28.02.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 25.01.2018, opierajúcu sa o obsah rozsudku NS SR č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017, v ktorej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu konštatoval, že „na to, aby bolo možné náležite túto vec uzavrieť, je nevyhnutné predvolať uvedených svedkov znovu a opýtať sa ich na tú skutočnosť, ktorú Najvyšší súd SR považuje za rozhodujúcu - totiž na to, či so mnou v rozhodnom období vykonávali fakticky tú istú prácu. To je podľa záväzného stanoviska Najvyššieho súdu SR správny spôsob, ako preklenúť rozpor medzi evidenčnými
listami môjho bývalého zamestnávateľa ohľadne môjho zaradenia do konkrétnej pracovnej kategórie. Preto bude potrebné predvolať uvedených svedkov a uvádzané skutočnosti náležite vyjasniť.“
22. Správne orgány oboch stupňov v uvedenej veci pritom vychádzali z nejednotných údajov o charaktere žalobcom vykonávaného zamestnávania, analyzujúc z dôkazného hľadiska v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného dôkazný stav tým spôsobom, že muselo ísť o omyl zamestnancov personálneho útvaru bývalého zamestnávateľa účastníka konania zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska a druhu vykonávanej práce, hodnotiac tak pravdivosť obsahu potvrdenia zamestnávateľa žalobcu z 15.02.2001, čestného vyhlásenia hore uvedených svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok z 20.03.2007, potvrdenej bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy, a.s. a tiež prílohy k žiadosti o dôchodok z 02.02.2007, potvrdenej Slovenskou investičnou s.r.o. Prešov. Podľa názoru súdu nie je možné za daného dôkazného stavu uzavrieť hodnotenie vykonávaných dôkazov spôsobom realizovaným žalobcom, podľa ktorého u zamestnávateľa, akým boli Kovohuty Krompachy, a.s. možno omyl zamestnancov personálneho útvaru v obsahu evidencie v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia zamestnancov považovať za vylúčený. Je totiž nesporným, že listinné dôkazy, ktoré mali správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci doposiaľ k dispozícii, vykazujú nejednotné údaje o pracovnej kategorizácii v období dôchodkového poistenia u žalobcu, a že práve odstránenie týchto rozporov a snaha o maximálne objasnenie skutkového stavu veci boli východiskovým právnym základom pre pokyny obsiahnuté v rozsudku NS SR č.k. 7So/36/2016 z 23.11.2017.
23. Podľa § 196 ods. 1, prvá veta zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
24. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
25. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa výsluchmi svedkov Y. P., Z. E. M. L. A. odstrániť nedostatok identifikovaný Najvyšší súdom SR konštatovaním, že „nemožno zistiť, v ktorom období rokov sporného obdobia dôchodkového poistenia vykonávali s navrhovateľom tú istú prácu“. Ďalšie nasmerovanie daného dôkazného postupu vyplýva z požiadavky NS SR, podľa ktorej „v prípade, ak svedkovia doplnením dokazovania označia obdobie, kedy s navrhovateľom vykonávali rovnaký druh práce, podľa názoru odvolacieho súdu, odporkyni nič nebráni vykonať náležité dokazovanie oboznámením sa s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia svedka, resp. svedkov, ktoré sa nachádzajú v evidencii.“ Tým, že Najvyšší súd SR v predmetnom administratívnom konaní označil aj ďalší možný spôsob doplnenia dokazovania (kontrola správnosti zaradenia druhu vykonávanej práce z Rezortného zoznamu zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie), neznížil tým dôležitosť a záväznosť pokynov nasmerovaných na ďalšie dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorému dal evidentnú prioritu tak, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia uvedeného rozsudku (str. 6. odôvodnenia rozsudku z 23.11.2017).
26. Až po splnení hore uvedených požiadaviek na vykonanie ďalšieho dokazovania bude možné podľa názoru súdu komplexne vyhodnotiť dôkazný stav veci týkajúci sa žalobcom uplatneného nároku, hodnotiac obsah požadovaných výsluchov svedkov a v dôkaznom spojení s ich obsahom aj vyhodnotením listinných dôkazov dotýkajúcich sa obdobia dôchodkového poistenia u žalobcu od 15.04.1977 do 30.06.1996.
27. Podľa § 191 ods. 6, prvá veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške
súdom priznaných trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.