Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/114/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci žalobcu: I.. N. C., K.., Q. M. S. I., Q.D., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.06.2013 domáha voči žalovanej náhrady škody vo výške 120.198,- EUR a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- EUR a ospravedlnenia podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 29Cb/17/2001, rozhodovaním sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. 5Obo/160/2003, spis. zn. 1Obdo V/97/2004 a spis. zn. 4Obo/163/2008 a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. I. ÚS 251/09.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná porušila právo žalobcu na prístup súdu, na spravodlivé konanie, právo na konanie pred nestanným súdom, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, ktorého sa dopustili sudcovia (pôvodne označení v žalobe ako zástupcovia žalovanej 1 až 18) svojím konaním a rozhodovaním a ktorí nečinnosťou spôsobili, že žalobcovi vznikla škoda, ktorá je momentálne už nežalovateľná.

3. K žalobe pripojil žalobca nasledujúce listinné dôkazy: Návrh na určenie povinnosti umožniť nahliadanie do účtovných dokladov spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r .o. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 29 Cb 17/01 z 5.11.2002, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Obo 160/2003 z 8.6.2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Obdo V 97/2004-185 z 27.4.2006, Krajský súd v Bratislave, č. Spr. 2200/08, Sťažnosť na prieťahy v konaní. 08.10.2008, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 29 Cb 17/01-234 z 20.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 40bo/163/2008 z 28.4.2009, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 251/09-17 z 10.09.2009, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, C. proti Slovenskej republike, 05.03.2013,výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 20618/N spoločnosti BL Slovakia, spol. s r. o., Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 31396054, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 12058/N spoločnosti B.L.O.C.K. SR, s r. o., Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 36537560, oznámenie č. 827/230/15982/09/GAS Daňového úradu Nitra II, 23.04.2009, správa pre konateľov spoločnosti Block Slovakia, spol. s r. o., Ing. Daniela Swetlíková, 25.1.2001, protokol o

daňovej kontrole č. 801/340/15303/2003, Daňový úrad Bratislava VI, 2B.2.2003, dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych vzťahov medzi INA Kysuce, a.s., BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., BLOCK SK, s.r.o., BLOCK, a.s., 29.09.2000, zmluva o dielo č. YS57B/Do2/SD1BK z 7.11.2001, zmluva č. 0207 z 7.6.2002, Dodatok č. 1 ku zmluve č. 0207, 15.11.2005, zmluva č. 2065 z 7.6.2002, Zápisnica o pojednávaní, Okresný súd Nitra č.k. 17C/105/2011, 17.12.2012.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 13.10.2016 (čl. 122) tak, že žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Vychádzala z toho, že žalobca si svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/17/01, ktorý pokračoval v následnom odvolacom a dovolacom konaní a Ústavným súdom SR, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti žalobcu. Nesprávny úradný postup žalobca nepreukázal, nakoľko z predložených listín podľa žalovanej existenciu nesprávneho úradného postupu možno vzťahovať len k celkovej dĺžke konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/01. Žalovaná považuje za premlčaný nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody vo výške 120 198 € s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300 000 € s poukazom na aplikáciu § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Existenciu majetkovej škody i ušlého zisku žalovaná považuje taktiež za nepreukázanú, rovnako tak i existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a žalobcom tvrdenej škody. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu považovala žalovaná za nepreukázaný. Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. s tým, že pre priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné túto ujmu preukázať. V Rozhodnutí ESĽP bolo žalobcovi priznané zadosťučinenie, preto podľa žalovanej nie je žiaden rozumný dôvod považovať toto zadosťučinenie za nedostatočné. Priznaním akejkoľvek sumy odškodnenia nemajetkovej ujmy v tomto konaní by došlo ku kontrole rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva. Takýto postup by de facto znamenal nespravodlivosť, neústavnosť a neprípustnú svojvôľu, nech by aj bol motivovaný snahou o dosiahnutie spravodlivosti. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa žalovaného nie je daný - v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 a 1Co/15/97.4 K otázke požadovaného ospravedlnenia žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca neplnil podmienky podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

5. Na pojednávaní dňa 26.04.2019 žalobca špecifikoval nesprávny úradný postup ako postup sudcov označených v žalobe pri rozhodovaní, ktoré žalobca považuje za nezákonné a nesprávne rozhodovanie v sporoch týkajúcich sa žalobcu. K požadovanej nemajetkovej ujme (300.000 Eur) uviedol žalobca, že ju nepovažuje za neprimeranú, nakoľko sudcom je v konaniach priznávaná nemajetková ujma rádovo aj niekoľko desiatok tisíc eur, pričom žalobca nevidí dôvod aby sa rovnaký postup uplatnil aj v jeho prípade.

6. Súd sa na preukázanie dôvodnosti žaloby oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. Zn. 29Cb/17/01, ktorý mal spočívať v neprimeranej dĺžke konania, a ktorý mal spočívať v porušení práva na prístup k súdu, práva na spravodlivé konanie a práva na konanie pred zákonným sudcom a v konaní a rozhodovaní sudcov označených v žalobe. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody skladajúci sa z čiastkových nárokov: náhrada skutočnej škody vo výške 120 198 € s ročným úrokom 17,7% do 15.8.2000 až do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300 000 € s ročným úrokom z omeškania 17,7% od 14.3.2001 až do zaplatenia, povinnosť žalovanej zaslať žalobcovi prehlásenie s ospravedlnením v znení uvedenom v petite žaloby. Rozsudkom č. 29 Cb 17/01 zo dňa 5.11.2002 Krajský súd v Bratislave žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal umožnenia sprístupnenia nahliadať do účtovných dokladov za rok 2000 a 2001 vyhovel. (č.l. 7). Na základe odvolania, podaného žalovaným, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom č.k. 5 Obo 160/2003 zo dňa 8.6.2004 podľa dôkazu č. 3 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a povinnosť umožniť mu nahliadanie do dokladov spoločnosti za r. 2001 zamietol. Vo zvyšnej časti rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (č.l.10). Rozsudkom z 27.4.2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 97/2004 potvrdil správnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý zmenil žalobu žalobcu. Rovnako potvrdil správnosť záveru odvolacieho súdu, že žalobcovi právo kontroly v spoločnosti, v ktorej vlastnil obchodný podiel, nepatrí ( č.l.13). Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 17/01-234 z 20.10.2008 súd konanie vo veci prerušil až do právoplatného

skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 28 Cb 83/00, týkajúcej sa rozhodnutia o návrhu odporcu na vylúčenie žalobcu ako spoločníka zo spoločnosti (č.l.17). Toto rozhodnutie potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením 4Obo/163/2008 zo dňa28.04.2009 ( č.l. 18). Z listín, ktoré žalobca priložil k žalobe vyplýva, že z výsledku vybavenia žalobcovej sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/01 zo dňa 8.10.2008 je zrejmé, že táto bola podpredsedníčkou krajského súdu vyhodnotená ako čiastočne dôvodná, pričom táto sa za vzniknuté prieťahy žalobcovi v mene krajského súdu ospravedlnila. Žalobca sa ústavnou sťažnosťou domáhal, aby Ústavný súd SR (v súvislosti s vyššie uvedenými konaniami na Krajskom súde v Bratislave a Najvyššom súde SR) konštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie veci v primeranej lehote, práva na pokojné užívanie majetku, základného práva na súdnu a inú ochranu, práva na spravodlivý súdny proces a napokon aj práva na zákonného sudcu (podľa Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 10.9.2009 č. I. ÚS 251/09-17 bola žalobcova sťažnosť odmietnutá, pričom Ústavný súd SR sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o porušení žalobcových práv v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/01 a Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 4Obo/163/2008 ( č.l.20-29). Žalobca sa v uvedenej veci ďalej obrátil i na Európsky súd pre ľudské práva (prípad C. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 5718/10), pričom vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.3.2013 tak, že konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru (v uvedenom prípade bola dĺžka konania vyhodnotená ako neprimeraná). Európsky súd pre ľudské práva zároveň priznal žalobcovi ako sťažovateľovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7800 Eur ( č.l. 31-33).

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím ,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

14. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia ,plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

18. Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8

19. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

20. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov:- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci- vznik škody alebo nemajetkovej - príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/ nemajetkovou ujmou. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení.

21. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody a podobne.

22. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov predložených žalobcom a jeho tvrdení dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený titulom nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. Zn. 29Cb/17/01, ktorý mal spočívať v neprimeranej dĺžke konania, a nesprávneho úradného postupu ktorý mal spočívať v porušení práva žalobcu na prístup k súdu, práva na spravodlivé konanie a práva na konanie pred zákonným sudcom a v konaní a rozhodovaní sudcov označených v žalobe je premlčaný, keď žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobca objektívnu vedomosť o vzniku škody (tak skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy) v čase, keď sa obrátil so svojou sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva t. j.

dňa 8.1.2010 (resp. 13.1.2010 - dátum doručenia sťažnosti, nesporná skutočnosť). Je potrebné uviesť, že v tejto sťažnosti si už žalobca uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody 92 170,50 € (totožne ako v tomto konaní) a náhradu nemajetkovej ujmv v sume 30 000 € z dôvodov nesprávnych úradných postupov deklarovaných i v tomto konaní. Žalobca v podaní z 05.04.2019 vyjadril presvedčenie, že jeho nároky premlčané nie sú, pričom za deň kedy mohol podať prvýkrát žalobu ustálil 15.11.2010. Žalobca o svojej škode (vrátane jej približnej výšky) vedel už od januára 2010, v žiadnom bode svojho vyjadrenia nespochybnil tvrdenia žalovanej o tom, že o škode 92 170,50 € ako i nemajetkovej ujme vedel už 8.1.2010. Žaloba žalobcu bola doručená súdu prvej inštancie až dňa 10.6.2013, t. j. viac ako tri roky po tom, ako bolo žalobcovi doručené oznámenie o vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní a rovnako viac ako tri roky po tom, ako žalobca podal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.

23. Vzhľadom na uvedené, sa dôvodne žalovaná dovolala premlčania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 92170, 50 € s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na aplikáciu § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. súd preto žalobu žalobcu v tejto časti v dôsledku premlčania nároku zamietol.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že došlo k nesprávnym úradným postupom menovaných sudcov a súdov, ktoré spočívali v ich nezákonnom a nesprávnom rozhodovaní, a v prieťahoch v konaní. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že nesprávny úradný postup je možné definovať ako porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre formu zodpovednosti za nesprávny úradný postup je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacom s rozhodovacou činnosťou napríklad ak rozhodovací orgán rozhodnutie nevydá resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku tohto je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. V prejednávanej veci žalobcom vytýkaný postup sudcov, a ich rozhodovacej činnosť, prípadné aj chybné rozhodnutie však nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2010). V prejednávanej veci žaloba k uplatneniu formy zodpovednosti titulom nezákonného rozhodnutia nesmeruje. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Táto musí byť konštatovaná príslušným orgánom už v čase prejedania nároku o náhradu škody. Výnimku z tohto pravidla predstavuje iba situácia, ak ide o škodu, ktorá bola spôsobená rozhodnutím orgánu verenej moci, ktoré je vydané orgánom nad rámec jeho určených právomocí, čo však nie je prípad tejto prejedávanej právnej veci. Žalobca nesprávny úradný postup odôvodňoval postupom sudcov označených v žalobe ktorý svojou rozhodovacou činnosťou mali spôsobiť, že pohľadávka žalobcu sa stala nevymožiteľnou, čím mu vznikla škoda, v tomto prípade sa preto nejedná o nesprávny úradný postup.

25. Žalobca sa v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/17/01 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (prípad C. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 5718/10), pričom vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.3.2013 tak, že konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru (v uvedenom prípade bola dĺžka konania vyhodnotená ako neprimeraná). Európsky súd pre ľudské práva zároveň priznal žalobcovi ako sťažovateľovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7800 Eur. Tvrdenie žalobcu o existencii nesprávneho úradného postupu možno vzťahovať k celkovej dĺžke konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/01. Naopak žalobca nijako nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v porušení práva na prístup k súdu, práva na spravodlivé konanie či právo na konanie pred zákonným sudcom. Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR nijako nespochybnili rozhodnutia vydané v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/01 resp. neskôr v odvolacom alebo dovolacom konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR (nesporná skutočnosť). Správnosť týchto rozhodnutí spochybňuje žalobca, no podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (bod 18 rozsudku) nemožno za nesprávny úradný postup považovať postup alebo úkony súdu, ktoré sa prejavili vo vydanom rozhodnutí. Súd preto za nesprávny úradný postup súdov a sudcov tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, považuje za nepreukázaný a žaloba nie v tejto časti podaná dôvodne. Ak na pojednávaní 26.04.2019 upresnil žalobca, že za nesprávny úradný postu považuje postup jednotlivých sudcov pri rozhodovaní možno uzavrieť, že existencia neprávneho úradného postupu nebola žalobcov preukázaná vôbec nakoľko tak ako už

bolo spomenuté rozhodovacia činnosť nepredstavuje nesprávny úradný postup resp. postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí, pričom prípadné chybné rozhodnutie však nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia.

26. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca tiež nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi žalobcom deklarovaným nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. Zn.29Cb/17/01, ktorý mal spočívať v neprimeranej dĺžke konania a ním uplatnenou škodou. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ktorá predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne o čakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade by žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný tiež z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ňou uplatnenej majetkovej škody a jej výšky. Žalobca v priebehu konania nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal, uplatnená náhrada majetkovej škody predstavovala uplatnenú škodu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na sumu 92 170,50 €, z dôvodu, že žalovaná nezabránila prevodom aktív spoločnosti žalobcu a následnému zníženiu imania spoločnosti o 307 235 €, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške jeho podielu 30%. Žalobca nijako v konaní nespochybnil tvrdenie žalovanej, že tá nemohla nijako zabrániť žalobcom uvádzanému prevodu aktív spoločnosti, teda ani údajnému vzniku škody. Taktiež nebolo sporné, že svoje nároky si žalobca nikdy neuplatnil voči subjektu ktorý mal takúto škodu spôsobiť. Z konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/2007 vyplýva, že súd prvej inštancie mal v tomto konaní za preukázané, že žalobcovi bolo zo strany spoločnosti BL SLOVAKIA s. r. o. umožnené nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že práva žalobcu boli v zmysle § 122 Obchodného zákonníka aj podľa čl. VIII 1. spoločenskej zmluvy zachované a zo strany žalovanej spoločnosti nedošlo k ich porušeniu. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie musel zamietnuť žalobcovu žalobcu o určenie povinnosti umožniť mu nahliadanie do účtovných dokladov spoločnosti BL SLOVAKIA, s. r. o. Uvedené teda spochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná žalobcovi spôsobila škodu v sume 92 170,50 €. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 5.3.2013 uviedol, že nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením práv žalobcu a uplatnenou majetkovou škodou (92 170,50 €). Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalobca tvrdil, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu bol ukrátený o výnos z rôznych zmlúv, ktoré realizovala spoločnosť BL SLOVAKIA, s. r. o., pričom jeho podiel by predstavoval 30% z celkovej sumy 76759,726 €, t. j. 23028 €. Ani v tejto časti uplatneného nároku žalobca nepreukázal, že by vôbec žiadal škodu majúcu mu vzniknúť od subjektu ktorý za ňu nesie zodpovednosť, (v podaní z 05.04.2019 žalobca tvrdí, že ešte v druhej polovici roku 2010 mal možnosť podať žalobu voči škodcom) pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

27. Žalobca nepreukázal ani ďalšiu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi ňou vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej ujmy. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou je priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by majetková ujma. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázanie vzniku majetkovej ujmy v dôsledku ňou tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdov tak by mal možnosť domôcť sa škody od subjektu , ktorý ju spôsobil, či sa o to vôbec žalobca pokúsil resp. a s akým výsledkom žalobca nepreukázal. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a ním uplatnenou náhradou škody však neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže i v prípade, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdov, tento

by nebol v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody. Vznik údajnej škody (ujmy) na strane žalobcu je možné dať súvislosti so samotným sa správaním žalobcu ako spoločníka BL SLOVAKIA, s. r. o. žalobca bol rozsudkom Krajského súdu Bratislave zo dňa 20.4.2011, sp. zn. 28Cb/83/2000 ako spoločník vylúčený z uvedenej spoločnosti. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2011 (nesporná skutočnosť). Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti uviedol, že jedným z dôvodov rozhodnutia o vylúčení žalobcu z predmetnej spoločnosti bolo aj neodovzdanie spisového materiálu, účtovných dokladov (pokladničné doklady, vyúčtovanie peňažných hotovostí), dokumentov súvisiacich so vznikom a plnením daňových povinností, zmlúv a podkladov z obchodno-záväzkových vzťahov a podobne. Žalobca porušoval svoje povinnosti spoločníka spoločnosti BL SLOVAKIA, s. r. o., čo napokon nevyhnute viedlo k tomu, že bol zo spoločnosti rozhodnutím súdu vylúčený (nesporné skutkové tvrdenie). Na strane žalobcu preto neexistuje priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť, neexistenciu príčinnej súvislosti s vniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom vo forme neprimerane dlhého konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/01 konštatoval aj európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí z 05.03.2013 bod 33, č.l.33 spisu.

28. V časti nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu v požadovanej sume 300.000 Eur, je potrebné zdôrazniť, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je automatické. Žalobca musí preukázať, že jemu spôsobenú ujmu nie je možné odčiniť inak než priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade žalobcu boli poskytnuté dostatočné satisfakčné prostriedky predstavujúce spravodlivé zadosťučinenie. Európsky súd pre ľudské práva posúdil skutkovo totožnú v porovnaní so žalobou prejednávanou v tomto konaní tak, že svojím rozsudkom zo dňa 5.3.2013 (prípad C. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 5718/10) rozhodol, že vo vzťahu ku konaniu vedenému pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/17/2001 došlo (s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania) k porušeniu Dohovoru (čl. 6 ods. 1). Európsky súd pre ľudské práva zároveň žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 7800 €. Európsky súd pre ľudské práva za primerané a spravodlivé považoval odškodnenie žalobcu sumou 7800 €. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že ak sa žalobca ako sťažovateľ už raz domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30 000 € a bol v tejto časti v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva len čiastočne úspešný, nemôže táto skutočnosť sama o sebe zakladať dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 300 000 € v inom konaní (podľa zák. č. 514/2003 Z. z.). Priznaním akejkoľvek sumy odškodnenia nemajetkovej ujmy v tomto konaní by došlo k revízii rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je konaním sporovým, kde na žalobcovi leží dôkazné bremeno, je teda na ňom, aby preukázal, že mu bola spôsobená v rozsahu, ako to uvádza v žalobe. Žalobca v konaní predostrel len všeobecné tvrdenia, ktoré dôkazne nepodporil, a teda tieto neboli spôsobilé preukázať jeho nárok. Z dôvodu dostatočnosti už poskytnutej satisfakcie, ako i nepreukázania nároku na priznanie žalobcom požadovanej ujmy, súd aj v tejto časti žalobe nevyhovel.

29. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný a zároveň mal i za to, že žalobca nepreukázal zákonom predpokladané podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003Z.z. keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej škody i nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej i nemajetkovej ujmy a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, a to aj v časti požadovaného ospravedlnenia zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovanej vo veci keď žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania nežiadala.

34. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).