Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-234-2018.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Subarea
3Co/234/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Bc. H. U., F. XX, N., o zaplatenie 488,74 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2018, č.k. 58Csp/34/2017-82, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.03.2018, č.k. 58Csp/34/2017-82, zamietol žalobu doručenú konajúcemu súdu dňa 06.03.2017, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 488,74 eura spolu s príslušenstvom titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 12.06.2013 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla peňažné prostriedky, ktoré mal žalovaný predmetnej spoločnosti vrátiť. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, keď v stanovených termínoch neuhradil splátky v príslušnej výške. Slovenskej sporiteľni, a.s. tak vznikla voči žalovanému pohľadávka, ktorú postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2016 na žalobcu ako postupníka. Pohľadávka, ku dňu jej postúpenia v sume 488,74 eura, pozostávala z istiny 156,30 eura, riadneho úroku v sume 62,21 eura, úroku z omeškania v sume 45,23 eura a z ďalších poplatkov v sume 225 eura. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 488,74 eura spolu s príslušenstvom prostredníctvom súdu.
3. Súd prvej inštancie s odvolaním sa na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konštatoval, že na prejednanie veci nenariadil verejné pojednávanie, a preto v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu verejné vyhlásenie rozsudku.
4. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel dňa 12.06.2013 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 1.000 eur, s úrokovou sadzbou Base Rate PP a s úrokovou maržou 1,00 % p. a., s výškou mesačnej splátky á 84 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 14.07.2013 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 14.06.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.10.2016 postúpil právny predchodca žalobcu ako postupca na žalobcu ako postupníka odplatne pohľadávku žalovaného v bližšie nešpecifikovanej výške. Postupca oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.11.2016 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu v bližšie nešpecifikovanej výške.
5. Z takto vykonaného dokazovania konajúci súd ustálil, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia údajnej pohľadávky v sume 488,74 eura, pozostávajúcej z istiny v sume 156,30 eura, riadneho úroku v sume 62,21 eura, úroku z omeškania v sume 45,23 eura a z ďalších poplatkov v sume 225 eur, z dôvodu nesplnenia záväzku žalovaného z úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie žalobcovi vytkol, že neuviedol výšku skutočne poskytnutého úveru, nedoložil prehľad splátok a úhrad, ani cenník poplatkov a žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia o porušení podmienok úverovej zmluvy žalovaným, t.j. že žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplatil. V tomto smere žalobca ani neozrejmil, kedy a na základe akých skutočností žalovaný porušil podmienky úverovej zmluvy. Zároveň žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal, akú výšku úveru mal žalovaný z poskytnutého úveru splatiť, pričom nedoložil ani žiadnu komunikáciu so žalovaným ohľadne neuhradenej pohľadávky. Pokiaľ právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, tento nepredložil špecifikáciu postúpenej pohľadávky, keď zmluva o postúpení pohľadávok odkazovala na prílohu, ktorú však žalobca ako dôkaz konajúcemu súdu nepredložil; uvedená informácia pritom nebola zrejmá ani z oznámenia o postúpení pohľadávky.
6. Na základe týchto skutočností, aplikujúc ustanovenie § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 52 ods. 1, 2, § 488, § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 15 ods. 1, § 191 a § 215 C.s.p., dospel konajúci súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď si ako strana sporu nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Zároveň listinnými dôkazmi nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, pričom listinné dôkazné prostriedky pripojené k žalobe nepovažoval za postačujúce na preukázanie oprávnenosti žalobcu domáhať sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy 488,74 eura s príslušenstvom. V tomto smere zdôraznil, že sám nemohol na prospech žalobcu nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že by vykonával dokazovanie a z jeho výsledkov odvodzoval skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu. Dokazovanie má totiž slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení strán a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia strán boli dokazovaním zisťované. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu z obsahu spisu žiadne nevyplývali.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p.). Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia verejného pojednávania podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., ktoré treba vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, tieto neboli v konaní sporné, a preto mal konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovieť; v opačnom prípade, t.j. ak boli skutkové tvrdenia sporné a konajúci súd ich nemal za preukázané, neboli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu bez nariadenia verejného pojednávania. V tomto smere zdôraznil, že keďže žalovaný nijako nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa poskytnutia úveru a vzniku pohľadávky v uplatnenej výške, tieto mal súd prvej inštancie považovať v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné. Konajúci súd preto pochybil, keď za tohto stavu žalobu, bez nariadenia verejného pojednávania, zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Podľa mienky žalobcu, ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že žaloba obsahovala nejasné a neúplné skutkové tvrdenia, bolo jeho povinnosťou vyzvať ho na ich doplnenie. Konajúci súd pritom v tomto smere neprezentoval pred stranami sporu žiadnu spornú skutočnosť, nevyslovil dokonca svoj právny názor, čím mu nevytvoril priestor na doplnenie dôkazov, ktorými by vyvrátil alebo potvrdil tvrdené skutočnosti. Pokiaľ by konajúci súd nariadil vo veci verejné pojednávanie, žalobca by špecifikoval svoj nárok a odstránil, resp. vysvetlil by súdom vytýkané nezrovnalosti.
9. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom konajúceho súdu, že bolo jeho povinnosťou preukázať porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného. V danej situácii sa totiž dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý mal preukázať, že poskytnutý úver riadne a včas splatil; žalobca v tomto smere nemohol objektívne preukázať negatívnu skutočnosť neplatenia úveru žalovaným.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
16. Civilný sporový poriadok je založený na princípe formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými v § 185 ods. 2 a 3 C.s.p.). Súd tak nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj ustanovenie § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia pritom možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana sporu ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila alebo ich nepoprela účinným spôsobom (§ 151 C.s.p.). Limitom tohto prístupu je existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení; súd teda vykonáva dokazovanie len vtedy, ak má dôvodné pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (na návrh strán a plne v súlade s § 185 ods. 1 C.s.p.).
17. V danej veci, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval žalobu spolu s výzvou na podanie vyjadrenia a prílohami žalovanému prostredníctvom poštového podniku, pričom následne mu súdnu zásielku doručil elektronicky dňa 09.12.2017 (č.l. 70). Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril a skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprel a ani nespochybnil. Do úvahy tak prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v § 151 ods. 1 C.s.p., t.j. tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe ohľadne uzavretia úverovej zmluvy, poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému v sume uvedenej v úverovej zmluve, porušenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, bolo potrebné považovať za nesporné a z týchto pri meritórnom rozhodovaní vychádzať. V tomto smere z obsahu spisu nevyplývali skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu aplikovať korektív uvedený v ustanovení § 186 ods. 2 C.s.p., t.j. ohľadne pravdivosti týchto tvrdení uvádzaných žalobcom neexistovala dôvodná pochybnosť. Za tohto skutkového stavu súd prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa poskytnutia úveru žalovanému v sume deklarovanej v úverovej zmluve, ako aj porušenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, považoval za nepreukázané, dospejúc k následnému záveru o nedôvodnosti podanej žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
18. Pokiaľ súd prvej inštancie spochybnil existenciu samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a to s poukazom na postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. (ako postupcu) na žalobcu (ako na postupníka) zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.10.2016, v ktorej absentovala špecifikácia postupovanej pohľadávky tvoriaca prílohu tejto zmluvy, ktorú žalobca nepredložil, odvolací súd poukazuje na písomné oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 07.11.2016, v ktorom žalovanému oznámila, že na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku, označenú ako Prevádzkový preklenovací splátkový úver - štandardné a rýchle produkty, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 12.06.2013, Bc. H. U., postúpila na žalobcu ako postupníka. Z predmetného jednostranného právneho úkonu pôvodného veriteľa a postupcu v jednej osobe vyplýva, že tento si splnil svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a oznámil mu, že pohľadávku, vyplývajúcu z konkrétneho záväzkového vzťahu so žalovaným, postúpil
na žalobcu; v takom prípade, t.j. keď postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému, možno aplikovať ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nie je potrebné sa dovolávať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok.
19. Podľa § 177 ods. 1, 2 písm. a) C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie pochybil, keď za stavu, keď skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe žalovaný nepoprel a nespochybnil, tieto vyhodnotil ako sporné (spochybnené) a o spore následne rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. v neprospech žalobcu tak, že jeho žalobu zamietol; postup súdu podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. pritom predpokladá, okrem iného, nespornosť skutkových tvrdení strán sporu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu z dôvodu, že tieto nepodporil dostatočne aj listinnými (inými) dôkazmi, mal v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 C.s.p. nariadiť na prejednanie sporu pojednávanie a umožniť žalobcovi, aby sa po prednese žaloby oboznámil s tým, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje konajúci súd za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, pričom v takom prípade mohol uviesť aj svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.). Zároveň, pokiaľ sa pochybnosti konajúceho súdu týkali i existencie samotnej pohľadávky žalobcu (keďže nemal k dispozícii prílohu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2016 a jej špecifikácia nevyplývala ani z oznámenia o postúpení pohľadávky) a jej výšky (keďže žalobca neuviedol koľko z predpísaných splátok úveru žalovaný skutočne splatil a kedy a akými splátkami sa dostal do omeškania), bolo na mieste, aby postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. vyzval žalobcu na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa tak existencie, ako aj skladby žalovanej pohľadávky, so súčasným ozrejmením, akým spôsobom k nej žalobca dospel, aby tak mohol následne posúdiť dôvodnosť celého nároku uplatneného žalobcom.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia verejného pojednávania za stavu, keď nevychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán sporu ohľadne poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému podľa úverovej zmluvy a porušenia jeho povinnosti z nej vyplývajúcich, uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť k relevantným skutkovým tvrdeniam, o pravdivosti ktorých nadobudol pochybnosť. Zároveň, pokiaľ sa jeho pochybnosti týkali existencie a výšky žalovanej pohľadávky, nevyzval žalobcu postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, tak aby po ich doplnení žalobcom mohol posúdiť (ne)dôvodnosť ním uplatneného nároku. Uvedeným postupom konajúci súd zmaril možnosť aktívnej účasti žalobcu v konaní, čo malo za následok, že mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na to, že uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaný účinne nepoprel, resp. nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p. vychádzať, za predpokladu, že nie sú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti. Pokiaľ z obsahu súdneho spisu nie je dostatočne zrejmá skladba žalovanej pohľadávky tak, aby bolo jasné, akým spôsobom žalobca dospel k jednotlivým položkám tvoriacim jej obsah (istina úveru, riadny úrok, úrok z omeškania a poplatky) súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doplnenie týchto podstatných skutočností, tak aby mohol následne relevantne posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Pri jeho posudzovaní súd prvej inštancie vezme zreteľ i na skutočnosť, že pôvodným veriteľom pohľadávky voči žalovanému bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorú treba považovať za banku v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V takom prípade je potrebné posúdiť, či pri postúpení pohľadávky na žalobcu boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a teda, či išlo o postúpenie pohľadávky vykonané v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie opätovne posúdi skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci, v dôsledku ktorých zváži, či je na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie alebo postačí vec rozhodnúť formou verejného vyhlásenia rozsudku (za splnenia predpokladov uvedených v § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.). Po opätovnom rozhodnutí sporu konajúci súd svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.
22. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že neuniklo jeho pozornosti, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval vybrané ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., bez ich bližšieho zdôvodnenia a najmä vyhodnotenia s ohľadom na skutkový stav veci. Pokiaľ bolo úmyslom súdu prvej inštancie aplikovať jednotlivé ustanovenia citovaného zákona pri rozhodovaní vo veci samej, odvolací súd dáva do pozornosti, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so žalovaným, vystupujúcim ako MIKRO podnikateľ; MIKRO podnikateľom je podľa Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, osoba iná ako privátny klient, ktorým je len fyzická osoba nepodnikateľ. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. pritom upravujú práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a) citovaného zákona).
23. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).