Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, zast.: ŠMÍDA, advokátní kancelář, s.r.o., Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Q. P., r.č. XXXXXX/XXXX, J. XXX/X, XXX XX Z., práv. zást. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Advokátska kancelária Košice, Urbánkova 1562/6 o zaplatenie 487,70 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 307,40 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 180 Eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 180 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 27,04%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 16.05.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 487,40 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 487,40 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom Mlynské Nivy 49, 621 09 Bratislava uzatvorili dňa 02.04.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 571971992, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 900,- Eur, ktoré peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa v zmluve zaviazal úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy t.j. 09.04.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 27.05.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok- administratívny poplatok celkovo vo výške 153,87 Eur. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 02.04.2014 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou v zmysle, ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste, podľa určenia klienta. Za túto službu sa zaviazal žalovaný uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 463,50 Eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru. Teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 09.04.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 27.05.2015, v zmysle článku 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok k úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť bola v sume 1 517,93 Eur (istina vo výške 900,- Eur, úrok a administratívny poplatok v sume 153,87 Eur, odmena za služby zo zmluvy o zabezpečení vo výške 463,50 Eur). Celkovú čiastku 1 517,37 Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 25,29 Eur. Žalovaný pôvodnému

veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 412,60 Eur. Čiže uhradil len 16 splátok, pričom na 17. splátku uhradil 7,96 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident Financial s.r.o., Bratislava na žalobcu a žalovanému bola táto zmena oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len z časti a posledná výzva žalobcu pred podaním žaloby je zo dňa 23.01.2018. 2. Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz 16UP/140/2018 zo dňa 06.03.2018 proti, ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.04.2014 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle citovaného zákonného ust. § 9 ods. 2 písm. f) obligatórnou náležitosťou k zmluve o spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj o konečnej splatnosti úveru v súlade s ust.§ 1 ods. 1 písm. a) zákona, absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 60 týždňov a začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca podal žalobu na súd dňa 06.03.2018 z čoho vyplýva, že žalobca si mohol uplatňovať voči žalovanému nárok na zaplatenie splátky od 06.03.2015 od 48. splátky až po splátku č. 60 po 17,57 Eur. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 odsek 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započíta najprv na istinu a potom na úroky. Dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 900,- Eur pri výške dojednanej splátky 17,57 Eur bola splatná v 51 celých splátkach a 52 splátka predstavovala sumu 3,93 Eur. Zvyšné dojednané splátky od 52. po 60. splátku by boli započítané na úroky. Avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na úhradu týchto splátok žalobca nemá nárok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 06.03.2018 teda po uplynutí premlčacej doby prvých 48 splátok od 09.04.2014 do 04.03.2015 a nepremlčanou je až v poradí 49. splátka splatná dňa 11.03.2015 a ostatné nasledujúce splátky. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 412,60 Eur a nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi nevznikol nárok na úhradu žalovanej sumy 487,40 Eur a preto žalobca vznáša námietku premlčania celého nároku žalobcu a žiada, aby súd žalobu zamietol. 3. K odporu žalovaného doručil žalobca dňa 08.06.2018 vyjadrenie, v ktorom uvádza, že zmluva jednoznačne uvádza, že spotrebiteľský úver je dojednaný na dobu určitú a termín splatnosti poslednej splátky teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretí zmluvy o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva obsahuje presný a nezameniteľný deň kedy dôjde k termínu konečnej splatnosti ako aj k ukončeniu zmluvy. Tu poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZSU, ktorý neustanovuje, že konečná splatnosť úveru by mala byť vyjadrená konkrétnym dátumom nakoľko vyjadruje, len uvedenie termínu konečnej splatnosti. Veriteľ je názoru, že zmluva je dostatočne presná, jasná a zrozumiteľná, pričom pôvodný veriteľ zvolil na vyjadrenie konečnej splatnosti jasný, presný a nezameniteľný deň, kedy konečná splatnosť úveru nastáva. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/2015 z 09.11.2016, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. V ďalšom žalobca poukazuje na výšku, počet a termín splátok úveru, kde zmluva o úvere jasne a zrozumiteľne obsahuje výšku, počet a termíny splátok úveru nakoľko uvádza presnú čiastku, ktorá bola zákazníkovi požičaná. Zmluvný úrok je vyjadrený aj úrokovou sadzbou ako aj pevnou sumou. Pokiaľ ide o poplatok ten je presne vyjadrený v zmluve a to pevnou sumou. Rovnako aj jednotlivé splátky sú vyjadrené presným a nezameniteľným dňom a to vždy 7. deň po poskytnutí úveru po dobu 60 týždňov. Rovnaké stanovisko zaujal aj Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia C-42/15. V tomto rozsudku súd pojednával náležitosti zmluvy o úvere v zmysle článku 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli do slovenského právneho poriadku implementované prostredníctvom ust. a § 9 ods. 2 písm. l) a písm. m) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Súdny dvor Európskej únie vyslovuje názor, že vyjadrenie termínu splátok má umožniť spotrebiteľovi identifikovať kedy sú splatné splátky úveru. Z uvedeného vyplýva, že naplnenie zákonnej požiadavky vo vzťahu k predmetnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. ( bod 50 rozsudku SD

EÚ C-42/2015 vo veci Home Credit Slovakia). V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012. Ďalej žalobca poukázal aj na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, kde žalovaný si zmluvou o zabezpečení splátok úveru objednal u pôvodného veriteľa službu, ktorá spočívala vo vyberaní splátok priamo v domácnosti klienta. Veriteľ dáva do pozornosti, že zmluva o zabezpečení splátok bola doplnkovou službou a nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Tu poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/138/2014 z 25.03.2015. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný dostal do dispozície peňažné prostriedky vo výške 900,- Eur. Celkovo žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil čiastku vo výške 412,60 Eur a žalobca žaluje len zvyšok istiny. Žalobca ďalej poukázal aj na premlčanie, kde uviedol, že podľa výpočtu právneho zástupcu žalovaného je premlčaných 48 splátok. Z toho vyplýva, že 12 splátok premlčaných nie je. Pokiaľ nie je premlčaných 12 splátok a bude sa počítať splátka istiny vo výške 15,- Eur vychádza dlžná čiastka vo výške 180,- Eur. Žalovaný uhradil celkovo 412,60 Eur, ktorú čiastku nie je možné účelovo započítať na premlčané splátky, no je nutné ju započítavať na splátky nepremlčané a keďže dôjde k úhrade čiastky je nutné túto uhradenú čiastku započítavať na splátky najskôr splatné. Na základe uvedeného, preto žalobca berie svoju žalobu čiastočne späť a to do čiastky vo výške 307,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania z tejto čiastky a žiada, aby súd priznal žalobcovi čiastku vo výške 180,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z čiastky 180,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia ako aj trovy konania. 4. Zo strany žalovaného bolo konajúcemu súdu dňa 23.07.2018 doručené podanie, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom podaní, na základe ktorého odôvodňuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a to z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.04.2014 neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa uvedený úver považuje za úver poskytnutý ako bezúročný a bez poplatkov. Opätovne žalovaný poukazuje v tomto vyjadrení na ust. § 9 ods. 2 písm. f ) a obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj na ust. § 11 ods. 1 písm. a) a absenciu uvedenej náležitosti zákona, kde absenciu uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším idikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko-právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba a napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Pokiaľ ide zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 02.04.2014 je to doplnková služba súvisiaca so spotrebiteľským úverom a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, preto mala byť podľa § 2 písm. g) zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a teda aj do RPMN. V zmluve je teda nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, ktorá nezodpovedá realite a povinnostiam žalovaného zo zmluvy, preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZoSU bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalovaný poukázal na ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. V zmluve bola dohodnutá konečná splatnosť na 60. týždeň po jej uzavretí pričom prvá splátka bola splatná 09.04.2014 a konečná splatnosť nastala 27.05.2015. Žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len toľko, koľko od neho obdržal t. j. sumu 900,- Eur. Ak podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere túto čiastku mal splatiť týždennými mesačnými splátkami vo výške 17,57 Eur + 7,72 Eur splátka odmeny za službu v zmysle zmluvy o zabezpečení splátok t.j. celková mesačná splátka predstavovala sumu 25,29 Eur a je zrejmé, že už v rámci 36. splátky splatnosti 10.12.2014 malo dôjsť k splateniu celého záväzku. Premlčacia doba v právnom vzťahu medzi účastníkmi zmluvy teda začala plynúť najneskôr 11.12.2014, vtedy začala plynúť vo vzťahu k poslednej splátke, ktorej žalovaný mal uhradiť poskytnutý úver 900,- Eur. Jej dĺžka je všeobecná - trojročná a uplynula najneskôr 11.12.2017 a žalobca podal žalobu na súd 06.03.2018 teda po uplynutí premlčacej doby na základe uvedeného, preto žalobca trvá na tom, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, podacím hárkom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.04.2014, výpisom splátok a úhrad, zmluvou o zabezpečení splátok k úveru zo dňa 02.04.2014,

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav veci: 6. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Provident Financial s.r.o., Bratislava, bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 571971992 dňa 02.04.2014 na základe, ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 900,- Eur, ktoré peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy a žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok , pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy t.j. 09.04.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 27.05.2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident Financial s.r.o., Bratislava na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016. 7. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 02.04.2014 konajúci súd zistil, že žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby žalobcovi zaplatiť celkovú odmenu vo výške 463,50 Eur v pravidelných 60. týždenných splátkach vo výške 7,72 Eur a poslednú splátku vo výške 8,02 Eur. 8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil konajúcemu súdu dňa 08.06.2018 podanie, z ktorého konajúci súd zistil, že žalobca si v konaní neuplatňuje zaplatenie sumy 307,40 Eur a v tejto časti berie žalobu čiastočne späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca si tak uplatnil v konaní len nárok na zaplatenie sumy 180,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania. 9. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.04.2019 z ktorého sa strany konania ospravedlnili, preto súd konal v zmysle § 180 CSP a zároveň konajúci súd pripustil zmenu petitu žalobcu tak, ako ju navrhol žalobca vo svojom podaní doručeným konajúcemu súdu dňa 08.06.2018 a to, aby zaviazal žalovaného na úhradu čiastky 180,- Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. 10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k tomuto právnemu záveru: 11. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľský úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo v inej právnej forme. 12. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľa sa zaväzuje poskytnúté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 13. Podľa ust. § 3 ods. 1,2, cit. zák. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 14. Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 15. Podľa ust. § 4 ods. 5 cit. zák. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 16. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník a zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o splnenie veriteľa požiadal. 18. 23. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. 19. 24.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 145 odsek 2 CSP ak je žaloba vzatá späť z časti súd konania z tejto časti zastaví. O čiastočnom späť vzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej. 21. Vzhľadom na späť vzatie žaloby žalobcom o zaplatenie sumy 307,40 Eur súd v zmysle vyššie citovaného zákona ustanovenia CSP konanie zastavil spolu aj s príslušným úrokom z omeškania.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 23. Súd pri posúdení veci dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Základnou črtou takýchto spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky, túto charakteristiku spĺňa. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a nebolo preukázané, aby spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. 24. Podľa §502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytuje v banke v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. 25. Podľa §506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 26. Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 29. Žalovaný v žalobe poukázal aj na dôvod bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy, ale nepoukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. podľa, ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 v ktorom bol zaujatý aj eurokonfordný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z., nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úroky a poplatky. Toto ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov za použitia eurokonformného výkladu a na základe tohto možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Na základe uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR vyplýva, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.04.2014 č. 571971992 obsahuje náležitosti a to aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) cit. zákona. 30. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo konajúcemu súdu doručené dňa 23.03.2018 v ktorom uviedol, že „Žalobca podal na súd žalobu 06.03.2018 teda po

uplynutí premlčacej doby prvých 48 splátok (od 09.04.2014 do 14.03.2015 - 48 splátok) a nepremlčanou je až v poradí 49. splátka splatná dňa 11.03.2015 a ostatné nasledujúce splátky, z čoho vyplýva, že nepremlčaných je 12. splátok, kde konajúci súd vychádzajúc z vyššie uvedených a citovaných právnych ustanovení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 180,- Eur spolu s príslušenstvom, potom čo súd zistil, že nárok žalobcu je v tomto rozsahu dôvodný. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú mu v ustanovení § 154 CSP, preto súd jeho návrhu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemohol priznať. 31. Konajúci súd poukazuje aj na to, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými podmienkami s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň súd uvádza, že strany si v zmluve dohodli splácanie úveru v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 09.04.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 27.05.2015. Uzatvorená zmluva tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60. týždňov pripadá na dátum 27.05.2015. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 týždňov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru ako aj termíne konečnej splatnosti. Súd je toho názoru, čo potvrdil aj samotný žalovaný, že v konaní nedošlo k premlčaniu 12 splátok a nárok žalobcu tak ako ho žalobca uviedol v podaní doručenom konajúcemu súdu na 08.06.2018, ktorým zobral žalobu z časti o zaplatenie sumy 307,40 Eur späť a žiadal zaplatenie čiastky vo výške 180,- Eur spolu s úrokmi z omeškania bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky potom, ako sa žalovaný dostal do omeškania so splatením viac ako 3 splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či si to právo uplatní. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok. Ako už konajúci súd vyššie uviedol vychádzal z vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti jemu priznanej dôvodná, preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 180,- Eur spolu s príslušenstvom. 32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Podľa § 263 ods.1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súdu uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 36. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia CSP, v zmysle ktorého ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. K tomuto súd uvádza, že žalobca žiadal v žalobe zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 487,40 Eur, pričom bol žalobca so svojím nárokom úspešný len vo výške 36,93%, nakoľko zobral žalobu v časti o zaplatenie 307,40 Eur späť a pokiaľ ide o žalovaného, ten bol úspešný vo výške 63,07%, preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania vo výške 27,04%. 37. Rozsudok bol vyhotovený v predĺženej lehote v zmysle § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.