Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/68/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne S. G., L.. XX.XX.XXXX, J. J. T. XXXX/XX, J. - J. T., zast. JUDr. W. G., advokátkou, Hlavná 20, Košice, proti žalovanému BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele 086 31, IČO: 36 168 301, zast. JUDr. I. I., advokátom, Partizánska 5, Bardejov, o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 24.03.2010 v znení súdom pripustenej zmeny žaloby domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parcely číslo 3986 o výmere 375 m2 - zastavaná plocha zapísanej na liste vlastníctva číslo X v katastrálnom území Bardejov, v Bardejove a parcely číslo XXXX/X o výmere 1093 m2 - ostatné plochy, vyčlenená časť z parcely číslo XXXX zapísanej na LV číslo X v katastrálnom území Bardejov, v Bardejove v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/ XXXX zo dňa 19.4.2010 úradne overeného dňa 21.4.2010, v podiele 1/1. Rovnako sa domáha náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov na základe vydržania. V pozemkovej knihe je evidovaná pozemnoknižná parcela XXXX/X o výmere 735 m2 zapísaná vo vložke č. XXXX, k.ú. Bardejov a ako užívatelia pôdy sú pod B2 a B3 evidovaní manželia R. T. v polovici a O. T., rod. F. v polovici titulom kúpy zo dňa 15.01.1908. V roku 1948 odkúpili od R. T. a O. T. vilu Kanárik stojacu na tejto parcele I. G. S. C. G.. Tento skutkový stav bol preukázaný v konaní 4C 36/92. I. G. S. C. G. mali zato, že spolu s vlastníckym právom k vile Kanárik prešlo na nich aj vlastnícke právo k pozemkom, na ktorom bola vila postavená, teda k parcele mpč. XXXX/X vo výmere 735 m2 zapísanej vo vložke č. XXXX, k.ú. Bardejov. Predmetné nehnuteľnosti - vilu a pozemky v roku 1978 začali G. užívať ako svoje vlastné, o pozemky sa starali, brali z nich úžitky. Nikto ich v užívaní nerušil. V Bardejovských Kúpeľoch bolo všeobecne známe, že dom aj s pozemkami patrí im. Pjontekoví užívali nehnuteľnosti nepretržite do svojej smrti a po ich smrti ich deti nepretržite do roku 1977. Žalobkyňa je ich právna nástupkyňa. V konaní sp. zn. 4C 36/1992 bolo preukázané, že vila Kanárik patrí do dedičstva po I. S. C. G.Ý. a dnes je evidovaná na LV č. XXXX, k.ú. Bardejov, kde je uvedená v časti B. Pozemnoknižná parcela XXXX/X o výmere 735 m2 zodpovedá parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. X, k.ú. Bardejov a časti parcely č. XXXX/X o výmere 1093 m2 ( vyčlenenej z parcely č. XXXX, zapísanej na LV č. X, k.ú. Bardejov ) podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.4.2010 úradne overeného dňa 21.4.2010. Právne žalobu odôvodnila poukazom na ust. § 80 c) O.s.p. a § 132 ods. 1 OZ, § 134

OZ. Je aktívne legitimovaná v spore, má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žaloba má preventívny charakter, môže eliminovať stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobkyne, keďže ako vlastník v katastri nehnuteľností je evidovaný žalovaný. K náprave stavu nie je možné dospieť inak. Aj keď jej vlastnícke právo nie je v pozemkovej knihe evidované, nadobudla ho vydržaním, nakoľko právni predchodcovia v roku 1948 sa na základe kúpnej zmluvy ujali nielen držby vily Kanárik, ale aj držby predmetných pozemkov ako svojich vlastných a nikto ich v držbe až do roku 1977 nerušil. Okolnosti nezapísania zmluvy do pozemkovej knihy boli objasnené v konaní 4C 36/92. Najneskôr v roku 1974 došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. 3.Žalovaný sa k veci vyjadril / viď nižšie /. 4.Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.8.2013, č.k. 2C/68/2010-241 súd žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku bolo žalobkyňou podané odvolanie. V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval odvolací súd - Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 30.9.2014, č.k. 8Co/59/2014-266 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom. 5.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.4.2019, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne, nedostavil sa právny zástupca, u ktorého je predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd vec v zmysle ust. § 180 CSP prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených vyjadrení účastníkov konania a listinných dôkazov ( tak ako boli oboznámené na pojednávaní - návrhom na začatie konania s prílohami na čl. 5, čl. 6 -9 - rozsudkom vo veci 4C/36/1992 - jeho odôvodnením a zisteným skutkovým stavom vo veci, čl. 10, čl. 11, čl. 12-21, čl. 22, zmenou žaloby na čl. 28, geometrickým plánom na čl. 29, vyjadrením žalovaného na čl. 38-41 s prílohami na čl. 42-43, podaním na čl. 48 s prílohami, návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 06.08.2010 a 24.03.2011 s prílohami ( čl. 107-113 ), uzneseniami tunajšieho súdu o zamietnutí návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, odvolaniami žalobkyne, vyjadreniami žalovaného k odvolaniam, rozhodnutiami odvolacieho súdu na čl. 95, čl. 123, uznesením na čl. 67, rozsudkom vo veci sp. zn. 4C 407/1999 na čl. 78-93 a jeho odôvodnením a zisteným skutkovým stavom vo veci, žiadosťami právnej zástupkyne žalobkyne, resp. žalobkyne o odročenie pojednávaní vytýčených na deň 19.10.2011, 09.01.2012, 23.02.2012, 11.04.2012, 21.09.2012, 28.01.2013, 27.02.2013, 27.08.2013, uznesením na čl. 195, rozsudkom vo veci sp. zn. 6C 57/2009 a jeho odôvodnením a zisteným skutkovým stavom vo veci, odvolaním žalobkyne na čl. 248, vyjadrením žalovaného na čl. 258, podaním žalovaného zo dňa 22.8.2016, oboznámením podstatného obsahu rozsudku 6C/57/09 zo dňa 23.3.2012 a to vo vzťahu k nadobudnutiu vl. práva k vile Kanárik, vo vzťahu k C. G., W.. N. G., žalobkyni a I. G. / osvedčenie o dedičstve 4D/63/08, D 362/97, D 363/97 a vklad na katastri pod B 2210/2007/, znaleckým posudkom ocenenia nehnuteľnosti na parcele XXXX/X S. XXXX/3 k.ú. Bardejov - Bardejovské Kúpele, podaním OÚ BJ katastrálneho odboru zo dňa 5.11.2018 s prílohami na čl. 480-502 a zo dňa 11.12.2018 s prílohami na čl. 507-524, vyjadrením žalobkyne na čl. 527, vyjadrením žalovaného na čl. 531 žalobkyni, obsahom mailového podania zo dňa 24.4.2019, podania na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania zo dňa 24.4.2019 a obsahu podania žalobkyne na vykonanie dôkazov zo dňa 24.4.2019, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/36/92 - návrhom, vložkou č. XXXX kat. územie Bardejov, LV č. X k.ú. Bardejov, kópiou z pozemkovej mapy z r. 1991, odpisom z prehlásenia I. B., vyjadreniami žalovaných, zápisnicou zo dňa 18.5.1993, zápisnicou zo dňa 30.3.1994, vyjadrením p. N. I., zápisnicou zo dňa 21.6.1994, zápisnicou zo dňa 27.7.1994, zápisnicou zo dňa 31.1.1995, rozsudkom z 3.2.1995, rozhodnutím odvolacieho súdu na č.l. 79, zápisnicou z 29.4.1996, zápisnicou z 25.2.1997, rozsudkom z č.l 116 ) a zistil tento skutkový stav veci : 7.Z výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. XXXX, k.ú. Bardejov bolo zistené, že v časti A je zapísaná majetková podstata : vila Kriváň dom č. XX a dvor Kúpele, mpč. XXXX/X, výmera 7 árov 35 m2. V časti B je zapísaný ako majiteľ pôdy Mesto Bardejov a užívatelia pôdy a majitelia superedificatu : R. T. v 1 a manželka O. T., rod. F. v 1 titulom kúpy 15.1.1908. Dňa 6.1.1950 sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát / Štátne kúpele a žriedla / na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva z 19.12.1949 na zákl. zák. 125/48, následne dňa 21.02.1955 sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát v správe ČSL. Štátnych Kúpeľov v Bardejove na základe administratívnej dohody o prevode správy národného majetku. 8. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/36/92-116 zo dňa 25.2.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.1997 bolo určené, že nehnuteľnosť vila „ Kanárik“ s. č. 2033 nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti vedenej na LV č. X, KN XXXX, k.ú. Bardejov patrí do dedičstva po nebohých I. G., X.. XX.XX.XXXX a C.

G., X.. XX.XX.XXXX u každého 1 z celku. Jednalo sa nehnuteľnosť pôvodne o stavbu nachádzajúcu sa na mpč. 5187/1, vedenú vo vložke č. XXXX, k.ú. Bardejov. Žalobcami boli 1. C. G., X. I.L. G., X. W.. N. G. S. X. S. G., žalovaným Bardejovské Kúpele, a.s. a neznámi dedičia po R. T. S. O. T.. Aj v tomto konaní bolo zistené, že do 6.1.1950 bolo majiteľom pozemku Mesto Bardejov a užívateľmi pôdy a vlastníkmi superedificatu R. T. v 1 a manželka O. T., rod. F. v 1. Dňa 6.1.1950 sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát / Štátne kúpele a žriedla / na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva z 19.12.1949, následne dňa 21.02.1955 sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát v správe ČSL. Štátnych Kúpeľov v Bardejove. Bolo preukázané, že súrodenci I. G. S. C. G. ( rodičia žalobcov ) odkúpili v roku 1948 od T. vilu Kanárik, ktorá je postavená na mpč. XXXX/X, vedenú vo vložke č. XXXX, k.ú. Bardejov za cenu 50.000 korún. Hneď v roku 1948 sa do domu nasťahovali aj s rodinami a bývali tam až do svojej smrti a po ich smrti až do roku 1977 v dome bývali ich deti s rodinami ( kedy sa malo rozhodnúť o asanácii domu ). O zápis do pozemkovej knihy sa mal postarať Dr. N., ale k tomu nedošlo. Bolo všeobecne známe, že dom odkúpili po 1. G. boli považovaní za vlastníkov domu. Po vojne dom vyžadoval rekonštrukciu, ktorú previedli G.. V konaní sa účastníkmi, ako aj svedkami udávala len kúpa a užívanie domu, či jeho neoprávnené znárodnenie, opravy a pod., nie pozemkov ( uvedené vyplýva z ich výpovedí v konaní ). Jedine svedok G. jednou vetou vo výpovedí uviedol, že ,, mali rozdelené pivnice aj WC aj záhradu. " V odôvodnení rozhodnutia sa konštatovalo, že I. G. a C. G. vstúpili do držby nehnuteľnosti v roku 1948 ako podieloví spoluvlastníci ako držitelia dobromyseľní. Kúpna zmluva, aj keď nezaregistrovaná, mohla byť skutočnosťou, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi domu - Vily Kanárik po 1 ako podieloví spoluvlastníci. Nehnuteľnosť nadobudli splnením podmienok vydržania a uplynutia vydržacej lehoty, ktorá uplynula dňa 01.01.1961. 9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Bardejov bolo zistené, že ako vlastník Vily Kanárik - súp. čísla XXXX postavenej na parc č. XXXX zapísanej v časti A listu vlastníctva je v jeho časti B zapísaná : S. G. ( žalobkyňa ). Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je : 4C 36/92, osvedčenie o dedičstve D 363/97, kúpna zmluva E. XXXX/XXXX. Ako pôvodní vlastníci boli zapísaní I. S. C. G. po 1 ( rozs. 4C/36/92, Z 1088/97, výkaz zmien 879/97 ). Súdu bolo predložené aj potvrdenie MÚ Bardejov o pridelení súp. č. 2033 Vile Kanárik v Bardejovských Kúpeľoch ( vlastník Čsl. Št. Kúpele ). 10. Z výpisu z listu vlastníctva č. X k.ú. Bardejov bolo zistené, že ako vlastník parc. č. XXXX S. XXXX zapísanej v časti A listu vlastníctva je v jeho časti B zapísaný : Bardejovské Kúpele a.s. ( žalovaný ). 11. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 19.04.2010, úradne overeného dňa 21.04.2010 za účelom oddelenia parciel a určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX, XXXX/X vyplýva, že z parc. CKN č. XXXX o výmere 2254 m2 - ost. pl. sa vytvorili parcely č. XXXX/X o výmere 1140 m2 - ost. pl., č. XXXX/X o výmere 21 m2 - ost. pl. - vlastník doterajší a č. XXXX/X o výmere 1.093 m2- ost. pl. - vlastník G. S. a parc. CKN č. XXXX o výmere 375 m2 - zast. pl. sa preniesla v celosti, avšak vlastníkom je G. S. ( jedná sa nehnuteľnosti pri dome ). 12. Žalovaný sa k veci vyjadril dňa 16.7.2010. Uviedol, že žalobkyňa podaním zo dňa 26.3.2010, ktoré žalovanému bolo doručené 1.4.2010 žalovaného vyzvala, aby sa vyjadril a uznal jej vlastnícke právo k predmetu konania a to s tých istých dôvodov, ako sú uvedené v žalobe. Žalovaný v žiadanej lehote k výzve žalobkyne zaujal stanovisko, v ktorom spôsob aj titul vlastníckeho práva žalobkyni poprel a tento neuznal. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. 4C 36/92 toto konanie sa výlučne dotýkalo vily Kanárik a čom bolo právoplatne rozhodnuté a z hľadiska predmetu konania s touto vecou nesúvisí. Niet pochyb o tom, čo právni predchodcovia žalobkyne v roku 1948 kúpnou zmluvou od predchádzajúcich vlastníkov jej nezapísaním do pozemkovej knihy pre jej neexistenciu nadobudli. Je nepochybne preukázané, že v roku 1948 pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXXX/l ako dvor Kúpele o 735 m2 zapísanej vo vložke č. XXXX v k.ú. Bardejov vlastníckym právom patrilo Mestu Bardejov. Je nepochybne preukázané, ako vyplýva z pozemnoknižnej vložky, že vlastnícke právo štátu bolo vložené do pozemkovej knihy dňa 6. 1.1 950 na základe z. č. 125/1948 Zb. o znárodnení prírodných liečivých zdrojov a kúpeľov a o začlenení a správe konfiškovaného kúpeľného majetku, teda v období, keď podľa Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 cez Dočasné súdne pravidla z roku 1961 platil pre územie Slovenska tzv. princíp intabulácie, čo znamená, že vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy mal konštruktívny charakter, čím žalovaný preukazuje nadobudnutie svojho vlastníckeho práva k predmetu konania od svojho právneho zástupcu. Je tiež nepochybne preukázateľné, ako vyplýva z hore uvedenej pozemnoknižnej vložky, právni predchodcovia k predmetu konania jak pôvodní podieloví spoluvlastníci právnych predchodcov žalobkyne mali a museli mať vedomosť' o tom, že k predmetu konania mali len pomer užívania vo forme superedificatu. Žalobkyňa v dôvodoch svojej žaloby poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 36/92 vedenom na Okresnom súde v Bardejove bol preukázaný skutkový stav nadobudnutia

vlastníckeho práva k vile Kanárik, s čím možno súhlasiť pokiaľ ide o túto nehnuteľnosť, no žalovaný dáva do pozornosti súdu dôvody jeho rozhodnutia ako sú uvedené na str. 5 a 6. rozsudku č.k. 4C 36/92-59 zo dňa 3.2. 1995 z ktorého vyplýva, že v danom prípade nehnuteľnosť - vila "Kanárik" podľa názoru súdu nemala charakter takej nehnuteľnosti uvedené vo vyššie cit. zákonných ust. a preto sa na túto nehnuteľnosť tento zákon nevzťahoval a nemohlo teda dôjsť k prechodu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti na štát. Z uvedeného je teda zrejme, že súd v tomto konaní odobril právnym nástupcom žalobkyne ich reštitučný nárok podľa osobitného predpisu, teda podľa z. č. 87/1990 Zb.. Žalovaný má za to, že žaloba žalobkyne nemôže byť dôvodná aj keď by mohla preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu konania spočívajúci zosúladením skutkového stavu veci zo stavom faktickým, pretože nepreukázala dôvodnosť dobrej viery pri nastúpení do držby ako aj počas celej držby a doposiaľ nevymedzila začiatok trvania aj keď' uvádza rok 1948 do kedy skončila, pričom žalovaný má za to, že nepostačí jej tvrdenie ako uvádza vo svojej žalobe, že spolu s vlastníckym právom k vile Kanárik prešlo na jej právnych predchodcov aj vlastnícke právo k pozemkom, na ktorom vila bola postavená, pretože subjektívne pocity jak právnych predchodcov tak žalobkyne, ktoré by išli smerom z hľadiska vedomia o právnych vzťahoch týkajúcich sa pozemkov pod domom a priľahlých pozemkov, keď dom kúpili, nemôže byť smerodajný, lebo pri posudzovaní psychického vzťahu k držbe či detencii sa vychádza z objektívneho vzťahu , čo znamená, že sa posudzuje existencia tzv. animus possidenti z okolnosti nadobúdania pozemkov do užívania tak, že sa musí preukázať, či pri bežnej pozornosti a starostlivosti mohol držiteľ, či už právni predchodcovia tak žalobkyňa alebo užívateľ poznať skutočnosti rozhodujúce pre držbu, či detenciu, čo s podanej žaloby nevyplýva. V tejto právnej veci je potom nutne konštatovať ako pôvodní vlastníci vily Kanárik, užívatelia superedificatu tak právni predchodcovi ako aj samotná žalobkyňa museli vedieť, že pozemky pod vilou Kanárik ako aj priľahlé pozemky, ktorých sa v tom konaní domáha neboli v ich vlastníctve a ani nemohli ich v dobrej viere začať alebo užívať ak skutočne mali vedomosť o tom, že v roku 1948 vlastníckym právo patrili Mestu Bardejov. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 13. Z oznámenia žalovaného zo dňa 7.4.2010 adresovanom žalobkyni vyplýva, že jej oznámil, že nesúhlasí s nadobudnutím vlastníckeho práva k parc. č. XXXX S. XXXX, zapísaným na LV č. X, k.ú. Bardejov, nakoľko neuznáva titul nadobudnutia vlastníckeho práva - vydržaním pre nesplnenie podmienok podľa § 134 OZ. Rovnako ju upozornil na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 4C 407/99 žalobcu Mesta Bardejov proti nemu ako žalovanému o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Uvedené podanie bolo žalobkyni doručené dňa 14.04.2010. Žalovaný reagoval na podanie žalobkyne zo dňa 26.03.2010 o vyjadrenie súhlasu s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - parc. č. 3986 a 3987, zapísaným na LV č. 9, k.ú. Bardejov. 14. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2009, č.k. 4C 407/99-503 súd zamietol žalobu Mesta Bardejov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X, k.ú. Bardejov ( okrem iných aj k parc. č. 3986 a 3987 ) podanú voči žalovanému Bardejovské Kúpele, a.s.. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený okrem zamietnutia žaloby vo vzťahu k nehnuteľnostiam neknihovaným - mpč. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. Bardejov. Z uvedeného teda vyplýva, že bolo potvrdené vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X, k.ú. Bardejov - aj k parc. č. XXXX S. XXXX. 15. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2012, sp. zn. 6C 57/2009 bolo zistené, že : 1/ po smrti C. G. dedila jej spoluvlastnícky podiel W.. N.B. G., čo vyplýva z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/63/2008, Dnot 118/2008 zo dňa 23.9.2008. 2/ na základe osvedčení o dedičstve sp. zn. D 362/97, Dnot 133/97 a D 363/97, Dnot 134/97 obe zo dňa 17.11.1997 sa stali spoluvlastníkmi vily „ Kanárik“ - žalobkyňa v 1 z celku ( po C. G. ) a C. G., W.. N. G. S. I. G. ( po I. G. ) každý v podiele 1/6 z celku. Výlučnou vlastníčkou uvedenej vily stala žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bardejov pod č. V XXXX/XXXX. 3/ jedná sa o konanie vo veci žalobcov 1. W.. N. G., X. I. G., X. S. G., proti žalovanému BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie vily Kanárik. 16. Podaním zo dňa 22.8.2016 žalovaný opakovane uviedol, že žaloba je nedôvodná. Žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním pre neexistenciu dobromyseľnosti pri nástupe do držby ako aj počas celej držby. Nie t pochýb ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že v roku 1948 právni predchodcovia žalobkyne I. S. C. G. od R. S. O. T., pôvodne vila Kriváň, dom č. XX odkúpili vilu Kanárik postavenej na mpč. XXXX/X, pričom už prvý zápis z 15.1.1908 v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pod bodmi 1, 2, 3 uvádza, že majiteľom pôdy je Mesto Bardejov a užívatelia pôdy a vlastníci superedifikátu sú Eliáš a manželka O. T., O.. F., každý v polovici. Z uvedeného teda vyplýva, že táto právna skutočnosť, ktorá nepochybne bola známa

nadobúdateľom pri kúpe Vily Kanárik v roku 1948 nemôže nadobúdateľom, tak právnym nástupcom, založiť vydržanie vlastníckeho práva k parc. mpč. XXXX/X. Navrhol žalobu zamietol a priznať náhradu trov konania. 17. Znaleckým posudkom zo dňa 20.8.1978 odhadcu C. E. na parcele č. XXXX/X S. XXXX/X k asanácii objektov bolo predmetom ohodnotenia Vila Kanárik s pozemkami - obytný dom v súkromnom vlastníctve, dreváreň, Wc, ovocné stromy a pozemok v osobnom vlastníctve ( vlastník Československý štát, predošlí majitelia a terajší užívatelia G. S. S. S. G. ). Cena určená na sumu 37.487 Kčs, v prípade výnimky na sumu 123.651 Kčs.

18. Podaním zo dňa 11.12.2018 Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor uviedol, že zisťovanie, či mpč. 8187/1 zodpovedá parcele 3986 a 3987 je možné iba znaleckým dokazovaním, avšak súdu predložili informatívny prekryt oboch máp ( parcely mpč. XXXX/X a parciel XXXX S. XXXX ), z ktorých vyplýva, že tieto sú umiestnené na mapách na rovnakom mieste, teda sa prekrývajú ( viď čl. 524 ).

19. Podaním zo dňa 13.1.2019 žalobkyňa uviedla, že v katastri nehnuteľností sa nenachádza listina o zriadení superedifikátu, čím sa potvrdili skutkové tvrdenia žalobkyne, že ku zriadeniu superedifikátu nedošlo.

20. Podaním zo dňa 17.1.2019 žalovaný uviedol, že ako vyplýva z listín súdu prvej inštancie doručených žalobkyňou, zrejme žaloby zo dňa 24.3.2010, resp. zmeny výroku žaloby zo dňa 25.5.2010 žalobkyňa sa domáha, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemkov parcely č. XXXX o výmere 375 m, zastavaná plocha zapísanej v na LV č. X k.ú. Bardejov v Bardejove a parcely č. 3987/2 o výmere 1093 m, ostatné plochy (vyčlenená časť z pare. č. XXXX, zapísanej v LV č. X v k.ú. Bardejov v Bardejove) v zmysle Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.4.2010 úradne overeného dňa 21.4.2010 v podiele 1/1 a tiež, aby žalovaný bol zaviazaný žalobkyni zaplatiť trovy konania vo výške ktorú vyčísli v zákonom stanovenej lehote a to na účet právnej zástupkyne žalobkyne. Ako je vyššie uvedené z doručených listín súdu prvej inštancie žalobkyňou, ako aj doručených listín súdom prvej inštancie vyžiadaných od Okresného úradu, katastrálneho odboru Bardejov žalovanému, nevyplýva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa, keď na pojednávaní dňa 22.8.2018 obsahovo uviedla, že pri kúpe vily Kanárik predmet kúpy p. I. G. S. G.. C. G. identifikoval právny zástupca T. p. JUDr. N. ako rodinný dom spolu s predmetom konania a že jej právni predchodcovia I. S. C. G. od R. T. S. O.B. T. O.. F. kúpili predmet konania, pretože tomuto tvrdeniu nezodpovedá žiadny záznam v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX pri parcele číslo XXXX/X v k.ú. Bardejov. Naopak zo zápisu pod B. Vlastníctvo pod radovým číslom 1, 2 a 3 cit. pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že majiteľom pôdy je Mesto Bardejov a užívatelia pôdy a vlastníci superedifikatu sú R. T. v polovici a manželka O. T. O.. F. v polovici, keď označenú Vilu „Kriváň“ dom č. 60 pod A1 nadobudli titulom kúpy 15.1.1908. S týchto zápisov jednoznačne možno konštatovať, že pôvodní vlastníci Vily „Kriváň“ nemohli predať predmet sporu právnym predchodcom žalovanej, keďže neboli jej vlastníkmi, teda nemohli na iného previesť viac práv než mali samy. Žalobkyňa tvrdí, že je aktívne legitimovaná, keďže má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou predmetu konania, keď žaloba má preventívny charakter a ma pomôcť eliminovať stav ohrozenia vl. práva žalobkyne, keďže ako vlastník týchto nehnuteľnosti je v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti evidovaný žalovaný, pričom k náprave toho stavu, ktorý nezodpovedá skutočnosti nie je možne dosiahnuť inak. Ďalej žalobkyňa v žalobe zo dňa 23.7.2010 udáva, že aj keď vlastnícke právo žalobkyne k predmetným pozemkom nie je v pozemkovej knihe evidované nadobudla toto právo vydržaním, nakoľko sa právny predchodcovia v roku 1948 na základe kúpnej zmluvy ujali nie len držby vily Kanárik ale aj držby predmetných pozemkov ako svojich vlastných a nikto ich v držbe až do roku 1977 nerušil. Uvedené tvrdenie žalobkyne odporuje cit. zápisom v pozemnoknižnej zápisnici, pretože ďalším zápisom pod B 4 zo dňa 6.1.1950 došlo k prechodu vlastníckeho práva jak v vile Kanárik tak k pozemno knižnej parcele č. XXXX/X znárodnením na Čsl. štát. Rozsudok súdu Okresného súdu v Bardejove č.k. 4C 36/92-116 zo dňa 25.2.1997 určil, že vila Kanárik patrí do dedičstva nie len po právnej predchodkyni žalobkyne a preto na jej strane ide o nedostatok aktívnej legitimácie a naviac ani nemohla osvedčiť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu konania, pretože ani len neosvedčila, aby jej právna predchodkyňa s kúpou vily Kanárik vstúpila v roku 1948 dobromyseľne do držby predmetu konania, ktorá v žiadnom prípade nemohla trvať do roku 1977 a naviac v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 407/199 na Okresnom súde v Bardejove bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu konania žalovaným.

21. Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2013 právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa ani jej právny predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním a to z dôvodu chýbajúcej dobromyseľnosti držby. Ako vyplýva z pozemkovej knihy vlastníkom pozemkov bolo Mesto Bardejov a predchodcovia žalobkyne boli len majiteľmi superedifikátu. Uvedené nemôže založiť vydržanie vlastníckeho práva k pozemku. V obdobných veciach boli súdom aj vydané rozhodnutia a návrhy na určenie vlastníckeho práva zamietnuté. Súdom bolo rozhodnuté len o vlastníctve Vily Kanárik, nie pozemkov, ani na základe tam vykonaného dokazovania nemôže byť žalobkyňa vlastníčkou pozemku, ani jej predchodcovia. Pridržiavajú sa svojho písomného podania vo veci.

22. Na pojednávaní dňa 22.8.2018 : 1/ právna zástupkyňa žalobkyne udávala, že na žalobe trvá v zmysle pripustenej zmeny návrhu. Superedifikát bolo právo nadstavby s kalendárne vymedzenou dobou jeho trvania, pričom išlo o odplatný právny vzťah. Išlo o generálnu líniu úpravy spoločenských vzťahov k nehnuteľnostiam záujmom ktorých tento právny princíp kreoval homogenosť ovládania priestoru jedným vlastníkom. Výnimky z tohto právneho modelu boli prípustné len výnimočne. Superedifikát bolo právo nadstavby s kalendárne vymedzenou dobou, predstavuje výnimku z modelu „vrch ustupuje spodku.“ Účelom vytvorenia „tohto inštitútu bolo upraviť právny režim dočasných stavieb, nakoľko je dočasnosť stavby rozhodujúcou kategóriou nie je možné tento inštitút aplikovať na stavby trvalého charakteru. Ak by sa tak stalo konalo by sa protiprávne. Rodinný dom je pevne spojený so zemou a má trvalý charakter stavby. Preto už stavebníci, ktorí stavbu postavili, musel mať úmysel stavbu ponechať na pozemku trvale. Právny režim superedifikatu k rodinnému domu nemohol byť platne zriadený a preto by bol zápis superedifikátu v pozemkovej knihe neplatný a nepravdivý. Vtedajšie pozemnoknižné právo poznalo tzv. neplatné zápisy, pri ktorých neboli splnené podmienky platnosti najmä chýbal právny titul. Navyše nakoľko išlo o odplatný právny vzťah vlastník stavby bol povinný vlastníkovi platiť úhradu. Čo sa týka pozemnoknižnej zložky, navyše žalobca namieta, že žalovaný nepreukázal zriadenie superedifikátu k rodinnému domu Kanárikovcov ako aj nepreukázal zápis superedifikátu k rodinnému domu Kanárikovcov do pozemkovej knihy. Žalobca podotýka, že z právneho hľadiska ani by k platnému zriadeniu superedifikátu v tomto prípade nemohlo dôjsť. Žalobca namieta, že zapísanie superedifikátu v pozemkovej knihe k vile Kanárik nie je preukázané nakoľko v pozemkovej knihe jeho vložke XXXX zapísaná iná stavba. Samotná vložka XXXX je zmätočná v dôsledku čoho nie je spôsobilá ani byť dôkazným prostriedkom. V Bardejovských Kúpeľoch bolo všeobecne známe, že T. dlhoročne bývajú v rodinnom dome a užívajú predmet tohto konania, pričom bolo všeobecne známe a obyvateľstvom rešpektované, že tak konajú z dôvodu, že sú vlastníkmi rodinného domu a predmetu tohto konania. Žiaden iný subjekt do ich držby nezasahoval, ani ju neobmedzoval. Rodinný dom slúžil T. ako rodinný dom na bývanie a predmet tohto konania užívali v spojitosti s bývaním. Predmet tohto konania bol po celom obvode oplotený pevným pletivovým plotom spolu so vstupnými bránami. Predmet kúpy p. I. G. S. G.. C. G. identifikoval právny zástupca T. p. JUDr. N. ako rodinný dom spolu s predmetom tohto konania. Navyše v tejto dobe bolo úplne bežné, priam až zákonité, že právne veci týkajúce sa nehnuteľností ako spísanie právnych úkonov a následne styk s orgánmi verejnej moci zabezpečovali advokáti a notári. Právni predchodcovia žalobcu nemali právnické vzdelanie, ani profesiu súvisiacu s úradnou činnosťou. Skutočnosť, že T. dlhoročne obývali rodinný dom a užívali predmet tohto konania dôvodne vykreovala u p. I. G. a p. C. G. predstavu dôveryhodnosti mandátu vymedzenia predmetu kúpy a vystupovania advokáta JUDr. N. ako osoby znalej práva, ktorý bol s nimi vo veci v styku a zabezpečoval realizáciu kúpy rodinného domu a predmetu tohto konania. Preto právni predchodcovia žalobcu konali pri kúpe so zreteľom na všetky okolnosti a s bežnou opatrnosťou, ktorú bolo od nich možné vyžadovať. Právni predchodcovia žalobcu konali dobromyseľne a aktívne aj vo vzťahu ku zavŕšeniu všetkých potrebných úkonov týkajúcej sa kúpy rodinného domu a predmetu tohto konania, keďže mienili aby mala tieto činnosti na starosti odborne spôsobilá osoba. Preto s advokátom dr. N. dohodli a hneď pri vyplatení kúpnej ceny aj advokátovi JUDr. N. vyplatili trovy vo výške 10% z kúpnej ceny. Skutočnosť dlhoročnej nerušenej držby za rešpektovania obyvateľstvom chovanie sa k predmetu tohto konania T. ako ku svojmu majetku konanie advokáta JUDr. N. ako právneho zástupcu T.v a oplotenie celého predmetu tohto konania okrem iného nesporne predstavujú okolnosti objektívne nasvedčujúce oprávnenosti vstupu do držby pánom I. G. S. G.. C. G. ku predmetu tohto konania na základe kúpy od T., aj v dôsledku čoho boli p. I. G. S. G.. C. G. držitelia dobromyseľní. Právni predchodcovia žalobcu pri uchopení sa držby postupovali s bežnou opatrnosťou, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu vyžadovať, pričom dôvodne nadobudli vieru, že im predmet tohto konania skutočne patrí. Nakoľko zástupca T. odovzdal rodinný dom a predmet tohto konania a právni predchodcovia žalobcu prijali rodinný dom a predmet tohto konania a ujali sa držby,

čím prejavili vôľu nakladať s rodinným domom a predmetom tohto konania ako so svojím. Žalobca navyše zdôrazňuje, že skutkový záver o nedostatku dobrej viery musí byť vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami, pričom v žiadnom prípade nepostačuje vyvolať len pochybnosti. Uvedené osvedčuje aj dobová judikatúra. Podľa rozhodnutia kúrie č. 2186/1903 pri skutočnej držbe sa predpokladá, že je po práve poctivá, opak sa musí dokázať. Podľa rozhodnutia kúrie č. 5248/1897 strana, ktorá tvrdí, že vydržanie nenastalo, lebo držiteľ si nadobudol držbu spôsobom, ktorý zákon zakazuje je povinná dokázať to, čo tvrdí. Je všeobecne možné konštatovať, že dôkazné bremeno v tomto smere tak pri uhorskom práve ako aj podľa následnej právnej úpravy zaťažuje žalovaného, pričom žalovaný musí preukázateľne vyvrátiť dobrú vieru vydržateľa. Pán I. G. bol povolaním mäsiar, ktorý mal vlastné prevádzky, jednu priamo v Bard. Kúpeľoch. Túto činnosť vykonával v čase pred vstupom do držby počas držby predmetu tohto konania aj po. Ako to bolo obvyklé pre potreby výkonu tejto činnosti dochádzalo k vytvoreniu materiálneho a funkčného zázemia aj v rámci bydliska. Z tohto dôvodu u p. I. G. objektívne došlo ku vykreovaniu potreby prítomnosti dvora ku rodinnému domu. Pán G. S. G.. G. pri zamýšľanej kúpe v rámci výberu a akceptácie zohľadnili podmienku uspokojenia potrieb bývania a procesného zázemia. Akceptovateľný predmet kúpy teda musel predstavovať rodinný dom spolu s dvorom. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že predmetom kúpy od T. bol rodinný dom spolu s predmetom tohto konania. Žalobca zdôrazňuje až na Slovensku do 31.12.1950 platilo uhorské právo, kde platila základná právna zásada, že vrch ustupuje spodku. Nakoľko išlo o stáročne zaužívaný právny model došlo k jeho všeobecnému spoločenskému zaužívaniu a obvyklostí. Bolo teda pri rodinných domoch pravidlom, že spolu s domom predstavoval predmet kúpy aj pozemok. Skutočnosť, že predmetom kúpy od T. bol okrem rodinného domu aj predmet tohto konania zodpovedá aj samotná kúpna cena, ktorá bola vo výške 50.000,- korún + 10% z kúpnej ceny na trovy, ktorá bola preukázaná v konaní 4C/36/92. Žalobca dáva súdu na dôvažok skutočnosť, že ide o na tú dobu vysokú kúpnu cenu, ktorá s určitosťou nepredstavovala kúpnu cenu len za rodinný dom. Porovnateľné rodinné domy sa predávali za kúpnu cenu do 10.000,- korún. Túto cenovú úroveň je možné v súčasnosti zistiť zo zverejnených odôvodnení rozhodnutí súdov napr. rodinný dom rodiny X. bol kúpený za kúpnu cenu 9.000,- korún. Navyše rodinný dom bol po vojne značne poškodený, čo už absolútne nezodpovedá tomu, žeby kúpna cena predstavovala len kúpnu cenu za rodinný dom. Práve naopak, táto kúpna cena 50.000 korún je primeraná za predmet kúpy predstavujúci rodinný dom a pozemok vo veľkosti a charakteru predmetu tohto konania. Po nadobudnutí rodinného domu a predmetu tohto konania do držby p. C. G. S. G.. I. G. rodinný dom rozsiahlo opravili. Na predmete tohto konania vysadili okrasnú flóru, rozšírili počet ovocných stromov a vysádzali úžitkovú zeleninu. Z ovocných stromov brali pre seba plody a z úžitkovej záhrady brali pre seba vypestovanú zeleninu. Ďalej na dôvažok žalobca súdu poukazuje, že právni predchodcovia v zadnej časti predmetu tohto konania v r. 1949 zriadili pivnice. Na zriadenie pivnice na cudzom pozemku by bolo potrebné zriadenie deleného práva - práva pivnice. Keďže právni predchodcovia od nikoho žiadne zriadenie takéhoto práva nepožadovali svedčí o tom, že s predmetom tohto konania aj vo vzťahu ku úpravám a stavbám nakladali ako so svojim vlastníctvom. Zvyšky pivnice je možné dodnes vidieť v teréne. Obdobné platí aj o zriadení dvoch drevárni, toaliet a rozšírenia zázemia pre chov domácich zvierat. Predmet tohto súdneho konania svojou činnosťou významne zveľadili a to tak materiálne ako aj funkčne. Pán J. G. a p. M. G. chovali aj úžitkové vtáctvo na predmete tohto konania. S poukazom na žalobcom zmienený vo vyjadrení aminus posidendi žalobca uvádza, že teória práva Animus possidendi definuje ako vôľu držiteľa ovládať vec, úmysel držiteľa, aby sa vec dostala do jeho skutočnej moci, aby vec bola u neho, teda chcel byť jej držiteľom a keď sa ním stane, chce ním aj zostať. Žalobca považuje za nesporné, že p. I. G. S. G.. C. G. chceli, aby sa rodinný dom spolu s predmetom tohto konania dostali do ich skutočnej moci, nakoľko po kúpe došlo z ich strany ku skutočnej držbe. Následne, keď mali rodinný dom a predmet tohto konania v skutočnej držbe, chceli, aby to tak zostalo, o čom svedčí, že rodinný dom a predmet tohto konania výrazne zveľadili a užívali ho až do ich smrti. Následne po ich smrti ich užívali ich deti. Navyše samotný právny predchodca žalovaného uznával vlastnícke právo ku predmetu tohto konania. V rámci núteného vysťahovania z dôvodu právnym predchodcom žalovaného tvrdenej chystanej asanácie došlo pre majetkové vysporiadanie zo strany Československých štátnych kúpeľov ku vypracovaniu znaleckého posudku zo dňa 20.8.1978 znalca C. E. vypracovaného ku dňu 10.7.1978. Predmetný znalecký posudok osvedčuje tvrdenie p. C. G. na výsluchu v konaní 4C/36/92, že s nimi Československé štátne kúpele teda teleso štátu jednali ako s vlastníkmi, nakoľko je v znaleckom posudku uvedené, že predmet tohto konania je v osobnom vlastníctve. Vydržanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Účel a opodstatnenie tohto právneho inštitútu reflektuje aj na zásadu vigilantibus jura skripta sun, teda bdelým patrí právo v kontexte vydržania v zmysle, že ak vlastník prestane s výkonom činnosti svedčiacich vlastníkovi a ak nebude primerane obozretný, jeho vlastnícke právo zanikne. Všeobecne povedané v žiadnom prípade nie je správny

názor, že nemožno vydržať pozemok z dôvodu, že je zapísaný v nejakom evidenčnom registri. Nakoľko by v takomto prípade takáto skutočnosť predstavovala prekážku vydržania a tým popretie jeho významu a účelu v právnom poriadku. Práve aj vydržanie je inštitút zabezpečujúci právnu istotu v majetkových aspektoch spoločenských vzťahov. V konaní 4C/36/92 bolo Okresným súdom Bardejov výslovne posúdené, že rodinný dom je spôsobilý predmet vydržania. Nakoľko predmet tohto konania predstavuje pozemok pod rodinným domom a priľahlý pozemok s dvorom, ktoré druhovo slúžili na činnosti späté s bývaním je predmet tohto konania spôsobilý predmet vydržania. Zápisničné prehlásenie p. I. B. zo dňa 22.10.1954 zabezpečil p. I.L. G. ako reakciu na snahy o vymáhanie nájmu za bývanie v rodinnom dome. Z tohto dôvodu bol predmet úkonu zameraný výlučne na rodinný dom a nie na celý predmet kúpy. Právni predchodcovia boli v následnom súdnom spore úspešní a žiadne nájomné neplatili. Navyše aj napriek skutočnosti , že právni predchodcovia užívali aj predmet tohto konania od nich nájomné nežiadali, čo je taktiež dôkaz o tom, že aj teleso štátu s právnymi predchodcami jednalo ako s vlastníkmi predmetu tohto konania. To, čí vôbec dôjde k podaniu žalobného návrhu, resp. čo bude predmetom žalobného návrhu rozhoduje žalobca ako dominus litis / pán sporu/. V súdnom konaní 4C/36/92 bola žalobcami určená stavba ako predmet sporu, preto aj dokazovanie sa zameralo na stavbu. Žalobkyňa zdôrazňuje, že dokazovanie sa nezameralo na skutočnosť, čo všetko bolo predmetom kúpy. Čo sa týka záväznosti iných konaní vo vzťahu ku žalovaným predkladaným rozsudkom v iných súdnych konaniach žalobca súdu zdôrazňuje, že ak žalobca nebol stranou v súdnom konaní v súlade s dikciou ustanovenia § 228 CSP výrok takéhoto rozsudku nie je pre žalobcu záväzný. Súdu predložila znalecký posudok p. E.. Upozorňuje aj na výpoveď E. G. v pripojenom spise o užívaní predmetu konania. Rovnako na výpoveď C. G., kde s nimi konali ako s vlastníkmi. Poukazuje na to, že list zo dňa 4.1.1991 nemôže byť smerodajný. Bardejovské Kúpele nemohli byť vtedy vlastníkmi, veď vlastnícke právo nadobudli v súdnom konaní. Rovnako k superedifikátu odkazuje na úvod ako aj k zápisu v pozemkovej knihe. Dôkazné bremeno je síce na strane žalobcu, ale žalovaný musí vyvrátiť dobromyseľnosť. 2/ právny zástupca žalovaného udával, že sa vyjadrili k tomuto v písomnej forme dňa 19.7.2010, na ktorom ako aj na ďalších písomných a ústnych prejavoch zotrváva v celom rozsahu. Na dnešnom pojednávaní sa dozvedel, že právni predchodcovia žalobcu Vily Kanárik mali okrem vily Kanárik nadobudnúť kúpnou zmluvou aj parcely - zastavanej plochy a iné, čo je predmetom tohto konania. Sama zástupkyňa na dnešnom pojednávaní prehlásila, že sa nezachovala kúpna zmluva. Kedy však, od koho a za akú cenu mali tieto nehnuteľnosti nadobudnúť, to nie je známe, je vecou, aby žalobkyňa preukázala, že nadobudla vlastnícke právo kúpnou zmluvou. Dôvodiac, že tomuto tak svedčí kúpna cena 50.000 Sk, ktorej predmetom bol rodinný dom považuje za účelové tvrdenie. Niet pochýb, že vlastníkom Vily Kanárik do r. 1948 boli T.O. - R. S. O., a nepochybne je preukázané z pozemnoknižnej zápisnice pri pozemnoknižnej vložke XXXX týkajúce sa pozemnoknižnej parcely XXXX/X o výmere 735 m2, že R. S. O. T. sú majiteľmi supeedifikátu. Pozemková kniha v tej dobe mala konštruktívny charakter, platil princíp ako naň poukazuje z podaní 19.7.2010 princíp intabulácie, ale je bez pochyby, že vlastnícke právo ak bolo zapísané v pozemkovej knihe poťažne iné práva sú nespochybniteľné. Na dnešnom pojednávaní sa dozvedá, že najskôr zrejme pôvodní vlastníci T. mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu konania, čo je vylúčené. Dozvedáme sa, že následne právni predchodcovia žalobkyne mali nadobudnúť kúpnou zmluvou predmet konania avšak kedy, za akú sumu a čo malo byť konkrétne predmetom konania, či výmera 735 m2, keď žaloba je na viac ako 1400 m2. Prečo to tiež žalobkyňa uvádza v súvislosti, že v tej dobe zrejme v r. 1948, čo žalobkyňa síce netvrdí, na základe tejto kúpy zmluvy mala vstúpiť, resp. právni predchodcovia, do držby vlastníckeho práva. Buď nadobudli predmet konania na základe kúpnej zmluvy alebo na základe iného právneho titulu, alebo vydržaním. Je pravdou, že pre žalobkyňu nie je záväzný rozsudok súdu 4C 407/1999, avšak určite je ním súd viazaný, pretože ho vydal a tento rozsudok svedčí, že v čase, kedy mali nadobudnúť G. predmet konania kúpou bol výlučným vlastníkom Mesto Bardejov. Poukazuje na skutočnosť, že v inom konaní tunajší súd rozhodoval o určení vlastníckeho práva, ako spomínala právna zástupkyňa, má na mysli X., bolo rozhodované na základe takého istého titulu a výsledok bol taký, že súd žalobu zamietol. Pri určovacích žalobách ako je táto dôkazné bremeno v žiadnom prípade nemôže zaťažiť žalovaného. Oni sú vlastníci a preukázali spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, čo nie je povinnosťou žalovaného a preto ich nemôže zaťažiť dôkazné bremeno, ako sa mylne domnieva. Do dnešného dňa žalobkyňa nepreukázala, kedy vstúpila do držby, akým spôsobom, dobromyseľnosť vstupu do držby a tiež naliehavý právny záujem prečo má byť vynesený výrok súdom, že je vlastníkom predmetu konania. Ostatné tvrdenia žalobkyne v rozsiahlom výklade s predmetom konania nesúvisia. Ak žalobkyňa poukazuje na posudok p. Vapnára z 20.8.1978 z jeho úvodnej strany vyplýva, že nehnuteľnosť tvorí obytný dom v súkromnom vlastníctve, dreváreň, WC, ovocné stromy a pozemok v osobnom vlastníctve. Výklad osobného vlastníctva je zrejmé, kedy vznikol, pričom žalobkyňa odkazuje na nadobudnutie predmetu nehnuteľnosti zrejme z r. 1948, kedy

takýto právny titul nadobudnutia neexistoval. Do pozornosti súdu dáva podanie C. G. S. S. G. zo dňa 4.1.1991, z ktorého vyplýva, že ako reštituenti sa domáhajú vrátenia rodinného domu Kanárik a žiadajú finančnú náhradu za rodinný dom číslo popisné 24,ktorý bol asanovaný v r. 1971 bez náhrady a stál na priestoroch pri terajšom ihrisku Minigolf. Z tejto žiadosti nevyplýva, aby sa právni predchodcovia žalobkyne domáhali aj vydania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo možno konštatovať, že nikdy vlastníkmi neboli. Uvedené vyplýva z konania 4C 36/92, ale nevie, či sa táto žiadosť v súdnom spise nachádza. Súdu to môže doručiť vo fotokópii. Ostatné tvrdenia žalobkyňou sú právne bezvýznamné a neosvedčujú jej nárok na určenie vlastníckeho práva k predmetu konania. Superdifikát je právny titul, takýto dôkaz neexistuje, ten sa len zaznamená.

23. Na pojednávaní dňa 26.4.2019 právna zástupkyňa žalobkyne udávala, že zotrváva na návrhu. Čo sa týka subjektívna záväznosť rozsudku, právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.8.2018 uviedol, že je pravdou, že pre žalobkyňu nie je záväzný rozsudok 4C/407/1999, avšak určite je ním súd viazaný aj pretože ho vydal a tento rozsudok svedčí, že v čase, kedy mali nadobudnúť G. predmet konania kúpou bol výlučným vlastníkom Mesto Bardejov. Žalobca uvádza, že: Okresný súd Bardejov je viazaný rozsudkom 4C/407/1999 výlučne v konaní 4C/407/1999 a to podľa dikcie ust. § 219 ods. 4 CSP. Inými rozhodnutiami orgánov verejnej moci je súd v ktoromkoľvek súdnom konaní viazaný výlučne v intenciách taxatívnej determinácie dikcie ust. 193 CSP. Rozhodnutia vo veci 4C/407/1999 vrátane meritórneho rozsudku nemajú charakter rozhodnutí uvedených v dikcii ust. § 193 CSP. Vzhľadom k tomu je tvrdenie žalovaného zjavne nesprávne a účelové. Naopak žalobca poukazuje na ust. § 228 CSP, ktoré pojednáva o subjektívnej záväznosti rozsudku, kedy výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníckeho právo k predmetu konania, nakoľko predmet konania nemá charakter nehnuteľností, ktoré podliehali právnym predpisom o znárodnení. O uvedenom svedčí aj rozsudok 4C/36/92. Žalovaný je zapísaný na LV v nesúlade s právnym a skutkovým stavom. Nie je pravdou, ako sa snaží žalovaný prezentovať, že zápisy v pozemkovej knihe sú nespochybniteľné. Uvádza, že aj dobová judikatúra ako aj odborná literatúra popisujú dvojaké chyby v pozemnoknižných zápisoch a to neplatnosť a nepravdivosť. Neplatné sú také zápisy, pri ktorých neboli splnené predpísané podmienky platnosti. Nepravdivé môžu byť pozemnoknižné zápisy, buď od pôvodu, alebo dodatočne. Žalobca trvá na skutkových tvrdeniach, že kúpna cena 50.000,- korún v čase krátko po 2.sv.vojne bola a je primeraná, jedine za predmet kúpy predstavujúci stavbu a predmet tohto konania. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že stavba bola v čase kúpy vojnou poškodený dom. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.8.2018 uviedol, že ide o účelové tvrdenie nijako námietku neodôvodnil. Žalobca má za to, že ju vniesol len formálne a skutkové tvrdenie nebolo vyvrátené. Čo sa týka osobného vlastníctva, osobné vlastníctvo poznalo a garantovalo obyčajové uhorské právo. Ústavná listina Československej republiky z r. 1920, Ústava ČSR z r. 1948 a Ústava Československej socialistickej republiky z r. 1960. Vstup do držby právnych predchodcov žalobkyne bol za platnosti uhorského práva vzhľadom k tomu je potrebné uplatniť dobovú judikatúru a vykonať výklad a aplikáciu vtedajšieho uhorského obyčajového práva. Dobová judikatúra - uhorské právo „ k vydržaniu sa nevyžaduje justus titulus“ / kúria č. 11365/1895/; „uplynutím lehoty 32 rokov nastáva vydržanie aj vtedy jestli držba sa nezakladá na právnom titulu“ / kúria č. 6352/1897/; „vydržiteľ nemusí dokazovať justum titulum ; /injustus titulus mu musí byť dokázaný“ / kúria č. 1122/1889/; „ pri skutočnej držbe sa predpokladá, že je po práve a poctivá ; opak sa musí dokázať / kúria č. 2186/1903/ „ strana, ktorá tvrdí, že vydržanie nenastalo, lebo držiteľ si nadobudol držbu spôsobom, ktorý zákon zakazuje, je povinný dokázať to, čo tvrdí „ / kúria č. 5248/1897. Vzhľadom k tomu sa podľa právnej úpravy ani nevyžaduje právny titul nadobudnutia držby. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že je ustanovená domnienka, že vydržiteľ má držbu poctivú a po práve, pričom dôkazné bremeno opaku zaťažuje žalovaného. Pre žalovaného nepostačuje iba namietať, musí dokázať opak. Od posledného pojednávania vo veci boli doručené odpovede spolu s listinami z OS Bardejov katastrálny odbor. S poukazom na túto skutočnosť žalobca predkladá súdu návrh na vykonanie dôkazov. V predmetných dokumentoch sa nenachádza žiaden dôkaz o zriadení superedifikátu a užívaní pôdy pre p. R. T. a manželku O. T., rod. E.. Žalovaný v súdnom konaní uplatňuje procesnú obranu týkajúcu sa existencie superedifikátu, ktorú žalobca označuje za nepravdivú a nedôvodnú. Nakoľko sa jedná o obdobie „ starej pozemkovej knihy“ má žalobca zato, že z dôvodu náležitého objasnenia veci a zistenia skutkového stavu je potrebné vykonať šetrenie u orgánov verejnej moci, ktorým boli postúpené agendy t.č. okresných úradov odborov katastra. Jednalo sa o postúpenie jednotlivých štátnych archívnych fondov do správy štátnych archívov. Žalobca preto týmto súdu navrhuje, aby v súlade s ust. § 187 ods. 1 a nasl. CSP uložil povinnosť predložiť listinu o zriadení superedifikátu a to jednak Štátny oblastný archív v Prešove a Slovenskému národnému archívu. Okresný súd Bardejov katastrálny odbor zo dňa 11.12.2018 zaslal úplné LV č. XXXX k.ú. Bardejov. Na

základe zaslaných dokumentov, ako to sám výslovne konštatuje OÚ nie je možné zistiť, či mpč. XXXX/ X zodpovedá parcele č. XXXX S. XXXX. V dôsledku toho nie je možné ustáliť, či predložené dokumenty a samotné šetrenie OÚ kat. odbor na žiadosť súdu sa týkajú časti predmetu tohto súdneho konania. V súlade s inštrukciou OÚ Bardejov, kat. odbor uvedenou v podané M. - J. - T. M. XXXX/ T. XXXXX/ XXXX zo dňa 11.12.2018 podľa ktorej zisťovanie, či mpč. 5187/1 zodpovedá parcele č. XXXX S. XXXX je možné iba znaleckým dokazovaním. Žalobca navrhuje súdu, aby došlo ku vykonaniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia a kataster nehnuteľností na identifikáciu mpč. XXXX/X v súčasnom katastri nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Zb.. Samotný OÚ navrhuje toto zisťovanie, že zisťovanie zodpovedá, či mpč. XXXX/X zodpovedá parcele č. XXXX S. XXXX. Samotný OÚ hovorí, že je možné to zistiť len znal. dokazovaním a že oni posielajú iba informatívny prekryt oboch máp. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby tento dôkaz bol vykonaný. Taktiež trvá na vykonaní dôkazov, čo sa týka Štátneho archívu v Prešove, aby predložil listinu o zriadení superedifikátu. Je potrebné, aby bola predložená listina. Je nutné doložiť požiadať o predloženie tieto archívy. Čo sa týka superedifikátu, na pojednávaní dňa 22.8.2018 vyjadrovala k predmetnému dosť obšírne a k predmetným pozemkovým vložkám. Tie vložky tak ako namietali, zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal zriadenie superedifikátu k rodinnému domu T., ani nepreukázal zápis k rodinnému domu. Na základe týchto listín nebol predmetný rozsudok danej nehnuteľnosti vyhlásený, nemožno sa stotožniť s týmto záverom. Samotná vložka 2717 je zmätočná a v dôsledku čoho nie je spôsobilá ani byť dôkazným prostriedkom. Ďalšie dôkazy, čo sa týka svedkov, doloží písomne. Žiada súd, aby rozhodol v zmysle návrhu, ktorý bol predložený žalobkyňou a to zo dňa 24.3.2010 s tým, aby vyhovel v plnom rozsahu. Má za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a že súdu preukázala, že predmetné nehnuteľnosti pozemky vydržala a že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. O tom svedčí aj predložený znalecký posudok p. E., ktorý pojednáva o tom, že išlo o pozemky v osobnom vlastníctve. Tento posudok bol vykonaný na žiadosť Bardejovských Kúpeľov. On bol zadávateľom tohto posudku, čiže už tam bolo zrejmé z neho, že ide o pozemky, ktoré sú v osobnom vlastníctve. Čo sa týka superedifikátu, išlo o uhorské právo, ktoré platilo do 31.12.1950 na území Slovenska. Bolo založené na imanentnom právnom princípe super ficies solo cedit , teda vrch ustupuje spodku. Superddifikát bolo právo nadstavby a s kalendárnou vymedzenou dobou jeho trvania, pričom išlo o odplatný právny vzťah. Išlo o generálnu líniu úpravy spoločenských vzťahov k nehnuteľnostiam. Záujmom, ktorý tento právny princíp kreoval, bola homogénnosť ovládania priestoru jedným vlastníkom. Výnimky z tohto právneho modelu boli pripustené len výnimočne. Superedifikát bolo právo nadstavby s kalendárne vymedzenou dobou jeho trvania, predstavuje výnimku z modelu vrch ustupuje spodku. Účelom vytvorenia tohto inštitútu bolo upraviť právny režim dočasných stavieb, nakoľko je dočasnosť stavby rozhodujúcou kategóriou, nie je možné tento inštitút aplikovať na stavby trvalého charakteru. Ak by sa tak stalo, konalo by sa protiprávne. Rodinný dom je pevne spojený so zemou a má trvalý charakter stavby, preto už stavebníkovi, ktorý stavbu postavil, musel mať úmysel stavbu ponechať na pozemku trvalo. Právny režim superedifikátu k rodinnému domu nemohol byť platne zriadený a preto by bol zápis superedifikátu v pozemkovej knihe neplatný a nepravdivý. Vtedajšie pozemnoknižné právo poznalo tzv. neplatné zápisy, pri ktorých neboli splnené podmienky platnosti, najmä chýbal právny titul. Navyše nakoľko išlo o odplatný právny vzťah vlastník stavby bol povinný vlastníkovi platiť úhradu. Podotýkam, že za vilu Kanárik sa nikdy žiadna platba neplatila, t.j. neišlo o odplatný právny vzťah. Navyše žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal zriadenie superedifikátu k rodinnému domu T. ako aj nepreukázal zápis superedifikátu k rodinnému domu T. do pozemkovej knihy. Žalobca podotýka, že z právneho hľadiska ani k ich platnému zriadeniu superedifikátu v tomto prípade nemohlo dôjsť. Žalobca namieta, že zapísanie superedifikátu do pozemkovej knihy k vile Kanárik nie je preukázané, nakoľko v pozemkovej knihe je vo vložke 2717 zapísaná iná stavba. Samotná vložka 2717 je zmätočná v dôsledku čoho nie je spôsobilá ani byť dôkazným prostriedkom. Pripomína súdu, že v Bardejovských Kúpeľoch bolo všeobecne známe, že T. dlhoročne bývajú v rodinnom dome a užívajú predmet tohto konania. Pričom bolo všeobecne známe a obyvateľstvom rešpektované, že tak konajú z dôvodu, že sú vlastníkmi rodinného domu a predmetu tohto konania. Žiaden iný subjekt do ich držby nezasahoval, ani ju neobmedzoval. Rodinný dom slúžil T. ako rodinný dom na bývanie a predmet tohto konania pozemky užívali v spojitosti s bývaním. Predmet tohto konania pozemky bol po celom obvode oplotený pevným pletivovým plotom spolu so vstupnými bránami. Predmet kúpy p. I. G. S. G.. C. G. identifikoval právny zástupca T. p. doktor N. ako rodinný dom spolu s predmetom tohto konania. Poukazujem na svoje prednesy, ktoré som predniesla v tomto konaní , čo sa týka okolnosti kúpy, čo sa týka správania sa držiteľov po nadobudnutí držby rodinného domu a predmetu tohto konania, že na predmete tohto konania p. C. G. S. G.. I. G. vysádzali okrasnú flóru, rozšírili počet ovocných stromov a vysádzali úžitkovú zeleninu. Tak ako už v konaní uvádzala, z ovocných stromov brali pre seba plody a z úžitkovej záhrady brali pre seba vypestovanú zeleninu. Zdôrazňuje, že v zadnej časti

právni predchodcovia žalobkyne na pozemku v r. 1949 zriadili pivnice. Na zriadenie pivnice na cudzom pozemku by bolo potrebné zriadenie deleného práva, práva pivnice. Keďže právni predchodcovia od nikoho žiadne zriadenie takéhoto práva nepožadovali, svedči to o tom, že s predmetnom tohto konania aj vo vzťahu k úpravám a stavbám nakladali ako so svojim vlastníctvom. Zvyšky pivnice je možné vidieť na pozemku v zadnej časti aj dodnes. Obdobné platí aj o zriadení dvoch drevárni, toaliet a rozšírenia zázemia pre chov domácich zvierat. Predmet tohto súdneho konania svojou činnosťou výrazne zveľadili a to tak materiálne, ako aj funkčne. Čo sa týka vôle ovládať vec, žalobca uvádza, že teória práva animus posidenti definuje ako vôľu držiteľa ovládať vec úmysel držiteľa, aby sa vec dostala do jeho skutočnej moci, aby vec bola u neho , teda chcel byť jej držiteľom a keď sa ním stane, chce ním aj zostať. Žalobca považuje za nesporné, že p. I. G. S. G.. C. G. chceli, aby sa rodinný dom spolu s predmetom tohto konania dostali do ich skutočnej moci., nakoľko po kúpe došlo z ich strany ku skutočnej držbe. Následne, keď mali rodinný dom a predmet tohto konania v skutočnej držbe, chceli, aby to tak zostalo, o čom svedčí, že rodinný dom a predmet tohto konania výrazne zveľadili a užívali až do ich smrti. Vydržanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Má za to, že boli splnené podmienky, že je spôsobilý predmet vydržania, nakoľko predmet predstavuje pozemok pod rodinným domom a priľahlý pozemok s dvorom, ktoré druhovo slúžili na činnosti späté s bývaním, jest predmet konania spôsobilý byť predmetom vydržania. Bola uhradená kúpna cena vo výške 50.000 korún, čo predstavovalo sumu vysokú na túto domu, čiže je nepochybné, že išlo o kúpnu cenu za stavbu ako aj za predmet tohto konania ako pozemku. Vzhľadom ku všetkým okolnostiam má za to, že žalobkyňa spolu so svojimi právnymi predchodcami predmet tohto konania vydržala. 24. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 25. Podľa § 137 písm. c ) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo 26. Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia lehota v trvaní 32 rokov / pri nehnuteľnostiach a právach /. Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. 27. Podľa § 860 Občianskeho zákonníka / súčasného znenia / podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964. 28. Podľa § 870 podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona. 29. Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 30. Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 31. Podľa § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 32. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka / účinného do 31.12.1992 / oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

33. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa § 135a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. / v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

36. Podľa § 507a ods. 3 cit. zák. / prechodné ustanovenia / do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. 37. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, zák. č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. 38. Podľa § 116 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zák. č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

39. Podľa § 145 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Podľa § 562 cit. Zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

41. Podľa § 566 cit. Zák. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

42. Podľa § 504 OZ ( účinného od 01.04.1964 ) podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.aprílom 1964.

43. Podľa § 498 OZ ( účinného od 01.04.1964 ) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona i právne vzťahy vzniknuté pred 1.aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 44. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku a zmenám príslušných právnych predpisov / najmä Občianskeho zákonníka / zákonným podmienkami vydržania vždy boli : oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým nerušenej a nepretržite, 10 rokov, resp. podľa uhorského práva 32 rokov / a spôsobilý predmet vydržania. V rámci vydržania podľa uhorského práva sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Následne sa vyžadoval dobromyseľnosť aj počas celého trvania držby. 45. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania.

46. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. 47. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. 48. Naliehavý právny záujem je daný potrebou zosúladenia stavu faktického so stavom právnym v katastri nehnuteľností. 49. Vzhľadom k tomu, že v pozemkovej knihe - pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k.ú. Bardejov sa v časti B. Vlastníctvo udáva majiteľ pôdy - Mesto Bardejov a pri mene manželov T.T. sa udáva - užívatelia pôdy a majitelia superedifikátu, je na mieste tento inštitút ozrejmiť. Superedifikát ( "právo nadstavby" ) bolo osobitným druhom tzv. deleného vlastníctva, ktorého obsahom bolo právo zhotoviť si na cudzom pozemku stavbu s povinnosťou platiť odplatu za užívanie pozemku (Fajnor, V., Záturecký, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka, 1998, s. 175, ako aj Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie, Heuréka, 2002, s. 123). Podstatnou vlastnosťou tohto práva bolo, že stavba postavená na jeho základe sa nestala súčasťou pozemku ( neuplatnila sa zásada superficies solo cedit ), ale bola samostatnou vecou, pričom jej právna povaha hnuteľnosti/nehnuteľnosti závisela od toho, či bola alebo zapísaná do pozemkovej knihy. V uhorskom (slovenskom) práve totiž až do r. 1948 neexistovalo právo stavby ako vecné právo (na rozdiel od Rakúska, kde existovalo od r. 1917). 50. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastníkom parciel pôvodne zapísaných v PKV č. XXXX, k.ú. Bardejov, ktoré sú v tomto čase zapísané na LV č. X, k.ú. Bardejov ako parcely CKN XXXX ( na ktorej je postavená Vila Kanárik ) a CKN XXXX ( časť ), je žalovaný. V pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k.ú. Bardejov boli ako pôvodní vlastníci domu a užívatelia pôdy a majitelia superedificatu zapísaní R. T.Á. v 1 a manželka O. T., O.. F. v 1 titulom kúpy 15.1.1908 a ako majiteľ pôdy bolo zapísané Mesto Bardejov. Na základe znárodnenia pozemkov a ich prechodu na štát podľa zákona č. 125/1948 Zb. prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od pôvodného vlastníka Mesta Bardejov na štát, do správy Československé štátne kúpele a žriedla, Bardejovské Kúpele a následne na žalovaného. Vlastnícke právo žalovaného k parcelám CKN XXXX ( na ktorej je postavená Vila Kanárik ) a CKN XXXX bolo právoplatne potvrdené aj rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2009, č.k. 4C 407/99-503. Vlastníkom nehnuteľnosti - Vily Kanárik, s.č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Bardejov postavenej na parc č. XXXX zapísanej na LV č. X, k.ú. Bardejov je žalobkyňa, titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k vile je rozsudok sp. zn. 4C 36/92, osvedčenie o dedičstve D 363/97, kúpna zmluva E. XXXX/XXXX. Ako bolo zistené a preukázané v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 36/92, po manželoch Kanárikových sa stali vlastníkmi Vily Kanárik ( nie pozemkov ), súrodenci I. G., X.. XX.XX.XXXX a C. G., X.. XX.XX.XXXX každý v podiele 1 z celku na základe kúpnej zmluvy z roku 1948, ktorá nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Bolo konštatované, že obaja vstúpili do držby nehnuteľnosti v roku 1948 ako podieloví spoluvlastníci ako držitelia dobromyseľní. Kúpna zmluva, aj keď nezaregistrovaná, mohla byť skutočnosťou, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi domu - Vily Kanárik po 1 ako podieloví spoluvlastníci. Nehnuteľnosť nadobudli splnením podmienok vydržania a uplynutia vydržacej lehoty, ktorá uplynula dňa 01.01.1961. Vila bola nimi užívaná od roku 1948 do ich smrti, a po ich smrti ich deťmi do roku 1977. Preto bolo určené, že Vila Kanárik patrí do dedičstva po nebohých I. S. C. G., u každého po 1 z celku. Na základe osvedčení o dedičstve sp. zn. D 362/97, Dnot 133/97 a D 363/97, Dnot 134/97 obe zo dňa 17.11.1997 sa stali spoluvlastníkmi vily „ Kanárik“ - žalobkyňa v 1 z celku S. C. G. ( po jej smrti dedila jej spoluvlastnícky podiel Ing. N. G. ), Ing. N. G. a I. G. každý v podiele 1/6 z celku. Výlučnou vlastníčkou uvedenej vily sa stala žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bardejov pod č. V XXXX/XXXX. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX- XX/XXXX vyhotoveného dňa 19.04.2010, úradne overeného dňa 21.04.2010, z jeho grafickej a popisnej časti vyplýva, že žalobkyňa sa domáha oddelenia parciel a určenia vlastníckeho práva k parc.č. XXXX o výmere 375 m2 - zast. pl. a č. XXXX/X o výmere 1.093 m2- ost. pl. vytvorenej z parc. CKN XXXX, zapísaných na LV č. X, k.ú. Bardejov.

51. Ako to vyplýva zo zápisu v pozemno-knižnej vložke XXXX, k.ú. Bardejov, vlastnícke právo k pozemkom pôvodne zapísaným v časti A, číslo parcely XXXX/X - dvor Kúpele o výmere 7á 35 m2 ( t.č. CKN XXXX, CKN XXXX) nikdy neprešlo ani na pôvodných vlastníkov Vily Kanárik, manželov T., ktorí boli vždy zapísaní len ako užívatelia pôdy a majitelia superedifikatu ( v tom čase práva stavby na pozemku ). Ako vlastník pôdy ( pozemkov ) bolo zapísané Mesto Bardejov až do prechodu vlastníckeho práva na štát v roku podľa zákona č. 125/1948 Zb. v správe Československé štátne kúpele a žriedla, Bardejovské Kúpele. Prevod vlastníckeho práva k pozemkom nevyplýva ani z kúpnej zmluvy z roku 1948, ktorou mali nadobudnúť vlastnícke právo k Vile Kanárik predchodcovia žalobkyne - súrodenci G. ( I. S. C. ), ktorá mohla byť skutočnosťou, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali

vlastníkmi domu, ktorej existenciou sa zaoberal súd vo veci sp. zn. 4C 36/92. V tomto konaní výpoveďami samotných žalobcov ako aj svedkov bolo preukázané, že predmetom udávanej kúpnej zmluvy bol len dom - Vila Kanárik, ktorý bol aj predmetom samotného konania. Pôvodní vlastníci, manželia T. mohli predajom v roku 1948 previesť na súrodencov G. iba vlastnícke právo k domu - Vile a právo superedifikátu (t.j. právo užívania pozemkov ), nie vlastnícke právo k pozemkom, ktorým nedisponovali. V zmysle právnej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám) nemohol predávajúci previesť na kupujúcich

- právnych predchodcov žalobcov vlastnícke právo k pozemkom, ktorých vlastníkom nikdy nebol. V čase uzavretia kúpnej zmluvy ( 1948 ) bol výlučným vlastníkom pozemkov Mesto Bardejov, pričom táto skutočnosť jasne vyplývala zo zápisu vo verejnej listine - pozemkovej knihe. Právny predchodca účastníkov nikdy nenadobudol vlastnícke právo k pozemkom a preto ho nemohol derivatívne previesť ani na predchodcov žalobkyne. Predmetom kúpnej zmluvy a z nej vyplývajúcej dobromyseľnosti držby práva predchodcov žalobkyne mohlo byť len vlastnícke právo k nadstavbe ( vile ) a právo užívania pôdy, ktoré predávajúcemu svedčalo na základe práva superedifikátu, ktorého bol vlastníkom. Vlastnícke právo pôvodného vlastníka k pozemkom Mesta Bardejov zostalo touto kúpnou zmluvou, nedotknuté až do prechodu vlastníctva na štát.

52. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právni predchodcovia žalobkyne ( od ktorých žalobkyňa odôvodňuje svoje vlastnícke právo k pozemkom ) nikdy neboli vlastníkmi pozemkov ani sa nimi nemohli stať titulom vydržania práva a to z dôvodov vyššie uvedených, na základe ktorých ani nemohli objektívne nadobudnúť subjektívny pocit, že sú vlastníkmi pozemkov (chýbajúci oprávnený nadobúdací titul práva ). Je pravdou, že pozemky spolu s domom užívali ( držali ) po zákonom stanovenú dobu, avšak nemohli sa stať objektívne držiteľmi ( užívateľmi ) dobromyseľnými. Skutočnosť, že nie sú vlastníkmi pozemkov ani ich dobromyseľnými držiteľmi je objektívne daná vyššie zisteným skutkovým stavom.

53. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je odôvodnená tými istými dôvodmi a skutkovými zisteniami ako vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 4C 36/1992 a dôvodmi rozhodnutia súdu uvedených v rozsudku zo dňa 25.02.1997 s tým rozdielom, že v pôvodnom konaní sa žalobcovia domáhali určenia, že vila Kanárik patrí do dedičstva po nebohých súrodencoch C. S. I. G. každému v podiele po 1 ( titulom vydržania odôvodneného od držby objektívne vyplývajúcej z kúpnej zmluvy z roku 1948 ) a v tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia výlučného vlastníckeho práva k pozemkom titulom vydržania práva, práva odôvodneného od právnych predchodcov súrodencov I. S. C. G. ( zrejme z dôvodu terajšieho výlučného vlastníctva vily Kanárik ).

54. Iné dôvody, resp. spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom na základe žalobkyňou tvrdeného a zisteného skutkového stavu nie je možný, ani nebol zistený. Keďže právni predchodcovia žalobkyne neboli vlastníkmi pozemkov na základe kúpy ani ich dobromyseľnými držiteľmi, nemohla vlastnícke právo vydržaním nadobudnúť v dobrej viere ani žalobkyňa ako ich právna nástupkyňa.

55. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom parc. č. XXXX o výmere 375 m2 - zast. pl. a parc. č. XXXX/X o výmere 1.093 m2- ost. pl. vytvorenej z parc. CKN XXXX právnym predchodcom žalobkyne nepatrilo a nie sú splnené zákonné predpoklady ani pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u žalobkyne.

56. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu zamietol. Na uvedenom právnom názore nič nezmení ani ďalšia argumentácia žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne. Z týchto dôvodov súd zamietol aj ďalšie návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania, rovnako z dôvodu hospodárnosti. Vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie vo veci samej. Súd ešte dodáva, že možno mať pochybnosti aj o správnosti navrhovaného rozhodnutia vo veci samej a to s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa odvíja svoje vlastnícke právo od svojich predchodcov a teda od kúpy vily Kanárik z roku 1948 a teda, či navrhovaný petit nemal znieť, že sporné pozemky patria do dedičstva po neb. I. S. C. G., rovnako ako vo veci sp. zn. 4C/36/92 ( v podstate by kladným rozhodnutím súdu mohlo dôjsť k obídeniu dedičského konania po menovaných a účastí všetkých dedičov na dedičskom konaní a tým aj v tomto konaní ).

57. Čo sa týka námietok a argumentácie žalobkyne : 1/ že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia neplatili nájom za pozemky, že ho štát nežiadal, súd udáva, že uvedené rozhodnutie o nevymáhaní nájmu, resp. inej náhrady za užívanie pozemku

prináležalo len vlastníkom nehnuteľnosti ( Mestu Bardejov, resp. násl. štátu - št. kúpeľom ). Uvedené nezakladá nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne, resp. jej predchodcov k predmetu sporu. Uvedené obdobne platí aj pre namietanú skutočnosť, že sa nežiadalo vlastníka o právo pivnice a pod.. 2/ že vo veci sp. zn. 4C/36/92 prebehlo dokazovanie len vo vzťahu k vlastníctvu Vily Kanárik, čo je síce pravdou, avšak účastníci ( medzi nimi aj žalobkyňa ) a svedkovia vypočutí v konaní ( okrem p. G. týkajúceho sa rozdelenia sa záhrady, teda nie vlastníctva záhrady ) sa o pozemku pri kúpe vily vôbec nezmienili. Uvedené nevyplýva ani z prehlásenia p. B. ( ktorý ako svedok predaja - kúpy udáva len kúpu vily Kanárik s poukazom, že je zapísaná na vl. č. XXXX pod B2, B 3 na mpč. XXXX/X ). Je prinajmenšom povšimnutiahodné, že ak sa teraz žalobkyňa považuje za vlastníčku pozemkov ( vrátane jej predchodcov ), z akých dôvodov uvedené nenamietala, resp. neuvádzala v pôvodnom konaní, resp. sa vlastníckeho práva k pozemku nedomáhala už v rámci tohto konania ( čo by bolo logické, keďže na ňom je postavená Vila Kanárik ). Je tiež všeobecne známe, že niektoré domy v Bardejovských Kúpeľoch sú postavené na pozemku patriacom žalovanom ( napr. spomínaní X. ), pričom rovnako pre pozemky a vlastníkov domov platil režim superedifikátu. 3/ vo vzťahu ku kúpnej cene za Vilu Kanárik ( že zaplatená cena musela byť cena vily s pozemkom ), resp. ku konania advokáta N. pri kúpe, že prezentoval kúpu vily s pozemkom a pod., je nutné uviesť, že sa jedná len o tvrdenie žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne bez akéhokoľvek preukázania tohto tvrdenia relevantným objektívnym dôkazom. Uvedené nevyplýva ani z vykonaného dokazovania vo veci 4C/36/92, ani z vyjadrenia svedka predaja B.. 4/ že spochybňuje zápis superedifikátu, resp. že sa nenachádza v katastri nehnuteľností, súd dodáva, že z tvrdení žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne nemožno vyvodiť neplatnosť, resp. nepravdivosť jeho zápisu. Naviac, ak by sa jednalo o nepravdivý-neplatný zápis mohol byť ako taký už predmetom námietok pôvodných vlastníkov vily - R. S. O. T.. Rovnako by sa uvedené namietalo aj v pôvodnom konaní, k čomu nedošlo. 5/ že sa pozemnoknižná vložka č. XXXX týka inej nehnuteľnosti a že za týmto účelom je nutné vykonať znalecké dokazovanie, súd dodáva, že práve žalobkyňa skutkovo odôvodnila svoju žalobu a od týchto tvrdených skutkových okolností odvádza svoje vlastnícke právo k pozemkom. Skutočnosť, že vila Kanárik je postavená na parcele pôvodne označenej ako mpč. XXXX/X oi. vyplýva z vykonaného dokazovania vo veci sp. zn. 4C/36/92, rovnako ako aj z prekrytia máp pôvodného stavu so stavom terajším ( CKN zapísaným v katastri nehnuteľností ), ktoré vykonal katastrálny odbor OÚ Bardejov. Ak žalobkyňa v tomto konaní spochybňuje zapísaný stav vo vložke č. XXXX, v podstate tým spochybňuje aj vykonané dokazovanie vo veci sp. zn. 4C/36/92 vrátane rozhodnutia súdu o vlastníctve k Vile Kanárik, na ktorého základe sa stala ( po skončení dedičského konania ) jednou z vlastníkov vily Kanárik.

58. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobkyne súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

59. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP v spojení s § 262 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalovanému. Konanie o určenie vlastníckeho práva je konaním sporovým a teda primárne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je súd povinný prihliadať na otázku úspechu a neúspechu strán sporu v spore ( § 255 ods. 1 CSP ). O výške trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.