Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/113/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava, Mýtna 48, v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava. Mýtna 48, proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt V., o zaplatenie XXX,XX X. s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6Csp/20/2016- 41 zo dňa zo dňa 15. augusta 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 Občianskeho zákonníka, článkom 8 CSP, článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že dňa 16.7.2012 právny predchodca žalobcu

- Consumer Finance Holding a.s a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 7111331. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu žalovanému poskytnúť pôžičku v sume 600 Euro. Listom zo dňa 8.7.2013 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie úveru, ktorý mal zaplatiť obratom, najneskôr však do 3 dní. Pôvodný veriteľ a žalobca dňa 19.9.2016 uzavreli zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 8 CSP dôvodiac, že uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Sporová strana , ktorá síce svoju povinnosť tvrdenia splnila, avšak nepredloží dôkazy na podoprenie svojich tvrdení , nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na procesnú dôkaznú povinnosť žalobcu, práve on mal v tomto konaní preukázať svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Predovšetkým mal preukázať, že peniaze žalovanému boli poskytnuté pôvodným veriteľom ( pri pôžičke sa jedná o reálnu zmluvu ). Uviedol, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal, preto súd nemal za preukázané, že žalobca podľa hmotného práva je nositeľom práva, ktoré si v tomto konaní uplatňuje. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP , keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena spočívajúceho v nepreukázaní poskytnutia pôžičky. Uviedol, že v tomto spore si voči žalovanému uplatňuje nárok z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy evidovanej pod č. 7111331, pričom ide o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. bez ohľadu na jej formálne označenie. Poukázal na to, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, teda záväzok na poskytnutie plnenia vznikol už zo samotnej dohody strán. Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok nášho právneho predchodcu poskytnúť v prospech žalovaného finančné plnenie a zároveň záväzok žalovaného takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Ďalej zdôraznil, že skutočnosti týkajúce sa výšky poskytnutého úveru, formy splácania a žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, prostriedky procesnej obrany nevyužil, počas sporu ostal celkom pasívny, z uvedeného dôvodu sa tak žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia považujú za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 CSP. Výška poskytnutého úveru žalovanému vyplýva zo základných náležitosti úverovej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 18.7.2016, ktorou sa pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 580,28 eura a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne za čas od 31.8.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.7.2012 zmluvu o pôžičke č. 7111331 a na základe tejto zmluvy mu poskytol sumu 791,04 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu v 24. mesačných splátkach po 32,96 eura. Žalovaný si však svoje povinnosti riadne neplnil ( do podania žaloby na súd zaplatil len 164,80 eura), preto listom zo dňa 7.8.2013 vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie celého dlhu. Predmetnú pohľadávku postúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016 na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.12.2016 pripustil ,aby na strane žalobcu nastala zmena tak, že namiesto pôvodného žalobcu do sporu vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava ul. Karadžičova 8 .

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že by žalovanému bola reálne poskytnutá suma pôžičky, keďže zmluva o pôžičke je reálny kontrakt. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že strany uzatvorili zmluvu o pôžičke. Žalobca svoj nárok opieral o listinu - „Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky“, pod ktorej názvom je v zátvorke uvedené „žiadosť klienta o poskytnutie spotrebiteľského úveru - návrh na uzatvorenie zmluvy “. Rovnako z obsahu predloženej listiny vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver ( napriek názvu „ žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky), keďže v žiadosti je uvedená ročná úroková sadzba 32%, splátka vo výške 32,96 eura, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 46,52%, celkové náklady spotrebiteľa 191,04 eura, termín konečnej splatnosti : 7/2014. Vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 1.1 ( Definície) je uvedené - Pôžička: znamená bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav, keď sa riadne neoboznámil s listinami predloženými žalobcom a tým pádom dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru. Je potom potrebné prisvedčiť žalobcovej odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dôvodil aj argumentom, že žalobca mal v konaní predovšetkým preukázať, že skutočne boli peniaze žalovanému poskytnuté pôvodným veriteľom. Odvolací súd súhlasil aj s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu. Civilný sporový poriadok obsahuje aj ustanovenie § 151 ods. 1, podľa ktorého, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V predmetnom konaní sa žalovaný k danej veci nijako nevyjadril, preto nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal poskytnutie sumy 600 eur. Je pritom nepochybné, že ide o spotrebiteľský spor, na ktorý sa vzťahuje aj ustanovenie § 295 CSP, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie poskytuje spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Ide o zaobstarávanie a vykonávanie dôkazov v prospech spotrebiteľa ex officio. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, a zároveň môže smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy. V danom prípade žalovaný nenamietol, že prevzal sumu pôžičky ( úveru ). Ak by mal súd prvej inštancie za to, že odovzdanie sumy 600 eur žalovanému je sporné, musí žalobcovi túto skutočnosť oznámiť, aby mu umožnil predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. Odvolací súd však uvádza, že v predmetnej Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky ( žiadosť klienta o poskytnutie spotrebiteľského úveru) pod bodom VI. je uvedené „Poskytnutie pôžičky - prevodom na môj účet XXXXXXXXXX/XXXX“. Súd prvej inštancie opäť nevenoval dostatočnú pozornosť pri hodnotení predložených dôkazov zo strany žalobcu.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie opätovne a najmä dôsledne vykoná dokazovanie na pojednávaní. V danej veci ide o spotrebiteľský spor, preto žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobí súdnemu prieskumu o všetkých náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Opätovne rozhodne aj o trovách konania, pretože súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP ( bod 8.odôvodnenia), pričom použitie tohto ustanovenia nijako nezdôvodnil. Jeho aplikácia sa v danej veci javí byť absolútne nedôvodná. Po riadnom zistení skutkového stavu, následne vec právne posúdi v závislosti od vykonaného dokazovania. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).