Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1453-2021.pdf
PDF · 116.26 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1453/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: M. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. I. XX/XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 729,32 eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Tóthová, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.05.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 729,32 eur, na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2011, vydaného zdravotnou poisťovňou Union zdravotná poisťovňa, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2011 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil tiež Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 05.02.2020, sp. zn. P. XXXX/XXXX, vydané súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, ako aj oznámenie súdneho exekútora o ukončení exekučného konania vedeného Okresným súdom Zvolen zo dňa 13.03.2020.
3. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 26.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
4. Poverený súdny exekútor vydal dňa 07.09.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 08.09.2021. Dňa 22.09.2021 bolo exekútorskému úradu doručené e-mailové podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, ktoré bolo následne doplnené listinne, podaním doručeným exekútorskému úradu dňa 29.09.2021, podaným na poštovú prepravu dňa 27.09.2021. Oprávnený sa k uvedenému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 05.10.2021.
5. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
6. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že žiada zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie č. XXXXXXXXXX a XXXEX XXX/XX zo dňa 26.05.2021, ktorý vydal Okresný súd
Banská Bystrica, a ktorý sa mal stať právoplatný a vykonateľný 05.09.2011, pretože nie je právoplatný, ani vykonateľný, a to z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci, hoci mal právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ďalej uviedol, že žiada zastaviť exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, ako aj pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 Ústavy SR, pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného, súdnej kontrole, tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa tvrdenia povinného exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky. Povinný sa ďalej odvoláva na ustanovenie § 53c zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách a argumentuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa, a preto má znášať aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli, a ktoré sú predmetom exekúcie. Vytýka súdu, že nepodrobil súdnej kontrole zmluvu, čo malo podľa povinného za následok porušenie jeho ústavných práv, konkrétne odňatie práva na súdnu ochranu. Povinný poukázal zároveň na povinnosť súdu skúmať splnenie podmienok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ako aj povinnosť súdu vykonať šetrenie ohľadne riadneho doručenia exekučného titulu. Námietky povinného ďalej smerujú voči trovám exekúcie, keď povinný uvádza, že nie je v súlade s unijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie, ako ani upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Namieta tiež, že nie sú preukázané skutočné náklady, a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie a žiada, aby súd preskúmal výšku náhrady hotových výdavkov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Povinný poukázal na dôvody zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a na rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 17Er/582/2005 a rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Coe/64/2012, ktorými bolo rozhodované vo veci zastavenia exekúcie. Do pozornosti dal tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 107/07 pojednávajúci o tom, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je predvídateľnosť práva a požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Povinný žiada, aby súd zrušil exekučný titul, za ktorý označuje rozsudok č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2021, pre rozpor so zákonom, aby súd určil, že nie je povinný zaplatiť vymáhanú sumu s trovami konania a aby exekúciu zastavil, tak, ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty. Záverom svojho podania povinný požiadal pre prípad porušovania jeho zákonných práv pribrať do konania prokurátora.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.10.2021 uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia, je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 25.09.2011 v zmysle § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 192/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2011. Uviedol tiež, že na základe exekučného titulu si zdravotná poisťovňa uplatnila svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.11.2011 podaným u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, u ktorého prebiehala exekúcia až do vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Oprávnený následne využil svoje právo a dňa 11.05.2021 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. K námietke povinného, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, sa oprávnený vyjadril, že výkaz nedoplatkov bol doručený povinnému dňa 09.09.2011 a zo strany povinného proti nemu neboli podané žiadne námietky, a tak sa márnym uplynutím lehoty na podanie námietok stal právoplatným a vykonateľným v zmysle platnej legislatívy. Ďalej uviedol, že exekúcia je vedená v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to Exekučným poriadkom a zákonom č. 233/2019 Z. z. Podľa vyjadrenia oprávneného sa povinný vo svojom podaní odvoláva na skutočnosti nerelevantné a nesúvisiace s predmetnou exekúciou, pričom neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Oprávnený tiež poukázal na to, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné
a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR, pričom výnimky umožňuje len zákon. Uviedol, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poisteného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Oprávnený záverom uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania a žiada súdneho exekútora, aby pokračoval vo výkone exekúcie.
8. Poverený súdny exekútor v podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie, oznámil súdu dátum doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekútorskému úradu prostredníctvom e-mailu a následne poštou, ako aj dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Vyjadril sa, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote a má odkladný účinok, a uviedol, že oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí.
9. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
14. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá
vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
18. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku „exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia“.
19. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 233/2019 Z. z.“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 08.09.2021, čo je preukázané doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený prostredníctvom e-mailu dňa 22.09.2021, t. j. v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Dodatočne dňa 29.09.2021, t. j. v zákonnej lehote 10 dní podľa § 125 ods. 2 CSP, doručil povinný exekútorskému úradu návrh na zastavenie exekúcie v listinnej podobe, pričom na poštovú prepravu bol tento podaný dňa 27.09.2021. Na základe uvedeného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v dôsledku čoho má tento návrh odkladný účinok.
24. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta predovšetkým nespôsobilosť exekučného titulu, t. j., že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný však vo svojom podaní mylne za exekučný titul označuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2021. K tomu exekučný súd uvádza, že pod číslom XXXXXXXXXX bolo Okresným súdom Banská Bystrica dňa 26.05.2021 vydané poverenie udelené súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Nejde teda o exekučný titul, ale len o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať exekúciu. Tento úkon má priame účinky iba voči osobe súdneho exekútora. Ak súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh dôjde k záveru, že návrh je dôvodný a sú splnené ostatné procesné podmienky, vydá poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 55, teda pridelí vec náhodným výberom súdnemu exekútorovi a toho poverí vykonaním exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie následne doručí poverenému súdnemu exekútorovi a o vydaní poverenia upovedomí oprávneného. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť exekučného súdu doručovať poverenie na vykonanie exekúcie inej osobe ako poverenému súdnemu exekútorovi, teda ani povinnému. Vo fáze rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu a pripojených príloh. Exekučný súd pritom nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 185 - 211 CSP, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane k nemu pripojených príloh. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie návrhu na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018). Na základe vyššie uvedeného považuje súd námietky povinného ohľadne porušenia jeho ústavných práv, či únijného práva pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie za nedôvodné.
25. Exekučným titulom je v danom prípade výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2011, vydaný zdravotnou poisťovňou Union zdravotná poisťovňa, a. s. V zásade každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je povinne verejne zdravotne poistená. Neplatí to pri niektorých výnimkách, ktoré ustanovuje zákon. Zákon o zdravotnom poistení vymedzuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť poistné a v prípade, že si túto zákonnú povinnosť nesplnia, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov vydaným podľa § 17a zákona o zdravotnom poistení. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti sa tento výkaz nedoplatkov stáva exekučným titulom.
26. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2011 do 30.06.2012 (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
27. Podľa § 17a ods. 3 zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení.
28. Podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod
podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
29. Podľa § 17a ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4.
30. Podľa § 17a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom.
31. Podľa § 17b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.
32. Podľa § 17b ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
33. Podľa § 17b ods. 5 prvej vety zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom.
34. Súd vzhľadom na námietky povinného ohľadne nedostatku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu skúmal doručenie exekučného titulu povinnému. Exekúciu je totiž možné viesť len na podklade vykonateľného exekučného titulu, a to tak po materiálnej, ako aj formálnej stránke. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.
35. Súd súčinnosťou poskytnutou zo strany zdravotnej poisťovne (oprávneného) ako pôvodcu exekučného titulu zistil, že výkaz nedoplatkov, na podklade ktorého je vedená exekúcia, bol povinnému zaslaný na adresu jeho bydliska a bol mu doručený do vlastných rúk dňa 09.09.2011, čo preukazuje oprávneným predložená doručenka. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený v súlade s právnou úpravou a keďže povinný proti výkazu nedoplatkov nepodal v stanovenej lehote námietky podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, stal sa voči nemu právoplatný a vykonateľný. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2011 je tak spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu.
36. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť zdravotnej poisťovni dlžné poistné z titulu neodvedeného preddavku na poistnom za obdobie od 01/2007 do 07/2011 vo výške 1 543,35 eur a úrokov z omeškania z uvedeného dlžného poistného vo výške 185,97 eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 2 písm. h) a § 48 Exekučného poriadku. V zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 05.02.2020, v spojení s oznámením o ukončení exekučného konania zo dňa 13.03.2020, vydaných súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom, došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. P. XXXX/XXXX podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pričom z upovedomenia o zastavení starej exekúcie je zrejmé, že pohľadávka oprávneného nebola od povinného vymožená ani z časti. Oprávnený preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne.
37. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu, (ktorý vydal exekučný titul, na podklade ktorého zákon exekúciu pripúšťa) je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutým sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne
nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
38. K námietkam povinného týkajúcim sa neplatnosti zmluvy, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok, či povinnosti súdu podrobiť spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, a porušenia jeho ústavných práv v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, súd uvádza, že ako už bolo vyššie uvedené, vymáhaný nárok nevznikol zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ale z povinného verejného zdravotného poistenia. Argumentácia povinného preto nesúvisí s predmetom konania. Taktiež ani povinným uvádzané súdne rozhodnutia vo veci zastavenia exekúcií nie sú použiteľné pre daný exekučný prípad, keďže ich skutková podstata je odlišná.
39. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
40. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
41. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
42. Podľa § 6 prvej vety Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.
43. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
44. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
45. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
46. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
47. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
48. K povinným namietanej výške trov exekúcie vyčíslenej súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že trovy exekúcie si súdny exekútor vypočítal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a s vyššie citovanými ustanoveniami Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška č. 68/2017 Z. z. pritom stanovuje výšku odmeny súdneho exekútora, ako aj výšku náhrady paušálnych výdavkov dvojakým spôsobom, a to v závislosti od toho, či k splneniu vymáhaného nároku (prípadne k existencii iného dôvodu na ukončenie exekúcie) dôjde v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo až po uplynutí tejto lehoty. V súlade s právnou úpravou súdny exekútor určil výšku odmeny v prípade splnenia vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v sume 173,00 eur, ktorá predstavuje 10% výšky vymáhaného plnenia ako základu na jej určenie (§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.). Zároveň v súlade s právnou úpravou určil aj výšku
náhrady hotových výdavkov v sume 30,00 eur (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.). Paušálna náhrada hotových výdavkov zahŕňa náhradu nákladov, ktoré exekútor vynaložil v priebehu exekučného konania, a ktoré sú príkladmo vymenované v § 21 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. (náklady na vedenie spisu, cestovné, poštovné, náklady na elektronickú komunikáciu a zisťovanie majetkových pomerov povinného a i.). Nakoľko súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, odmena exekútora, ako aj náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, čo vyslovene vyplýva z § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade úhrady pohľadávky oprávneného spolu s jej príslušenstvom a trovami exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie tak výška trov exekúcie predstavuje spolu 243,60 eur s DPH, ako to správne súdny exekútor vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie. V súlade s citovanou platnou právnou úpravou je rovnako aj vyčíslenie odmeny súdneho exekútora vo výške 346,00 eur + DPH, predstavujúcej 20% základu na jej určenie (§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.) a náhrady hotových výdavkov vo výške 60,00 eur + DPH (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.), t. j. trov exekúcie spolu vo výške 487,20 eur, na ktoré má exekútor nárok v prípade neuhradenia vymáhaného nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po oboznámení sa s upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 07.09.2021 tak súd konštatuje, že nezistil žiadny nezákonný postup súdneho exekútora pri vyčíslení trov exekúcie. Tieto boli vyčíslené v súlade s platnou právnou úpravou, t. j. v súlade s Exekučným poriadkom a Vyhláškou č. 68/2017 Z. z. Námietky povinného ohľadne rozporu účtovania DPH súdnym exekútorom s únijným právom a verejným poriadkom, rovnako tak námietky ohľadne toho, že upozornenie súdneho exekútora o navýšení trov exekúcie pri nesplnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je v rozpore so zákonom, tak súd považuje v celom rozsahu za nedôvodné.
49. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu.
50. Nakoľko tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
51. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.