Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-39-2021.pdf
PDF · 117.78 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen, JUDr. Mariana Philadelphyová, v trestnej veci obžalovaného K. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. februára 2022 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný K. W. P. L. R. Í. K. , nar. XX.XX.XXXX M. F., trvale bytom D., K. XXXX/XX
j e v i n n ý , ž e
dňa 27. 10. 2020 v čase po 18.00 h viedol ako vodič svoje osobné motorové vozidlo zn. Jeep Grand Cherokee s ev. č.: D. XXXDR po ceste J. v smere jazdy od obce S. N., časť M. na obec B. R.Ô., okres K., pričom z dôvodu vbehnutia lesnej zveri - jelenice, zišiel s vozidlom z cesty vpravo, kde zostal stáť a s vozidlom sa nevedel dostať späť na cestu, pričom pri preverovaní udalosti hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru v K. sa na výzvu policajta odmietol podrobiť dychovej skúške analyzátorom dychu prístrojom AlcoQuant s ev. č.: A409971, ktorým sa zisťuje objemové percento alkoholu v krvi a taktiež sa odmietol podrobiť odberu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu, hoci mu z uvedeného úkonu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo pre jeho zdravie, pričom rozhodnutím o priestupku pod číslom Y.-D.-Y.-XXX/XXXX-B. vydaným Okresným dopravným inšpektorátom vo Zvolene dňa 05.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2020 a vykonateľnosť dňa 21.02.2020 a ktoré mu bolo oznámené pri ústnom prejednávaní priestupku dňa 05.02.2020, mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
- pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva orientačnou dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd u s t a n o v u j e skúšobnú dobu v trvaní 14 ( štrnásť ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 ( šesť ) rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á aj trest prepadnutia veci a to:
- osobného motorového vozidla zn . Jeep Grand Cherokee, ev. č. D. XXXDR, VIN: XJXGWBXNXXYXXXXXX.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa s t á v a štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. XW. XXX/XX/XXXX - XX dňa 25.05.2021 na Okresný súd Zvolen obžalobu na K. W., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov a prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný K. W. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetné motorové vozidlo v čase skutku viedla osoba, ktorej on totožnosť nechcel uviesť z dôvodu, aby nebola trestne stíhaná. Zároveň dodal, že táto osoba nemala v čase skutku uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Dôvod, pre ktorý ju nechcel konkretizovať bol, že v tom čase dané vozidlo už bolo odhlásené z evidencie vozidiel. Obžalovaný uviedol, že v čase skutku už bola tma. V obci B. R. má dom, kde bol spolu s touto osobou, ktorá následne predmetné vozidlo viedla.
Svedok V. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná v súvislosti s výkonom práce policajta OO PZ Krupina. Dňa 27.10.2020 vykonával denný výjazd s kolegyňou R. M.. Okolo 18.50 h boli stálou službou vyslaný preveriť oznámenie, že na ceste od S. N. na obec B. R. v časti W. M. mal na vozidle Jeep havarovať muž, ktorý sa mal snažiť s vozidlom dostať z jarku, pričom mal mať zadržaný vodičský preukaz za požitie alkoholu. Na mieste im neznámy muž uviedol, že sa nič nestalo, aby odišli, že on nechce nič oznamovať. Odmietol sa na ich výzvu legitimovať. Tiež im uviedol, že vozidlo šoféroval on od S. N. smerom na B. R., pričom mu do cesty skočila jelenica, z dôvodu ktorého strhol riadenie vozidla doprava a havaroval do priekopy. Na ich opakovanú výzvu ohľadom podrobenia sa dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v jeho tele, túto vykonať odmietol. Preto túto osobu poučili o možnosti odberu krvi a lekárskeho vyšetrenia, čo rovnako odmietol so slovami, že on nikomu neublížil, nebude preto ani fúkať, či podrobovať sa odberu krvi. Poučili ho aj o následkoch odmietnutia dyhovej skúšky, či odberu biologického materiálu. Svedok dodal, že táto osoba sa viac krát pokúsila ujsť z daného miesta, nereagovala na výzvy polície na zotrvanie na mieste. Preto voči nemu použili donucovacie prostriedky
- putá. Po chvíli sa na dané miesto dostavil kamarát neznámej osoby V. B., ktorý túto osobu stotožnil menom K. W. s tým, že im uviedol aj jeho ďalšie osobné údaje ( trvalý pobyt a dátum narodenia). Po
lustrácii osoby i motorového vozidla prostredníctvom stálej služby OO PZ Krupina zistili, že sa skutočne jednalo o K. W., ktorý v tom čase mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a to od 05.02.2020 do 05.02.2021. Z tohto dôvodu menovanému obmedzili osobnú slobodu. Okrem obžalovaného na danom mieste nikto nenachádzal. Svedok potvrdil, že nevidel obžalovaného viesť vozidlo. Nikto iný sa však na mieste činu nenachádzal a sám obžalovaný im opísal nehodu i to, kto ju spáchal. Svedok rovnako potvrdil, že neskôr na miesto tejto nehody sa dostavil kamarát obžalovaného pán B., ktorý si prišiel do vozidla obžalovaného vziať ním požičaný mlynček.
Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, sú kamaráti. V predmetný deň mu obžalovaný telefonoval okolo 18.53 h, ktorý hovor nezdvihol, lebo bol v sprche. Následne svedok volal obžalovanému, ktorý mu uviedol, že má auto v garáde a treba ho ťahať. Potom svedok so svojou dodávkou z S. N. spolu s T. Č. išli za obžalovaným. Šoféroval svedok. Keď prišiel na dané miesto, už tam boli policajti. Z tohto dôvodu s vozidlom ani nezastal, iba pribrzdil a pokračoval v ceste na svoju chatu W. M.. Predtým sa však musel s vozidlom otočiť ( lebo na mieste nehody to nebolo možné ), zašiel trochu vyššie a keď opäť prechádzal okolo obžalovaného, videl na tomto mieste len jeho. Po otočení s vozidlom už boli na mieste nehody policajti. Keďže vo vozidle obžalovaného mal svoj mlynček a bál sa oň z dôvodu, ak by toto vozidlo bolo zaistené, neskôr na inom motorovom vozidle si išiel po tento mlynček na miesto činu. Po súhlase policajta i obžalovaného si svoj mlynček z vozidla obžalovaného vzal a odišiel. Svedok uviedol, že prvý krát bol na tomto mieste s T. Č. a druhý krát s V. V.. Druhý krát vozidlo šoféroval V. V., lebo vozidlo patrilo jemu. Svedok nevedel uviesť, kto bol šoférom havarovaného vozidla. Keď však prechádzal prvý krát okolo obžalovaného a išiel sa otočiť, bol tam len obžalovaný. Svedok vypovedal, že má vedomosť o tom, že obžalovaného keď potreboval vozila dcéra alebo kamaráti. On ho šoférovať nevidel. Vo vozidle v čase skutku on ani V. V. nebol. Svedok sa obžalovaného nepýtal, kto viedol vozidlo, ani obžalovaný mu ohľadom uvedeného sám nič neuviedol. Svedok v čase skutku mal vedomosť o tom, že obžalovaný mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že po skutku sa s obžalovaným rozprával a tento mu povedal, že im vbehla pred vozidlo zver, že on nešoféroval. Dodal, že už uplynul nejaký čas a preto si na podrobnosti nepamätá.
Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa W.. R. M. uviedla, že obžalovaného pozná len z výkonu svojej funkcie policajtky a len z tohto jediného prípadu. Svedkyňa potvrdila tvrdenia jej kolegu V. M. ohľadom výjazdu, preverenia oznámenia, príchodu na miesto, kto sa na tomto mieste nachádzal, ako neznáma osoba sa odmietla legitimovať, odmietla vykonať dychovú skúšku, či odber biologického materiálu. Potvrdila, že táto osoba im uviedla, že ona šoférovala havarované vozidlo, že k nehode došlo tak, že mu vbehla pred vozidlo jelenica, z dôvodu ktorého strhol riadenie vozidla doprava a zišiel do priekopy. Keďže sa nič nikomu nestalo, táto osoba žiadala, aby oni ako policajti odišli, že nič nechce oznamovať. Svedkyňa ďalej potvrdila, že osobu opakovane poučili o následkoch nepodrobenia sa výzvam polície. Tiež svedkyňa potvrdila, že sa táto osoba snažila z miesta ujsť, z dôvodu ktorého jej boli založené putá. Potvrdila prítomnosť i svedka V. B., ktorý im stotožnil obžalovaného. Napokon svedkyňa potvrdila aj skutočnosti, ktoré sa následne dozvedeli od stálej služby a to totožnosť obžalovaného a uložený mu zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Preto obžalovaného obmedzili na osobnej slobode. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že samotného obžalovaného ona viesť motorové vozidlo nevidela. Dostavili sa na miesto až v čase, keď už vozidlo bolo mimo vozovky. Pri vozidle však bol len obžalovaný a sám im uviedol, že vozidlo šoféroval on a opísal im dôvod i priebeh nehody. Svedkyňa poprela, že by im obžalovaný bol na danom mieste uvádzal, že vozidlo viedla iná osoba, nie on. Práve naopak, po celú dobu obžalovaný uvádzal, že vozidlo šoféroval on a riadenie strhol kvôli jelenici.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj so zápisnicou utajeného svedka č. 1 ( čl. 35-37 ) zo dňa 17.12.2020, spísanej na OR PZ Zvolen, ODI, Zvolen. Z nej vyplýva, že dňa 17.12.2020 pred siedmou hodinou obdržal telefonát, ktorým mu iná osoba oznámila, že obžalovaný mal opäť nehodu na M., časť S. N., pričom nedisponuje vodičským oprávnením. Táto iná osoba išla okolo miesta nehody a videla vozidlo s obžalovaným mimo cestu. Preto utajený svedok č. 1 túto skutočnosť oznámil na č. 158 v čase okolo 18.40 h. Ďalej vypovedal, že obžalovaný opakovane po dedine jazdí motorovým vozidlom, požíva alkoholické nápoje. Meno tejto inej osoby utajovaný svedok č. 1 uviesť nechcel a to z dôvodu jej bezpečnosti. Zároveň ho táto osoba niekoľko krát požiadala o to, aby ju na polícii neuviedol.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, Č.:W.-K.-B.-Z.-XXXX/XXXX. Z jeho záverov vyplýva, že
im boli predložené stopy č. 2 - biologická stopa - ster z volantu vozidla Jeep Grand Cherokee s ev. č. D. XXXDR, zaistená v rámci obhliadky tohto motorového vozidla dňa 27.10.2020, č. 3 - biologická stopa - ster z madla rýchlostnej páky vozidla Jeep Grand Cherokee s ev. č. D. XXXDR, zaistená v rámci obhliadky tohto motorového vozidla dňa 27.10.2020 a porovnávacia vzorka - výter bukálnej sliznice obžalovaného. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplynulo, že zistený DNA profil stopy č. 2 je zhodný so vzorkou bukálneho výteru s označením obžalovaného. V tejto stope bola zistená aj prítomnosť minoritnej prímesi biologického materiálu ľudského pôvodu nevhodnej na interpretáciu a individuálnu identifikáciu. Na stope č. 3 nebolo skúmaním zistené dostatočné množstvo vhodného biologického materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy. Z posudku ďalej vyplynulo, že vo všeobecnosti k prenosu biologického materiálu dochádza po kontakte osoby s predmetom alebo osôb navzájom. Prenos biologického materiálu je však závislý od viacerých biologických, fyzikálnych aj chemických faktorov. Dotykové stopy z pohľadu forenzných vied patria medzi nízko výťažkové a pomerne rýchlo podliehajúce degradácii pod vplyvom faktorov okolitého prostredia. Je preto možné vyjadriť sa len k tomu, či daná osoba prišla do kontaktu s daným predmetom, bez následných časových súvislostí a či s daným predmetom disponovala aj iná osoba. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o majoritného prispievateľa s individuálnou identifikáciou a o podlimitnú prímes biologického materiálu ľudského pôvodu, nevhodnú na interpretáciu a individuálnu identifikáciu.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil i s ostatnými listinnými dôkazmi, a to s rozhodnutím o priestupku ( čl. 52-56 ), so zápisnicou z ústneho pojednávania o spáchaní priestupku na úseku dopravy čl. ( 57-62 ), so zápisnicou o ohliadke ( čl. 63-72 ), so zápisnicou o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy ( čl. 73 ), so zápismi o dychových skúškach ( čl. 74-75 ), s evidenčnou kartou vodiča ( čl. 78-82 ), s evidenčnou kartou vozidla ( čl. 83 ), s odpisom z registra trestov ( čl. 143 ).
Z nich súd zistil, že rozhodnutím OR PZ Zvolen, ODI, Zvolen, č. Y.-D.-Y.-XXX/XXXX-B., právoplatným dňa 05.02.2020, okrem iného bola obžalovanému uložená aj sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 ( dvanástich ) mesiacov, t.j. od 05.02.2020 do 05.02.2021. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj zápisnica z ústneho pojednávania, konaného 05.02.2020. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 27.10.2020 vyplýva miesto dopravnej nehody, opísanie vodičom priebehu nehody, z čoho ďalej vyplýva, že vodič uviedol, že mu vbehla do jazdy lesná zver, v dôsledku čoho strhol riadenie doprava a s vozidlom skončil mimo cestu, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, rovnako aj vyšetreniu odberom krvi, pričom odmietol túto správu o výsledku objasňovania priestupku podpísať. Až dňa 28.10.2020 sa obžalovaný podrobil dychovej skúške, pričom v čase o 16.50 h mu bolo nameraných 0,00 mg/L alkoholu v dychu. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že vodičské oprávnenie bolo obžalovanému udelené v roku 1992. Dopustil sa dvoch priestupkov na úseku dopravy a to v roku 2016 a v roku 2018, za čo bol postihnutý blokovými pokutami 20,- a 10,- Euro.. Už v roku 2013 mu bol v konaní sp. zn. XT/XX/XXXX Okresným súdom Zvolen uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 18 mesiacov, pre spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona ( obžalovaný sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu a iných látok, pričom rozhodnutím súdu 10.03.2014 došlo k upusteniu od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Následne z evidenčnej karty vodiča vyplýva aj druhý zákaz činnosti viesť motorové vozidlá uložený obžalovanému dňa 05.02.2020 OR PZ ODI Zvolen v trvaní 12 mesiacov. Napokon z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ od roku 1997 bol obžalovaný dva krát súdom potrestaný. Prvý krát v roku 1997 Okresným súdom Zvolen sp. zn. XT/XX/XXXX pre § 171 Tr. zákona, pričom za toto odsúdenie sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený ( uložený peňažný trest zaplatil ). Druhý krát trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným 13.07.2013 pre § 289 ods. 2 Tr. zákona k peňažnému trestu, ktorý zaplatil a k zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov, pričom súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku tohto trestu uznesením dňa 10.03.2014 a stanovil skúšobnú dobu v ktorej sa obžalovaný osvedčil a teda aj pri tomto odsúdený je potrebné na neho hľadieť, akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Jeep Grand Cherokee, evidenčné číslo D., rok výroby 1999. Od 05.10.2020 je vozidlo už vyradené z cestnej premávky.
Obžalovaný je rozvedený, nezamestnaný, bez príjmu, má dve už plnoleté študujúce deti, ktoré nežijú s ním v spoločnej domácnosti.
Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Podľa odseku 2 citovaného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku, a priebeh žalovaného skutku mal preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku.
Na obžalovaného bola podaná obžaloba jednak pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ako aj pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. V prvom rade je potrebné uviesť, že fyzická osoba naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 2 takým konaním, kedy sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohla ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu za účelom zistenia, či nie je ovplyvnená návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Týmto konaním je naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa. V druhom rade fyzická osoba naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) takým konaním, kedy marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Týmto konaním je naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje rovnako úmyselné zavinenie páchateľa.
Obžalovaný je zo žalovaného skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkov - policajtov V. M. a R. M.. Výpoveď svedkov ohľadom rozhodujúcich okolností skutku ( kedy sa skutok stal, kto bol jeho páchateľom a ako prebiehal skutkový dej ), je v absolútnom súlade s ich vzájomnými výpoveďami tak z prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní, tieto korešpondujú i s úradnými záznamami, zápisnicami, ktoré boli spísané o priebehu policajnej kontroly, či objasňovaní priestupku. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný sa po výkone činnosti (vedení osobného motorového vozidla) i napriek tomu, že v čase skutku mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, odmietol podrobiť dychovej skúške, ako aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu za účelom zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Uvedené zistenia jednoznačne vyplývajú z výpovedí svedkov - policajtov V. M. a R. M., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný sa odmietol nielen legitimovať, či uviesť svoje osobné údaje, ale odmietol sa podrobiť aj dychovej skúške, či odberu krvi alebo iného biologického materiálu, a to aj napriek tomu, že bol upozornený na trestnoprávne následky spojené s neuposlúchnutím výzvy. Naviac takto konal v čase, keď mal ODI Zvolen uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že v daný večer po príchode policajtov na miesto činu z dôvodu, že sa nič nestalo, žiadna škoda na majetku, či na zdraví nikomu nevznikla, on vozidlo neriadil, sám žiadne oznámenie urobiť nechcel, preto nevidel dôvod na svoju legitimáciu, či podrobeniu sa dychovej skúške alebo odberu krvi. Dokazoval, že vozidlo viedla iná osoba, ktorej meno uviesť
nechcel z dôvodu, aby nebola trestne stíhaná. Táto osoba v čase skutku nemala uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Podľa výpovedí svedkov - policajtov, bezprostredne po nehode, žiadne takéto skutočnosti obžalovaný neuvádzal, naopak sám policajtom potvrdil, že vozidlo viedol on a opísal priebeh nehody. Prvý krát o inej osobe sa obžalovaný zmieňoval v zápisnici o jeho zadržaní na druhý deň dňa 28.10.2020. Naviac svedok V. B. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mu obžalovaný telefonoval a uviedol mu, že je v jarku a treba ho ťahať. Žiadne iné skutočnosti mu neuviedol a keď sa na dané miesto dostavil, videl len obžalovaného. Žiadnu inú osobu na tomto mieste nevidel. Až neskôr policajtov.
Súd poukazuje aj na závery znaleckého dokazovania, najmä na to, že analýzou DNA z venca volantu predmetného vozidla bola zistená DNA obžalovaného s tým, že v uvedenej stope bola síce zistená ale len minoritná prítomnosť prímesi biologického materiálu ľudského pôvodu nevhodnej na interpretáciu a individuálnu identifikáciu. Teda v danom prípade sa jedná o majoritného prispievateľa s individuálnou identifikáciou a len o podlimitnú prímes biologického materiálu ľudského pôvodu dokonca nevhodnú na interpretáciu a individuálnu identifikáciu. Tieto závery nesvedčia o tvrdení obžalovaného o tom, že vozidlo ( veniec volantu ) viedla bezprostredne pred jeho zadržaním políciou iná osoba.
Nemožno prehliadnúť i obsah zápisnice o zadržaní obvineného zo dňa 28.10.2020, spísanej v čase o 16.50 h, keď v tomto čase bola u obvineného vykonaná i dychová skúška s výsledkom 0,00 mg/L a kedy zadržaný po príslušnom poučení do zápisnice uviedol, že pred samotnou jazdou z M. požil burčiak, nevedel sa vyjadriť, v akom množstve, ale dodal, že ten kamarát, ktorý vozidlo riadil, alkohol pred jazdou nepil. Zápisnicu obžalovaný ( v postavení zadržaného - podozrivého ) osobne podpísal. Z uvedeného je zrejmé, že alkohol pred jazdou obžalovaný požil.
Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, nelogickú, lebo v prípade, že by skutočne vozidlo viedla iná osoba, ktorá podľa samotného obžalovaného nebola v režime zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ani táto osoba nepožila alkohol, bola by za predmetný skutok zrejme postihnutá len v priestupkovom konaní, avšak obžalovanému zaň hrozilo odsúdenie.
Pokiaľ obhajoba namietala použitie úradných záznamov policajtov ako relevantných dôkazov, súd uvádza, že v danom prípade sa súd pri hodnotení dôkazov opieral najmä o výpovede policajtov ako svedkov, ktorí vypovedali nielen v prípravnom konaní ale aj na hlavnom pojednávaní a ich výpovede sú zhodné, usvedčujúce zo spáchania skutku obžalovaného.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu spoľahlivo a bezpečne vyvrátili obhajobu obžalovaného. Súd svedeckým výpovediam policajtov uveril a tieto vyhodnotil ako pravdivé, obzvlášť, keď boli v zhode aj s výpoveďou svedka V. B. v tom, že videl na mieste len obžalovaného a to ešte pred príchodom polície, tieto sú v súlade s listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a napokon aj so závermi znaleckého dokazovania. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd vinu obžalovaného z prejednávaného skutku jednoznačne preukázanú bez možnosti v akejkoľvek rozumnej miere o nej pochybovať.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, keď sa pri výkone činnosti (vedení osobného motorového vozidla) odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Inou činnosťou v zmysle ust. § 289 ods. 2 Tr. zákona treba bezpochyby rozumieť aj riadenie motorového vozidla, ako činnosti, výkon ktorej vyžaduje sústredenú pozornosť, schopnosť správne vnímať a pohotovo reagovať na vzniknutú situáciu, pričom aj menšie oslabenie týchto schopností vplyvom návykovej látky vyvoláva možnosť ohrozenia zákonom chránených záujmov. Naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, keď maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci a to rozhodnutia o priestupku Y.-D.- Y.-XXX/XXXX-B. vydaným Okresným dopravným inšpektorátom Zvolen dňa 05.02.2020, právoplatného 05.02.2020 s uloženou sankciou zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov tým, že vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd v intenciách § 34 Tr. zákona v spojení s § 38 Tr. zákona vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd prihliadol na skutočnosť, že ide o páchateľa, ktorý bol len dva krát súdom potrestaný, pričom na tieto odsúdenia súd nemohol prihliadať s poukazom na ich zahladenie, či osvedčenie sa. Pri určovaní výmery trestu prihliadol súd aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a mieru závažnosti spáchaného trestného činu. Obžalovanému priťažovalo spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona). Nepoľahčovala mu žiadna okolnosť. Za situácie, kedy priťažujúce okolnosti boli v prevahe nad poľahčujúcimi okolnosťami v pomere 1:0 sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby za predmetný trestný čin s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zákona zvýšila o jednu tretinu a rozhodujúcou trestnou sadzbou bola sadzba v rozmedzí od 8 mesiacov do 24 mesiacov.
Obžalovanému súd potom uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, vo výmere 10 (desať) mesiacov. Do úvahy súd vzal najmä spáchanie dvoch trestných činov a to ešte počas samotného výkonu uloženej mu sankcie v inom konaní a pred iným štátnym orgánom. Do úvahy súd vzal aj samotný postoj obžalovaného ku skutku počas celého trestného konania, kedy v žiadnom štádiu tohto konania neprijal akékoľvek osobnú zodpovednosť za trestný čin, neprejavila sa uňho úprimná ľútosť a vo vzťahu k svojej osobe ani čiastočne neprijal kritický postoj, ktorý by jeho ľútosť nad spáchaním trestného činu aspoň indikoval. O ľahostajnom prístupe obžalovaného k dodržiavaniu právnych noriem svedčí aj fakt, že predmetného skutku sa dopustil v pomerne krátkej dobe po uložení mu sankcie zákazu činnosti v inom konaní. Uložený trest odňatia slobody je tak podľa názoru súdu primeraný a spravodlivý. Jeho výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby. Práve plynutie skúšobnej doby a sledovanie správania sa obžalovaného počas jej plynutia, bude mať na obžalovaného prevýchovný účinok v zmysle vedenia riadneho života a vyvarovania sa trestnej činnosti. Takýto trest zároveň ochráni spoločnosť pred obžalovaným, odradí ostatných od páchania trestných činov a dostatočným spôsobom vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 6 (šesť) rokov. Tento trest mohol obžalovanému ukladať v rozpätí od 5 a pol roka až na 10 rokov. Pri výmere uvedeného druhu trestu súd musel prihliadnuť na už uložený zákaz činnosti, ktorý u obžalovaného evidentne nebol dostatočnou motiváciou dodržiavať pravidlá cestnej premávky.
Súčasne postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zákona, obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a predmetného motorového vozidla, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu, patrí páchateľovi, bolo už vyradené z evidencie vozidiel, jeho rok výroby je 1999.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.