Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7SaZ-2-2019.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7SaZ/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: R. R. M. O., narodeného XX.XX.XXXX v obci Z., provincia Kirkúk, Iracká republika, štátneho príslušníka Iraku, arabskej národnosti, islamského vierovyznania, slobodný, cudzinecký pas SR č. N., povolenie na pobyt č. E., posledný pobyt v zahraničí obec A., D. R.-E., Irak, t.č. prihlásený k pobytu na adrese: U. XXX/X, V., Slovenská republika, zastúpeného: ADRA- Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj - o.z., Cablkova 3, 821 04 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO -131-17/2018-Ž zo dňa 16.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-131-17/2018-Ž zo dňa 16.11.2018, ktorým nepredĺžil doplnkovú ochranu žalobcu R. R. M. O., nar. XX.X.XXXX, arabskej národnosti, štátnej príslušnosti Irak, islamského vierovyznania, cudzinecký pas SR č. N., povolenie na pobyt č. E., aktuálne prihlásený k pobytu na adrese: U. XXX/X, V., Slovenská republika z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-131-17/2018-Ž zo dňa 16.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) nepredĺžil doplnkovú ochranu žalobcovi.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zástupcu, v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 30.01.2019, (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.3.2019, aby súd správnu žalobu zamietol.
4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 220, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného.
Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok): Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa § 46 Správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 220 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP : Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby. Z obsahu administratívneho spisu o. i. súd zistil, že žalobca dňa 24.7.2018 pred vydaním napadnutého rozhodnutia v Zápisnici z pohovoru uviedol, že sa obáva o svoj život. V meste operujú rôzne skupiny, ktoré sú nebezpečné a jeho otec mal vysokú funkciu v čase vlády Sadáma Husajna, takže aj za toto by mohol byť obeťou pomsty. Irak sa stále so svojou minulosťou nevyrovnal a v krajine je veľa nenávisti. Vzhľadom na to, by sa tam necítil bezpečne. Podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle si ministerstvo na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Dňa 7.11.2018 bolo migračnému úradu doručené príslušné stanovisko Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa oboznámil. Žalobca svoje tvrdenia doložil správami, pochádzajúcimi z rôznych zdrojov. I napriek obsahu tohto stanoviska žalobcu pred vydaním rozhodnutia, žalovaný na jeho obsah nereagoval žiadnym doplnením dokazovania, ktoré by potvrdilo či vyvrátilo žalobcove námietky.
7. Zástupca žalobcu v správnej žalobe poukazoval na to, že žalobca požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 16.05.2018, nakoľko dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana prvýkrát, naďalej trvajú. Poukázal na to, že postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany je v rozpore s ustanovením § 3 Správneho poriadku a s čl. 46, 47 a 48 Ústavy SR. Žalobca žije na Slovensku od roku 2008, kedy mu bola po prvý raz udelená doplnková ochrana, a to rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, migračný úrad ČAS: MU-164-21/PO- Ž-2008 zo dňa 11.06.2008. Následne mu bola opakovane doplnková ochrana rozhodnutiami Ministerstva vnútra, migračného úradu predlžovaná, naposledy rozhodnutím Ministerstva vnútra, migračný úrad ČAS: MU-PO-126-11/2016-Ž do 19.07.2018. Žalobca žije na území Slovenskej republiky od roku 2008 legálne a bez problémov, pričom je dlhodobo aj v pracovnom pomere. Rozhodovanie o udelení/ neudelení medzinárodnej ochrany je výlučne v kompetencii Ministerstva vnútra, migračný úrad.
8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania ktoré jeho vydaniu predchádzalo súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný i napriek námietkam vznesených žalobcom v jeho podaní - stanovisku pred vydaním rozhodnutia z 16.11.2018, nevykonal žiadne dokazovanie v tom smere, či tieto námietky sú alebo nie sú dôvodné. Túto skutočnosť súd vyhodnotil ako nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutia. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán rozhodujúci vo veci povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je povinný uviesť záver, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku.
11. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie a to vzhľadom na žalobcove námietky, a zamerať sa na zistenie aktuálneho stavu. Následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodniť.
12. O trovách žalobcu súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že žalobca si ich náhradu výslovne neuplatnil.
13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).