Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/118/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. O., A.. X.XX.XXXX, W. J. P., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: Y. O., A.. X.X.XXXX, W. Č. X, W., a otca: F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. A. XX, W., o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na mal. P. O., A.. XX.XX.XXXX, zo sumy 100,-eur mesačne na sumu 150,-eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 24.8.2018.

Zročné výživné za obdobie od 24.8.2018 do 30.4.2019 v sume 412,90 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/172/2014-93 zo dňa 4.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/434/2015-171 zo dňa 24.1.2017 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloleté dieťa.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.8.2018 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého P. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca odôvodnila tým, že maloletý od septembra 2018 navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím súvisí zvýšenie nákladov na povinnú školskú dochádzku. Okrem toho má zistenú skoliózu, kvôli ktorej potrebuje pravidelne plávať a plavecký výcvik stojí minimálne 80 eur. Chodí rehabilitačne cvičiť do T. D., kde ho vozí starý otec autom, s čím sú spojené náklady na benzín. Dosiaľ otcom poukazované výživné nepostačuje na úhradu potrieb dieťaťa, t.j. jeho školských a mimoškolských aktivít (krúžkov) a takisto stravy a oblečenia.

2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu matky poukázal na to, že od 1.7.2017 do 30.6.2018 bol v pracovnom pomere a počas tohto obdobia platil výživné v sume 100 eur a zároveň odkladal peniaze pre syna, ktoré dňa 27.4.2018 aj poslal matke, ale syn z nich pravdepodobne nič nemal. Po skončení pracovného pomeru bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemal žiaden príjem. Od nasledujúceho mesiaca nastúpil znova do zamestnania na polovičný úväzok. Matka mu o synovi neposkytuje žiadne informácie, 3 roky ho vôbec nevidel a predtým len minimálne, čo je dôsledok rozhodovania tun. súdu a krajského súdu. Výživné bolo od začiatku určené neprimerane jeho možnostiam a ďalšie zvýšenie by situáciu iba zhoršilo. Nemôže posielať viac peňazí ako sám má. Matka pravidelne žiada o zvýšenie výživného namiesto toho, aby aj jemu umožnila podieľať sa na starostlivosti o syna. Otec výslovne súhlasil s konaním a rozhodovaním súdu v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä potvrdením Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou otca a potvrdením o jeho príjme, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 28P/172/2014, lekárskymi potvrdeniami, poštovými poukážkami, výpismi z účtu matky, pokladničnými dokladmi ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/172/2014-93 zo dňa 24.12.2012 v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/434/2015-571 zo dňa 24.1.2017 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému zo sumy 70 € na 100 € mesačne, a to od 19.9.2014, ktorú bol otec zaviazaný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/56/2009-168 zo dňa 15.6.2010.

5. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol mal. P. žiakom 1. stupňa základnej školy s výdavkom na školu cca 40-eur mesačne. Ďalej potreboval každého pol roka nové ortopedické sandále z dôvodu plochej nohy. Matka bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 315,90 eur, prídavkov na dieťa vo výške 23,10 eur a odmeny za pracovnú činnosť 176,- eur, pričom poberala aj náhradné výživné vo výške 41,- eur a výživné od otca cca 30,- eur. V domácnosti žila spolu s maloletým a jej rodičmi, ktorým na domácnosť prispievala 100,- eur mesačne. Otec bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61, 60 eur, žiadny iný príjem nemal, okrem príležitostných aktivačných prác. Žil v domácnosti so svojou matkou - dôchodkyňou, ktorá mu pomáhala splácať dlžoby vzniknuté rozdelením BSM. Svoje životné potreby si čiastočne pokrývali z produkcie domácich výrobkov ako napr. mlieko, vajíčka či mäso.

6. Maloletý v septembri 2018 nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Okrem bežných výdavkov (na stravu, oblečenie, hygienu) matka v priebehu konania deklarovala ďalšie výdavky na maloletého nasledovne: triedny fond 10 eur polročne/2 eur mes., ZRPŠ 30 eur ročne/2,50 eur mes., ŠKD 15 eur mes., strava v ŠJ 25 eur mes., výtvarný krúžok cca 40 eur polročne/6,67 eur mes.; k začiatku šk. roka hradila pracovné zošity v čiastkach po 15,80 eur, 15,30 eur a 2,50 eur, t.j. spolu 33,6 eur/ čo činí náklad 2,80 mesačne plus deklarovala výdavok na ostatné školské pomôcky cca 8 eur mesačne. Maloletý má podľa lekárskych potvrdení založených do spisu matkou dlhodobo zhoršený zdravotný stav, je sledovaný v ortopedickej ambulancii pre plochonožie a skoliózu, pričom má doporučené plávanie, školu chrbta, RHB cvičenia plus zdravotnícke pomôcky (ortopedickú obuv a ortézu trupu) s doplatkom na obuv minimálne 16,60 eur dvakrát za rok (t.j. spolu 34 eur ročne/2,83 eur mes.) a 0,83 eur mesačne na ortézu. Matka ďalej deklarovala náklad 32 eur mesačne na súkromné doučovanie nemčiny.

7. Matka maloletého nie je zamestnaná, poberá invalidný dôchodok vo výške 340,60 eur mesačne a prídavok na dieťa (v sume á 23,68 eur do dec. 2018, od jan. 2019 v sume 24,34 eur mesačne). Aktuálne si hľadá prácu, zatiaľ bezúspešne. V domácnosti žije spolu s maloletým a svojimi rodičmi, ktorým na domácnosť prispieva 100,- eur mesačne plus 50 eur mesačne na potraviny. Matka má zdravotný hendikep, má implantovaný načúvací prístroj, na batérie zdokladovala pravidelný náklad 30 eur mesačne.

8. Otec maloletého je zamestnaný na polovičný úväzok E. W. na lakovnícke, stolárske, murárske a údržbárske práce s miestom výkonu práce v Základnej škole Biskupice, s priemerným mesačným netto príjmom dosiahnutým za obdobie od 08/2018 do 02/2019 vo výške 247,94 eur. Do júna 2018 bol zamestnaný u totožného zamestnávateľa na plný úväzok. V mesiac júl 2018 bol nezamestnaný. Dôvod ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru otec neuviedol, zhoršený zdravotný stav nezdokladoval. Je vyučený automechanik - opravár poľnohospodárskych strojov. Vlastní 1/8 rodinného domu nadobudnutého dedením, inak nevlastní žiadny iný nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem motorového vozidla Škoda 105, všetko zaťažené exekúciou.

9. Matka v konaní pred súdom uviedla, že sa jej zvýšili náklady na syna, nakoľko má diagnostikovanú skoliózu, potreboval by plavecký kurz, ktorý však najlacnejší stojí najmenej 80 eur na dva mesiace. Asi pred dvomi rokmi syn chodil na plavecký kurz na Pasienky, tam sa matke cez jednu známu podarilo vybaviť, aby cenu kurzu mohli uhradiť na dve splátky. Lekár mu kvôli skolióze predpísal tiež pás na spevnenie chrbtice, musí ho nosiť 4-krát denne po 15 minút. Zvýšili sa tiež náklady na stravné na syna v škole. Syn navštevuje bežnú školu, ktorá však má zážitkové učenie, ide o N. Ž., kde idú napr. aj do H., tu bola platba napr. 19 eur plus cestovné. V súvislosti s tým musela synovi vybaviť cestovný pas. Syn je piatak, chodí do družiny, kde platí 15 eur mesačne. Chodil rehabilitačne cvičiť do T. D., kde ho vozil matkin otec. Toto sa mu už skončilo, lebo poisťovňa prepláca len určitý počet cvičení, avšak on by mal v RHB cvičení kvôli skolióze naďalej pokračovať. Matka si intenzívne hľadá prácu, ale má problém si ju nájsť kvôli zdravotnému hendikepu. V súvislosti so svojím zdravotným stavom uviedla, že má implantovaný načúvací prístroj, pričom si musí do neho kupovať batérie za cenu 30 eur mesačne. Poberá len invalidný dôchodok a jej majetkové pomery sa od posledného rozhodnutia nezmenili. Za syna uhradila do triedneho fondu 10 eur za pol roka, potom hradila pracovné zošity v septembri v čiastkach po 15,80 eur, 15,30 eur a 2,50 eur, čo doložila fotokópiou žiackej knižky. Ďalej hradí za syna ZRPŠ 30 eur. Pokiaľ ide o výtvarný krúžok, ktorý syn stále navštevuje, je tam poplatok 20 eur na materiál plus 19,90 eur za samotný krúžok, a to polročne. Syn chodí na súkromné doučovanie nemčiny za 8 eur na hodinu (1-krát týždenne), čo je mesačne 32 eur, nakoľko od nástupu do 5.ročníka nezvládal dva cudzie jazyky. Ťažkosti mal aj so slovenčinou. Otec sa so synom nestretáva, nevideli sa 3 roky. Komunikujú spolu cez internet. Posiela mu balíčky na sviatky a deň detí, zväčša sú tam sladkosti. Otec žije so svojou mamou na hospodárstve, majú pole aj dobytok. Otec má voči synovi dlh na výživnom cca. 6.000 eur, hoci teraz výživné platí.

10. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom so zvýšením výživného súhlasil. Poukázal na to, že potreby maloletého od posledného rozhodnutia súdu vzrástli, a to v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom (skolióza) ako aj vekom, a na druhej strane trh práce sa aj v regiónoch zlepšil.

11. Otec v priebehu konania vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.2.2019 uviedol, že položku nájomného deklarovaného matkou by nebral do úvahy z toho dôvodu, že to ako si matka zabezpečí bývanie je nekonštantné. Poukázal na to, že zo strany matky a jej matky v minulosti dochádzalo k obmedzovaniu toho, aby synovi posielal balíky. Ak by matka syna viedla k tomu, že u neho môže byť každý druhý víkend, určite by nemal problémy synovi zabezpečiť oblečenie okrem iného. Po spočítaní výdavkov matky na reálne potreby syna dospel k záveru, že doteraz platené výživné postačuje na potreby dieťaťa, ktoré sú uhrádzané pravidelne mimo tých, ktoré sú nekonštantné. Na druhej strane jeho príjem je na úrovni životného minima. Žiadal preto výživné ponechať v aktuálnej výške, resp. ho znížiť na zákonné minimum, nakoľko prípadné zvýšenie výživného by viedlo k úplnému odlúčeniu dieťaťa od otca.

12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie (zmenu) vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je teda to, či sa zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, zmena zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, zmena majetkových pomerov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.

17. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. náklady na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere osobne o dieťa stará.

18. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného pre maloletého P. tak v pôvodnom, ako i tomto konaní. Pokiaľ ide o majetkové pomery oboch rodičov, tieto sa od posl. rozhodnutia súdu nezmenili. Rovnako súd nezistil zmenu ani v zdravotnom stave, schopnostiach a možnostiach oboch rodičov. Matka síce oproti predchádzajúcemu konania dosahuje nižší príjem, a hoci jej pracovné možnosti sú vzhľadom na zdravotný hendikep obmedzené, je schopná pracovať a podľa svojho vyjadrenia si prácu aj hľadá. Súd nezistil zmenu vo výdavkoch rodičov na bývanie, pričom otec napriek výzve súdu svoje výdavky na bývanie ani nedokladoval. Matke stúpli výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, keď vynakladá 30 eur mesačne na batérie do načúvacieho prístroja, čo aj riadne zdokladovala. Príjem otca v čase rozhodovania tun. súdu sa v porovnaní s príjmom v pôvodnom konaní zvýšil len mierne, nakoľko otec je zamestnaný na polovičný úväzok. Je však potrebné konštatovať, že otec v období od augusta 2018 pracoval na plný úväzok, pričom ukončenie predchádzajúceho pracovného pomeru nijako nezdôvodnil.

19. Pokiaľ ide o pomery maloletého, tak súd dospel k záveru, že na jeho strane rozhodne došlo k takej ich zmene, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (právoplatnosti rozhodnutia) uplynuli cca 4 roky, maloletý P. navštevuje 2. stupeň základnej školy. Potreby maloletého sa teda primerane veku zmenili. Nárast nákladov na životné potreby maloletého je spojený tiež s jeho prechodom na vyšší stupeň školy ako aj s jeho zhoršeným zdravotným stavom oproti predchádzajúcemu konaniu (skolióza). U maloletého sú preukázané pravidelné mesačné náklady v súvislosti so školskou dochádzkou spolu v sume 55,30 eur (ŠJ, ŠKD, ZRPŠ, triedny fond, šk. pomôcky), výtvarný krúžok 6,67 eur, náklady na zdravotnícke pomôcky 3,66 eur, pomerná časť nákladov na bývanie v sume 50 eur, čo spolu dosahuje sumu 115,63 eur mesačne. V priebehu tohto konania matka na maloletého vynaložila aj jednorazové výdavky na doučovanie nemčiny, ktoré náklady bolo potrebné taktiež zohľadniť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca.

20. Ďalej k tomu bolo potrebné zohľadniť náklady na stravu, oblečenie a obuv, ktoré rozhodne v súvislosti s rastom a vekom mal. od posledného rozhodovania súdu vzrástli. Nemožno opomenúť ani náklady na bežnú drogériu (pranie, čistiace prostriedky), kozmetiku/hygienu, cestovné minimálne v MHD, kultúrne a športové potreby maloletého primerané veku. Navyše súd konštatuje, že maloletému bolo lekárom kvôli skolióze doporučené plávanie, čo tiež predstavuje ďalšie nevyhnutné náklady, ktoré by matka mala na maloletého vynakladať či už formou plaveckého kurzu alebo pravidelnou individuálnou návštevou plavárne. Pri zohľadnení výlučnej osobnej starostlivosti matky (zabezpečovanie bývania a starostlivosti o chod domácnosti, nákup ošatenia a obuvi, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, pravidelného domáceho RHB cvičenia, trávenia prázdnin a voľného času, školskej dochádzky a komunikácie so školou, ktorú maloletý navštevuje a pod.) tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu boli splnené zákonné podmienky na primerané zvýšenie výživného zo strany otca. Niektoré výdavky na maloletého deklarované matkou však súd nezohľadnil v plnej výške, a to napr. výdavky na stravu doma (200 eur), resp. náklady na oblečenie, ktoré súd považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na príjmové a majetkové pomery a tiež životnú úroveň rodičov. Súd nezohľadnil ani výdavok na poistenie, nakoľko nejde o nevyhnutnú potrebu dieťaťa, keď podľa názoru súdu je aktuálne potrebné výživným zo strany otca sanovať predovšetkým priebežné potreby dieťaťa. Po vyhodnotení jednotlivých položiek deklarovaných a preukazovaných matkou sa súd ustálil na výdavkoch maloletého vo výške cca 250 eur mesačne, pričom tieto sú sčasti kryté aj prídavkom na dieťa, ktorý poberá matka. Na týchto výdavkoch sú povinní sa podieľať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností, pričom je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť poskytuje maloletému výlučne matka, ktorá má navyše obmedzenú možnosť zamestnať sa s ohľadom na svoj zdravotný hendikep. Pri zvyšovaní výživného súd nevychádzal z reálne t.č. otcom dosahovaného príjmu, ale z jeho možností a schopností. Dospel pritom k záveru, že je v možnostiach otca, aby na maloletého prispieval sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Otec síce dokladoval priemerný netto príjem vo výške cca 248,-eur mesačne, avšak nijako nezdôvodnil, prečo ukončil predchádzajúci pracovný pomer na plný úväzok, resp. z akého dôvodu t.č. na plný úväzok nepracuje. Pokiaľ otec nepreukázal žiadnu ani zdravotnú nespôsobilosť riadne pracovať na plný úväzok, pričom má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, tak musí využiť všetky možnosti, ktoré sa mu na zapojenie do pracovného procesu naskytujú, teda prípadne aj cestovanie za prácou do regiónu s vyššou ponukou práce, a to za stavu, keď oproti predchádzajúcemu obdobiu ponuka práce aj v regiónoch rozhodne narástla. Za predpokladu, že odôvodnené výdavky na dieťa sú min. 250,-eur mesačne a pomer finančného príspevku otca má byť s ohľadom na osobnú starostlivosť matky vyšší, súd - zohľadňujúc možnosti otca a vek dieťaťa - považoval za primerané výživné zo strany otca na maloletého v sume 150,-eur mesačne.

21. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že nezohľadnenie, resp. nedostatočné zohľadnenie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, ku ktorým spravidla v spojení s jeho rastom a osobnostným vývojom dochádza, by znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností. Preto ak otec je schopný pracovať, pričom osobnú starostlivosť maloletému neposkytuje, výživné v sume 100 eur mesačne je nedostatočné k tomu, aby si otec riadne plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť. Rovnako otec sa s maloletým synom nestretáva, pretože žije mimo bydliska dieťaťa a pre vzdialenosť sa nemôže o dieťa starať, a teda naň finančne neprispieva ani v období, kedy by sa uskutočňoval pravidelný styk a mal., ktorý by bol v určenom čase v jeho domácnosti, a otec by mu teda poskytoval stravu, bývanie, uhrádzal by výlety, náklady na spoločne strávený čas napríklad počas víkendov a prázdnin, a pod.. Na tomto mieste však súd apeluje na oboch rodičov, aby sa spoločne pokúsili vytvárať príležitosti na stretávanie otca so synom, ktorý potrebuje oboch rodičov.

22. Zročné výživné na maloletého P.Y. súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným (naposledy určené výživné 100 eur, v tomto rozhodnutí 150 eur, rozdiel 50 eur), a to za obdobie od 24.8.2018 do 30.4.2019 (1,61 eur x 8 dní v mesiaci máj +50 eur x 8mes.) = 412,90 eur.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.