Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-19-2021.pdf
PDF · 102.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6Pc/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou, vo veci navrhovateľky: J. I., R.. X. X. XXXX, D. B. XXX proti osobe povinnej výživou: V. I., R.. XX. X. XXXX, D. I. XXXX/XXX-X, N. D., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Osoba povinná výživou je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 150 Eur s účinnosťou od 2. 12. 2021, ktoré bude poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné za obdobie od 2. 12. 2021 do 28. 2. 2022 vo výške 376,10 Eur súd osobe povinnej výživou p o v o ľ u j e zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (plnoletá dcéra) sa podaným návrhom domáhala voči osobe povinnej výživou (otcovi) určenia výživného vo výške 150 Eur mesačne. Uviedla, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určená v roku 2002, ešte v čase, keď bola maloletá vo výške 20 Eur. Výživné jej otec zaplatil do 15 rokov a od toho času od neho nedostala ani cent. V súčasnosti je študentkou vysokej školy s čím sa zvýšili výdavky na školné, výlety, internát, stravu. Na preukázanie svojich tvrdení k návrhu pripojila: potvrdenie o štúdiu.
2. Osoba povinná výživou s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že je nezamestnaná a jej jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 67,80 Eur, ktoré si odrába aktivačnými prácami. Jej príjem za posledných 12 mesiacov bol 813,60 Eur (12,67,80 Eur). S matkou navrhovateľky sa rozišli, keď mala 1 rok a odvtedy prestali komunikovať. Nikdy ju nekontaktovali, či niečo potrebujú a nezaujímali sa, ako žije. Na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu pripojila: Potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2020 a r. 2021.
3. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že od 1.9.2021 nastúpila na denné štúdium na vysokej škole
- Technickú univerzitu vo Zvolene, t. č. je študentkou 1. ročníka bakalárskeho študijného programu protipožiarna ochrana. Je ubytovaná na internáte vo Zvolene, v súvislosti s čím jej vznikajú mesačné výdavky 46 Eur, ďalej má výdavky na stravovanie v škole 60 Eur mesačne, na nákup školských potrieb, kníh, rysovacích potrieb 10 až 15 Eur mesačne, na hygienu 5 až 10 Eur mesačne, kredit na telefón 15 Eur mesačne, cestovanie vlakom do školy má zdarma, avšak ešte cestuje autobusom zo železničnej
stanice do B., kde cestovné predstavuje mesačne 10 Eur. Taktiež sa venuje záľubám ako turistika, návšteva zvierat a pod. Má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnými (ženskými) problémami, v súvislosti s čím aj ležala v nemocnici. Musela si zakupovať lieky, v súvislosti s čím jej vznikali náklady 10 až 20 Eur mesačne. Neskôr užívala železo, kde vznikali výdavky 3 Eurá mesačne. V súčasnosti jej lieky prepláca poisťovňa, avšak má naplánované ďalšie vyšetrenia a nie je vylúčené, že si bude musieť opätovne zakupovať lieky. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, jej priateľom a maloletou sestrou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve priateľa mamy, kde náklady na bývanie predstavujú 300 až 500 Eur mesačne. Mama pracuje ako výrobný pracovník s príjmom 800 Eur. Jej priateľ je taktiež zamestnaný s príjmom 600 až 800 Eur. S otcom sa nestretáva, nemá o ňu záujem. Keď sa cez školskú prestávku stretli, videl ju, avšak otočil sa, aby sa nestretli. Nezakupuje jej žiadne dary, negratuluje jej ani k sviatkom.
4. Osoba povinná výživou - otec navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od r. 2020. Predtým pracoval v spol. F. ako vŕtač. V tejto spoločnosti dal výpoveď, nakoľko sa nezhodol so zamestnávateľom. Zarobil tam 570 Eur netto. Snažil sa zamestnať, avšak nepodarilo sa to, nakoľko nebol vyučený v tej profesii, ktorú potrebujú. Poukázal na to, že mal problémy s kolenom, utrhnutý meniskus, v súvislosti s čím podstúpil aj operáciu. Jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi 67,80 Eur. Býva v 1- izbovom byte u svojej kamarátky K. I., ktorá nie je jeho priateľkou. Byt je vo vlastníctve kamarátky. Celú sumu hmotných dávok jej dáva na bývanie. Táto mu financuje stravovanie, taktiež sa chodí najesť k mame, ktorá je dôchodkyňa. Telefón nevlastní, má len požičaný od svojej kamarátky. Oblečenie si nekupuje. Úvery a pôžičky nemá. Je vyučený ako obrábač kovov. Má vyštudované stredné odborné učilište strojárske bez maturity. Po vyštudovaní zväčša pracoval v stavebníctve ako pomocník pri stavebných prácach, zväčša v Českej republike. Naposledy sa informoval o zamestnanie ešte pred koronakrízou a potom aj v čase, keď sa situácia trošku uvoľnila. Konkrétnych zamestnávateľov, u ktorých sa informoval, si už nepamätal. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní staršie motorové vozidlo zn. Nissan Almera, rok výroby 2002. Ponúkané zamestnanie skladníka odmietol z dôvodu, že to všetci odmietali. Asi tam zle platili. Jednalo sa o prácu cez agentúru, nie na priamo. O pracovnej ponuke v spol. W., a.s. má vedomosť, avšak tam sa zamestnanci často striedajú. Nevedel uviesť, prečo sa tam nepokúsil zamestnať. Vie, že sa tam pracuje na smeny, asi preto tam dochádza k častej výmene zamestnancov.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, osoby povinnej výživou, oboznámením sa s rodným listom navrhovateľky, potvrdením o štúdiu zo dňa 6.9.2021, lustráciami v CEPO účastníkov, lustráciou v Sociálnej poisťovni osoby povinnej výživou, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 8.12.2021, Potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2020 a r. 2021, oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3P/52/2007 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
6. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/52/2007-32 zo dňa 23.1.2008 bolo okrem iného osobe povinnej výživou (otcovi) v prospech vtedy maloletej navrhovateľky určené výživné vo výške 702,- Sk (23,30 eur) mesačne, od 1.10.2007. Vtedy mala maloletá navrhovateľka 5 rokov. Otec bol nezamestnaný, okrem mal. Kataríny (navrhovateľky) mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Matka bola zamestnaná v príjmom 12.000 SK/398,33 Eur.
7. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 6.9.2021 vyplýva, že navrhovateľka je od 1.9.2021 študentkou 1. ročníka bakalárskeho študijného programu Protipožiarna ochrana a bezpečnosť, dennou formou.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 8.12.2021 vyplýva, že osoba povinná výživou - otec navrhovateľky nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný od 20.8.2016 - 25.06.2017. Počas evidencie mu bolo v júni 2017 ponúknuté zamestnanie skladníka u zamestnávateľa Bonfiglioli Slovakia s.r.o., Robotnícka 2129, Považská Bystrica, ktoré odmietol. Z ponuky voľných pracovných miest v okrese Považská Bystrica, súvisiacich so vzdelaním a doterajšou praxou menovaného, ktoré má ÚPSV a R v súčasnosti v databáze vyplývajú nasledovné voľné miesta: - montážny pracovník s strojárskej výrobe - MHK s.r.o., miesto výkonu Robotnícka 2198, Považská Bystrica, zamestnávateľ ponúka mzdu od 9 Eur/hodinu v hrubom, - obrábač kovov - Danfoss Power Solutions a.s., Kukučínova 2148-84, Považská Bystrica, zamestnávateľ ponúkol mzdu od 838 Eur / mesiac v hrubom, - montážny robotník - SEOYON E-HWQ AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o., Robotnícka 1, Považská Bystrica, zamestnávateľ ponúka mzdu od 694 Eur / mesiac v hrubom, - pomocný stavebný pracovník - RAVEN a.s., miesto výkonu Robotnícka 1, Považská Bystrica,
zamestnávateľ ponúka mzdu od 800 Eur / mesiac v hrubom. Osoba povinná výživou poberá dávky v hmotnej núdzi nasledovne: od 1. 10. 2016 do 31. 3. 2017 mesačne v sume 117,40 Eur, od 1. 4. 2017 do 31. 3. 2019 mesačne v sume 61,60 Eur, od 1. 4. 2019 do 31. 12. 2019 mesačne v sume 64,70 Eur, od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020 mesačne v sume 66,30 Eur a od 1. 1. 2021 mesačne v sume 67,80 Eur naďalej do doby trvania podmienok.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že naposledy bola určená osobe povinnej výživou (otcovi navrhovateľky) vyživovacia povinnosť ešte v čase, keď bola navrhovateľka maloletá, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/52/2007-32 zo dňa 23.1.2008 vo výške 23,30 Eur. Odvtedy sa vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke neupravovala. Navrhovateľka, už ako plnoletá osoba, žiada určiť výživné na sumu 150,- eur mesačne dôvodiac, že sa jej značne zmenili pomery a ešte nie je schopná sama sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.
18. Je nepochybné, že od skoršej dávnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca, u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu jej životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov - fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu dieťaťa. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a poskytovaním výživného.
19. Súd má za to, že navrhovateľka jednoznačne preukázala, že jej pomery sa od ostatnej úpravy výživného výrazne zmenili. V čase ostatnej úpravy výživného mala navrhovateľka 5 rokov, v súčasnosti je navrhovateľka už plnoletá, avšak aj naďalej sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole - momentálne navštevuje 1. ročník Technickej univerzity vo Zvolene. Navrhovateľka je teda o 14 rokov staršia, vyspelejšia a v súvislosti s týmto nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie jej potrieb. Sumu, s ktorou mesačne hospodári tvorí výživné od otca vo výške 23,30 Eur. Otec sa o ňu žiadnym spôsobom nezaujíma, nad rámec výživného neprispieva, nezakupuje jej dary. Čo sa týka matky, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti, táto je zamestnaná s príjmom 800 Eur mesačne, žije s priateľom, pričom má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Ich výdavky na bývanie predstavujú 300 -500 Eur mesačne. Na strane osoby povinnej výživnou došlo tiež k podstatnej zmene pomerov - kým v čase ostatnej úpravy mal ešte vyživovaciu povinnosť k mal. Marekovi, táto mu už odpadla. V tom čase bol nezamestnaný a jeho jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi, v tom čase vo výške 2.262,- Sk/ 75,80 Eur. V súčasnosti je otec navrhovateľky naďalej nezamestnaný, pričom poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 67,80 Eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne ako aj úradu práce, naposledy pracoval v spoločnosti Start People s. r. o. do 19.8.2016. Z výpovede otca navrhovateľky súd zistil, že v poslednom zamestnaní dosahoval príjem 570 Eur netto, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou z jeho strany pre nezhody so zamestnávateľom. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že vzhľadom na vzdelanie a doterajšiu prax otca navrhovateľky eviduje 4 voľné pracovné miesta, kde by mohol dosahovať príjem najmenej od 694 Eur brutto, resp. najviac od 838 Eur brutto, teda cca najmenej od 510,39 Eur/netto, resp. najviac od 611,40 Eur netto.
20. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že je potrebné návrhu navrhovateľky vyhovieť a určiť osobe povinnej výživou (otcovi navrhovateľky) vyživovaciu povinnosť na už plnoletú navrhovateľku vo výške 150 Eur mesačne, a to od podania návrhu t. j. od 2.12.2021.
21. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby detí, súvisiace s ich výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov.
22. Z citovaného ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu.
23. Súd pri rozhodovaní prihliadal na osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného (otca) a odôvodnené potreby navrhovateľky. Otec navrhovateľky ako osoba povinná výživou síce argumentoval, že je nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi, avšak nijako nepreukázal dôvody, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať. Naopak z jeho vyjadrenia je zrejmé, že posledný pracovný pomer, v ktorom dosahoval príjem 570 Eur netto ukončil výpoveďou bez toho, aby mal zabezpečený iný pracovný pomer, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania. Otec navrhovateľky nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie. Pokiaľ aj tvrdil, že oslovil nejakých zamestnávateľov, týchto nevedel bližšie špecifikovať. Ponúknutú prácu skladníka, prostredníctvom úradu práce, odmietol s odôvodnením, že „všetci túto odmietli“. Súd zistil, že pri jeho vzdelaní a praxi je schopný dosahovať príjem od 838 Eur brutto po prepočte na netto mzdu cca 611,40 Eur v spoločnosti Raven, a.s.. Samotný otec navrhovateľky sa vyjadril, že má vedomosť o tomto voľnom pracovnom mieste, nevedel však uviesť, prečo takúto ponuku nevyužil, zjavne mu však ani táto práca nevyhovuje z dôvodu jej zmennosti. Otec navrhovateľky sa tiež vyjadril, že v minulosti vykonával stavebné práce v Českej republike. Súd ma za to, že otcovi nič nebráni opätovne migrovať za prácou do zahraničia za účelom získania príjmu. Súd tiež zohľadnil fakt, že je dlhodobo nezamestnaný, zjavne sa účelovo vyhýba pracovnej činnosti a tým aj plneniu vyživovacej povinnosti v takej výške, ktorá by pokryla nevyhnutné a odôvodnené potreby
navrhovateľky. Od poslednej úpravy výživného, prispieva navrhovateľke len symbolickou sumou 23,30 Eur, ktorá suma nezodpovedá ani minimálnemu výživnému pre nezaopatrené dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a nepokryje ani časť nevyhnutných výdavkov navrhovateľky (napr. ani mesačný pobyt na internáte). Otec sa o navrhovateľku žiadnym spôsobom nezaujíma, od jej 1 roku sa s ňou nestretáva, neprispieva jej nad rámec súdom určeného výživného, nezakupuje jej dary. Účelovo tiež vyznievali jeho tvrdenia, že mu stravovanie financuje kamarátka a jeho matka a ostatné výdavky nemá žiadne. Tieto obranné tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.
24. Súd poukazuje na skutočnosť, že narodením detí rodič berie na seba zodpovednosť starať sa o ich primeranú výživu, a to až do času, kým nie sú schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že deti rastú a postupom času sú ich náklady na ich výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je teda na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči deťom plniť. Keďže otec navrhovateľky je zdravý, v produktívnom veku (49 r.) a vzhľadom na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti je preukázateľne schopný dosahovať príjem, súd vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať ak by riadne pracoval, t.j. z príjmu 838 Eur brutto/cca 611,40 Eur netto. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľky čo do výšky výživného v celom rozsahu, nakoľko má za to, že táto suma zodpovedá jej odôvodneným potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od 1.12.2021, súd s prihliadnutím na § 77 ods. 1 Zákona o rodine túto určil až od 2.12.2021, t.j. od podania návrhu. V tejto časti preto súd návrh zamietol.
25. Zameškané výživné súd určil za obdobie od 2.12.2021 (deň podania návrhu) do 28.2.2022 (posledný deň mesiaca, v ktorom súd rozhodoval) vo výške 376,10 Eur (za mesiac 12/2021 pomerná časť vo výške 122,61 Eur a za mesiace 1/2/2022 za každý vo výške 126,70 Eur), ktoré súd povolil splácať osobe povinnej výživou vzhľadom na jej možnosti a schopnosti v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené všetkým účastníkom.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (62 ods.2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).