Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/153/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka konania: Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7748-9000/2020 zo dňa 22.06.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe žalobcu zo dňa 23.07.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7748-9000/2020 zo dňa 22.06.2020 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 23.07.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7748-9000/2020 zo dňa 22.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 5754-6000/2020 zo dňa 29.04.2020 vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice na základe námietok žalobcu smerujúcich podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných pre vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania formou stravných lístkov (poukážok)“, vyhlásenej v Úradnom vestníku verejného obstarávania č. 41/2020 zo dňa 18.02.2020 pod značkou 9949 - MST (ďalej aj „zákazka“).

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie.

3. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.05.2021 navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že v dôsledku nezákonného postupu subjektu Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice (ďalej aj „kontrolovaný“ alebo „ďalší účastník“), tolerovaného žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným. Za dôvod nezákonného obmedzenia účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní žalobca považuje požiadavku kontrolovaného, uvedenú v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach stotožnil, a to že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov

formou elektronických stravných lístkov. Túto požiadavku žalobca považuje za diskriminačnú. Podotkol, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie má pre neho evidentne negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Je toho názoru, že je splnená podmienka v zmysle na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. Žalobca predpokladá vznik aj ďalších nepriamych právnych následkov, kedy aj ostatným spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania stravovania zamestnancov formou elektronických kariet bude naďalej nezákonne obmedzovaná účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takého konania zo strany štátu, prejavujúcom sa schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých rozhodnutiach žalovaného ako štátneho orgánu. Ďalej žalobca poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca zabezpečujú stravovanie výlučne formou elektronických kariet. Obmedzovaním účasti, tzn. nastavením podmienok verejného obstarávania tak, aby sa tieto subjekty nemohli zúčastniť, resp. aby boli vylúčené z verejného obstarávania iba z dôvodu, že poskytujú stravovanie v alternatívnej, avšak rovnocennej forme sa bezpochyby žalobcovi, ako aj ostatným súťažiteľom, odopiera možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda. Okrem preukázateľnej finančnej škody na majetku žalobcu spočívajúcej v poklese tržieb z dôvodu absencie zákazky z verejného obstarávania poukázal tiež na súvisiaci právny následok tejto skutočnosti, a to že žalobca je prirodzene nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu.

4. Záverom dal žalobca správnemu súdu do pozornosti, že dňa 04.02.2021 bol schválený ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2023 v Slovenskej republike zavedie povinná elektronická podoba stravovacej poukážky, pričom zamestnávateľ bude môcť poskytnúť zamestnancovi stravný lístok v papierovej podobe len vtedy, ak jeho použitie v elektronickej podobe počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Uviedol, že by malo byť prioritným záujmom samotného kontrolovaného, aby aj smerom do budúcnosti zabezpečil súladnosť svojho postupu so zákonom a aby, ak aj mal doteraz nesprávny a diskriminačný postoj v danej otázke, tento napravil a na diskriminačných požiadavkách netrval.

5. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 19.05.2021 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -119 zo dňa 30.06.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy.

6. Žalobca dňa 10.12.2021 doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil okrem tvrdení uvedených vo svojom skoršom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021 aj tým, že napadnuté rozhodnutie má pre žalobcu negatívne finančné dôsledky. Žalobca má za preukázané splnenie podmienky v zmysle na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. Uviedol, že diskriminačným a nezákonným konaním kontrolovaného je postavený pod výrazný ekonomický tlak s možným až likvidačným následkom. U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a v dôsledku neúspešných zákaziek. Z údajov zverejnených na stránkach FINSTAT je zrejmé, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z XX XXX eur na -XXX XXX eur , pričom jeho tržby klesli o 11 %, pričom táto skutočnosť nebola ešte v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Žalobca zároveň za účelom osvedčenia ekonomickej situácie predložil Účtovnú závierku k 31.12.2020. Z uvedeného je zrejmé nielen to, aký je dosah i momentálnej pandemickej situácie na žalobcu, ale aj to, že akákoľvek zákazka vo verejnom obstarávaní, v ktorej mohol byť žalobca úspešný, môže výrazným spôsobom zlepšiť jeho finančnú kondíciu a v dôsledkoch aj situáciu jeho zamestnancov, ktorí sa v takejto zhoršujúcej situácii boja o svoje pracovné miesta a pociťujú existenčný tlak. Účtovná závierka aj výrazný nárast straty z XX.XXX,- eur na - XXX.XXX,- eur preukazujú, že žalobca sa nie vlastným zapríčinením dostáva do situácie a je nútený nie z vlastného rozhodnutia pristúpiť k zníženiu stavu zamestnancov. Argumentuje v tejto súvislosti s článkom 36 ods. 1 písm. b/ , podľa ktorého zamestnanci

majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákonom zabezpečenú ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. Predložené dokumenty preukazujú, že nie vlastným zapríčinením sa žalobca dostal do tejto situácie, kedy reálne hrozí, že takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť. Ďalej uviedol, že ušlý zisk, ak by žalobca bol vo verejnom obstarávaní úspešný, tvorí tiež zložku škody, ktorá mu je nezákonným postupom a diskriminačným správaním kontrolovaného a žalovaného spôsobovaná. Uviedol, že hrozia ďalšie vážne nenapraviteľné následky, ak mu bude naďalej nezákonne obmedzovaná účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takéhoto konania zo strany štátu. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na pokles tržieb žalobcu je tento prirodzene nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak aj nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. V danom prípade by preto priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom a judikatúrou Ústavného súdu SR a nebolo by ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu, ale naopak priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) garantované práva zamestnancov žalobcu.

7. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že v predmetnej veci nedošlo k vzniku žiadnych nových skutočností, ktoré by odôvodňovali priznať správnej žalobe odkladný účinok a návrh žalobcu považuje za zjavne nedôvodný. Žalobca sa domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody. Za takéto dostatočné vymedzenie žalovaný nepovažuje skutočnosť, že z údajov zverejnených na stránke FINSTAT vyplýva, že sa v roku 2020 žalobca dostal zo straty XX XXX,- eur na -XXX.XXX,- eur. Možnosť straty je výsledkom podnikateľského rizika, ktorému žalobca ako podnikateľský subjekt podlieha. Zo žiadnych okolností tvrdených žalobcom preto podľa žalovaného nevyplýva, že by práve napadnuté rozhodnutie bolo tým dôvodom, ktorý prispel k vzniku ekonomickej straty žalobcu za rok 2020. Žalovaný pripustil, že úspešnosť vo verejnom obstarávaní síce môže zlepšiť finančnú situáciu žalobcu, táto úspešnosť je však podmienená radom ďalších skutočností, nezávislých od žalovaného. Žalovaný má taktiež za to, že ani ďalšie tvrdenie žalobcu, a to, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia bude z jeho strany nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov, neobstojí. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd aj opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol.

8. K opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nad rámec zákonnej požiadavky sa vyjadril aj ďalší účastník konania, a to podaním zo dňa 18.01.2022, doručeným správnemu súdu dňa 24.01.2022. Uviedol, že má za to, že v uvedenom prípade nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu žalobcu a že žalobca nepreukázal existenciu žiadnych nových a relevantných skutočností. Je toho názoru, že žalobcovi žiadna hrozba ujmy na jeho majetku resp. hrozba značnej finančnej škody nehrozí. Nezískanie zákazky, a teda len nemožnosť zvýšiť svoj zisk je len podnikateľským rizikom, ktoré musí žalobca znášať, a ktorého si musí byť vedomý pri každom jednom prihlásení sa do verejného obstarávania, nakoľko prihlásenie sa do akéhokoľvek verejného obstarávania neznamená automaticky získanie uvedenej zákazky. Mal za to, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho majetku a hrozbu značnej finančnej škody, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením zamietol.

9. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

10. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

13. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

14. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

15. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

17. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.

18. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. . Žalobca novým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná finančná ujma, ktorá môže mať pre neho až likvidačné následky. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladnému účinku doplnil argumentáciu o nové tvrdenia, o. i. súvisiace aj s pandémiou ochorenia COVID-19,

následkom ktorých sa dostal do tak zlej finančnej kondície, že hrozí prepúšťanie zamestnancov žalobcu. Správny súd po posúdení všetkých tvrdení žalobcu a vyhodnotení priložených dôkazov dospel k záveru, že je daný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca spolu s opätovným návrhom predložil oproti pôvodnému návrhu doručenému súdu dňa 19.05.2021 nový dôkaz, a to Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020, ktorú v čase podania prvého návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k dispozícii, z ktorej vyplýva, že finančná situácia žalobcu sa významne zhoršila. Zároveň súdu osvedčil, že v roku 2020 sa dostal zo straty XX.XXX,- eur do -XXX.XXX,- eur a tržby mu klesli o 11 %. Tvrdenia žalobcu opreté o predložené ekonomické ukazovatele hospodárenia preukazujú postačujúcim spôsobom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného môže dôjsť k ďalšej závažnej finančnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku, ktorý žalobcovi spôsobí zhoršenie finančnej situácie a s tým spojenú hrozbu prepúšťania zamestnancov žalobcu. Správny súd je teda toho názoru, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná finančná škoda a vážny nenapraviteľný následok. Námietky žalovaného, ktorý tvrdí, že predloženie účtovnej závierky nepostačuje na preukázanie hrozby závažnej ujmy v zmysle , správny súd nepovažuje za dôvodné, nakoľko z účtovnej závierky jasne vyplýva zhoršenie finančnej situácie žalobcu. Taktiež správny súd nepovažuje za dôvodné námietky žalovaného ohľadom nemožnosti žalobcu zvýšiť svoj zisk, čo je len podnikateľským rizikom, ktoré musí žalobca znášať, pretože v prípade, ak sa v ďalšom konaní preukáže, že skutočne došlo k diskriminácii žalobcu vo verejnom obstarávaní a bola mu tým znemožnená účasť vo verejnom obstarávaní, táto skutočnosť mohla žalobcovi spôsobiť závažnú finančnú ujmu v podobe straty zisku zo zákazy, o ktorú sa nezákonne nemohol uchádzať.

19. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osvedčil hrozbu závažnej ujmy a rovnako aj skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude za daných okolností so zreteľom aj na práva zamestnancov žalobcu v rozpore s verejným záujmom, týmto osvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení . Správny súd preto po zadovážení vyjadrenia žalovaného v súlade s ust. priznal správnej žalobe zo dňa 23.07.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7748-9000/2020 zo dňa 22.06.2020 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).