Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/156/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: L., Z. XXX, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 27 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 10.196,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C/463/2013-88 zo dňa 17.04.2018 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania o zaplatenie sumy 619,06 eur s prísl.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 619,06 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu ako náhradu škody sumu vo výške 10.196,28 eur s príslušenstvom tvrdiac, že škoda mu vznikla v súvislosti s exekúciou vykonávanou súdnym exekútorom Y. R. U. v exekučnej veci vedenej na jeho Exekútorskom úrade Svidník pod sp. zn. Ex XXXXX/XXXX, keď došlo k neoprávnenému odňatiu veci - nedostatočne identifikovaného obrazu ako k zámene a odňatiu iného obrazu, ktorý vlastníckym právom patril žalobcovi, pričom nesprávny úradný postup bol odstránený až v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/9/2008 o vydanie hnuteľnej veci, v ktorom bolo žalobe vyhovené a v ktorom bol žalobca právne zastúpený advokátom a po úhrade jeho odmeny vo výške 9.577,22 eur spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia a výdavkov v tomto spore mu vznikla škoda. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, preto Ministerstvo spravodlivosti SR nárok žalobcu neuspokojilo na základe žiadosti o predbežné prerokovanie. Podľa žalovaného nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené v zákone č. 514/2003 Z.z.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1 psím. a), 2; § 4 ods. 1 písm. a), bod 3; § 9 ods. 1, 2; § 15 ods. 1; § 16 ods. 1 a 4; § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov; § 33 ods. 1; § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti mal preukázané, že žaloba žalobcu po čiastočnom zastavení konania nie je dôvodná. Žalobca sa žalobou v zmysle citovaných ustanovení zák. 514/2003 Z.z. domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník, sp. zn. 5C 9/2008 o vydanie hnuteľnej veci a ktorá spočíva v zaplatení náhrady trov právneho zástupcu žalobcu, ktorého si žalobca zvolil v uvedenom konaní na základe udelenej plnej moci. V uvedenom konaní sa žalobca proti žalovanému J. úspešne domohol vydania obrazu ikona Posledného súdu detailne špecifikovaného vo výroku rozsudku č. k. 5C 9/2008-297 (technika tempera na konopnom plátne, s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý bol evidovaný v knihe prírastkov pod č. X/XX, č. negatívu XXXXX, inventárne číslo M XXXX) a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 9.261,98 eura na účet jeho právneho zástupcu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody spočívajúcu v zaplatení trov právneho zastúpenia v konaní o vydanie obrazu opiera o nesprávny úradný postup súdneho exekútora Y.. R. U., ktorý realizoval výkon rozhodnutia v exekučnom konaní Ex XXXXX/ XX na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C 617/94-180 zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 1 Co 380/02-206 zo dňa 19.11.2003, kde výrok rozsudku ako exekučného titulu znel, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi obraz „Posledný súd", ktorý nebol bližšie špecifikovaný, a to v rámci preneseného výkonu štátnej moci. Súdny exekútor vykonaním exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu odňal nepravý obraz povinnému, na základe čoho sa žalobca žalobou na súde domáhal ochrany vlastníckeho práva vydaním veci proti J. Žalobca poukázal na to, že materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu, ktorý musí vždy obsahovať presnú individualizáciu povinného a oprávneného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia a rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byt' podkladom pre výkon rozhodnutia. Absencia presnej špecifikácie a označenia odoberanej veci v exekučnom titule sa nemôže dopĺňať a naprávať v exekučnom konaní a pokiaľ exekučný titul takýmito nedostatkami trpí, t. j. že nemožno jednoznačne určiť, aká vec sa má odobrať, vykonanie exekúcie sa stáva neprípustným a exekúcia sa v takom prípade musí zastaviť (EP komentár R.. R. Y., str. 387).

4. Ďalej konštatoval, že pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v súdenej veci na žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

5. K otázke nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorá otázka bola medzi stranami sporu sporná, súd uviedol, že k vzniku škody žalobcovi v žalovanej výške nedošlo v dôsledku pochybenia exekútora, a teda v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu. Z obsahu exekučného spisu mal súd za preukázané a stotožnil sa aj s právnym názorom žalovanej, že súdny exekútor Y. R. U. realizoval exekúciu sp. zn. Ex XXXXX/XXXX na základe vykonateľného exekučného titulu a to právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/617/94-180 zo dňa 16.04.2002, pričom žalobca ako žalovaný v uvedenom konaní podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktorému však Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.11.2003 nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Žalobca ako žalovaný v predmetnom konaní podal proti rozhodnutiu krajského súdu aj dovolanie, toto však Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 07.10.2004, sp. zn. 1Cdo 83/2004 odmietol. Žalobca ako povinný podal námietky proti exekúcii, pričom namietal nejasnosť označenia veci, ktorá má byť odobratá povinnému a teda nevykonateľnosť rozsudku, ktorý bol exekučným titulom a tiež nemožnosť spresňovania veci, ktorá má byť odobratá v samotnom procesnom úkone exekútora, keď dňa 22.02.2005 identifikoval odobratú vec zástupca povinného. Súd uznesením zo dňa 01.08.2005 sp. zn. 2Er/9/2005 námietkam vyhovel, avšak Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.11.2006 č. k. 2Co/61/05-45 toto uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Svidník následne uznesením zo dňa 24.04.2007 sp. zn. 2Er/9/2005 námietky povinného proti exekúcii zamietol. Súdny exekútor ďalej postupoval v súlade s ustanovením § 186 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku a po doručení rozhodnutia súdu o námietkach, ktorým sa námietky povinného zamietli, vydal dňa 27.04.2007 exekučný príkaz, doručil ho dňa 30.04.2007 povinnému aj oprávnenému a odobratú vec dňa 04.05.2007 odovzdal oprávnenému. Z uvedeného je zrejmé, že exekútor pri vykonávaní exekúcie sp. zn. Ex XXXXX/XXXX neporušil žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, práve naopak, k porušeniu Exekučného poriadku by došlo, ak by na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo exekučným titulom, nerealizoval exekúciu, v celom exekučnom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a teda nie je možné v tomto prípade dospieť k záveru o existencii nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd zdôraznil, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku neukladá súdnemu exekútorovi povinnosť skúmať exekučný titul, ako to tvrdí žalobca. Z exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor Y. R. U. po tom, čo dostal návrh na vykonanie exekúcie, ho predložil spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý následne v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedeného bolo podľa názoru súdu jednoznačné, že postup súdneho exekútora nebol v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z ust. § 50 a § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekútor svojím postupom sa naopak aktívne podieľal na realizovaní práv žalobcu, keď podania žalobcu bezodkladne postúpil súdu na rozhodnutie v súlade so zákonom. Takýmto podaním žalobcu boli aj námietky voči exekúcii ako procesného prostriedku, ktorý má zabrániť, aby sa exekučné konanie viedlo v prípadoch, kedy je exekúcia neprípustná. Aj keď žalobca tvrdil, že súdny exekútor Y. U. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, výslovne neoznačil, ktoré ustanovenia Exekučného poriadku mal súdny exekútor porušiť svojím postupom v rámci exekučného konania sp. zn. Ex XXXXX/XXXX. Súd prvej inštancie na základe uvedeného považoval žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora za nepreukázaný, v dôsledku čoho teda absentuje spôsobilý titul pre vznik práva na náhradu škody v intenciách zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na neexistenciu prvého z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorým je v tomto prípade postup súdneho exekútora považovateľný za nesprávny úradný postup, je bezpredmetné sa zaoberať prípadnou existenciou tých ďalších, pretože by to na bezzákladnosti žaloby o náhradu škody z takéhoto dôvodu nemohlo nič zmeniť. Súd ešte na záver poznamenal, že konanie sp. zn. 5C/9/2008 bolo právoplatne skončené, pričom žalobcovi bola právoplatne priznaná náhrada trov konania voči procesne neúspešnému žalovanému - J. Z., zast. J. vo výške 9.261,98 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, keďže k úhrade žalobcom požadovanej náhrady škody v podobe trov konania vo veci sp. zn. 5C/9/2008 bol právoplatne zaviazaný tretí subjekt, ktorému tak vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 9.261,98 eura. Súd sa plne stotožnil s názorom žalovanej, že ak by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi požadovanú náhradu škody, došlo by tak k neprípustnej duplicitnej náhrade trov v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/9/2008 a bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Je nemysliteľné, aby sa žalobca napriek vedomosti o právoplatnom priznaní trov konania vo veci sp. zn. 5C/9/2008 súbežne (duplicitne) domáhal ich náhrady v tomto konaní, a to bez ohľadu na to, či ich povinný subjekt uhradí žalobcovi, nakoľko žalovaná nezodpovedá za prípadné nesplnenie právoplatne uloženej povinnosti J., zast. J.. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku II. rozsudku.

6. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom o zaplatenie sumy 619,06 eur s príslušenstvom súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v uvedenej časti zastavil.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1, 2 CSP. Úspešnej žalovanej v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 619,06 eur s príslušenstvom, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že súdny exekútor Y. R. U. v exekúcii pod č. Ex XXXXX/XXXX, na výkon ktorej bol Okresným súdom Svidník vydané poverenie sp. zn. 2Er/9/2005 zo dňa 01.08.2005, nedošlo k pochybeniu súdneho exekútora. On sa v exekúcii bránil námietkami, ktorým v konečnom dôsledku nebolo vyhovené. Rozhodnutia všeobecných súdov boli tak nesprávne a nezákonné. V dôsledku nich súdny exekútor Y. R. U. zrealizoval výkon exekúcie odobratím obrazu „posledný súd“ napriek tomu, že v exekučnom titule táto hnuteľná vec nebola určito a špecificky označená, a teda identifikovaná. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník bolo rozsudkom č. k. 5C/9/08-178 zo dňa 04.05.2011 vyhovené žalobe a rozsudok bol potvrdený aj po odvolení čo do veci samej, na základe neho J. dňa 28.11.2012 vydala neprávnom odňatý obraz súdnym exekútorom ako ikona „posledný súd“, a to na základe protokolu zo dňa 28.11.2012. V ďalšom vyslovil svoj nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nie je daný vznik práva na náhradu škody. Podľa žalobcu konanie na súde prvej inštancie neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu. Poukázal na články 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na článok 6 ods. 1 Dohovoru a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/196/2009, podľa ktorého občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Účastník teda nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, lebo to je vecou súdu. Rovnako poukázal na článok 8 CSP, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/85/06 a IV.ÚS/115/03 so záverom o povinnosti riadneho odôvodnenia každého rozhodnutia súdu. V predmetnej veci vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď v ňom opomenul sa zaoberať odôvodneniami rozsudkov OS SK sp. zn. 5C/9/08, ako aj KS PO sp. zn. 19Co/59/2012. Z nich vyplýva, že súdny exekútor Y. R. U. v dôsledku nevykonateľného rozsudku odňal obraz, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, teda vykonal exekúciu odobratím hnuteľnej veci i napriek tomu, že exekučný titul z dôvodu jej neurčitosti nebol vykonateľný a nemohol byť podkladom pre výkon rozhodnutia, čo vyvolalo stav, keď došlo k odňatiu úplne a diametrálne odlišného obrazu. S poukazom na § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku mal byť výkon takéhoto rozhodnutia aj bez návrhu zastavený. Podľa žalobcu došlo k neprávom odňatiu obrazu v dôsledku neprípustného a nezákonného exekučného výkonu zo strany súdneho exekútora. Exekučný titul, na základe ktorého sa uvedená exekúcia realizovala, nedostatočne identifikoval v petite obraz, ktorý bol exekúciou postihnutý. Ak teda bol súdny výkon rozhodnutia, ktoré nemá zákonné požiadavky nesprávne nariadené, takýto výkon mal byť aj bez návrhu zastavený. Exekútor je pritom povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti exekúcie, v kladnom prípade musí predložiť vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 59 a § 186 Exekučného poriadku. Podľa odvolateľa absencia náležitého označenia odobranej veci sa nemôže naprávať v exekučnom konaní a vtedy musí byť exekúcia zastavená. Podľa žalobcu teda exekútor pri výkone exekúcie hrubým a závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, keď absolútnu neurčitosť a špecifikáciu hnuteľnej veci (obrazu) nahradil asistenciou právneho zástupcu oprávneného R. T., ktorý mal jednoznačne určiť a definovať obraz, ktorý mal byť odňatý. Podľa odvolateľa poškodený má na výber, koho označí ako žalovaného v rámci zodpovednosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. či samotného exekútora alebo štát (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/85/2015 a NS SR sp. zn. 4Cdo/138/2008). Zdôraznil, že zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú (§ 33 ods. 1 EP) je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na jeho zavinenie. Podľa judikatúry NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 138/2008 zo dňa 25. 02. 2010) exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci, v súvislosti s činnosťou podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia" je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa exekučného poriadku, príčinná súvislosť, medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Opätovne uviedol, že exekútor Y.. R. U. viedol predmetnú exekúciou nezákonným spôsobom. Preto v konaní o vrátenie neprávom odňatého obrazu v exekúcii „posledný súd“ žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s uplatňovaním jeho zákonných nárokov, a to vo výške vyčíslenia trov právneho zastúpenia, ktoré po skončení veci a vyfakturovaní zo strany žalobcu advokátovi boli uhradené.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnený napadnutého rozsudku, preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

12. Je nutné uviesť, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do merita veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti okrem výroku o zastavení konania jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. V priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel odvolaciemu súdu také relevantné argumenty, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou a boli by takej povahy, že by bolo možné rozhodnutie súdu prvej inštancie zvrátiť v prospech odvolateľa.

13. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, uviedol dôvody vedúce ku zamietnutiu žaloby. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, ktorú stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Ani odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil také pochybenie súdneho exekútora Y. R. U. pri výkone rozhodnutia v exekučnej veci vedenej ním pod sp. zn. Ex XXXXX/XXXX, ktoré by malo za následok vznik škody na strane žalobcu. Tak, ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie, exekúcia bola vykonávaná na základe rozsudku súdu. Ak došlo k nesprávnej identifikácii hnuteľnej veci, ktorá mala byť odňatá, a to konaním zástupcu oprávneného R.. T., uvedené nemôže byť vyhodnotené ako pochybenie exekútora. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že exekúcia bola vedená nezákonným spôsobom. Je možné v konečnom dôsledku uzavrieť, že práve zástupca oprávneného pochybil, keď nesprávne identifikoval hnuteľnú vec obraz, ktorý mal byť odňatý. Ak žalobca, ako povinný mal za to, že sa mu odníma nesprávny obraz, mal zákonné prostriedky sa brániť proti odňatiu veci, ktorá mu vlastnícky patrila už počas exekučného konania.

15. Aj odvolací súd vzhľadom na uvedené sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody tak, ako táto bola žalobcom uplatnená.

16. Pokiaľ u žalobcu nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody, a to nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je nadbytočné zaoberať sa ďalšími dôvodmi uvedenými v žalobe (vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou).(viď uznesenie Ústavného súdu SR z 13.09.2018, č. k. IV.ÚS/506/2018).

17. Veľmi významná je v prejednávanej veci aj tá skutočnosť, že trovy konania, ktoré sú v predmetnom konaní žiadané ako náhrada škody boli žalobcovi priznané v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/9/2008, a to proti protistrane, preto nie je možné, aby si tie isté trovy žalobca žiadal priznať ako náhradu škody v predmetnom konaní. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že ak by žalobe vyhovel, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, lebo by existovali dva exekučné tituly na ten istý právny dôvod.

18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktoré boli priznané v konaní úspešnej žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že tieto trovy boli priznané voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

19. Pretože odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol rozsudkom v jeho napadnutej časti, preto bol tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).