Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/129/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. F., 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. F. a 3/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. F., za pôvodnej účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice, IČO: 42 264 154, o zaplatenie 1.483,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/157/2014-175 zo dňa 13.04.2018 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu, ani Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice, nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaným voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Tiež Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice 725, IČO: 42 264 154 voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1/ rade až 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.483,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trovy konania.

2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2; § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 39; § 52 ods. 1, 3, 4, 9; § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 3 ods. 1, 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 30.12.2011 so žalovanými úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 1 200 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 120 mesačných splátkach splatných k 16. dňu v mesiaci po 25,67 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 16.02.2012 a poslednej splátky dňa 16.01.2022. Ročná úroková sadzba bola určená ako fixná vo výške 16,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 23,95 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške 2.970,37 eur. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky uhradili žalovaní poslednú úhradu dňa 16.03.2012, pričom z prehľadu obratov na úverovom účte žalovaných vyplýva, že žalovaní uhradili iba sumu 5,95 eur dňa 16.02.2012 a sumu 4,93 eur dňa 16.03.2012, ktoré boli započítané na poplatky. Dňa 17.07.2012 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu adresovanú žalovanému v 1/ rade, ktorou ho vyzval na úhradu dlžných splátok. Dňa 20.05.2013 vyhotovil právny predchodca žalobcu oznámenia adresované žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktorým oznámil vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013 a vyzval uvedených žalovaných na zaplatenie sumy 1.641,33 eur v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaní v 1/ a 2/ rade si oznámenie neprevzali. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy postúpená žalobcovi, čo bolo žalovaným oznamované právnym predchodcom žalobcu. Podľa prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 1.676,54 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.200 eur, riadneho úroku vo výške 283,88 eur, úroku z omeškania spolu vo výške 51,09 eur a ostatného príslušenstva vo výške 141,57 eur. Žalobca výzvami k úhrade zo dňa 19.07.2013 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.07.2013.

3. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, ako zmluvu napĺňajúcu znaky spotrebiteľského úveru.

4. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal otázkou týkajúcou sa splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky banky, ako aj podmienok pre zosplatnenie úveru, čo úzko súvisí s aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od jeho právneho predchodcu, ktorý je bankou, musí riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku je predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, preto v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 ZoB v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Názor žalobcu ohľadne splnenia podmienok týkajúcich sa oznámenia postúpenia, je podľa názoru súdu prvej inštancie bezpredmetný v danom prípade, pretože súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky (odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávok súd mal preukázané), ale z dôvodu, či boli splnené podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby vôbec mohlo k postúpeniu dôjsť. Podmienka písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je podľa názoru súdu podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Aj keď výklad § 92 ods. 8 ZoB nie je úplne jednotný, a to pokiaľ ide tak o následky nedoručenia výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o skutočnosť, či je možné postúpiť aj nezosplatnený dlh, konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nedoručeniu výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky vyslovil vyššie uvedený názor, s poukazom na rovnaký názor viacerých súdov (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014 a ďalšie).

5. Zistil, že žalovaní boli v omeškaní s plnením úveru dlhšie ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade na úhradu dlžnej sumy. Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by jej pred postúpením pohľadávky bola doručená nejaká výzva na zaplatenie dlhu. Žalobca tak nepreukázal splnenie podmienok na zosplatnenie úveru. Prvoinštančný súd akceptoval výzvy právneho predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresované žalovaným v 1/ a 2/ rade ako výzvy pred postupením pohľadávky vo vzťahu k týmto žalovaným. Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade však takúto výzvu prvoinštančný súd nemal preukázanú.

6. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil možnosť postúpenia nezosplatnenej pohľadávky. Vyslovil názor, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky. Vychádzal pritom z gramatického a alogického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Skonštatoval, že dlžník v prípade platenia úveru je v omeškaní po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky a so zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení celého úveru. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie úveru) upravuje § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že hlavní dlžníci boli v omeškaní s viac ako troma splátkami

úveru ku dňu 17.05.2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu zosplatnil úver. Súd však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným, v ktorej by ich upozornil na uplatnenie tohto práva a vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade nemal súd preukázané ani to, že by jej právny predchodca žalobcu zaslal nejaké oznámenie o zosplatnení úveru. Výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.07.2012, na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods. 9 OZ, teda žalovaní v nej neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh, pričom bola predložená iba výzva adresovaná žalovanému v 1/ rade bez dokladu aspoň o jej odoslaní. Z logiky veci pritom vyplýva, že ak má ísť o výzvu pred zosplatnením celého dlhu, malo by ísť o výzvu zaslanú krátko pred skutočným zosplatnením dlhu, nie o výzvu zasielanú 10 mesiacov pred týmto úkonom veriteľa. V tomto smere preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia pohľadávok, a to vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade. Aplikujúc požiadavku preferencie výkladu právnych predpisov v prospech platnosti právneho úkonu (vyjadrenú vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015), súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok na žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k uvedeným žalovaným súd zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú. Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade súd nemal preukázané ani zosplatnenie úveru, ani doručenie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky (napriek výzvam súdu), preto zmluvu o postúpení pohľadávok vo vzťahu k nej považoval za neplatnú v celom rozsahu. Súd teda akceptoval iba postúpenie splatnej pohľadávky, a to vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade. Vo vzťahu k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu po postúpení pohľadávky uviedol, že ak súd dospel k záveru o platnosti postúpenia iba vo vzťahu k dovtedy splatným splátkam, nemal žalobca čo zosplatňovať, pretože do budúcna splatné splátky na neho neboli postúpené, teda takýto jeho úkon je právne neúčinný.

7. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade bolo možné považovať za dôvodné zaplatenie splátok splatných od 16.02.2012 do 16.06.2013 (posledná splatná splátka pred postúpením pohľadávky). Žalobca si však v žalobe uplatnil splátky splatné až od 11.08.2013, teda od dátumu nasledujúceho po postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatnú v časti splátok splatných po postúpení pohľadávky (vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade), resp. za neplatnú v celom rozsahu (vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade), tak nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu ku splátkam, ktorých postúpenie by bolo možné považovať za platné. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. V konaní plne úspešným žalovaným žiadne zo spisu trovy nevyplývajú, ani si ich neuplatnili, preto im nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi nebol priznaný.

9. Keďže v konaní do 30.06.2016 vystupovalo aj Združenie, a to na strane žalovaných, zo spisu mu tiež žiadne trovy nevyplývajú, ani si ich neuplatnili, preto mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi tiež nebol priznaný.

10. Proti uvedenému rozsudku, a to v časti o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sa zaoberal výkladom ust. § 82 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách s poukazom aj na § 89 ods. 1 citovaného zákona a bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, a tiež článku I. bod 10 Zmluvy o splátkovom úvere so záverom, že uvedené ustanovenia pripúšťajú úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, a to aj v § 92 ods. 8 uvedeného zákona. Zmluvné strany si totiž dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Obdobný názor bol vyjadrený aj v rozhodnutiach Krajských súdov Prešov a Trnava, na ktoré poukázal. Rovnako zdôraznil, že jeho právny predchodca ukončil zmluvný vzťah podaním zo dňa 20.05.2013, ktorým došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013. Toto podanie spĺňa všetky náležitostí výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V predmetnej výzve boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní, pritom aj omeškanie žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky trvalo viac ako 90 dní nepretržite,

čo bolo preukázané platobnou históriou úveru. V ďalšom sa odvolateľ zaoberal výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorého pokiaľ je dlžník v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Aj z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že je možné postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Vyslovil svoj nesúhlas spájať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, aby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017 sp. zn. 19Co/2/2016 a iné. Podľa názoru žalobcu už oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Krajských súdov v Nitre a Košiciach. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že vyhovie žalobe voči žalovanému v 1/ a 2/ rade, resp. že zruší v uvedenom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 185,19 eur.

11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 02.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, na ktorý poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prevej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. 14. Je potrebné uviesť, že aj keď žalobca svoje odvolanie smeroval iba voči žalovaným v l/ r. a 2/ r., keďže ide o spoločný záväzok všetkých troch žalovaných, bolo odvolanie prejednané vo vzťahu k všetkým žalovaným v zmysle ust. § 379 písm. b) a contrario a § 77 CSP. Sám žalobca v žalobe žiadal zaviazať všetkých troch žalovaných spoločne a nerozdielne, čím sám založil nerozlučné spoločenstvo všetkých žalovaných. 15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanými v 1/ r až 3/ r bola dňa 30.12.20011 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol všetkým trom žalovaným, ako dlžníkom poskytnutý úver vo výške 1.200 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 16.01.2022. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle §§ 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou. Dňa 27.06.2013 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobcu v tomto konaní). Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou ZoB. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Tak banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaná určitú dobu. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých obchodných praktikách.

16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahranične j banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu užnemá. Odvolací súd navyše uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, tieto predpoklady v prejdnávanom spore naplnené neboli. Uvedené nemožno prekryť ani cez mylnú prizmu žalobcu o tom, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (čl. 143 a 145) spĺňa požiadavky výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože najprv musí dôjsť k samotnej výzve a až následne ku zosplatneniu, a to nie je možné učiniť jedným úkonom. Navyše, vo vzťahu k žalovanej v 3/ r. doručenie akýchkoľvek výziev a oznámení nebolo vôbec preukázané. Z uvedeného odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie vyvodil aj nedostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 18. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani „používať“ bankové úvery. Termín „používať“ prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky. 19. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie, pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky, ak omeškanie trvá viac ako 90 dní. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie musí banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. 21. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keďže bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. Je treba tiež zdôrazniť, že splnenie zákonných dôvodov na zosplatnenie úveru musí byť preukázané u všetkých dlžníkov, čo v tomto konaní vo vzťahu k žalovanej v 3/ r. nebolo, lebo nebola jej doručená ani výzva k úhrade, ani Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu. 22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ani argumentáciou žalovaných, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 23. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolaní úspešným žalovaným (odvolanie žalobcu bolo nedôvodné) nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, keďže boli v odvolacom konaní nečinní a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nemohla byť priznaná. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).