Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-267-2018.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/267/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Michalská 14, proti žalovanému: B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., J.L. XX, o zaplatenie 6.125,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. mája 2018, sp. zn. 15Csp/290/2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 10. mája 2018 č. k. 15Csp/290/2017-86 rozhodol nasledovne: Konanie o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 358,41 € a poplatkov vo výške 164,40 € z a s t a v u j e. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.222,63 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.2.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.125,12 € s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.2.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 6.000,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120-tich mesačných splátkach v sume 108,84 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku (jednotlivé povinné splátky) riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 10.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 6.125,12 €, ktorá pozostáva z istiny v sume 5.602,31 €, zmluvného úroku v sume 358,41 € a poplatkov v sume 164,40 €. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.
3. Súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 358,41 € a poplatku vo výške 164,40 €.
4. V ostatnej časti právne vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka a § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spolu s § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, ako aj podľa § 566 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 1.2.2013. Mal za to, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver (pôžičku), na základe zmluvy o pôžičke vo výške 6.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou 120-tich mesačných splátok vo výške 108,84 eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 6.114,44 eur, celková suma pôžičky 12.114,44 eur, úroková sadzba 15,9 %, RPMN 17,69 % a priemernej hodnote RPMN 18,86 %, s termínom konečnej splatnosti 18.2.2023. Podľa obsahu zmluvy sa žalovaný oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil formou splátok sumu 1.851,- € a následne dňa 18.1.2017 sumu 528,68 €, o čom predložil žalovaný súdu doklad. Žalovaný teda spolu uhradil sumu 2.379,68 €.
5. Konštatoval, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky (bez rozdelenia istiny a úrokov). Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Informácia o termíne splatnosti splátok, ktoré sú „splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“ je uvedená malým písmom v rozsiahlom texte všeobecných podmienok. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 108,84 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. A teda žalovaný bol v zmysle uvedeného povinný uhradiť len sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru, pričom poskytnutie úveru a jeho reálne čerpanie nebolo medzi stranami sporné. Súd priznal žalobcovi nárok na nezaplatenú časť poskytnutého úveru v sume 3.222,63 € (t.j. žalovaná suma vo výške 6.125,12 € mínus 522,81 € - t.j. späťvzatá časť žaloby a mínus 2.379,68 € - t.j. žalovaným zaplatená časť úveru), spolu s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 spolu s § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc z pomeru úspechu sporových strán (52,61 % úspech žalobcu mínus 47,39 % neúspech žalobcu rovná sa 5,22 %) a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o trovách konania z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 2.379,68 € s príslušenstvom a uloží mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % alebo napadnutý rozsudok v III. a IV. výroku zruší a vec v rozsahu zrušenia vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (výška, počet a termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov), kde okrem iného poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej a vyjadril názor, že vo veci treba postupovať podľa uznesenia dovolacieho Najvyššieho súdu SR v konaní 3Cdo/146/2017, z ktorého citoval. Keďže súd v tejto veci rozhodol dňa 10.5.2018 v rozpore s týmto uznesením Najvyššieho súdu SR žalobca namietal, že rozhodnutie je v rozpore s princípom právnej istoty. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie neuvádza žiadne iné vyžadované obsahové náležitosti, ktoré by zmluva neobsahovala. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal aj nesprávnosť výroku o trovách konania majúc za to, že je vo veci plne úspešný. Napokon vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, kde poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
9. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu a navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, ako vecne správny potvrdil.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 písm. a/ b/,d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
14. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16. V danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, t.j. k omylu v aplikácii, pretože súd síce skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy, avšak z nich nevyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Súd prvej inštancie záväzkový právny vzťah medzi stranami sporu celkom správne posúdil ako spotrebiteľský podľa ust. § 52 a nasl. Obč. zák. a správne aplikoval na úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa aj zákon č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, použitý predpis však nesprávne interpretoval.
18. Odvolací súd uvádza, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo nesprávnou aplikáciou ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č 129/2010 Z.z. na daný prípad, v dôsledku čoho dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Z vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ musí byť totiž zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené jednotlivé zložky splátky, je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Z vyššie cit ust. nevyplýva, aby v zmluve bol uvedený presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48. Nie je preto potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 04. 2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018).
22. Zhodný názor na výklad sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Najvyšší súd konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. V tom však nič nemení na tom, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenom aj v dôvodovej správe bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu do zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol dosiahnutý rozpor s čl. 10 ods. 2 Smernice. Eurokonformný výklad dotknutého ustanovenia je v danom prípade možný aj potrebný, keď niet dôvodu od dodávateľa žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky, osobitne, ak k amortizácii dlhu nedochádza. V prípade, ak takýto spôsob zániku dlhu - amortizáciu zmluva predpokladá, je na tento účel spotrebiteľovi umožnené požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. používa pojmy výška, počet termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov, je možné eurokonformným výkladom v súlade so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie obsahuje spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje.
23. Nesprávny skutkový záver ohľadne neúplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahovej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ (v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyhnutne viedol súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru, že z dôvodu absencie tohto údaja v úverovej zmluve je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
24. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie zmluvný vzťah (predmetnú zmluvu) nepodrobil ďalšiemu prieskumu vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy a prijateľnosti podmienok v predmetnej zmluve.
25. Vzhľadom na závery o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
26. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie všetkých obsahových náležitostí predmetnej zmluvy, t.j., či zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako na to poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v ktorom však okrem záveru o absencii náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ nepodrobil prieskumu, či zmluva obsahuje všetky ostatné zákonom požadované náležitosti.
27. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na potrebu vysporiadať sa s návrhom Občianského združenia Všeobecná ochrana spotrebiteľov, ktoré oznámilo záujem vstúpiť do konania ako osobitný účastník, kde bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či sú splnené podmienky na jeho vstup v zmysle ust. § 95 CSP, resp. či je vstup tohto subjektu v záujme spotrebiteľa (žalovaného) a v nadväznosti na uvedené rozhodne o takomto návrhu ( § 95 ods. 1 CSP).
28. V novom rozhodnutí rozhodne súd o náhrade trov celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).