Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-49-2017.pdf
PDF · 171.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, M., zast.: JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, AK Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42005787, proti žalovanému: Mesto Ružomberok, Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 00315737, o určenie vlastníckeho práva k prístupovej komunikácii, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2017 domáhal, aby súd určil, že prístupová komunikácia postavená na pozemku registra "C" parcelné číslo XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 a pozemku registra "C" parcelné číslo XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, nachádzajúcich sa v okrese Ružomberok, v obci Ružomberok, v katastrálnom území Ružomberok, zapísaných v katastri nehnuteľností vedených Okresným úradom Ružomberok na liste vlastníctva XXXXX patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca uviedol, že podľa časti B listu vlastníctva číslo XXXXX je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Uvedené pozemky sa nachádzajú v okrese Ružomberok, v obci Ružomberok, v katastrálnom území Ružomberok. Žalobca je podielový spoluvlastníkom uvedených pozemkov v 1/4-ine k celku, vlastníctvo ktorého nadobudol v dedičskom konaní po poručiteľovi C. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXXX/XX, M.. Žalobca a jeho manželka Mgr. V. S., narodená XX.XX.XXXX, trvalo bytom T. XXXX/XX, M. sú bezpodieloví spoluvlastníci 1-iny vyššie uvedených pozemkov, spoluvlastnícky podiel nadobudli od matky žalobcu Z. S., rod. Y., narodenej XX.XX.XXXX, trvalo bytom T. XXXX/XX, M. na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. Právny predchodcovia žalobcu -jeho rodičia nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ina k celku k pôvodnému pozemnoknižnému pozemku parcelné číslo XXXX, roľa o výmere 1367m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.1954, zapísanej do evidencie nehnuteľností do vložky číslo XXXX pod číslom XXX/XXXX, Čd 389/55. Vyššie uvedené pozemky registra "C" sú časťou pôvodného pozemku PKN XXXX a pozemku registra "E" parcelné číslo XXXX. Do roku 1961 postavili na uvedenom pozemku rodičia žalobcu rodinný dom súpisné číslo XXXX. Po postavení rodinného domu žiadali právni predchodcovia žalobcu vtedajšie miestne úrady o vybudovanie prístupovej komunikácie k svojmu rodinnému domu. Po 9 rokoch bezúspešných žiadostí sa rodičia žalobcu rozhodli, že si prístupovú komunikáciu vybudujú sami svojpomocne. V roku 1972 rodičia žalobcu spolu so žalobcom, vybudovali spevnenú komunikáciu za účelom prístupu k ich rodinnému domu. Celú túto stavbu rodičia žalobcu financovali sami na vlastné náklady a zo strany vtedajších miestnych úradov sa im neposkytla žiadna dotácia a ani náhrada. Dňom vybudovania uvedenej stavby sa stali rodičia žalobcu výlučnými vlastníkmi vybudovanej prístupovej komunikácie. V roku 2015 darovali rodičia žalobcu túto stavbu - prístupovú komunikáciu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva. Od roku 1972 do roku 2016 žalobcu a jeho právnych predchodcov v užívaní predmetnej komunikácie postavenej na označených pozemkoch, nikto neobmedzoval, údržbu a opravy na nej zabezpečovali výlučne právni predchodcovia žalobcu a žalobca. V roku 2016 sa žaloba dozvedel, že žalovaný vydal stavebné povolenie pre stavebníkov M. D., trvalo bytom T. XXXX/XX, M. a Z. Y., trvalo bytom M. č. XXXX/X, M. na ,výstavbu rodinného domu - I bytovej jednotky na trvalé bývanie na pozemku registra "C" parcelné číslo XXXXX/X, záhrady o výmere 806m2, nachádzajúci sa v obci Ružomberok v katastrálnom území Ružomberok zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX na stavebníčku M. D. ako výlučnú vlastníčku. Žalobca nemá výhrady k výstavbe tohto rodinného domu, ale stavebný úrad určil, že inžinierske siete pre uvedenú stavbu sa majú viesť cez pozemky registra "C" parcelné čísla XXXXX/X a XXXXXX a prístup k stavbe má byť cez tieto pozemky. Rozhodnutím Mesta Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok číslo OSS-982/2156/2017- TXl-VM zo dňa 19.01.2017 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníkov. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, sídlo Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, vydal dňa 08.09.2017 rozhodnutie číslo OU-ZA-OVBP2-2017/017167-2/Pál zo dňa 08.09.2017, ktorým odvolanie zamietol a stavebné povolenie potvrdil. Voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politik číslo OVBP2-2017/017167-2/Pál zo dňa 08.09.2017 podal žalovaný správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Vec je vedená na Krajskom súde v Žiline pod číslom 30S/89/2017. Cesta je vecou podľa § 118 a § 119 Občianskeho zákonníka a predmetom občianskoprávnych vzťahov a právnej ochrany iba za predpokladu, že je podľa predpisov občianskeho práva samostatným predmetom práva. Novelou cestného zákona číslo 160/1996 Z.z. účinnou od 01.07.1996 § 3d miestne komunikácie prešli do vlastníctva obcí a to z vlastníctva štátu. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach opiera o jeho tvrdenie. že vybudovaná komunikácia je zaradená do pasportu miestnych komunikácií Mesta Ružomberok a preto je v zmysle citovaného § 3d cestného zákona vo vlastníctva žalovaného. Vlastníctvo miestnej komunikácie nemožno odvodzovať iba zo zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a z toho, že žalovaný zaradil miestnu komunikáciu do evidencie cestnej siete. Žalobca má zato, že žalovaný nikdy nenadobudol vlastnícke právo k miestnej komunikácii. Žalobca sa určovacou žalobou domáha ochrany svojich vlastníckych práv, do ktorých bolo zasiahnuté, ktoré sú ohrozené a spochybňované zo strany žalovaného, ktorý si uvedenú prístupovú komunikáciu zapísal do pasportu miestnych komunikácií Mesta Ružomberok a od tejto skutočnosti odvádza aj vlastnícke právo k nej v súlade s § § 3d ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb., čo žalobca považuje za porušenie jeho základných ľudských práv a ústavných práv podľa článku 20 Ústavy SR a tento stav považuje pre neho za stav objektívnej právnej neistoty. Žalobca svojím konaním umožnil tretím osobám užívať majetok žalobcu, ukladať do jeho prístupovej komunikácie inžinierske siete a obmedzil užívanie prístupovej komunikácie žalobcovi. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.
2. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Mesto Ružomberok s tvrdeniami opísanými v žalobe nesúhlasilo a nárok žalobcu na uplatnenie vlastníckeho práva k miestnej komunikácii poprelo v celom rozsahu, žiadalo žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. Ružomberok je zrejmé, že na pozemku KNC parc.č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 a KNC parc.č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3m2 je uvedený spôsob využitia pozemku s kódom 22, t.j. pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miestna a účelová komunikácia, lesná stavba, poľná stavba, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Kód spôsobu užívania pozemku je pridelený podľa § 19 ods. 2 vyhlášky č. 461/1995 Z.z. Spevnené plochy existujúce na vyššie spomenutých pozemkoch ako miesta komunikácia prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a miest na základe zákonov č. 369/1900 Zb. o obecnom zriadení a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Inžinierska stavba - miestna komunikácia je zaradená do pasportu miestnych komunikácií mesta Ružomberok na základe §3d ods.8 cestného zákona: „Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu". Rozsah a spôsob vedenia pasportu stanovuje správca komunikácií. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že jeho rodičia vybudovali v roku 1972 spevnenú komunikáciu, za účelom prístupu k ich rodinnému domu s.č. XXXX a dňom vybudovania stavby sa stali výlučnými vlastníkmi, pričom následne v roku 2015 ju darovali svojmu synovi, t.j. žalobcovi. K tomuto tvrdeniu žalobcu žalovaný uvádza, že k roku 1972 boli účinné zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku v spojení so zákonom č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky( užívania), v spojení s vyhláškou Ministerstva dopravy a spojov 136/1961 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a zákon 136/1961 Zb. cestný zákon. Podľa cestného zákona § 2 ods. l v znení účinnom v roku 1972 výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Výstavbu a prestavbu automobilových ciest a miestnych komunikácií plánujú národné výbory, výstavbu diaľnic plánuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, výstavbu a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktorým tieto komunikácie slúžia. Zároveň sú podľa § 4 zaradené do cestnej siete. Podľa vyhlášky ministerstva dopravy spojov 1 36/1961 Zb. plány rozvoja miestnych komunikácií sú zásadne súčasťami územných plánov sídlisk (obcí), ich zostavovanie, prejednávanie a schvaľovanie sa riadi predpismi o územnom plánovaní. Investorskú činnosť pre miestne komunikácie vykonávajú miestne národné výbory. Z územného plánu bola miestna komunikácia navrhnutá ako verejnoprospešná komunikácia a napája sa na zbernú komunikáciu. Zároveň zo zákona 87/1958 Zb. je zrejmé, že na stavby a stavebné práve možno prevádzať len podľa predpísanej stavebnej projektovej a rozpočtovej dokumentácie a podľa rozhodnutia o prípustnosti stavby. Stavebník je povinný požiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby a predložiť projektovú dokumentáciu. Stavby a stavebné práce smú prevádzať stavebné a montážne organizácie socialistického sektora alebo iné organizácie socialistického sektora, ak sú na tento účel odborne vybavené. Ostatné organizácie a osoby smú prevádzať stavby len so súhlasom stavebného úradu. Na základe vyššie uvedených zákonov je zrejmé, že nie je možné aby rodičia žalobcu, ktorí boli zároveň len podielovými spoluvlastníkmi k uvedeným nehnuteľnostiam, získali oprávnenie na stavbu cesty a ako aj nemohli stavať túto miestnu komunikáciu, nakoľko investorom ako aj stavebníkom mohol byt' len miestny národný výbor na podklade územného plánu. Žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho vlastníctvo k miestnej komunikácii. Čestne prehlásenie Z. S. nie je možné brať ako relevantný dôkaz o vlastníctve. Zároveň aj sama Anna S. v ňom uvádza: „neskôr keď sa kládol asfalt na komunikáciu dali sme si na vlastné náklady asfalt vyliať na náš pozemok". Z toho vyjadrenia je zrejmé, že komunikáciu nestavali oni. Z úradného záznamu Miestneho národného výboru z 25.05.1964je zrejmé, že Peter Dovec pôvodný vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza miestna komunikácia, ako aj sused odnaproti Anton Blcha, vlastník naprotivšieho pozemku, sa dohodli, že pod cestu vypustia časti svojich pozemkov. Teda už tohto úradného záznamu je zrejmé, že Mestský národný výbor ,odbor výstavby podnikol prvé kroky na výstavbu cesty. Z fotodokumentácie je zrejmé, že miestna komunikácie je tvorená z jednoliateho pásu asfaltu, ktorý sa rinie po celej dĺžke cesty - miestnej komunikácie a nie je vidno, že by sa niekde okolo uvedených predmetných parciel napájal, tak ako by to bolo keby asfalt kládli dva subjekty, nie sú viditeľné žiadne spoje. Na miestnej komunikáciu sú zjavné len opravy, a to taktiež po celej dĺžke miestnej komunikácie. V predmetnej komunikácii sú ďalej uložené verejné inžinierske siete, na ktoré sú napojené jednotlivé rodinné domy. Mesto Ružomberok, ako ani jeho predchodca by nevkladal verejnú sieť na súkromnú cestu. Po celom úseku miestnej komunikácie sú osadené obrubníky, ktoré sú totožne po celej dĺžke cesty. Z fotografie poskytnutej svedkyňou Jankou Bačkorovou je zrejmé, že sa jedná o jednoliaty asfalt po celej dĺžke ulice T. (predtým Včelárska). Ďalej žalobca uvádza, že údržbu, ako aj opravy na komunikácii vykonával žalobca a jeho predchodcovia. Toto tvrdenie žalobcu Mesto Ružomberok rozporuje, nakoľko na predmetnej komunikácii vykonávalo opravy Mesto Ružomberok, a to technikou pneumotriskou, čo je zrejmé aj z priloženej fotodokumentácie. Ďalej sa vykonáva pravidelná údržba čistením, zimná a letná údržba pozostávajúca z vysprávok výtlkov a taktiež bola použitá pneumotrisková metóda pri oprave rozkopávok po plyne a iných inžinierskych sietí vedených v telese miestnej komunikácie. Žalobca uvádza že cestu dostal od rodičov darom v roku 2015, toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnou darovacou zmluvou, ani inou skutočnosťou. Je zrejmé, že právni predchodcovia nemohli darovať stavbu, ktorá nebola ich vlastníctvom. Miesta komunikácie je podľa stavebného zákona §43a ods. 3 inžinierska stavba. Podľa §119 ods. 2 nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa Občianskeho zákonníka § 628 ods. 2 darovacia zmluva musí byt' písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Ak darovacia zmluva nespĺňa obsahové alebo formálne náležitosti je neplatná. Na základe vyššie uvedeného podľa jeho názoru žalobca v takomto prípade ani nie je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto typu žaloby.
3. Replika žalobcu. Žalobca zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že všetky spevnené plochy existujúce na predmetných pozemkoch prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva miest a obcí na základe zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákona číslo 139/1991 Zb. o majetku obcí. Tieto tvrdenia žalobca nerozporuje. Žalobca trvá na skutočnosti, že predmetná pozemná komunikácie, resp. jej cestné teleso nikdy nebola vlastníctvom štátu. Ide o vec, ktorú sami a na vlastné náklady zhotovili právni predchodcovia žalobcu a nadobudli ju do svojho vlastníctva. Právni predchodcovia žalobou - jeho rodičia nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2- ina k celku k pôvodnému pozemnoknižnému pozemku parcelné číslo XXXX, roľa o výmere 13867 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zapísanej do evidencie nehnuteľností do vložky číslo XXXX pod číslom 167/1955, Čd. XXX/XX. Pozemky registra „C" parcelné čísla XXXXX/X a XXXXX/X sú časťou pôvodného pozemku PKN XXXX a pozemku registra „E" parcelné číslo XXXX. Do roku 1961 postavili na uvedenom pozemku rodičia žalobcu rodinný dom súpisné číslo XXXX. Na tomto pozemku sa postavili dva rodinné domy, a to rodinný dom S. a rodinný dom tiež S., teraz H., ktorí svoju časť pozemku v roku 1997 proti vôli otca a mamy žalobcu vydržali. Pri stavbe rodinného domu bola na predmetnom pozemku postavená aj predzáhradka, ohraničená betónovým plotom. ktorá mala hranice idúce stredom ich pozemku „pozemnej komunikácie", ako dnes tvrdí žalovaný. Právni predchodcovia si so záhradky neskôr odobrali a presunuli betónový plot, lebo potrebovali si rozšíriť dvor a parkovisko pozemok museli odvodniť, lebo to bol močiar. Prístup k rodinnému domu bol dlho vysypaný škvárou, lebo bolo potrebné, aby prístup k rodinnému domu bol nejako spevnený a upravený. Po čase si na časť plochy ktorá je identická s terajšou „cestou“ vybudovali svojpomocne cestné teleso. Toto sa udialo v dobe, keď sa na ulici Včelárskej budovala kanalizácia a upravovali sa pozemky po rozkopávke. Aj kanalizáciu si museli spraviť sami, lebo na súkromnom pozemku im to nik nechcel spraviť. Asfalt od hranice ich pozemku je vyliaty tak isto ako na pozemku pri rodinnom dome, lebo otec žalobcu si za tento asfalt a obrubníky zaplatil a robili si to ako rodina sami. Všetky náklady na stavbu cestného telesa znášali právni predchodcovia žalobcu. Žalobca uviedol, že je pre neho preto nepochopiteľné, akým spôsobom prešlo vlastnícke právo k telesu cesty do vlastníctva štátu, nakoľko s nimi neprebehlo žiadne vyvlastňovacie konanie. Právni predchodcovia žalobcu len zbúrali časť predzáhradky a vyliali celú plochu asfaltom, ktorý zakúpil otec žalobcu u vtedajšieho zamestnávateľa Doprastav, š.p. Od tejto doby si právni predchodcovia žalobcu museli sami vykopať od hranice pozemku po ich rodinný dom kanalizáciu, nakoľko im bolo povedané, že ide o ich pozemok. Taktiež museli sami na vlastné náklady zhotoviť obrubníky, nakoľko sa ich sused Z. H. vždy ohradzoval, že mu na jeho pozemok steká voda z ich pozemkov. Právni predchodcovia žalobcu museli aj kuka nádoby voziť na hranicu pozemku, nakoľko podľa vyjadrenia vtedajších úradov to boli ich súkromné pozemky. Tak isto si museli odhŕňať sneh z celej plochy cestného telesa. Tiež im vtedajší miestny národný výbor na ich žiadosť o osvetlenie oznámil, že „súkromné pozemky neosvetľujú". Žalovaný ďalej uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona 87/1958 Zb. výstavbu miestnych komunikácii vykonávali miestne národné výbory, prípadne ich organizácie. Zhotovenie cestného telesa prístupovej cesty nevykonal miestny národný výbor a ani iná organizácia, ale pre účely prístupu k svojmu rodinnému domu právni predchodcovia žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza, že stavby a stavebné práce sa mohli uskutočňovať len na základe povolenia vtedajších stavebných úradov, čo nijako nevylučuje skutočnosť, že sa v tomto období stavali svojpomocne aj stavby bez stavebných povolení. Ak je stavba zhotovená stavebníkom aj bez povolenia neznamená to, že jej vlastníctvo patrí inej osobe ako stavebníkovi. Z úradného záznamu Miestneho národného výboru z 25.05.1964 je zrejmé, že na miestnom národnom výbore si dve súkromné osoby dohadovali pred miestnym národným výborom svoju dohodu o užívaní, resp. zhotovení poľnej cesty na svoje pozemky. Nijako z tohto úradného záznamu nevyplýva, že by túto cestu mal zhotovovať miestny národný výbor. Išlo len o dohodu medzi C. S. a Z.om H., že každý zo svojej strany upustí časť pozemku, aby bol prístup k ich majetkom. Táto dohoda sa však nikdy nenaplnila, nakoľko p. H. nikdy svoju časť pozemku neposkytol a preto sa p. S. s manželkou, t.j. právni predchodcovia žalobcu rozhodli zbúrať predzáhradku. Tento úradný záznam žalobca spochybňuje v plnej miere, nezakladá sa na pravde, nakoľko stavba RD bola v roku 1961 dokončená a rodičia dostali užívacie a obývacie povolenie, tak z akého dôvodu by od Z.a H. pýtal otec vypustiť z jeho pozemku, keď mal svoj pozemok, ktorý užíval ako prístup k stavbe. Z. H. nevypustil ani 1 cm zo svojho, lebo na LV XXXXX by muselo byt' bremeno alebo by tam bol vedený aj Z. H., čiže pozemok spoločný. Podpis otca na úradnom zázname nevidno, tento záznam rodina žalobcu ani nevlastní a matka Z. S. tam nikde nefiguruje, hoci bola tiež vlastníčkou a musela by o takom niečom vedieť. Žalovanému nie je známe, ako sa na list vlastníctva číslo XXXXX dostal do spôsobu užívania pozemkov kód 22, pričom ešte v roku 2015-2016 až do 2/2017 bol na liste vlastníctva XXXXX na parcelnom čísle XXXX druh pozemku orná pôda, ale dňa 11.10.2016 bol údaj kód 22 už zapísaný v geometrickom pláne, ktorý si dala po nadobudnutí dedičstva spraviť rodina S., pričom geodet tvrdil, že tento údaj je z katastra. Tieto dátumy si rozporujú. Kód 22 sa dostal na LV žalobcu po tom, ako rodina H., resp. ich vnučka Y., rod. D. chcela začať stavať a tvrdili, že nemali prístupovú cestu. Toto tvrdenie sa taktiež nezakladá na pravde, lebo prístup si mohla táto rodina vybudovať z hlavnej cesty cez ich záhradu, kde je dostatok miesta. Rodinný dom sa stavia, prístup majú umožnený aj cez časť pozemku žalobcu, ale tejto rodine to nestačí a neberie ohľad na to, že prístup, ktorý si chcú vybudovať, je na ich vyštrkovanom nespevnenom pozemku
- dvore, sčasti je tam aj orná pôda úzky prechod a im slúži ako dvor a parkovisko.
4. Duplika žalovaného. Ohľadom vyjadrenia žalobcu uvedeného v bode 3., a to nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vedeným pod miestnou komunikáciou žalovaný uviedol, že toto nie je predmetom tejto žaloby a preto sú vyjadrenia k takýmto skutočnostiam irelevantné. Ďalej žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, že „si na časť plochy, ktorá je identická s cestou vybudoval svojpomocne cestné teleso. Toto sa udialo v dobe, keď sa na ul. Včelárska budovala kanalizácia....... . Aj kanalizáciu si museli spraviť sami, lebo na súkromnom pozemku im to nik nechcel spraviť.“ Ak žalobca tvrdí, že na Ul. Včelárska - miestnej komunikácii sa budovala kanalizácia, žalovaný poukázal na to, že táto ulica, na ktorej stojí inžinierska stavba miestna komunikácia, je postavená na pozemkoch vo vlastníctve súkromných osôb, a to po celej svojej dĺžke ulice, t.j. pozemky nachádzajúce sa pod touto inžinierskou stavbou je nevysporiadaná parcela KN „C" XXXXX/X o výmere 5443 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorej zodpovedá viacero „E" parciel vo vlastníctve súkromných osôb. Keď sa budovala kanalizácia na tejto ulici, tak žalobca, ako aj ostatní vlastníci pozemkov pod inžinierskou stavbou boli v rovnakom postavení. S tvrdeniami žalobcu, že kanalizácia sa budovala len po hranicu ich pozemku, žalovaný vyjadril nesúhlas, nakoľko aj z územného plánu Mesta Ružomberok, ako aj z katastrálnej mapy je zrejmé, že miestna komunikácia je vedená až za nehnuteľnosť súp. č. XXXX k.ú. M. vo vlastníctve žalobcu, teda nebol žiadny dôvod. aby sa kanalizácia zriaďovala konkrétne len po hranicu pozemku vo vlastníctve žalobcu. Čo sa týka vybudovania prípojky kanalizácie od miestnej komunikácie k rodinnému domu, to samozrejme už vlastník nehnuteľnosti musí realizovať sám na vlastné náklady a pripojiť sa na hlavnú prípojku uloženú vo verejnoprospešnej stavbe - miestnej komunikácii. Na komunikáciách sa vykonáva pravidelná údržba čistením, zimná a letná údržba tak, ako sú zaradené do pasportu miestnych komunikácií vedeného mestom Ružomberok. Taktiež v tejto časti miestnej komunikácie je vybudované verejné osvetlenie. Úradný záznam Miestneho národného výboru z 25.05.1964 mesto považuje za relevantný dôkaz o tom, že MNV - odbor výstavby podniklo prvé kroky na výstavbu miestnej komunikácie. Úradný záznam, ktorý bol podpísaný len p. S. a nie aj jeho manželkou, je v zmysle Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od (01.04.1964 do 30.06.1965) platný, nakoľko podľa § 145 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Ohľadom spôsobu užívania pozemkov, t.j. vyznačenie kódu a druhu pozemku žalovaný uviedol, že druh pozemku a spôsob využitia pozemku nie je totožný údaj. V zmysle vyhlášky 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam §19 ods. 1 spôsob využívania pozemku vyjadruje účel využívania pozemku. Druh pozemku je údaj o pozemku evidovanom ako parcela „C" alebo „E". Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho vlastníctvo k miestnej komunikácii a podporili jeho tvrdenia. Opätovne žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 1955 otec S. C. a Z. S. kúpili pozemok od pána Q. bez ťarchy. Na tomto pozemku postavili dom a vybudovali svojpomocne prístupovú cestu, aby sa dostali k tomuto domu, nakoľko tam nebola žiadna prístupová cesta, boli tam len polia. K tomu domu musel otec kúpiť tento pozemok. Čo sa týka prípojov pôdy, kanalizácie k domu, kanalizáciu urobili len do pol domu, nakoľko je to dvojdom s bratom postavený a urobili do pol domu, nakoľko povedali, že je to súkromný pozemok, skončili tam. Ostatné si museli sami urobiť. Čo sa týka vodovodu, vodovod kopali ručne sami, popri Y. cez tú prístupovú cestu, čo otec si vybudoval. Plyn takisto si museli vykopať sami. Plynári to zapojili a zahrnúť si tiež museli sami. Asfalt, keď sa kládlo, do roku 1978 tam nebola žiadna komunikácia vybudovaná. Všetci títo ako N. S., D., G. postavili domy cez túto prístupovú cestu, čo otec na vlastné peniaze kúpil a vybudoval. Cesta, ktorú teraz mesto nazýva, sa vybudovala v roku 1978-1979. V rokoch osemdesiatych budovali kanalizáciu a po tejto kanalizácií sa dával asfalt. Tento asfalt natiahli len po hranicu pozemku a ostatok si museli sami urobiť, nakoľko otec robil na Doprastave a mal tam známych, tak im vysypali asfalt, ktorý si ručne sami rozhodili a upravili, nevybudovalo to mesto. Vybudovali to oni svojpomocne s rodičmi. Cesta sa musela vybudovať, keď sa začal stavať rodinný dom. Museli zhrnúť zeminu preč a doviesť škváru. Otec mal súkromné auto Tatru 57, s ktorou navážal s bavlnárskych závodov škváru na túto cestu. Konkrétne prístupová cesta bola budovaná od ulice Novej cez polia, má na mysli terajšiu ulicu Novú, smerom na ulicu Včelársku. Rodinný dom vtedy ešte nestál, bola to príprava na prístup k rodinnému domu. Cez tú komunikáciu sa realizovala stavba rodinného domu rodičov, ale aj rodinných domov iných susedov. Následne keď sa robila ulica T., tak robilo mesto asfalt, dali si vyliať asfalt na náš dvor, dali vyliať asfaltom asi štvrtinu pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu a za tým je vysypaný štrk. V tej ďalšej časti niekedy bola záhrada, tú museli zrušiť a vybudovať si tam otočku. To vysypali štrkom. Všetko, čo uvádzal, to bolo na ich náklady. Na vybudovaní cesty sa podieľal on, otec a mama, bratia a kamaráti otcovi. V tej časti, kde je asfalt, sú aj obrubníky. Tieto obrubníky budoval otec s deťmi, na základe toho, že pán H. ho stále prenasledoval, že mu tečie voda, že tam má močiar. On robil na Doprastave, dal 1200,- korún za materiál, položil sa asfalt aj obrubníky, dakedy tam bol močiar, museli to odvodniť na vlastné náklady. Vodovod bol na ulici Novej, odtiaľ ručne kopali oni S.ovci, D. a K., tam je šachta na pozemku parc. č. CKN XXXXX, odtiaľ sa už všetci napojili na vlastné náklady, aj tá prípojka z ulice Novej bola na vlastné náklady. Tá voda sa robila a začiatku, to boli ešte deti. Plyn sa robil po kanalizácií, bol už asfalt, ten sa musel rozbiť a urobiť na novo. Plyn bol potiahnutý rovnako ako kanalizácia, na hranicu pozemku parcela č. PKN XXXX, potom si sami vykopali až ku prípojke, plynári to zapojili a zase si to museli sami zasypať. Verejné osvetlenie je len po D., na tejto komunikácií verejné osvetlenie nie je, keď žiadali, bolo im povedané, že súkromné pozemky osvetľovať nebudú, ani rozhlas po drôte tam nie je, kuka nádoby berú od hranice pozemku XXXX, v minulosti museli ich nosiť ešte ďalej. Otec za týmto účelom vyrobil aj originál vozík. Čo sa týka údržby tejto cesty, čo sa týka výmoľov výtlkov, od osemdesiatych rokov absolútne nič sa tam neurobilo, zamiesť prídu aj umyť prídu aj v zime odhrnúť sneh. Veľa krát musia volať, lebo sa zabúda, je tu slepá ulica, nie je sa kde otočiť. Tých 1200 korún, čo vyplatil jeho otec Doprastavu za obrubníky a asfalt, bolo len za materiál. Toto bolo začiatkom osemdesiatych rokov. Ten štrk, to bolo skôr, to kupovali, otec si to na tatričke dovážal sám.
6. Svedkyňa Z. S. st. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že oni si kúpili pozemok na stavbu domu, povedali im však, že prístup si musia urobiť sami, lebo tam viedol len taký chodníček, že ich nepustia stavať, to povedali ľudia čo tam už mali domy, boli to asi dva domy. Postavili si najprv cestu, potom dom. Prístupová cesta išla popred dom, lebo tam bol len chodníček do doliny. Tam boli polia, cesta je do Novej Černovej, tak to tam stavali, čo mali robiť. Všetko kopali, chceli si postaviť dom. Kopalo sa, vozil sa štrk, všetko ručne, mal také autíčko a chodili na štrk, tak ho povozil do Rybárpoľa, chodili na škváru a na Biely Potok chodili na štrk, manželovi pomáhali aj chlapi z roboty, nechceli peniaze len čo zjesť, pracovali na tom manžel a ona, deti boli malé, nepamätá si, kto všetko chodil pomáhať.
7. Svedkyňa Z. S. ml., sestra žalobcu, vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ich rodičia si sami urobili cestu, je to tam ich, stále tam bola vedená do roku 2016 orná pôda, keď dačo chceli od mesta, vždy boli odmietnutí, má na mysli či osvetlenie aj keď sa kopala kanalizácia. Bolo povedané, že kto chce cestu, musí si ju urobiť sám, tak otec tak aj urobil. Mohla tam byť riadna cesta, keby druhá strana neurobila to čo urobila, má na mysli Y., H. a G.. V šesťdesiatych rokoch tam bola vytýčená cesta pred rodinným domom, mesto tam chcelo robiť cestu v šesťdesiatych rokoch, keď tam prišli bývať, avšak títo povyhadzovali kolíky, bola dohoda, že otec dá 2 metre a oni dajú meter, aby bola cesta široká 3 metre aj tak bolo vymerané, ale oni povyhadzovali kolíky, tak otec bol nútený sám si dať na celú cestu zo svojho pozemku. Aj prístupovú cestu pomedzi plot a polia, tak to tiež urobili ich rodičia. Na svetlo prišla odpoveď, že súkromný pozemok neosvetľujú. Kanalizáciu urobili len do pol domu, odtiaľ museli otec a bratia sa napojiť. Smeti kuka nádobu vozili len na začiatku domu. Keď budovali prípojku plynu cez tú komunikáciu, tak prišli od plynárov aj z mesta, ako si dovolili rozkopať cestu bez povolenia. Brat povedal, že je to súkromný pozemok a potom to skončilo, nestíhali ich, neuložili žiadnu pokutu, takže to bola pravda. Náklady na tú cestu, asfalt, obrubníky hradili rodičia, celá rodina. Cesta, ktorú stavali rodičia, sa dostala do vlastníctva žalobcu tak, že ju zdedil po otcovi.
8. Svedok N. S., brat žalobcu, vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že do pol domu cesta je ich rodiny, inžinierske siete museli budovať sami. Voda, elektrina, odpad, plyn, pretože to bolo na súkromnom pozemku. To im vždy takto odôvodnili, keď žiadali. Prišiel rok 2015, zomrel otec, všetko sa prepísalo na brata, susedia začali stavať v roku 2017 a od vtedy začali sporiť. Nechodili odhŕňať sneh, že je to súkromný pozemok, smeti tiež nie. Verejné osvetlenie tam nebolo, chodili z roboty večer po tme, ani nie je doteraz. Cestu vybudoval otec. To budovanie prebiehalo tak, že mal auto, tatričku, všetko si sám navážal a vybudoval cestu. Asfalt kúpil, vtedy sa asfalt dal kúpiť. Otcovi pomáhali kamaráti a keď boli starší, aj oni - deti. Otec vybudoval aj prístupovú cestu z ulice Novej, potom tam stavali D., K., G., S. po tej ceste, ešte aj nebohý pán H. po tej ceste chodil. Na tú časť cesty, ktorá je predmetom sporu, naviezol štrk otec. Na túto časť cesty naviezol asfalt a obrubníky taktiež otec.
9. Svedkyňa C. D.á vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej zať. Bolo to asi v roku 1983, robila sa kanalizácia, cesta už bola urobená, sa to rozkopalo, plyn sa robil v roku 1993, aj kanalizácia aj plyn išli len do polovičky domu, ďalej si to museli kopať sami, lebo im bolo povedané, že to je súkromný majetok, aj jej syn im tam pri tom pomáhal. Aj pri plyne aj pri kanalizácií. Voda bola vedená len po začiatok domu, potom si už museli kopať sami. Čo sa týka vybudovania cesty, nechceli im to budovať, že je to súkromný pozemok, že tam asfalt dávať nebudú, asfalt dali len do polovičky domu, keď sa budovala cesta. Asfaltu je tam strašne málo, to je len tak, aby nebola blatistá cesta. Potom od tej polovičky domu bol navozený štrk. Ten štrk navozil otec jej zaťa pán S. a čo sa týka ešte toho asfaltu, otec žalobcu keď sa asfaltovalo, poprosil ich, že by mu tam vysypali asfalt, že by sa niečo nedalo odkúpiť, že to zaplatí. Oni to tam vysypali na kopu a oni si to potom rozhrnuli. Ja situáciu dobre pozná, lebo majú v susedstve rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. CKN XXXXX. Včelárska cesta, v minulosti tam nebola, bol tam len chodník, otec pána žalobcu, kúpil si prístupovú cestu z Novej ulice, aby mohol chodiť k svojmu domu a cez tú sme chodili aj my. Aj pán K., pán S. aj pán G.. Pokiaľ tvrdili H., že vypustia dva metre, toto sa nestalo. Bolo to podpísané v roku 1964 na úrade, je tam aj pečiatka. Z. H. uvádza, že vypustí 2 metre, až keď sa tam bude budovať cesta, takže nevypustil nič. Žalobca vypustil, ale pán H. nevypustil nič.
10. Svedkyňa Mgr. V. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej manžel. Manželmi sú od roku 1985, predtým boli susedmi, bývala za slobodna o dom ďalej, túto lokalitu pozná dobre, býva tam od svojho narodenia v roku 1966. Ako dievča chodievala do školy cez pozemky, ktoré neboli vybudované ako ulica, bolo tam len také blato. Hlavný prístup bol vybudovaný cez pozemky medzi domov S. a Y., to bola voľakedy aj prístupová cesta k rodinným domov, ktoré v tom čase sa tam stavali. To bolo predtým ešte ako sa narodila, lebo sa už narodila a bývali v ich novopostavenom dome. Jej rodičia sa volajú V. a C. D.. V tomto dome býva od roku 1985 ako sa tam vydala. Vyrastala na tej ulici celý život. Niekedy v 78-mom roku sa začala robiť príprava na cestu v tej lokalite, zdá sa jej, že to bolo mesto. Tam bolo blato, sypávali to štrkom, bol to podnik Doprastav alebo Mestský úrad. Toto, čo hovorila sa týkalo, len pozemku po polku domu, ale vyššie to bola prístupová cesta k rodinnému domu S.. Nakoľko tam bolo močarisko, otec žalobcu odvodnil si to a vysypali tam štrk. Navozil to on, a potom keď chlapci rástli, jeho synovia, celý život na tom úseku robili, stále niečo upravovali. Vyteká tam voda stále, aj napriek tomu, že je to odvodnené. V 80-tych rokoch sa robila kanalizácia, S.ovci museli si sami vykopať aj rúry dať, aby sa pripojili na tú kanalizáciu. Od domu ťahali rúru po polovicu domu, aby tam tá kanalizácia mohla byť. Keď sa robila kanalizácia, otec žalobcu kúpil od Doprastavu asfalt, aby nechodili po blate, potvrdenku už nenašli, keď sa robila súvislá vrstva asfaltu po ulici, poprosil otec žalobcu, aby aj im tam vysypali a potom od kanalá tej polky domu si to sami upravovali, mali lopaty, ešte si pamätá, že aj jej brat V. D. im chodil pomáhať. V tom čase mal nejakých 13 rokov. Keď sa v r. 1993 robil plyn, tak si na vlastnom pozemku vykopali jamu, do ktorej potom plynári osádzali rúry. Vtedy si pamätá jednu hádku medzi p. C. z Mestského výboru, ktorý sa hádal s jej manželom, prečo tam kope do miestnej komunikácie, na čo on mu vysvetlil, že to nie je miestna komunikácia, že je to súkromný pozemok, p. C. povedal, že si to zistí, potom sa už nevrátil, čo podľa mňa svedčí o tom, že manžel mal pravdu. Keď sa vydala, svokor vyrobil káričku, na ktorej vozil smeti ešte ďalej ako ich vyvážajú teraz. Posýpať chodia len po pol domu, nechajú im tam kopce snehu a odídu, nie je tam priestor na otočenie. Je to svah, kde bývajú, močarisko, voda tam stále steká. Starý pán H. chodieval do tej záhrady, býval mu tam syn, sťažoval sa, že z ich dvora a domu steká mu tam do záhrady voda. Preto, keď sa robila táto cesta, osadil obrubníky, postaral sa o to, aby im tá voda už tam nestekala. Synovia urobili popri tých obrubníkoch aj rigól, keby sme neboli urobili tie rigóly, tak by voda tiekla aj naďalej. Teraz pri stavbe obrubníky aj rúru vyhodili. Ona tam vtedy nebývala, ale bolo to trochu neskôr, vie to od svokra. Toto mesto nazýva cesta, ale je to ich dvor, vysypávali tam drevo, uhlie, všetko, čo prišlo, parkujú tam autá. Problémy sú len od doby, ako začali tam stavať Y.. Tá ulica nemá parametre ulice. Nie je postavená podľa normy, ktorá hovorí, že jednopruhová ulica má šírku 2,75 m, takéto ulice by sa mali stavať iba do dĺžky 100 m. Táto kedy Mesto nazýva ako pozemná komunikácia, vcelku má 130 m, majú ju v pasporte komunikácie označenú ako C3 čo znamená že je ako obslužná komunikácia k niekoľkým rodinným domom. Mohlo to byť len do dĺžky 100 m, tie ostatné metre sú naše. číslo tejto normy je STV736110. Má za to, že nespĺňa parametre stanovené touto normou, uvedená cesta nie je tam, ani chodník. Od kanalizácie nie je to upravené ako to má byť, ozaj je to len uťapkané lopatami, myslí ten asfalt, ktorý tam otec kúpil, aby sme nechodili po blate. Od toho kanála nadol je to pevnejšie a je to širšie.
11. Súd vykonal obhliadku prístupovej cesty - pred dvojdomom, konkrétne časť označená súp.č.XX, na prístupovej komunikácii, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd konštatuje, že z hľadiska povrchu cesty rozdiel nie je zjavný. V predmetnej časti súd zisťuje, že skutočne cesta má preborenia, povrch je narušený, nie je súvislá vrstva na ceste. Na ceste sú zakrivenia. Ďalej súd zisťuje, že po komunikácii v predmetnej spornej časti sú vedené obrubníky, popri rod. domu až po jeho koniec, až po vzdialenosť 80 cm od tohto rod. domu. Ďalej súd zisťuje, že asfalt na predmetnej komunikácii vedie smerom hore až po oporný múr vybudovaný žalobcom, ktorý predstavuje hranicu jeho dvora s vedľajším susediacim pozemkom. Asfaltu sa tu nachádza už skutočne len minimálne, väčšinou je tu len štrk. Súd zisťuje, že táto časť cesty povyše oporného múru vybudovaného žalobcom v jeho dvore je už len zo štrku, kamenia a príp. vo vyššej časti je pôda resp. tráva, zemina. Súd zisťuje, že nádoby s odpadom sa nachádzajú pri garážových dverách, súp.č. XX.
12. Na pojednávaní konanom dňa 28.03.2019 predniesol advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobcu zmenu žaloby v znení: Súd určuje, že prístupová cesta postavená na pozemku registra „C“ parcelné číslo XXXXX/X1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a pozemku registra „C“ parcelné číslo XXXXX/X2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, nachádzajúcich sa v okrese Ružomberok, v obci Ružomberok, v katastrálnom území Ružomberok, vzniknutých na základe Geometrického plánu číslo 20/2019 zo dňa 28.2.2019 vyhotoveného spoločnosťou BV PLAN spol. s r.o., so sídlom Fačkov 72, Fačkov, IČO: 43 901 140, patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.03.2019 pripustil zmenu žaloby tak, ako žiadal žalobca. Žalovaný k zmene žaloby nemal žiadne výhrady, poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci.
13. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s výpisom z LV č. XXXXX pre obec a k.ú. M., výpisom z KN pre obec a k.ú. M. identifikácia parcely E-KN č. XXXX, s výpisom z pozemkovej knihy k.ú Q. č. XXXX, rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor výstavby a vodného hospodárstva v Ružomberku zo dňa 28.08.1961 č. Výst.327-2.406/1961 o udelení užívacieho a obývacieho povolenia, čestné prehlásenie Z. S., stavebné povolenie vydané Mestom Ružomberok dňa 19.01.2017 pod č.j. OSS-982/2156/2017- TX1-VM, rozhodnutím Mesta Ružomberok zo dňa 28.09.2016 pod č. OSTŽ-15239/8400/2016-DC1- PM o povolení zriadenia vjazdu z miestnej komunikácie na ul, Včelárska na susednú nehnuteľnosť, ktorou je pozemok parcela č. CKN XXXXX/X v k.ú. Ružomberok, pasport miestnych komunikácií zaradených do zimnej údržby zo dňa 05.10.2017 vypracované Mestom Ružomberok, úradný záznam napísaný dňa 25.05.1964 na Mestskom národnom výbore, odbor výstavby a vodného hospodárstva v Ružomberku za prítomnosti účastníkov Z.a H. a C. S.a k záležitosti prejednania otázky prechodu medzi parcelou katastra č.XXXXX a parcelami z východnej strany, ktoré vlastní p. H., fotodokumentácia predmetnej dokumentácie, stanovisko mesta Ružomberok k charakteru komunikácie, k výkonom letnej a zimnej údržby v miestnej časti Černová, ul. T. zo dňa 01.03.2018, plán údržby miestnych komunikácií vypracovaný Mestom Ružomberok dňa 05.10.2017 vrátane prílohy č.1 pasport miestnych komunikácií zaradený do zimnej údržby, oznámenie Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor k dôvodu zápisu kódu 22 k pozemkom parcela č. CKN XXXXX/X a parcela č. CKN XXXXX/X, zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. M., geometrický plán č. 110/2016-8 vypracovaný Geodézia LMPD s.r.o. Žilina dňa 11.10.2016, odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR k žiadosti na predloženie spisového materiálu týkajúceho sa výstavby miestnej komunikácie na ul. T., predtým Včelárska v meste Ružomberok, miestna časť Černová, stavebné povolenie vydané Obvodným úradom životného prostredia Ružomberok, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy k stavbe plynofikácie ul. T. a Včelárska v Ružomberku - Černovej vydané dňa 19.04.1994 pod č. UR 224/327-1/94, kolaudačné rozhodnutie vydané Obvodným úradom životného prostredia Ružomberok - oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy o povolení užívania stavby plynofikácie ul. T. a Včelárska v Ružomberku - Černovej zo dňa 11.11.1994 č. UR 2346/327-6/94,m geometrický plán vyhotovený Geodéziou Žilina dňa 17.08.1988 č. 243-252-0266-87, kópia katastrálnej mapy na parcelu vyhotovená Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor dňa 28.09.2018 na predmetné parcely, rozhodnutie Mesta Ružomberok (verejná vyhláška) o umiestnení stavby vodovod Černová - rozšírenie vodovodu ul. T., rozhodnutie Okresného národného výboru Lipt. Mikuláš - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva o povolení na zriadenie vodohospodárskeho diela „Černová technická vybavenosť - kanalizácia“ v k.ú. obce Ružomberok zo dňa 26.06.1981 č. PLVH-175/1981-H, čestné prehlásenie I. H. zo dňa 27.11.2018, čestné prehlásenie I. H. zo dňa 27.02.2018, čestné prehlásenie Ing. D. U. a S. U. zo dňa 27.02.2018, čestné vyhlásenie U. G. zo dňa 24.02.2018, čestné vyhlásenie S. C. zo dňa 27.02.2018, čestné vyhlásenie N. H. zo dňa 28.02.2018, čestné vyhlásenie Mgr. Z. G. a D. G. zo dňa 28.02.2018, čestné vyhlásenie S. D. a S. D. zo dňa 27.02.2018, čestné vyhlásenie C. Y. a M. Y. zo dňa 27.02.2018, čestné vyhlásenie W. H. zo dňa 27.11.2018, geometrický plán vyhotovený BVplan spol. s r.o. Fačkov č. 20/2019 dňa 28.02.2019.
14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 118 ods.1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa 119 ods.2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 137 ods. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa STN 736100 pozemná komunikácia v oblasti cestnej dopravy je komunikácia určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov, čiže cestná komunikácia (diaľnica a cesta), miestna komunikácia a účelová komunikácia.
Podľa § 1 ods.2,3 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (3) Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.
Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy;1f) v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“).
15. V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na určenie vlastníckeho práva k prístupovej ceste postavenej na novovytvorených pozemkoch: pozemok parc.č. CKN XXXXX/X1 a pozemok parc.č.CKN XXXXX/X2 geometrickým plánom vyhotoveným BV PLAN, spol. s r.o., Fačkov dňa 28.02.2019.
16. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva k prístupovej ceste, ktorá je zákonnou požiadavkou podľa §137 písm. c) CSP, je daná s poukazom na skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že ide o miestnu komunikáciu, považuje ju za svoje vlastníctvo, má ju zaradenú do pasportu miestnych komunikácií a najmä svojim rozhodnutím v správnom konaní povolil zriadenie vjazdu z tejto komunikácie na susednú nehnuteľnosť pozemok parc.č.CKN XXXXX/X, a to na účely výstavby rodinného domu, resp. obsluhy rodinného domu a na vjazd vozidla na spevnenú plochu pred rodinným domom. Súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti toto sporové konanie má pre žalobcu zmysel a je pre neho užitočné. Tieto skutočnosti vlastnícke právo žalobcu spochybňujú a preto je zrejmá neistota žalobcu ohľadom jeho vlastníctva k prístupovej ceste. Stav tejto neistoty možno odstrániť práve v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnej prístupovej ceste, kde výsledkom bude rozhodnutie o existencii jeho vlastníckeho práva.
17. Medzi stranami nebola sporná existencia pozemnej komunikácie - spevnených plôch na uvedených pozemkoch. Nebolo tiež sporné vlastníctvo pozemkov pod komunikáciou. Bol sporný druh pozemnej komunikácie, ako aj subjekt, ktorý ju vybudoval a okolnosti jej vybudovania.
18. Žalobca v spore tvrdil, že ide o prístupovú cestu vybudovanú jeho rodičmi svojpomocne v roku 1972 za účelom prístupu k ich rodinnému domu súp. č. XXXX postavenému v roku 1961. Z tohto dôvodu rodičia žalobcu zbúrali svoju predzáhradku a predmetné pozemky vyasfaltovali asfaltom zakúpeným od Doprastavu, š.p. Žalobca ďalej tvrdil, že len po hranicu tejto cesty (pozemku) boli osadené obrubníky, vybudovaná verejná kanalizačná sieť, vykonávaná údržba a opravy cesty, odvoz komunálneho odpadu a osadenie verejného osvetlenia. Následne podľa tvrdenia žalobcu bola darovacou zmluvou táto prístupová cesta prevedená rodičmi na žalobcu v roku 2015.
19. Žalovaný tieto tvrdenia poprel, keď tvrdil, že ide o miestnu komunikáciu vybudovanú štátom v roku 1972 a následne na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí došlo k prechodu vlastníctva štátu na obec, teda na žalovaného s tým, že cesta je zaradená do pasportu miestnych komunikácií, na ceste žalovaný vykonáva opravy a údržbu, sú v nej osadené verejné inžinierske siete. Zároveň poukázal na kód využitia pozemkov pod cestou, ako vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností - 22, t.zn. ide o pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
19. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie k sporným otázkam na návrh strán, na základe ktorého ustálil, že predmetná pozemná komunikácia je pozemnou komunikáciou účelovou vybudovanou rodičmi žalobcu slúžiacou na účely prístupu k rodinnému domu z miestnej komunikácie. Podľa § 22 zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách účelové komunikácie slúžia okrem iného spojeniu jednotlivých nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Výsluchom žalobcu a svedkov - predovšetkým príbuzných žalobcu (matka, brat, sestra, manželka, svokra) súd mal preukázané, že cesta sa budovala, keď sa začal stavať rodinný dom, boli tam len polia, zhrnuli zeminu a doviezli škváru. Otec žalobcu mal auto Tatru 57, s ktorou navážal škváru na túto cestu. Prístupová cesta bola budovaná až od ulice Novej (terajšej) cez polia smerom na ulicu Včelársku. Bola to príprava na prístup k rodinnému domu. Cez cestu sa realizovala stavba rodinného domu rodičov a aj domov susedov. Následne v roku 1978 asfaltoval Doprastav ulicu Novú, rodičia žalobcu si dali vyliať asfalt na ich pozemok (na vlastné náklady), ktorý si následne upravili a v ďalšej časti ich pozemku (pôvodne záhrada) vybudovali s otočku vysypaním štrku na pozemok. Fotodokumentácia predložená žalobcom súd preukazuje tvrdenia žalobcu a uvedených svedkov. Žalobca predložil fotografie zachytávajú popísaný skutkový stav - pred začatím výstavby rodinného domu rodičov žalobcu, kde pozemok je oplotený a okolo sú pozemky využívané na poľnohospodárske účely, vtedy v okolí neboli postavené žiadne domy, nebola vybudovaná ulica. Na fotografiách sú zachytení rodičia žalobcu pri práci na výstavbe domu, vrátane vozidla otca žalobcu určeného na prepravu materiálu. Fotografia z neskoršieho obdobia zachytáva už postavený dom (po roku 1961) s prístupovou cestou v popredí (v tom čase ešte bez asfaltového povrchu). Z uvedeného vyplýva, že rodičia žalobcu prístup k svojmu rodinnému domu, a to či už počas výstavby, ale ani po jej ukončení, nemali zabezpečený, boli odkázaní len na svoju aktivitu pri budovaní cesty, bola to pre nich nevyhnutnosť, inak by stavba rodinného domu nebola možná a ani jeho riadne užívanie vzhľadom na značnú vzdialenosť od vybudovanej miestnej komunikácie a poľnohospodárske pozemky v okolí rodinného domu. Súd nezistil ústretovosť štátu vo vzťahu k riešeniu tohto problému rodičov žalobcu, akýkoľvek úkon s cieľom vybudovania cesty.
20. V spore boli vypočutí aj svedkovia, ktorí budovanie cesty rodičmi žalobcu spochybňovali. Súd sa vysporiadal s týmito svedeckými výpoveďami nasledovne: Podľa názoru súdu k otázke rozhodnutia rodičov, prejavenia ich vôle vybudovať pozemku v ich vlastníctve prístupovú komunikáciu a aké konkrétne kroky za tým účelom podnikli, sú relevantné v prvom rade výpovede ich príbuzných, nakoľko títo žili v ich blízkosti dlhodobo, boli s nimi často v kontakte a preto mohli tieto skutočnosti bezprostredne vnímať, dokonca byť na nich priamo zúčastnení, napr. účasťou na konkrétnych prácach na budovaní cesty na rozdiel od iných svedkov - osôb, ktorí s rodičmi žalobcu v takom rozsahu do kontaktu neprichádzali, otázka tejto prístupovej cesty sa ich tak priamo a vážne nedotýkala (išlo o prvý rodinný dom v danej lokalite, v okolí iné domy v tom čase ešte postavené neboli) a ich vedomosť v tomto smere bola obmedzená. Samotné príbuzenstvo svedkov nemôže nasvedčovať nevierohodnosti ich svedeckej výpovede, všetci svedkovia boli poučení o ich povinnosti vypovedať pravdu a o trestných následkoch nepravdivej svedeckej výpovede. Uvedené sa týka aj čestných prehlásení osôb predložených žalovaným do spisu.
21. Obrana žalovaného v tomto spore neobstojí, nakoľko v prípade výstavby miestnej komunikácie, ako vo svojom vyjadrení uvádza samotný žalovaný, v tom čase platná a účinná právna úprava stanovila konkrétne požiadavky pre zriadenie miestnej komunikácie predovšetkým vydanie stavebného povolenia, pričom žalovaný nepreukázal ich splnenie jeho právnym predchodcom - štátom. V tomto smere dôkazné bremeno bolo na žalovanom. Z vykonaného dokazovania zriadenie miestnej komunikácie štátom na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu nevyplynulo. Žalovaný k tomu nepredložil žiadnu dokumentáciu, žiadne plány, rozhodnutia - stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie vydané pre štát na výstavbu miestnej komunikácie na predmetných pozemkoch. Rovnako chýba súhlas vlastníkov predmetných pozemkov s výstavbou miestnej komunikácie. Žalovaný tvrdil, že štát vybudoval miestnu komunikáciu na predmetných pozemkoch vo vlastníctve rodičov žalobcu, obmedzil ich vlastnícke právo, na druhej strane však chýba akékoľvek rozhodnutie o nútenom obmedzení ich vlastníckeho práva, resp. o vyvlastnení. Žalovaný pritom sám spochybňuje vlastníctvo žalobcu k prístupovej ceste práve z dôvodu nepovolenia výstavby komunikácie. Záznam z MNV datovaný z 25.05. 1964 z rokovania k otázke budovania cesty medzi otcom žalobcu a Z.om H. nie je dôkazom o budovaní cesty právnym predchodcom žalovaného, skôr nasvedčuje potrebe vybudovania takejto cesty a aktívneho prístupu zo strany vlastníkov okolitých pozemkov. V nadväznosti na toto rokovanie nevyplynuli žiadne konkrétne kroky zo strany právneho predchodcu žalovaného ohľadom budovania tejto cesty. Ani dopytom na Ministerstvo dopravy a výstavby SR na návrh žalovaného sa nepodarilo túto otázku objasniť. V nadväznosti na uvedené tvrdenia žalovaného o prechode vlastníctva štátu k miestnej komunikácii na žalovaného na základe zákona, o zaradení tejto pozemnej komunikácie do pasportu miestnych komunikácií žalovaným a následne o výkone údržby a opráv komunikácie žalovaným sú irelevantné.
22. V zmysle ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci. V zmysle § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa § 120 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavba nie je súčasťou pozemku. Vzhľadom na túto právnu úpravu bolo potrebné vyriešiť - otázku, či v danom prípade existujúcej pozemnej komunikácie ide o stavbu ako o samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov alebo len o určitým spôsobom spracovaný pozemok, ktorý slúži ako pozemná komunikácia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31Cdo 691/2005, ktoré sa zaoberá obdobnou otázkou, aj miestna komunikácia by mohla byť samostatnou vecou v právnom zmysle odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza, za predpokladu, že by ju bolo možné kvalifikovať ako stavbu v zmysle občianskeho práva. To znamená, že právne vzťahy k miestnej komunikácii nemusia byť vždy totožné s právnymi vzťahmi k pozemku, na ktorom bola miestna komunikácia zriadená. Zákon č. 135/1961 Zb.o pozemných komunikáciách rozlišuje vlastníctvo pozemkov pod komunikáciou od vlastníctva samotnej komunikácie. Preto možno na pozemné komunikácie v zásade prihliadať ako na samostatné predmety občianskoprávnych vzťahov. Riešenie hraničných prípadov, či pôjde o stavbu ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov alebo len o určitým spôsobom spracovaný pozemok, ktorý slúži ako pozemná komunikácia. je nutné podľa jednotlivých okolností prípadu na základe riadnej zdôvodnenej úvahy súdu. Jednou z možností riešenia je vychádzať z vytvoreného povrchu miestnej komunikácie, t.j. ak povrch bude vytvorený tak, že jeho odstránenie nebude možné bez jeho zničenia, resp. aspoň podstatného zhoršenia zjazdnosti, možno túto komunikáciu kvalifikovať ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov (J. Spáčil, PR 2007, č. 2, s. 74). V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na vykonané dokazovanie ohliadkou, resp. oboznámením s fotografiami založenými v spise, ktoré zachytávajú túto pozemnú komunikáciu. Súd zistil ohliadkou, že cesta má v časti po hranicu, kde sa nachádza oporný múr vybudovaný žalobcom oddeľujúci jeho pozemok od vedľajšieho pozemku asfaltový povrch, avšak s preboreniami a zakriveniami, povrch nie je v súvislej vrstve, je narušený. (podľa žalobcu je to spôsobené podkladom). V ďalšej časti komunikácia je vytvorená len vysypaným štrkom, kamením, resp. je tvorená zeminou, či porastom trávy. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, svedkov vyplynuli tvrdenia týkajúce sa postupu pri budovaní komunikácie - odhrnutie zeminy, vysypanie štrkom, rozhodenie asfaltu, resp. úprava asfaltu bez vytvorenia podkladu určitej hĺbky, bez použitia valca. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že asfaltu je tam málo, len aby to nebolo blatisté. Súd má za to, že technologický postup použitý pri výstavbe cesty rodičmi žalobcu nepredstavuje dostatočný základ pre vybudovanie riadneho cestného telesa, cesty, ktorá by mohla byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, nasvedčuje skôr len o určitom spôsobe spracovania pozemku, jeho určitej úpravy z ich strany na nimi stanovený účel zabezpečenia prístupu k rodinnému domu. Práce na budovaní cesty boli vykonávané rodičmi žalobcu, resp. ďalšími príbuznými svojpomocne, bez účasti odborníka na túto oblasť. Tomuto záveru zodpovedá očividne závadový stav cesty zistený pri obhliadke vykonanej súdom v časti cesty, v ktorej sa nachádza asfalt s množstvom preborení a narušeným povrchom. V časti cesty, kde došlo k spevneniu len vysypaním štrku už vôbec podľa názoru súdu nemožno uvažovať o ceste ako samostatnom predmete občianskoprávnych vzťahov, ale len o určitom spôsobe spracovania pozemku na účely prístupu. Súd poznamenáva, že kritérium kvality cesty samo osobe nie je určujúce pri posudzovaní predmetnej otázky, či ide o samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov alebo nie, ale v spojení s okolnosťami budovania cesty, použitým postupom môže prispieť k jej riešeniu. Ďalej súd poznamenáva, že tieto argumenty sú relevantné z hľadiska súkromného práva, no vôľa rodičov žalobcu zriadiť komunikáciu na účely prístupu k ich rodinnému domu bola nepochybne prejavená bez ohľadu na to, aký postup na budovanie komunikácie si zvolili.
23. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade pozemná komunikácia - prístupová cesta nie je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ide o súčasť pozemku. Preto súd má za to, že uplatnený nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva k tejto komunikácii je neoprávnený a z tohto dôvodu bolo nutné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
24. Naviac súd poznamenáva nad rámec predmetu konania, že rodičia žalobcu zriadili pozemnú účelovú komunikáciu na účely prístupu k ich rodinnému domu (nešlo o komunikáciu v uzavretom priestore alebo uzavretom objekte), čo vyplynulo zo samotnej žaloby a bolo aj v spore preukázané a týmto momentom sa stala táto pozemná komunikácia verejnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie podľa §6 citovaného zákona. Všeobecné užívanie pozemných komunikácií nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, ktoré nemožno obmedziť na základe jednostranných úkonov subjektov práva. Toto užívanie sa neopiera o občianskoprávne predpisy, ale o zákon o pozemných komunikáciách. Žalobca však nekoncipoval svoju žalobu na ochranu vlastníckeho práva ako žalobu na zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva zo strany tretích osôb, ale uplatnil nárok na určenie vlastníckeho práva k ceste, preto je táto argumentácia nadbytočná. Nanajvýš v konečnom dôsledku by mohla ovplyvniť posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v tom smere, že nebude daný, keďže okruh subjektov užívajúcich túto komunikáciu zriaďovateľ účelovej pozemnej komunikácie, resp. jeho právny nástupca nemôže obmedziť a preto by zmysel sporu o určenie vlastníckeho práva bol otázny.
25. Námietka aktívnej vecnej legitimácie v spore zo strany žalovaného odôvodnená s poukazom na skutočnosť, že darovacia zmluva uzavretá v roku 2015 medzi rodičmi žalobcu a žalobcom je neplatná pre nedostatok písomnej formy, je bezvýznamná práve s poukazom na skutočnosť, že v prípade predmetnej pozemnej komunikácie, ako súd uzavrel vyššie, nejde o samostatnú vec, nejde o nehnuteľnosť, preto ani nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda ani darovania, je to možné len ako súčasť pozemkov.
26. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu na rozdiel od žalobcu, ktorý v spore úspešný nebol, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.