Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-57-2018.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky X.. X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. S., Š. XX, proti odporcovi V. S., K.. XX.XX.XXXX, O. S., Š. XX, t.č. ÚVTOS Ružomberok zastúpenému advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, Košice, so sídlom Moyzesova 46, za účasti maloletej J. O., K.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o určenie otcovstva t a k t o
rozhodol:
I. U r č u j e, že otcom maloletej J. O., K.. XX.XX.XXXX dieťaťa X. O., K.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodenín matričného úradu Košice - Západ, vo zväzku 86, ročníka 2019, na strane 15, pod poradovým číslom 45, je Pavol Karas, rod. Karas, nar. 09.07.1976, trvale bytom Košice, Štefániková č. 12, ktorý bude v tomto rodnom liste uvedený ako otec maloletého dieťaťa.
II. Priezvisko maloletej b u d e Karasová.
III. Súd z v e r u j e maloletú J. O., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
IV. U r č u j e výživné zo strany V. S. od právoplatnosti rozsudku o určení otcovstva vo výške 300,- eur mesačne, ktoré bude posielať V. S. matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Dňa 22.10.2018 podala navrhovateľka návrh na začatie konania o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa žili od roku 2015 do apríla 2018 v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Spoločne počali dieťa, ktoré sa malo narodiť v januári 2019. Otec dieťaťa je od apríla 2018 vo výkone trestu odňatia slobody v Ružomberku, kde bol umiestnený na vykonanie trestu odňatia slobody v trvaní 12 rokov. Bol odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pod č. PK 1T/14/07 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4To 1/2017 zo dňa 11.04.2018. S otcom dieťaťa sú v nepretržitom telefonickom a písomnom kontakte. Pravidelne ho navštevovala, tešili sa na narodenie dieťaťa.
2) Navrhovateľka prehlásila, že otcom jej, v tom čase ešte počatého, nenarodeného dieťaťa je V. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Š. XX B. S., pretože len s ním v rozhodnom období mala pohlavný styk. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa sa mal zdržiavať vo výkone trestu odňatia slobody aj v čase narodenia ich dieťaťa, nemohol by uznať svoje otcovstvo na matrike. Preto navrhla, aby súd rozhodol, tak že súd určí, že otcom dieťaťa je V. S., Y.. S., trvale bytom Š. XX, S., ktorý je narodený XX.XX.XXXX.
3) Dňa 12.03.2019 označený otec zaslal súdu list, v ktorom uviedol, že prehlasuje, že je otcom narodeného dieťaťa, maloletej J. O.S., K.. XX.XX.XXXX a žiadal, aby bol v konaní vypočutý. Súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky ako aj výšky výživného pre dieťa v sume 300 Eur mesačne.
4) Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine maloletej a uviedol, že matka maloletej, X.. X.J. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XX, S. uviedla, že trvá na podanom návrhu. Prehlásila, že otcom maloletej je pán V. S., K.. XX.XX.XXXX. Odporúčala, aby súd určil, že otcom maloletej J. O., K.. XX.XX.XXXX X. V. V. S., K.. XX.XX. XXXX, I. O. S., Š. XX, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletej.
5) Podľa § 94 ods.1 a 2 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
6) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
7) Podľa §-u 113 ods. 2 Osp, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
8) Podľa §-u 28 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9) Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10) Podľa ust. §-u 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15) Podľa ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16) Podľa ust. §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17) Podľa ust. §-u 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.
19) Podľa ust. §2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20) Podľa ustanovenia § 221 písm. a) zákona č. 160/2016 Z.z., Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
21) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Rozsudok je možné napadnúť odvolaním, ktoré sa podáva v troch rovnopisoch na Okresný súd Košice I do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Keďže sa účastníci odvolania vzdali po vyhlásení rozsudku, nemôžu ho podávať.