Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/153/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Bohemia Faktoring, a.s., IČ: 27 242 617, so sídlom Letenská 121/8, 118 00 Praha 1 - Malá Strana, Česká republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom VRBA & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 918 225, so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému M. G., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX N., okres Revúca, toho času Z.S. XXX, XXX XX N., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 55.578,89 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55.578,89 Kč spolu s 25% úrokom z úveru zo sumy 50.000,- Kč od 10.05.2016 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 50.515,42 Kč od 10.05.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2018 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť mu istinu 55.063,47 Kč spolu s 25 % ročným úrokom zo sumy 50.000,- Kč od 10.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 50.000,- Kč od 10.05.2016 do zaplatenia, sumu 515,42 Kč spolu s 25% ročným úrokom zo sumy 515,42 Kč od 10.05.2016 do zaplatenia spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 515,42 Kč a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou Komerční banka, a.s. (ďalej len „KB“) a žalovaným bola dňa 27.11.2015 uzatvorená Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky KB (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Kč. Poskytnutý úver bol žalovaný povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške a k dátumu splatnosti dohodnutých v Zmluve o úvere. Spolu so splátkami úveru sa žalovaný v Zmluve o úvere zaviazal hradiť úroky z vyčerpanej istiny úveru vo výške 25% ročne. Zároveň bol povinný hradiť poplatky za poskytnuté bankové služby. Za týmto účelom bol žalovaný povinný udržiavať na svojom bežnom účte dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný splátky úveru, úroky a poplatky nehradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku. Po tom, čo žalovaný dlžnú sumu KB neuhradil, bola pohľadávka KB ku dňu 09.05.2016 postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu. Ku

dňu postúpenia predstavovala postúpená pohľadávka sumu 55.063,47 Kč a skladala sa z dlžnej istiny vo výške 50.000,- Kč, úrokov z úveru vo výške 4.826,39 Kč, úrokov z omeškania vo výške 17,08 Kč a poplatkov vo výške 220,- Kč. Pohľadávka bola ďalej úročená úrokom z úveru vo výške 25% ročne z istiny a zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol aj po postúpení pohľadávky na žalobcu v omeškaní s plnením peňažného záväzku, vyzval žalobca žalovaného k okamžitej úhrade záväzkov listom zo dňa 21.06.2016 a 01.07.2016 označeným ako „Výzva k plnění se základní skutkovým a právním rozborem prěd podaním žaloby“. Medzi KB a žalovaným bola dňa 26.11.2015 uzatvorená Smlouva o bankovních službách (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol pre žalovaného vedený bežný účet. K zriadeniu povoleného debetu na tomto bežnom účte nedošlo, napriek tomu v dôsledku povinností žalovaného zo Zmluvy vznikol na bežnom účte záporný zostatok, čím sa žalovaný dostal do tzv. nepovoleného debetu, ktorý je podľa dojednaní vo VOP ihneď splatný vrátane príslušenstva. V dôsledku vzniku nepovoleného debetu vznikla žalovanému povinnosť uhradiť všetky dlžné čiastky vrátane príslušenstva. KB vzniklo právo úročiť tento nepovolený debetný zostatok úrokom z nepovoleného debetu vo výške 25% ročne a úrokom z omeškania. Právny predchodca využil svoje právo a zriadil osobitný (vnútorný) účet pohľadávok z nepovoleného debetu, na ktorom KB nepovolený debet ďalej viedla. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.03.2016 označeným ako „Oznámení o zrušení účtu a zřízení zvláštního účtu pohledávek“. Pohľadávka zo strany žalovaného uhradená nebola. Po tom, čo žalovaný dlžnú sumu KB neuhradil, bola pohľadávka KB ku dňu 09.05.2016 postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu. Ku dňu postúpenia predstavovala postúpená pohľadávka sumu 515,42 Kč a bola ďalej úročená úrokom z nepovoleného debetu vo výške 25 % ročne a zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nepoužil prostriedky procesnej obrany.

4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu.

5. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov, a o ich nesplácaní, zároveň popísal dôvody, pre ktoré sa tak stalo. 6. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bankových službách, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Komerční banky, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy, historickým výpisom z úverového účtu, oznámením o vzniku nepovoleného debetu, oznámením o zrušení účtu a zriadením zvláštneho účtu pohľadávok, výzvami k plneniu so základným skutkovým a právnym rozborom predchádzajúcim žalobe vrátane poštovej poukážky, historickým výpisom pohľadávok, výpisom z obchodného registra spoločnosti Bohemia Factoring, a.s., výzvou na vyrovnanie debetu, prehlásením o zdravotnom stave zo dňa 27.11.2015, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluchom žalovaného a lustráciami v Registri obyvateľov a v Obchodnom vestníku na žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca je právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským soudem v Praze, v oddieli B, vložka 21915.

8. Žalovaný je fyzická osoba s trvalým pobytom a bydliskom na území Slovenskej republiky v B. M.. X. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2015 zmluvu o bankových službách na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného osobný účet číslo XXX-XXXXXXXXXX/XXXX, v mene Česká koruna, ku ktorému účtu bola žalovanému vydaná debetná karta s celkovým limitom 20.000,- Kč.

10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný následne dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXX (ďalej len „ Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Kč, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 pravidelných anuitných

mesačných splátkach vo výške 1.356,- Kč spolu s poplatkom za poistenie úveru vo výške 50,- Kč, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 20.01.2016 s lehotou splatnosti do 20.11.2021. Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli úrokovú sadzbu 25 % ročne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť bola 98.396 Kč. Žalovaný sa zaviazal čerpať úver jednorázovo v lehote do 19.12.2015. Súčasne sa žalovaný písomne zaviazal, že v prípade ukončenia zmluvy spôsobom uvedeným v podmienkach, vrátiť právnemu predchodcovi istinu úveru spolu s príslušenstvom. Súčasťou zmluvy o úvere bolo aj prehlásenie žalovaného o jeho zdravotnom stave.

11. Nebolo sporné, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky o dňa 30.11.2015 vo výške 50.000,- Kč v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.05.2016, preto postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej skutočnosti bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu písomne informovaný. Písomnosťami zo dňa 21.06.2016 a 01.07.2016 žalobca v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného platiť úver riadne a včas, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 06.05.2016 predstavovala čiastku 55.063,47 Kč a pozostávala z istiny vo výške 50.000,- Kč, úroku z úveru vo výške 4.826,369 Kč, úroku z omeškania vo výške 17,08 Kč a poplatkov vo výške 220,- Kč. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a po zosplatnení úveru dlžnú sumu zo zmluvy o úvere ani čiastočne neuhradil.

12. Oznámením o vzniku nepovoleného debetu zo dňa 15.01.2016 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že na jeho bežnom účte vznikol nepovolený debet a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej čiastky vo výške 238,41 Kč v termíne do 13.01.2016. Žalovaného súčasne upozornil, že v prípade nezaplatenia, bude dlžná čiastka navýšená k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia o čiastku úrokov z nepovoleného debetu, prípadne o ďalšie čiastky v súlade s uzavretou zmluvou.

13. Písomnosťou označenou ako „Oznámenie o zrušení účtu a zriadenie zvláštneho účtu pohľadávok“ žalobca žalovanému oznámil, že ku dňu 24.03.2016 bol jeho účet zrušený spolu s príslušnými naviazanými produktami v súlade s podmienkami k týmto produktom. K zrušeniu účtu došlo po tom, čo dňa 15.03.2016 zanikla zmluva, na základe ktorej bol účet vedený, a to v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Výška konečného zostatku predstavuje zápornú sumu - 515,42 Kč. Zároveň žalovanému oznámil, že predmetná pohľadávka bola základe príslušného ustanovenia VOP prevedená na účet pohľadávok z nepovoleného debetu. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.05.2016, preto postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej skutočnosti bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu písomne informovaný. Písomnosťou zo dňa 28.06.2016 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 06.05.2016 predstavovala čiastku - 515,42 Kč s upozornením, že táto sa ďalej úročí úrokom z nepovoleného debetu vo výške 25 % ročne a úrokmi z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne, a to až do jej úplného zaplatenia. Žalovaný ani na predmetnú výzvu žalobcu nereagoval a pohľadávku žalobcu zo zmluvy o bežnom účte ani čiastočne neuhradil.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní ďalej uviedol, že si vedomý úveru v sume 50.000,- Kč, ktorý zobral v Čechách. Keď však ochorel, práceneschopnosť, ktorú mu vystavili na Slovensku, zamestnávateľ v Čechách neakceptoval a vyznačili mu absencie, v dôsledku čoho prišiel o prácu. Telefonoval do banky a snažil sa im vysvetliť situáciu, do ktorej sa dostal. Chcel požiadať o nižšie splátky na sumu 10 až 15,- eur, ale banka mu nebola ochotná vyhovieť. Dlhšie obdobie, približne 2 až 3 roky úver neplatí. Úver nebol schopný platiť, pretože poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 60,- eur. Žalobcovi je schopný úver splácať iba po 10,- eur. Aktuálne nie je schopný sa zamestnať, pretože má dve maloleté deti, vo veku 9 a 10 rokov, ktoré má s bývalou družkou v striedavej starostlivosti, po mesiaci.

15. Podľa článku 13.2. Důsledky nepovoleného debetu VOB v prípade vzniku Nepovoleného debetu na účte je klient povinným bez ohľadu na dôvod vzniku nepovoleného debetu, okamžite uhradiť banke všetky dlžné čiastky vrátane príslušenstva. Nepovolený debet nezaniká, pokiaľ v deň, keď sú všetky dlžné čiastky banke uhradené, nepovolený debet na účte opäť vznikne. Podľa článku 13.3. veta práv Důsledky nepovoleného debetu VOB banka je oprávnená úročiť nepovolený debet na účte úrokom z nepovoleného debetu. Výšku úroku z nepovoleného debetu bude určená v súlade s Oznámením o úrokových sadzbách Podľa článku 13.4. veta druhá Důsledky nepovoleného debetu VOB výška úroku z omeškania bude určená v súlade s Oznámením o úrokových sadzbách.

Podľa článku 13.5. veta prvá Důsledky nepovoleného debetu VOB úrok z omeškania a úrok z nepovoleného debetu sú splatné okamžikom, kedy na ne banke vznikne nárok. Podľa článku 13.6. veta práv Důsledky nepovoleného debetu VOB banka informuje klienta o aktuálnej výške úrokovej sadzby, ktorou sa úročí nepovolený debet a o aktuálnej výške úroku z omeškania, sankcií a poplatkov v súlade s právnymi predpismi a podľa týchto VOP.

16. Podľa čl. 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 22.12.2012 o právomoci (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

18. Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „ Nariadenie Rím I“), toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

19. Podľa bodu 23 Nariadenia Rím I, čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.

20. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rím I zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

21. Podľa § 1723 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzky vznikajú zo zmluvy, z protiprávneho činu, ale inej právnej skutočnosti, ktorá je k tomu podľa právneho poriadku spôsobilá.

22. Podľa § 1810 Občianskeho zákonníka ustanovenia tohto dielu sa použijú na zmluvy, ktoré so spotrebiteľom uzatvára podnikateľ (ďalej len „spotrebiteľské zmluvy“) a na záväzky z nich vzniknuté.

23. Podľa § 1812 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je obsah zmluvy možné vyložiť rôznym spôsobom, použije sa výklad pro spotrebiteľa najpriaznivejší. Na dojednania odchyľujúce sa od ustanovení zákona stanovených k ochrane spotrebiteľa sa neprihliada. To platí i v prípade, že sa spotrebiteľ vzdá zvláštneho práva, ktoré mu zákon poskytuje.

24. Podľa § 1813 Občianskeho zákonníka má sa za to, že zakázaná sú dojednania, ktoré zakladajú v rozpore s požiadavkou primeranosti významnú nerovnováhu práv alebo povinností strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí pre dojednanie o predmete plnenia alebo cene, pokiaľ sú spotrebiteľovi poskytnuté jasným a zrozumiteľným spôsobom.

25. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., v platnom znení (ďalej len „Obchodného zákonníka ČR“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 164 zákona ČR č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ nie je ustanovené inak, riadia sa práva a povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dojednaniu strán, že sa ich práva a povinnosti budú riadiť týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 1 veta druhá zákona ČR č. 145/2010 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru, pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom odložená platba, pôžička, úver alebo iná obdobná finančná služba poskytovaná alebo prisľúbená spotrebiteľovi veriteľom alebo sprostredkovateľom.

29. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky alebo z neho či na neho uskutočňovať iné platobné transakcie.

30. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

31. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka po dlžník, ktorý je v omeškaní so splácaním svojho peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania určí vláda nariadením.

32. Podľa § 2 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu právnické osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníka a verejných registrov právnických a fyzických osôb a evidencia zverenských fondov a evidencia údajov o skutočných majiteľoch výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov.

33. Vzhľadom na to, že sa jednalo o vec s cudzím prvkom, lebo žalobca je zahraničná právnická osoba, súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci konať. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. V danom prípade súd zistil, že strany sporu majú bydlisko na území viacerých členských štátov Európskej únie, konkrétne žalobca má sídlo na území Českej republiky a bydlisko žalovaného je na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 4 ods. 1 v spojení s článkom 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/12012, bola daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci, lebo žalovaný má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Bola zároveň daná miestna príslušnosť tunajšieho okresného súdu, keďže žalovaný je prihlásený na trvalý pobyt a tiež reálne býva v okrese Revúca. Pre aplikáciu kolíznych noriem, určujúcich hmotné rozhodné právo, súd uplatňoval Nariadenie Rím I v spojení so zmluvnými dojednaniami o rozhodnom práve, keďže zmluvné záväzkové vzťahy strán sporu vznikli dňa 26.11.2015 a 27.11.2015, t.j. po nadobudnutí účinnosti predmetného nariadenia. S poukazom na uvedené, záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravoval právnym poriadkom Českej republiky, lebo zmluvy uzavreté medzi stranami sporu, z ktorých žalobca uplatnil svoj nárok sa dohodli, že predmetné účastnícke zmluvy sa spravujú českým právnym poriadkom, ktorá skutočnosť je jasne preukázaná ustanoveniami predmetných Účastníckych zmlúv.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti uvedenej vo výroku rozsudku vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca preukázal platné uzavretie dvoch zmlúv, a to zmluvy o bankových službách, na základe ktorej právny predchodca zriadil a viedol pre žalovaného osobný bankový účet v mene česká koruna, a zmluvy o úvere. Uzatvorené zmluvy majú charakter spotrebiteľských zmlúv, keďže boli uzatvorené medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri ich uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd mal na základe zhodných skutkových tvrdení sporových strán a predložených listinných dôkazov preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 50.000,- Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť celkovo v 72 mesačných splátkach po 1.356,- Kč, s termínom konečnej splatnosti dňa 20.11.2021. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi celkovo zaplatiť sumu vo výške 98.396 Kč, pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 50.000,- Kč a celkových nákladov spojených s úverom vo výške 48.396,- Kč. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva zároveň obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bolo preukázané, že

právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.05.2016 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čím bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom spore. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovanému tiež písomne oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne neplnil a úver včas nesplácal. Bolo preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 21.06.2016 vyzval žalovaného k predčasnému splateniu celého úveru v lehote najneskôr do 01.07.2016. Nebolo sporné, že žalovaný po zosplatnení úveru, dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil, súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 55.578,89 Kč, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru vo výške 50.000,- Kč, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 4.826,39 Kč a úroku z omeškania vo výške 17,08 Kč a poplatkov vo výške 220,- Kč, a v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o úvere aj právo na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25 % ročne z dlžnej istiny úveru vo výške 50.000,- Kč odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru až do jeho úplného zaplatenia.

35. Žalobca zároveň preukázal, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť aj zo zmluvy o bankových službách, lebo hoci k zriadeniu povoleného debetu na jeho bežnom účte nedošlo, vznikol žalovaného na jeho bežnom účte záporný zostatok, ktorý napriek výzve právneho predchodcu žalobcu neuhradil. Právny predchodca žalobcu preto dňa 15.03.2016 od zmluvy o bežnom účte odstúpil a tento účet zrušil ku dňu 24.03.2016 so záporným zostatkom vo výške - 515,42 Kč, ktorý v zmysle VOP previedol na osobitný účet pohľadávok z nepovoleného debetu. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu v uvedenej časti, ako ani listinné dôkazy predložené žalobcom, nevzniesol ani žiadne dôkazné návrhy. Súd preto žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dôvodne uplatnenú sumu 515,42 Kč z titulu nezaplatenia nepovoleného debetného zostatku na jeho bežnom účte, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.05.2016 mal zároveň preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj v tejto časti sporu. Dôvodnosť uplatneného nároku spolu s úrokom vo výške 25 % ročne súd však preukázanú nemal, keďže žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť zmluvné úroky z nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte, tiež nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu v zmysle článku 13.6. Důsledky nepovoleného debetu VOP žalovaného informoval o výške úrokovej sadzby, ktorou sa by mal nepovolený debet úročiť. Neostávalo preto iné, ako žalobu žalobcu v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť.

36. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd tieto žalobcovi priznal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške, keďže žalovaný dlžník má postavenie spotrebiteľa. Žalobcovi preto vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov a súd mu ich priznal z priznanej istiny v celkovej výške 50.515,42 Kč (50.000,- Kč + 515,42 Kč) v uplatnenej zákonnej výške, t.j. 8,05 % ročne zo sumy 50.515,42 Kč od 10.05.2016 do zaplatenia.

37. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

39. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nevyhovel žiadosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v 10,- eur mesačných splátkach, a to s prihliadnutím na výšku peňažného plnenia v sume 2.158,24 eur (55.578,89 Kč), keďže povolením splátok na obdobie takmer 18 rokov by bol vo svojich právach nedôvodne dotknutý žalobca.

40. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci iba nepatrný neúspech v časti príslušenstva, a to zmluvných úrokov v časti žalovanej sumy tvorenej nepovoleným debetom. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.