Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Cob-40-2019.pdf
PDF · 125.23 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu 1/ BYVANO RE s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 48 141 062, žalobcu 2/ BYVANO Real Estate s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 48 141 054 a žalobcu 3/ BYVANO s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava, IČO: 45 550 948, všetci právne zastúpení MST PARTNERS, s.r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava proti žalovanému PROFINEX estate, s.r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 865 672 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/210/2017-1227 zo dňa 10. decembra 2018 v znení opravného uznesenia č.k. 63Cb/210/2017-1248 zo dňa 3. januára 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/210/2017-1227 zo dňa 10. decembra 2018 v znení opravného uznesenia č.k. 63Cb/210/2017-1248 zo dňa 3. januára 2019 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o uložení povinnosti žalovanému nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 100% z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť finančné prostriedky vo výške 107.758,28 Eur do úschovy na Okresnom súde Banská Bystrica za účelom zabezpečenia nároku žalobcov na zaplatenie finančných prostriedkov vo výške 107.758,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Opravným uznesením zmenil a opravil lehotu na splnenie povinnosti do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia na lehotu 3 dní od jeho doručenia. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa v konaní o veci samej, ktoré bolo začaté doručením žaloby na súd dňa 07.12.2017 domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 107.758,28 Eur z dôvodu neuhradenej provízie za sprostredkovanie predaja a kúpy bytového a nebytového priestoru, ktoré vykonávali v prospech žalovaného, pričom spolu so žalobou podali na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Domáhali sa ním uloženia povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančné prostriedky vo výške 52.462,49 Eur, ktorému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie vyhovené nebolo. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.12.2017 v prejednávanej veci zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd uznesením č.k. 41Cob/49/2015 zo dňa 25.04.2018 jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
3. Žalobcovia preto v už začatom konaní o veci samej podali opakovane ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený novými skutočnosťami, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o prv podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali a nastali až po jeho vydaní. Potom, ako súd prvej inštancie zistil, že účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ako žalobcovia výpismi z listu vlastníctva osvedčili prevod všetkého nehnuteľného majetku zo žalovaného na tretie osoby, posúdil súd prvej inštancie takto uvedený skutkový stav ako stav, ktorý bol zmenený oproti stavu, kedy bolo vydávané prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo v prejednávanej veci k tomuto ďalšiemu návrhu žalobcov nepredstavuje prekážku už raz rozhodnutej veci, preto ho prejednal a o ňom rozhodol.
4. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že mal za osvedčené skutočnosti uvádzané žalobcami v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keď títo osvedčili prevody majetku vo vlastníctve žalovaného, a to bytov a nebytových, ktoré sa nachádzali v objekte so súp.č. XXXX, P. XX, zapísanom na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor pre okres Bratislava II, Obec Bratislava, mestská časť Ružinov, k.ú. A. v čase od 04.12.2017 ku dňu 20.06.2018 na fyzické osoby, ale aj na osoby právnické, ktoré sú osobami spriaznenými cez osobu konateľa so žalovaným, čo je podľa žalobcov dostatočným dôkazom o tom, že existuje dôvodná obava, že by exekúcia v prejednávanej veci bola v budúcnosti ohrozená. Žalobca zmenšil v rozhodujúcom období od 04.12.2017 do 20.06.2018 svoj majetok nielen v rámci vykonávania svojej bežnej obchodnej činnosti, ale aj prevodmi majetku na spriaznené osoby, ktoré nemajú žiaden hospodársky zmysel, ale boli žalovaným realizované len za účelom znemožniť uspokojenie nároku žalobcov v exekúcii. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z LV č. XXXX, v ktorých sú zmeny na základe kúpnych zmlúv pri jednotlivých nehnuteľnostiach vyznačené. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že žalobca už previedol na tretie osoby a na spriaznené osoby všetky bytové a nebytové priestory, preto už nevlastní žiaden nehnuteľný, ale ani hnuteľný majetok, čo zisťovali vo verejne dostupných registroch a databázach, preto nemohli žiadať o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže neexistuje majetok, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo, ktorým by sa dosiahlo zabezpečenie pohľadávky žalobcov s poukazom na § 343 CSP.
5. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili existenciu nároku a aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania a z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zmenšil svoj bonitný majetok prevodom svojich nehnuteľností na tretie osoby a ku dňu 20.06.2018 už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, v dôsledku čoho tak existuje dostatočným spôsobom osvedčená obava, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.. Časť finančných prostriedkov vo výške 107.758,28 Eur, ktoré predajom nehnuteľností získal ako protihodnotu oproti majetku je preto žalovaný povinný zložiť do súdnej úschovy, aby sa tak zabránilo značnému riziku, že žalobcovia by ich nemuseli v budúcnosti, pokiaľ budú v prejednávanej veci úspešní, práve z dôvodu podnikateľských aktivít žalovaného vymôcť. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP podľa zásady úspechu strany konania tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcom voči žalovanému v rozsahu 100%.
6. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. Namietal v ňom existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. a) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prípadne ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. V odvolaní nesúhlasil s tým právnym názorom súdu prvej inštancie, že by jeho prv vydané rozhodnutie zo dňa 21.12.2017 v prejednávanej veci, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.04.2018 pod č.k. 41Cob/49/2018 netvorilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci k ďalšiemu návrhu žalobcov, na podklade ktorého bolo vydané rozhodnutie, ktoré žalovaný napadol odvolaním, pretože v období od vydania prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017 nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, v dôsledku čoho nebol naplnený základný predpoklad pre opätovné domáhanie sa nariadenia neodkladného opatrenia v tej istej veci.
8. Prevody nehnuteľností, a to bytov a nebytových priestorov v developerskom projekte žalovaného, ktoré uskutočnil na tretie osoby, ktoré podľa súdu prvej inštancie predstavujú zmenené skutkové okolnosti prebiehali už od začiatku predaja nehnuteľností v roku 2014 do uskutočnenia posledného predaja nehnuteľností v júni 2018, a teda aj pred vydaním prvého rozhodnutia súdom prvej inštancie, preto k zmene skutkových okolností nemohlo dôjsť.
9. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď nariadiť neodkladné opatrenie je možné len za splnenia predpokladov uvedených v § 325 ods.1 CSP. Uviedol tiež, že k prvej podmienke nariadenia neodkladného opatrenia podľa uvedeného ustanovenia, ak vyvstala potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sa nevie vyjadriť, pretože mu nebol doručené návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a ani dôkazy, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal a pokiaľ ide o splnenie druhého predpokladu, či je daná obava, že exekúcia bude ohrozená nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že by v dôsledku odpredaja nehnuteľností za rozhodujúce obdobie od 05.12.2017 do 20.06.2018, z ktorých získal žalovaný kúpnu cenu, ktorú je schopný uložiť do úschovy súdu by zakladali obavu, že exekúcia bude ohrozená, keďže žalovaný vykonával prevody nehnuteľností nachádzajúcich sa v polyfunkčnom komplexe P. XX v rámci výkonu bežnej podnikateľskej činnosti, pričom samotní žalobcovia sa na sprostredkovaní predaja bytov a nebytových priestorov ako sprostredkovatelia od začiatku poskytovania služieb zúčastňovali na základe Zmluvy o nevýhradnom sprostredkovaní zo dňa 24.07.2014. Bolo im preto od začiatku zrejmé, že cieľom žalovaného nie je užívanie bytov a nebytových priestorov, ani ich ponechanie si, ale naopak ich predaj v čo možno najkratšom čase a s čo najvyšším ziskom. Rovnako aj prevody v prospech tretích osôb, ktoré nie sú majetkovo ani personálne prepojené so žalovaným a prevody v prospech spoločnosti PROFINEX developing s.r.o. boli realizované na základe kúpnych zmlúv za adekvátne trhové ceny, ktoré boli žalovanému v každom jednotlivom prípade kupujúcimi riadne a v celosti uhradené prevodom na bankový účet, o čom majú žalobcovia vedomosť z listinných dôkazov predložených žalovaným v inom súdnom konaní, v ktorom sa domáhajú voči nemu a spoločnostiam PROFINEX developing s.r.o. a PROFINEX Pršianska terasa II, s.r.o. vyslovenia neúčinnosti kúpnych zmlúv uzavretých týmito spoločnosťami ako kupujúcimi. Predajom majetku v prospech spoločnosti PROFINEX developing s.r.o. sa majetok žalovaného preto v žiadnom prípade nezmenšil.
10. K úvahe súdu o bonite - majetku žalovaného uviedol, že zmena podoby majetku nemá za následok zníženie jeho hodnoty tak, ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a takouto transformáciou majetku nehnuteľného na majetok hnuteľný nie je daná obava z ohrozenia exekúcie tým, že o finančné prostriedky, ktoré inkasoval predajom nehnuteľností môže žalovaný prísť v súvislosti s podnikateľským rizikom, prípadne že by mohli byť použité na uspokojenie inej exekúcie. Súdny exekútor má určené prostriedky na postihnutie majetku dlžníka v prípade, ak tento disponuje majetkom hnuteľným, ako aj v prípade majetku nehnuteľného. Navyše nehnuteľný majetok je jedným z najmenej likvidných aktív a naopak finančné prostriedky, či už v hotovosti alebo na bankových účtoch vykazujú spomedzi všetkých druhov, resp. ekonomických členení majetku najvyššiu mieru likvidity, preto sú najjednoduchšie a najrýchlejšie postihnuteľné a postihované prípadným núteným výkonom rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 20/1998 Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk. Z dôvodu vykonaných úkonov žalovaným, od ktorých súd prvej inštancie odvodil splnenie podmienok na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by tieto boli spôsobilé ohroziť výkon rozhodnutia, keďže nimi nedošlo k zníženiu hodnoty majetku žalovaného ani k nepriaznivému ovplyvneniu jeho majetkových pomerov, preto predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním ho dňa 25.03.2018. Uviedli v ňom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a argumenty žalovaného v odvolaní nie sú dôvodné. V prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzali žalobcovia iné skutkové dôvody, ako tomu bolo v ďalšom ich návrhu, pričom ich obavu z toho, že exekúcia by mohla byť v prejednávanej veci, pokiaľ by boli v konaní úspešní ohrozená, spĺňajú prevody bytov a nebytových priestorov zo žalovaného na tretie osoby realizované výlučne v čase od 04.12.2017 do 20.06.2018.
12. V prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohli túto skutočnosť uplatniť, pretože predaj nastal až po podaní žaloby. Zdôraznili predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaný nevykonal len prevody v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti, ale aj na spriaznené osoby, a to obchodné spoločnosti PROFINEX developing s.r.o. a PROFINEX Pršianska terasa II s.r.o. tak, ako to vyplýva zo súpisu prevodov, ktorý žalobcovia priložili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré žalovaný v rozhodnom období vykonal, pričom na spriaznené tretie osoby previedol až 24 nehnuteľností. Jedná sa tak o úplne nové skutkové okolnosti, ktoré v čase podania prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže byť zaťažené vadou existencie prekážky rozhodnutej veci.
13. Žalobcovia sa stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 32, 33 a 35 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia v tom, že prevodmi bytov a nebytových priestorov za finančnú protihodnotu došlo ku kvalitatívnemu poklesu likvidity majetku žalovaného a tým aj k ohrozeniu budúcej exekúcie. Finančné prostriedky nepodliehajú na rozdiel od bytov a nebytových priestorov žiadnej osobitnej evidencii a ich prípadná exekúcia môže nastať len vtedy, ak by sa v danom čase na účte žalovaného nachádzali. Vzhľadom na zastupiteľný charakter finančných prostriedkov nebude možné v prípadoch budúcich finančných operácií žalovaného, v dôsledku ktorých dôjde k zníženiu zostatku na jeho účte spätne dohliadať ich pôvod a ustáliť tak, či sa žalovaný špekulatívne finančnej protihodnoty, ktorú za predaj bytov a nebytových priestorov obdržal, nezbavil.
14. Z hľadiska reálneho priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky veriteľa, ku ktorému inštitút odporovateľnosti teleologicky smeruje nemožno kvalitu vlastníctva nehnuteľného majetku dlžníkom a inkasovanie kúpnej ceny v minulosti pred viac ako tromi rokmi ani len zaradiť do porovnateľných kategórií. Navrhli preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaný nevyjadril.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 07.12.2017 žalobou, ktorou sa domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 107.758,28 Eur titulom neuhradenej provízie podľa Zmluvy o nevýhradnom sprostredkovaní zo dňa 24.07.2014. Spolu so žalobou podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy na Okresnom súde Banská Bystrica sumu vo výške 52.462,49 Eur. O tomto návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 21.12.2017 tak, že ho zamietol, pričom predmetné rozhodnutie bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrica zo dňa 25.04.2018, č. k. 41Cob/49/2018 - 715.
18. Dňa 17.11.2018 doručili žalobcovia súdu ďalší nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhli uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť zložiť finančné prostriedky vo výške 107.758,28 Eur do úschovy na Okresnom súde Banská Bystrica.
19. Nárok osvedčili výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Katastra nehnuteľností, okres Bratislava II, Obec BA-m.č. Ružinov, kat. územie A. parc.reg. C, na ktorom je ako vlastník nehnuteľnosti - polyfunkčnej budovy súp.č. XXXX, postavenej na na parc.č. XXXX/X, P. XX ku dňu 05.12.2017 zapísaný žalovaný.
20. Na tom istom liste vlastníctva však už ku dňu 20.06.2018 nebol zapísaný ako vlastník žalovaný, ale pri všetkých bytoch a nebytových priestoroch boli zapísaní už iní vlastníci, a to okrem fyzických osôb aj spoločnosť PROFINEX developing, s.r.o. a aj PROFINEX Pršianska terasa II, s.r.o.
21. Tabuľkou počtu predaných bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnej budove postavenej na pozemku súp.č. XXXX, parc.č. XXXX/X, P. XX žalovaným osvedčili prehľad prevodov nehnuteľnosti, a to nielen na fyzické osoby, ale aj na spoločnosť PROFINEX holding, s.r.o. Banská Bystrica a PROFINEX Pršianska terasa II, s.r.o. Banská Bystrica, ktoré kúpili od žalovaného 24 bytov a nebytových priestorov.
22. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica žalovaného vl.č. 17325/S, odd. Sro osvedčili, že spoločníkom žalovaného je okrem U.. H. O., ktorý je aj konateľom žalovaného, aj spoločnosť PROFINEX holding, s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica, v ktorej je podľa výpisu z Obchodného registra spoločníkom a aj jediným konateľom tá istá osoba, a to U.. H. O..
23. Z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť PROFINEX Pršianska terasa II, s.r.o. Banská Bystrica vyplýva, že aj v tejto spoločnosti je spoločníkom a aj jediným konateľom U.. H. O. a spoločníkom je aj spoločnosť PROFINEX holding, s.r.o..
24. Nahliadnutím do verejného registra Katastra nehnuteľností súd prvej inštancie zistil, že žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcov podľa ust. § 343 CSP.
25. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že žalovaný nevlastní ani žiaden hnuteľný majetok, čo žalovaný v odvolaní nevyvrátil.
26. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
27. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
28. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
29. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
30. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
31. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
32. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
33. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
34. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a teda právnych vzťahov strán sporu zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Cieľom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť dočasný stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.
35. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci je opatrením súdu vydaným za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom neodkladného opatrenia je tak posilnenie pozície veriteľov, resp. zabránenie zhoršenia ich pozície tým, že žalovaný zloží do úschovy súdu finančnú čiastku, ktorej zaplatenia sa žalobcovia domáhajú a ktorá ešte nebola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo jej uspokojenia. Prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia získajú veritelia postavenie, na základe ktorého by nemuseli po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pristúpiť k jeho výkonu. Ak súd prijme do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace sa na úschovu, má to za následok splnenie záväzku (§ 568 OZ). Otázka, či a aké právne účinky bude mať zloženie plnenia do úschovy súdu, nie je súčasťou rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Riziko nesplnenia zákonných dôvodov pre splnenie (zánik) dlhu zložením do úschovy súdu nesie zložiteľ.
36. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanými za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán alebo je v ňom odôvodnená obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
37. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez neho by bola prípadná exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má tak výlučne charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcov alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať preto rozhodujúce skutočnosti osvedčené a musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
38. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcov bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť ich nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv dotknutej strany neodkladným opatrením musí byť primeraný osvedčenému ohrozeniu, príp. už aj porušeniu práv a právom chránených záujmov a primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred nariadením neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 39. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcami, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len osvedčujú. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, avšak vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán, ktorú netreba vnímať v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcov má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná až jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcov za prípadnú vzniknutú ujmu (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/31/2012).
40. Okruh skutkových tvrdení a ani ich právne posúdenie, ktoré žalovaný v odvolaní namieta, nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Nimi sa súd môže zaoberať len v konaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nerozhoduje súd o právach a povinnostiach strán, ale vydáva len opatrenie, ktoré má dočasný dosah a ktorým nemôže byť prejudikovaný konečný výsledok sporu.
41. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná, nie trvalá úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že ochrana práv žalobcov im bude poskytnutá konečným rozhodnutím vo veci. Požiadavky na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu spočívajú najmä v dodržaní zákonného podkladu pre konkrétne rozhodnutia o týchto opatreniach.
42. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdnych autorít, ktoré vychádzajú z právneho názoru Ústavného súdu SR v jeho rozhodnutiach, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok v znení do 30.06.2016 a Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 nemôžu porušiť základné právo žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 811/00)
43. Civilný sporový poriadok v § 329 ods. 2 výslovne ustanovuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie, ale zároveň v ods. 3 pripúšťa podanie nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol prv zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, preto právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností netvorí prekážku rozhodnutej veci.
44. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý takto osvedčený skutkový stav správne posúdil ako stav, ktorý bol oproti stavu, kedy bolo vydávané prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmenený, preto nemôže zakladať prekážku už raz rozhodnutej veci. Tvrdenie žalovaného v ním podanom odvolaní, že v období od vydania prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017 nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nie je pravdivé, v dôsledku čoho bol naplnený základný predpoklad pre opätovné domáhanie sa nariadenia neodkladného opatrenia v tej istej veci.
45. Odvolací súd skúmal aj to, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nimi predložených listinných dôkazov dospel v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP boli splnené.
46. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného v ním podanom odvolaní ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené predpoklady uvedené v § 325 ods.1 CSP, keď sa k prvej podmienke nariadenia neodkladného opatrenia, a to, či vyvstala potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami nevedel vyjadriť, pretože mu neboli doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a ani dôkazy, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal.
47. Nielen rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 10. decembra 2018 mal žalovaný k dispozícii od svojho právneho zástupcu, ktorý ho v čase jeho doručovania súdom prvej inštancie do elektronickej stránky advokáta dňa 12.12.2017 legálne zastupoval a ktorý mu ho bol povinný, ak medzitým došlo k odvolaniu plnej moci odovzdať, čo aj urobil, inak by nebol žalovaný podával v poradí prvé odvolanie na súd, ale mal v čase vyhotovenia v poradí druhého odvolania k dispozícii aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazy priložené k nemu žalobcami. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že až do momentu doručenia oznámenia žalovaného dňa 21.12.2017 súdu prvej inštancie o tom, že právnemu zástupcovi odvolal dňa 06.12.2017 plnú moc, bol žalovaným zvolený zástupca jeho riadnym zástupcom. Súd prvej inštancie preto správne doručoval rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia z 10.12.2017 dňa 12.12.2017 právnemu zástupcovi žalovaného. Po dátume 21.12.2017 mohol listiny doručovať už len priamo žalovanému, ktorý od tohto dátumu nebol právne zastúpený, čo aj súd prvej inštancie urobil.
48. Vychádzajúc z obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné jednoznačne ustáliť, že žalobcovia požadujú nariadenie neodkladného opatrenia z iných dôvodov, než tých, ktoré uviedli pri podaní prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie správne zistil z aktuálneho listu vlastníctva, podľa ktorého už žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, čo vyplýva z verejne dostupných registrov a databáz, preto nebol daný dôvod, aby žiadali o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď neexistuje majetok, na ktorý by bolo možné záložné právo, ktorým by sa dosiahlo zabezpečenie pohľadávky žalobcov s poukazom na § 343 CSP, zriadiť. Zo zistení žalobcov vyplýva, že žalovaný nevlastní ani žiaden hnuteľný majetok.
49. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že žalobcami tvrdená obava, že po zbavení sa nehnuteľného, ako aj hnuteľného majetku žalovaným v priebehu tohto súdneho konania je prípadná exekúcia pohľadávky uplatnenej nimi v tomto konaní reálne ohrozená.
50. Obava z ohrozenia exekúcie je daná nielen vtedy, keď dlžník - žalovaný realizuje úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu exekúcie, ale už aj vtedy, keď je osvedčená dôvodná obava s poukazom na konkrétnu skutočnosť, že k takýmto úkonom ohrozujúcim exekúciu dochádza. Za súčasného stavu, kedy žalobcovia osvedčili, že žalovaný už podnikol úkony smerujúce k zbaveniu sa, resp. k odpredaju jeho jediného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa vo forme bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome na P. XX, W. - A., ktorých vlastníkom ešte v čase podania žaloby a prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol, je obava žalobcov z ohrozenia budúceho výkonu uplatnenej pohľadávky cestou exekúcie plne dôvodná.
51. Na vyššie uvedenom názore nič nemení tvrdenie žalovaného v ním podanom odvolaní, že prevody nehnuteľností prebiehali už od začiatku predaja nehnuteľností v roku 2014 do uskutočnenia posledného predaja nehnuteľností v júni 2018, a teda aj pred vydaním prvého rozhodnutia súdom prvej inštancie, preto k zmene skutkových okolností nemohlo dôjsť. Zmenou skutkových okolností je v prejednávanej veci tá skutočnosť, že kým ku dňu podania žaloby vo veci samej a prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vlastnil žalovaný niekoľko desiatok bytov a nebytových priestorov, ku dňu 20.06.2018 už nevlastnil žiaden. Navyše značnú časť z nehnuteľností previedol žalovaný na právnické osoby, s ktorými je spriaznenou osobou minimálne v postavení konateľa a spoločníka v nich.
52. Žalobcovia v konaní dostatočne osvedčili nimi tvrdené skutočnosti o obave z ohrozenia exekúcie, keď odpredaj celého zvyšného nehnuteľného majetku zrealizoval žalovaný nielen bezprostredne po podaní žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcami na súd rôznym fyzickým osobám, ale čo je pre prejednávanú vec podstatné, že tieto predal aj dvom právnickým osobám, a to spoločnosti PROFINEX holding, s.r.o. Banská Bystrica a PROFINEX Pršianska terasa II, s.r.o. Banská Bystrica, ktoré od neho kúpili 24 bytov a nebytových priestorov a ktoré sú s ním personálne prepojené.
53. V oboch vyššie uvedených spoločnostiach a aj u žalovaného je pritom U.. H. O. osobou rozhodujúcou o akýchkoľvek dispozíciách s majetkom, keďže je vo všetkých troch spoločnostiach, a teda aj u žalovaného okrem spoločníka aj vo funkcii konateľa, a teda osobou spriaznenou. Z právnych úkonov, ktoré zrejme v mene žalovaného s uvedenými spoločnosťami uzatváral, vystupujúc ako osoba oprávnená nielen na strane predávajúceho, ale zrejme aj kupujúcich je evidentné, že časť finančných prostriedkov, ktoré žalovaný z predaja nehnuteľností získal, malo byť použitých na úhradu pohľadávky žalobcu, ktorá nesporne vznikla pred uskutočnením predaja nehnuteľností.
54. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na argumenty žalovaného, že predajom nehnuteľností realizoval len svoju podnikateľskú činnosť práve z toho dôvodu, že nehnuteľnosti predal aj právnickým osobám, v ktorých je spriaznenosť žalovaného s nimi cez osobu konateľa jednoznačná. To evokuje skôr to, že žalovaný sa chcel zbaviť svojho majetku čo najskôr, aby naň nebolo možné zriadiť záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia, čo mohli žalobcovia žiadať prostredníctvom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia po rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci kedykoľvek. V takomto prípade nie je preto možné dospieť k záveru, že by zo strany žalovaného šlo o výkon poctivého obchodného styku, ktorému by bolo možné priznať súdnu ochranu.
55. Po vykonaní krokov, ktoré smerovali k zníženiu majetku žalovaného, ktorý nevlastní žiaden nehnuteľný a ani hnuteľný majetok tak, ako to žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie osvedčili, je možné zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré žalovaný za predaj bytov a nebytových priestorov nesporne získal len tým, že tieto zloží do úschovy súdu tak, ako to žalobcovia navrhli.
56. Pre odvolací súd, ktorý vychádzal pri rozhodovaní aj z čl. 2 a 17 CSP, podľa ktorých musí byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, kedy boli predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nesporne splnené.
57. Z úkonov vykonaných žalovaným je preto možné vyvodiť, že tieto sú spôsobilé ohroziť výkon rozhodnutia v prejednávanej veci, keďže nimi síce účtovne nedošlo k zníženiu hodnoty majetku žalovaného a zrejme ani k nepriaznivému ovplyvneniu jeho majetkových pomerov, avšak len za predpokladu, že finančnými prostriedkami, ktoré z predaja majetku získal, disponuje. Pokiaľ získané finančné prostriedky nemá uložené na účtoch v peňažných ústavoch, ich reálna vymožiteľnosť v prípade úspechu žalobcov v konaní vo veci samej už nemusí existovať.
58. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia tak bolo osvedčené, že žalovaný disponuje zrejme už len finančnými prostriedkami, ktoré nemusí mať v konečnom dôsledku ani účtoch v bankách, ale len v hotovosti, preto aj v prípade úspechu žalobcov v spore nie je isté, či by sa títo domohli svojich práv exekúciou.
59. Žalobcovia preto dostatočným spôsobom osvedčili existenciu nároku a aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania aj z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zmenšil svoj majetok prevodom svojich nehnuteľností na tretie osoby a ku dňu 20.06.2018 už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, v dôsledku čoho existuje žalobcami dostatočne osvedčená obava, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená.
60. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je preto zloženie peňažnej sumy do úschovy súdu takým opatrením, ktoré by z hľadiska dlhu, ktorý ak vznikne, bolo pre žalovaného neprimerané alebo likvidačné. Uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančnú zábezpeku môže dôjsť k tomu, že žalobca sa skôr domôže splnenia takéhoto príp. dlhu.
61. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým v prvej výrokovej vete vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ako vo výroku vecne správne potvrdil.
62. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o uložení povinnosti žalovanému nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 100% podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP ako predčasne vydané zrušil, pretože o nich bude súd prvej inštancie rozhodovať v konaní o skončení veci samej.
63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne s poukazom na § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).