Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-36-2018.pdf
PDF · 135.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/. C. W., so sídlom I.. C. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: 40 937 691, 2/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, J. I.. C. XXXX/XX, XXX XX C. zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, o zaplatenie 1.105,45 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1., 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 775,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.165,45 € od 18.3.2017 do 11.4.2018, 5% ročne zo sumy 1.135,45 € od 12.4.2018 do 10.5.2018, 5% ročne zo sumy 1.105,45 € od 11.5.2018 do 11.6.2018, 5% ročne zo sumy 1.075,45 € od 12.6.2018 do 10.7.2018, 5% ročne zo sumy 1.045,45 € od 11.7.2018 do 10.8.2018, 5% ročne zo sumy 1.015,45 € od 11.8.2018 do 10.9.2018, 5% ročne zo sumy 985,45 € od 11.9.2018 do 10.10.2018, 5% ročne zo sumy 955,45 € od 11.102018 do 12.11.2018, 5% ročne zo sumy 925,45 € od 13.11.2018 do 10.12.2018, 5% ročne zo sumy 895,45 € od 11.12.2018 do 10.1.2019, 5% ročne zo sumy 865,45 € od 11.1.2019 do 11.2.2019, 5% ročne zo sumy 835,45 € od 12.2.2019 do 11.3.2019, 5% ročne zo sumy 805,45 € od 12.3.2019 do 10.4.2019, 5% ročne zo sumy 775,45 € od 11.4.2019 do zaplatenia, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal proti žalovaným, aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť mu sumu 1.105,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.165,45 € od 18.3.2017 do 11.4.2018, 5% ročne zo sumy 1.135,45 € od 12.4.2018 do 10.5.2018, 5% ročne zo sumy 1.105,45 € od 11.5.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B. Žalovaný v 1. rade je vlastník a držiteľ motorového vozidla Q., EČV: C. XXXCO, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a je zapísaná v Živnostenskom registri Okresného úradu Michalovce, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, ktorý ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 01.01.2016. Žalobca uviedol, že nakoľko nedisponuje inými identifikačnými údajmi tak dovolil si na označenie žalovaného v 1. rade uviesť údaje vyplývajúce z výpisu zo živnostenského registra, t. j. meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo, ako iný identifikačný údaj podľa § 133 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zároveň súd požiadal o preverenie resp. doplnenie identifikačného údaju (rodného čísla) žalovaného v 1. rade, a to prostredníctvom príslušného Okresného úradu, ktorý vedie živnostenský register, na základe výpisu ktorého žalobca označil žalovaného v 1. rade v žalobe. Žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla Q., EČV: C. XXXCO, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 26.10.2016 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade - predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. V., EČV: C. XXXCV, ktorého držiteľom v čase nehody bol C. A. (ďalej len „poškodený“). Ako dôkazy pripojil žalobca: Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Európsky záznam o dopravnej nehode, 2x Hlásenie škodovej udalosti, Výpočet výšky škody, Faktúra č. XXXXXXX, Likvidačný protokol Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, Regresná náhrada poistného plnenia Oznam o poukázaní náhrady škody Výpis zo systému žalobcu. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému: a) dňa 15.02.2017 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1.115,45 €, b) dňa 15.02.2017 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 50 €. Ako dôkazy pripojil žalobca: Výpis zo systému „PZP dopyty“, 2x Výpis z účtu žalobcu. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listom zo dňa 17.02.2017 uplatnil u žalovaného v 1. rade nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 1.165,45 €. V liste bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 17.03.2017. Žalovaní svoj dlh do dnešného dňa uhradili len čiastočne, a to: dňa 11.04.2018 sumou vo výške 30 €, dňa 10.05.2018 sumou vo výške 30 €. Zostávajúca dlžná suma tak k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 1105,45 €. Ako dôkazy pripojil: List zo dňa 17.02.2017 + kópia doručenky. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1 nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Odvolávajúc sa na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na to, že s účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si voči žalovaným uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.
2. Žalobca pred pojednávaním vzal voči žalovaným späť žalobu a to podaním zo dňa 20.7.2018 (č.l. 54) späť žalobu z dôvodu čiastočného plnenia a to v časti o zaplatenie sumy 60,- s prísl. s tým, že zotrval na žalobe v časti sumy 1.045,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.165,45 € od 18.03.2017 do 11.04.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.135,45 € od 12.04.2018 do 10.05.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.105,45 € od 11.05.2018 do 11.06.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.075,45 € od 12.06.2018 do 10.07.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.045,45 € od 11.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. V priebehu sporu podaním zo dňa 4.12.2018 (č.l. 71) vzal žalobca späť žalobu z dôvodu čiastočného plnenia keď uhradili žalovaní svoj dlh nasledovnými platbami: dňa 10.08.2018 sumou vo výške 30 €, dňa 10.09.2018 sumou vo výške 30 €, dňa 10.10.2018 sumou vo výške 30 €, dňa 12.11.2018 sumou vo výške 30 €, t.j. spolu 120 € s prísl. a v tejto časti vzal žalobu späť s tým, že zotrval na žalobe v časti sumy 925,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.165,45 € od 18.03.2017 do 11.04.2018 5,00 % ročne zo sumy 1.135,45 € od 12.04.2018 do 10.05.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.105,45 € od 11.05.2018 do 11.06.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.075,45 € od 12.06.2018 do 10.07.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.045,45 € od 11.07.2018 do 10.08.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.015,45 € od 11.08.2018 do 10.09.2018, 5,00 % ročne zo sumy 985,45 € od 11.09.2018 do 10.10.2018, 5,00 % ročne zo sumy 955,45 € od 11.10.2018 do 12.11.2018, 5,00 % ročne zo sumy 925,45 € od 13.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
4. V priebehu sporu podaním zo dňa 5.2.2019 (č.l. 121) vzal žalobca späť žalobu z dôvodu čiastočného plnenia keď uhradili žalovaní svoj dlh nasledovnými platbami: dňa 10.12.2018 sumou vo výške 30 €, dňa 10.01.2019 sumou vo výške 30 €, t.j. spolu 60 € s prísl. a v tejto časti vzal žalobu späť s tým, že zotrval na žalobe v časti sumy 865,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.165,45 € od 18.03.2017 do 11.04.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.135,45 € od 12.04.2018 do 10.05.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.105,45 € od 11.05.2018 do 11.06.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.075,45 € od 12.06.2018 do 10.07.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.045,45 € od 11.07.2018 do 10.08.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.015,45 € od 11.08.2018 do 10.09.2018, 5,00 % ročne zo sumy 985,45 € od 11.09.2018 do 10.10.2018, 5,00 % ročne zo sumy 955,45 € od 11.10.2018 do 12.11.2018, 5,00 % ročne zo sumy 925,45 € od 13.11.2018 do 10.12.2018, 5,00 % ročne zo sumy 895,45 € od 11.12.2018 do 10.01.2019, 5,00 % ročne zo sumy 865,45 € od 11.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
5. V priebehu sporu podaním zo dňa 24.4.2019 (č.l. 134) vzal žalobca späť žalobu z dôvodu čiastočného plnenia keď uhradili žalovaní svoj dlh nasledovnými platbami: dňa 11.02.2019 sumou vo výške 30 €, dňa 11.03.2019 sumou vo výške 30 €, dňa 10.04.2019 sumou vo výške 30 €, t.j. spolu 90 € s prísl. a v tejto časti vzal žalobu späť s tým, že zotrval na žalobe v časti sumy 775,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.165,45 € od 18.03.2017 do 11.04.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.135,45 € od 12.04.2018 do 10.05.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.105,45 € od 11.05.2018 do 11.06.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.075,45 € od 12.06.2018 do 10.07.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.045,45 € od 11.07.2018 do 10.08.2018, 5,00 % ročne zo sumy 1.015,45 € od 11.08.2018 do 10.09.2018, 5,00 % ročne zo sumy 985,45 € od 11.09.2018 do 10.10.2018, 5,00 % ročne zo sumy 955,45 € od 11.10.2018 do 12.11.2018, 5,00 % ročne zo sumy 925,45 € od 13.11.2018 do 10.12.2018, 5,00 % ročne zo sumy 895,45 € od 11.12.2018 do 10.01.2019, 5,00 % ročne zo sumy 865,45 € od 11.01.2019 do 11.02.2019, 5,00 % ročne zo sumy 835,45 € od 12.02.2019 do 11.03.2019, 5,00 % ročne zo sumy 805,45 € od 12.03.2019 do 10.04.2019, 5,00 % ročne zo sumy 775,45 € od 11.04.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na to, že žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 330,- € s prísl. skôr než sa začalo pojednávanie a v priebehu sporu súd konanie v tejto časti zastavil (výrok II. rozsudku).
10. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade tak súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu a toto tiež nebolo sporné medzi stranami a to, že žalovaný v 1. rade ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 01.01.2016. V žalobe však žalobca zároveň vysvetlil, že nakoľko nedisponuje inými identifikačnými údajmi, tak si dovolil na jeho označenie uviesť údaje vyplývajúce z výpisu zo živnostenského registra, t. j. meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo, ako iný identifikačný údaj podľa § 133 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pretože v opačnom prípade by žalobca nemohol žalovaného 1/ v podanej žalobe označiť. Žalobca zároveň požiadal súd o preverenie, resp. doplnenie identifikačného údaju (rodného čísla) žalovaného v 1. rade, a to prostredníctvom príslušného Okresného úradu, ktorý vedie živnostenský register, na základe výpisu ktorého žalobca označil žalovaného v 1. rade v žalobe. Súd sa stotožňuje s jeho tvrdením, že zánikom podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade nezanikla jeho spôsobilosť na práva a povinnosti a preto nie je žiadny dôvod na to, aby nemohol byť účastníkom civilného sporového konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/288/2014 zo dňa 21.01.2015, podľa ktorého: „Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného o nedostatku jeho spôsobilosti byť účastníkom konania z titulu jeho nesprávneho označenia v podanej žalobe, ak ukončil podnikateľskú činnosť, pretože na strane žalovaného ide o fyzickú osobu, ktorá sa primárne označuje menom a priezviskom a ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, tak sa uvádza aj obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Ak aj žalobca v žalobe označil žalovaného údajmi podnikateľa ako fyzickej osoby, a to obchodným menom, miestom podnikania a IČOm a následne z titulu ukončenia podnikateľskej činnosti žalovaného bol žalovaný označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, tak uvedené neznamená, že by došlo k nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, ale išlo len o zosúladenie so stavom existujúcim, a to len so stavom ukončenia podnikateľskej činnosti žalovaného v rovine jeho označenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo 377/98, z ktorého vyplýva, že samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti. Zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, táto nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľ činnosti. Z rovnakého názoru vychádza aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 36/2012 zo dňa 25. júla 2012.“
11. Žalovaný v 2. rade (aj v 1. rade) nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu sporu a so žalobou súhlasil. Žiadal však aby mu súd povolil dlžnú sumu splácať a to z toho dôvodu, že jeho osobné a majetkové pomery mu nedovoľujú zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom naraz. predložil listinné dôkazy na základe ktorých podľa jeho názoru sp splnené podmienky na to, aby súd povolil splátky a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 16.3.2018, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2.rade je poberateľom starobného dôchodku v sume 622,60 € mesačne. Z dohody o odovzdaní a prevzatí bytovej jednotky a Zmluvy č. XXXX/XXX/XXXX o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 26.11.2018 uzavretej medzi C. domom seniorov ako poskytovateľom sociálnej služby a žalovaným v 2.rade ako prijímateľom sociálnej služby vyplýva tvrdenie žalovaného v 2.rade, že tento užíva bytovú jednotku v tomto domove od 27.11.2018 a jeho výdavky predstavujú celkovú mesačnú úhradu za poskytované služby 339,30 € s tým, že celkový zostatok príjmov na 30 dní z jeho dôchodku predstavuje sumu 283,10 €. Ďalej žalovaný preukazoval svoje tvrdenie, že spláca úver, ktorý mu bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.4.2011, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 19.999,- € a to účelový úver na bývanie s tým, že mesačná splátka predstavuje sumu 210,36 € s konečnou splatnosťou úveru 10.6.2021. Ďalej z predloženého čiastoťčného výpisu z LV č. XXXX k.ú. C. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome Y. súp.č. XXXX stojací na parcele XXXX nachádzajúci sa vo vchode XX na prízemí je G.. O. J., rod. W. (dcéra žalovaného v 2.rade), ktoré podiely nadobudla o veľkosti X/XX darovacou zmluvou E. z.d. 25.7.2016 - č.z. XXXX/XXXX a podiel o veľkosti X/XX darovacou zmluvou E.-XXX/XXXX z.d. 15.6.2018 č.z. - XXXX/XX. Z vyjadrení právneho zástupcu žalovaného v 2.rade tieto podiely nadobudla dcéra žalovaného v 2.rade od žalovaného v 2.rade, ktorý bol predtým výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
12. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom rozhodol vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu a listinných dôkazov kde mal za preukázaný tento skutkový stav:
13. Dňa 26.10.2016 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom Q., EČV: C. XXXCO, ktorého žalovaný v 1. rade bol v tom čase vlastníkom a držiteľ tohto motorového vozidla a ktorého prevádzkou - predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody spôsobili škodu na motorovom vozidle zn. V., EČV: C. XXXCV, ktorého držiteľom v čase nehody bol C. A. (ďalej len „poškodený“), ku ktorej došlo v C., na ulici na parkovisku na L.. M.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 15.2.2017 v sume 1.165,45 €. Tieto skutočnosti vyplývajú zo žalobcom predložených vyššie označených listinných dôkazov. Žalobca vyzval žalovaného písomne, aby uhradil dlžnú sumu do 17.3.2017. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaní nesplnili svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade podľa § 420 a nasl. OZ.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
16. Podľa § 3 ods. 1 č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
17. Podľa § 3 ods. 3 č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.
18. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 cit. zák., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
20. Podľa § 4 ods. 4 cit. zák., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) cit. zák., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
22. Podľa § 12 ods. 1 písm. a), f), g) cit. zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d) f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4,
23. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
24. Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
25. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona, podmienkou vzniku práv poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení nároku na náhradu škody.
26. Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona, kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.
27. Podľa § 24 ods. 6 cit. zákona, na poistné plnenie podľa odseku 2 písm. a) až c), f) a g) sa vzťahuje § 7.
28. Podľa § 24 ods. 7 cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
29. Súd považuje nárok žalobcu za dôvodný v plnom rozsahu a tento medzi stranami nebol sporný. Z predložených listinných dôkazov žalobcom mal súd za preukázané tvrdenia žalobcu, že žalobca, ktorý je právnickou osobou zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B je zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP) nahradil škodu vyššie označenému poškodenému, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 26.10.2016, ktorú zavinil vodič - žalovaný v 2. rade v C. vyššie označeným motorovým vozidlom, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a to žalovaný v 1. rade ako jeho držiteľ (Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel) a v dôsledku tejto dopravnej nehody spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. V. EVČ: C. XXXCV, ktorého držiteľom v čase nehody bol C. A. (poškodený). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť týmto poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Bolo preukázané, že žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie, ktoré plnenie si uplatňuje žalobca voči žalovaným v tomto spore a súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a uložil im povinnosť túto sumu (po čiastočnom späťvzatí) uhradiť spoločne a nerozdielne v zmysle vyššie cit. právnych ustanovení a súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku)
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z., je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením dlhu.
33. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením dlhu žalobca má nárok podľa vyššie cit. právnych ustanovení aj na úhradu úrokov z omeškania. Súd teda aj v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi z priznanej sumy aj úroky z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase začatia omeškania. Súd preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. Podľa § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
35. V zmysle § 256 CSP je povinná nahradiť trovy konania tá strana, ktorá procesne zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Je nesporné, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 CSP). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. V tomto prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným v priebehu sporu a preto súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože žalovaní procesne zavinili späťvzatie žaloby.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Žalobca, ktorý bol úspešný v spore si uplatnil náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným a navrhol aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný navrhol, aby súd stranám náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa z vyššie špecifikovaných dôvodov podľa § 257 CSP.
41. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Súd skúma, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ustanovenia § 257 CSP odôvodňovali nepriznanie náhrady trov alebo ich časti úspešnému žalovanému. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a osobných pomerov účastníkov konania, prípadne v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postojoch účastníkov v priebehu konania a pod. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovaným z titulu náhrady škody za plnenie poistného, ktoré plnil namiesto nich poškodenému. Žalovaní nárok nerozporovali a len poukázal žalovaný v 2. rade na svoju nepriaznivú situáciu a že v priebehu sporu čiastočne pohľadávku plnil žalobcovi a mal možnosť svoj záväzok riadne a včas splniť a dohodu o splátkach mohol uzatvoriť aj po podaní tejto žaloby. Súd však poukazuje na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil voči žalovaným až potom čo boli viackrát vyzvaní na plnenie (predžalobná výzva zo 17.2.2017, pokus o zmier z 30.1.20018) na čo nereagovali a žalovaný v 2. rade začal čiastočne plniť až po podaní žaloby. Súd poukazuje aj na to, že skúmal aj či v tomto prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivých osobných a majetkových pomerov strán sporu a dospel k záveru ako je uvedené vyššie a to že ešte v čase keď bola bola podaná žaloba bol žalovaný vlastníkom vyššie označenej nehnuteľnosti v podiele X/XX z celku a mal možnosť tento podiel previesť aj odplatne a to minimálna za takú cenu, ktorá by sa rovnala zostatku úveru, ktorého splatnosť má nastať v júni 2021 a tým, že to urobil žalovaný bezodplatne, tak sa zbavil možnosti získať príjem a možnosť uspokojiť predmetnú pohľadávku. V tomto prípade ide o jeho výlučné konanie a o žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by sa mali zohľadniť, že prečo žalovaný nemal väčší príjem ako je jeho dôchodok. Žalovaný sa takýmto spôsobom sám zbavil aktívneho majetku a zostal mu len pasívny majetok a toto nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý si svoj nárok uplatnil riadne a včas, pričom sa už predtým so žalovaným pokúsil mimosúdne dohodnúť. Súd teda dospel k záveru, že na strane žalovaných neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto v tomto prípade neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 257 CSP odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%, keďže mal v spore plný úspech voči neúspešným žalovaným. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods. 1 CSP).
42. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Súd nepovolil žalovanému dlžnú sumu uhradiť žalobcovi v splátkach vo výške 45,- € mesačne z týchto dôvodov:
44. Žalobca nesúhlasil, aby súd povolil žalovanému v 2. rade splácať dlžnú sumu a odôvodnil to tým, že tento už mal možnosť sa dohodnúť na splácaní dlžnej sumy v čase keď mu bola doručovaná výzva pred podaním žaloby zo dňa 17.2.2017 a mal možnosť svoj záväzok riadne a včas splniť. Takúto dohodu mohol uzatvoriť aj po podaní tejto žaloby. Ďalej žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že ešte v čase keď bola bola podaná žaloba bol žalovaný vlastníkom vyššie označenej nehnuteľnosti v podiele 1/10 z celku a mal možnosť tento podiel previesť aj odplatne a to minimálna za takú cenu, ktorá by sa rovnala zostatku úveru, ktorého splatnosť má nastať v júni 2021 a tým, že to urobil žalovaný bezodplatne, tak sa zbavil možnosti získať príjem a možnosť uspokojiť predmetnú pohľadávku. V tomto prípade ide o jeho výlučné konanie a o žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by sa mali zohľadniť, že prečo žalovaný nemal väčší príjem ako je jeho dôchodok. Žalovaný sa takýmto spôsobom sám zbavil aktívneho majetku a zostal mu len pasívny majetok a toto nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý si svoj nárok uplatnil riadne a včas, pričom sa už predtým so žalovaným pokúsil mimosúdne dohodnúť. Poukázal aj na to, že žalovaný má možnosť aj po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej súdom uzavrieť kedykoľvek dohodu o splátkach.
45. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
46. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
47. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia podľa § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa § 232 ods. 4 CSP) patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu strán zvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Pri posúdení možnosti povoliť plnenie v splátkach je okrem pomerov na strane povinného subjektu (jeho platobnej schopnosti) vo vzťahu k výške priznaného nároku potrebné tiež posúdiť, či prípadné plnenie nad rámec zákonnej lehoty troch dní by vzhľadom na okolnosti oprávneného subjektu (žalobcu) nebolo príliš ťaživým z hľadiska jeho pomerov na jeho strane a v konečnom dôsledku nemožno nevziať do úvahy tiež postoj žalovaného v spore, teda jeho (ne)ochotu plniť. Je teda zrejmé, že takéto rozhodnutie vyžaduje existenciu konkrétnych okolností každej posudzovanej veci, indikujúcich dôvodne k takémuto záveru. V tomto spore žalovaní boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi napadnutým rozhodnutí sumu 775,45 € s prísl. a žalovaný v 2. rade požiadal súd o možnosť túto sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 45,- € mesačne. Rozloženie splátok istiny by predstavovalo obdobie cca jeden a pol roka splácania dlhu. Súd sa stotožňuje v celom rozsahu s tvrdením žalobcu, pokiaľ ide o jeho nesúhlas s povolením splátok a teda, že žalovaný v 2. rade sa zbavil majetku, ktorého bol vlastníkom ešte v čase keď už mal vedomosť o existencii tejto pohľadávky voči žalobcovi (spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 predmetnej nehnuteľnosti) a pritom mal možnosť jednak vyrovnať spotrebiteľský úver a jednak vyrovnať predmetnú pohľadávku žalobcovi, pokiaľ by tento majetok previedol odplatne z čoho by získal potrebné finančné prostriedky, pričom on to urobil bezodplatne titulom darovacej zmluvy v prospech svojej dcéry. Takisto pokiaľ by vyrovnal spotrebiteľský úver, tak v súčasnosti by nemal výdavky z dôchodku na jeho splácanie vo výške 210,36 € mesačne, ktoré splátky navrhol aby súd zohľadnil vzhľadom na jeho mesačné výdavky, pričom nejde o žiadne objektívne skutočnosti. Žalovaný sa takýmto spôsobom sám zbavil aktívneho majetku a zostal mu len pasívny majetok a toto nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý si svoj nárok uplatnil riadne a včas. Poukázal aj na to, že žalovaný má možnosť aj po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej súdom uzavrieť kedykoľvek dohodu o splátkach. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti nepovolil žalovanému splácanie priznanej istiny s príslušenstvom v ním požadovaných mesačných splátkach vo výške 45,- €.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).