Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: práp. U.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX X. G., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec, konajúca prostredníctvom konateľa Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-OZ-342-004/2016-PL zo dňa 30.11.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ústredná lekárska komisia č. SPOU-OZ-342-004/2016-PL zo dňa 30.11.2016 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Lekárska komisia v Bratislave č.p.: SPOU-OZ-147-011-/2016-PL zo dňa 08.09.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca je v štátnej službe v Policajnom zbore od 01.01.2002 a v prijímacom konaní mu bola určená zdravotná klasifikácia „A“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Lekárskej komisie v Bratislave zo dňa 10.04.2015, sp. zn. SPOU-OZ-19-006/2015-PL bola žalobcovi zmenená zdravotná klasifikácia z „A“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta, na zdravotnú klasifikáciu „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením podľa III. stĺpca prílohy nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 48/2001 o lekárskej posudkovej činnosti v znení nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 51/2006. Zároveň lekárska komisia podľa ust. § 223 ods. 21 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) určila žalobcovi obmedzenie výkonu štátnej služby, a to, bez služobnej telesnej prípravy, okrem strelieb, bez previerok telesnej zdatnosti, okrem strelieb, individuálnu telesnú prípravu, pravidelnú životosprávu s dostatočným odpočinkom medzi službami, rovnomerný čas služby, bez nočných služieb, služba bez nadmernej fyzickej záťaže, službu prevažne administratívneho charakteru, bez nadmerného psychického stresu (bežné pracovné zaťaženie sa nepovažuje za nadmerný stres), zákaz vedenia služobného motorového vozidla, kontrolu v odbornej ambulancii a v prípade zhoršenia zdravotného stavu bezodkladne zahájiť prieskum zdravotného stavu. 3. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zasadnutí dňa 07.09.2016, pri prieskumnom konaní zameranom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu podľa ust. § 223 zákona č. 73/1998 Z.z. a v súlade s čl.5 a 6 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti v Policajnom zbore (ďalej len „nariadenie č. 139/2015 Z.z.“), opätovne posúdila zdravotný stav žalobcu a na základe doložených odborných lekárskych nálezov zistila, že u žalobcu došlo od jeho posúdenia v prieskumnom konaní v roku 2015 k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. 4. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydala rozhodnutie č. SPOU-OZ-147-011-/2016-PL zo dňa 08.09.2016 v znení opravy chyby v písaní zo dňa 26.10.2016 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi zmenená zdravotná klasifikácia z „C“ na zdravotnú klasifikáciu „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015. Súčasne ďalej stanovila, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, nakoľko nespĺňa podmienky ustanovené v ust. § 174 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože k poškodeniu jeho zdravia nedošlo pri výkone štátnej služby, ani v priamej súvislosti s ním, ani nebola u neho zistená choroba z povolania uznaná príslušným zdravotníckym zariadením v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že v odôvodnení tohto rozhodnutia nie sú uvedené všetky skutočnosti, týkajúce sa zdravotného stavu posudzovaného žalobcu, pretože sú uvedené v zápisnici zo zasadnutia lekárskej komisie zo dňa 07.09.2016, a to vzhľadom na skutočnosť, že tak konal z dôvodu dodržania zákonom stanoveného práva žalobcu na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a skutočností s ním súvisiacich tak, ako mu to ukladá ust. § 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), ako aj z dôvodu dodržania povinnosti zdravotníckych pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie a zabezpečiť ich ochranu podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 12.10.2016, v ktorom namietal, že podľa jeho názoru bolo prieskumné konanie vykonané účelovo s fabulovanými závermi, s cieľom ho prepustiť zo služobného pomeru. Poukazoval na lekársku správu zo dňa 10.06.2016 vyhotovenú jeho ošetrujúcim lekárom neurológom U.. I. L., U., v ktorej je uvedené, že :

žalobca má stacionárny nález Dg.- SM-RR forma 1,5, bez známok progresie ochorenia oproti minulosti s tým, že mu bol odporučený sedavý druh zamestnania (napríklad oddelenie evidencie). Žalobca zdôraznil, že podľa lekárskych nálezov menovaného neurológa od začiatku jeho ochorenia pretrváva u neho 1,5 stacionárny nález a domnieval sa, že lekárska komisia bez zjavnej príčiny svojím rozhodnutím zmenila jeho zdravotnú klasifikáciu z „C“ na zdravotnú klasifikáciu „D“ a subjektívne tak preklasifikovala úroveň a stupeň hodnotenia. Vzhľadom na uvedené, žalobca mal za to, že v jeho veci nebol skutočne zistený stav veci a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné, a teda nezákonné. V tejto súvislosti žalobca pripomenul, že v jeho prípade má zásadný význam správne vyhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pri hodnotení ktorého sú v zrejmom rozpore závery lekárskej komisie s aktuálnymi závermi jeho ošetrujúceho neurológa. Ďalej žalobca namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo vôbec zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri uzatváraní záveru o skutkovom stave a prečo len stroho a arbitrárne odcitoval niektoré ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalobca mal za to, že sa jednalo len o formálne odôvodnenie, pretože lekárska komisia iba veľmi povrchne opísala dôvody nezdôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalobca zároveň namietal, že prvostupňový správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí absolútne, resp. žiadnym spôsobom nezaoberal skutočným (materiálnym) odôvodnením rozhodnutia, neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie vo veci, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia malo byť zrejmé, o čom a v akej veci rozhodoval prvostupňový orgán, aké podklady na rozhodovanie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo, akými úvahami sa riadil a podobne. Podľa názoru žalobcu, z prvostupňového rozhodnutia nevyplývalo ani len to, kto podal návrh na prieskumné konanie a je nepochybné, že odôvodňujúca časť rozhodnutia takéto údaje vôbec neobsahuje. Žalobca preto zastával názor, že nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Ústredná lekárska komisia (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) na zasadnutí dňa 29.11.2016 ako odvolací orgán preskúmalo odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj spisovú dokumentáciu žalobcu týkajúcu sa prieskumného konania podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z.z. a vydalo rozhodnutie č. SPOU- OZ-342-004/2016-PL zo dňa 30.11.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietlo ako nedôvodné v súlade s § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. 7. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa členovia Ústrednej lekárskej komisie jednohlasne zhodli, že uvedený zdravotný stav menovaného je podľa prílohy nariadenia v kontraindikácii s výkonom štátnej služby policajta, že rozhodnutie prvostupňového orgánu o zmene zdravotnej klasifikácie a o určení zdravotnej nespôsobilosti menovaného na výkon štátnej služby policajta bolo zákonné a správne a prvostupňový orgán postupoval v predmetnej veci v súlade s právnymi predpismi a súvisiacimi internými predpismi a vo veci rozhodol správne. Uviedol, že rozhodujúcim faktorom odôvodňujúcim určenie zdravotnej nespôsobilosti je, že zdravotný stav menovaného v členení prílohy nariadenia č. 139/2015 Z.z. zodpovedá zdravotnej klasifikácii „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, čo znamená, že nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore a že na základe odborných nálezov a vyhlášky ministerstva zdravotníctva je nespôsobilý držby strelnej zbrane, preto nemôže byť policajtom.

Druhostupňový orgán na zasadnutí zistil, že základné ochorenie menovaného je síce bez aktivity a progresie, ale sprievodné zdravotné príznaky sa zhoršili, čo bolo verifikované objektívnym odborným vyšetrením, pričom si odborné lekárske nálezy členovia komisie overili pohovorom so žalobcom. Odvolací orgán sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru sú subjektívne a skôr sa týkajú personálnych rozhodnutí a nie zdravotného stavu. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo posúdené napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací orgán uviedol, že sa s dôvodmi rozhodnutia podrobne vysporiadal v zápisnici zo zasadnutia z dôvodu dodržania zákonom stanoveného práva menovaného na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a skutočností s ním súvisiacich tak, ako mu to ukladá § ust. 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), ako aj z dôvodu dodržania povinnosti zdravotníckych pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie a zabezpečiť ich ochranu podľa § 18 ods.3 citovaného zákona. II. Žaloba

8. Žalobca sa správnou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 11.01.2017 a doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.01.2017, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ústrednej lekárskej komisie číslo: SPOU-OZ-342-004/2016-PL zo dňa 30.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), v spojení s rozhodnutím Lekárskej komisie v Bratislave Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OZ-147-011-/2016-PL zo dňa 08.09.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ako aj preskúmania postupu orgánov verejnej správy pred vydaním týchto rozhodnutí.

9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že postup orgánov verejnej správy ako aj vydané rozhodnutia sú v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov a neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenia, pričom zistenie skutkového stavu žalovaným i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Na základe uvedeného žalobca považuje rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy za nezákonné a nepreskúmateľné. 10. Žalobca sa v žalobe v celom rozsahu odvoláva na dôvody uvedené v podanom odvolaní zo dňa 12.10.2016 voči prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na to, že primárnym dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa jeho názoru skutočnosť, že odôvodnenie tohto rozhodnutia je abstraktné, formálne a ktoré presvedčivo nereflektuje na konkrétne odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní voči tomuto rozhodnutiu a ktoré zároveň obsahuje iné dôvody t.j. nové skutočnosti, ktoré neboli v prvostupňovom rozhodnutí vôbec uvedené (prvostupňové rozhodnutie sa vôbec nezaoberalo žalobcovou nespôsobilosťou na držanie zbrane). Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, podľa ktorého sú jeho zdravotné problémy podľa prílohy č. 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 229/2011 Z.z. o postupe pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelných zbraní a streliva a o náležitostiach lekárskeho posudku a psychologického posudku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška MZ SR č. 229/2011“), kontraindikáciou zdravotnej spôsobilosti na držbu strelnej zbrane. V tejto súvislosti žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za zmätočné, nakoľko príloha č. 1 k vyhláške MZ SR č. 229/2011 sa člení na dve časti a nie na odseky (čo priamo vyplýva z textového znenia vyhlášky č. 229/2011 Z.z.), pričom časť II sa ďalej člení na 6 bodov, a teda nie je možné zistiť, ktorá konkrétna kontraindikácia z taxatívne uvedených v prílohe č. 1 k citovanej vyhláške bola u neho zistená lekárskou prehliadkou, a ktorá má za následok, že nie je zdravotne spôsobilý na držanie zbrane, pretože z rozhodnutia žalovaného to nevyplýva. 11. Ďalej žalobca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobsahuje ani náležitosti uvedené v ustanovení § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nevyhovel argumentácii žalobcu, resp. prečo ju vôbec nevzal do úvahy. Druhostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutí absolútne, resp. žiadnym spôsobom nezaoberal skutočným (materiálnym) odôvodnením rozhodnutia, ktoré je implicitne obsiahnuté v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. Chápe sa ako nevyhnutná súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 17 bodu 2 odporúčania CM/Rec (2007) pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody jeho prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahujú žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci, a preto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca bol poškodený na svojich právach, pretože nebol dodržaný postup podľa ustanovení zákon č. 73/1998 Z.z. 12. Žalobca má za to, že rozhodnutie o stanovení zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015 by malo obsahovať dôvody, pre ktoré sa považuje policajt nespôsobilý na výkon štátnej služby a čo je príčinou nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Uviedol, že je pravdou, že členovia lekárskej komisie rozhodujúcej o zdravotnej klasifikácii policajta, sú zo zákona viazaní mlčanlivosťou o zdravotnom stave posudzovaného, avšak to však neznamená, že pri rozhodovaní o nespôsobilosti policajta na výkon štátnej služby by museli pri odôvodňovaní rozhodnutia zamlčiavať skutkové okolnosti týkajúce sa dôvodov a príčin nespôsobilosti, ako aj zdravotného stavu posudzovanej osoby s odvolaním sa na povinnosť vyplývajúcu im z § 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z. Podľa názoru žalobcu nie je postačujúce, ak tieto dôvody boli uvedené iba v zápisnici zo zasadnutia lekárskej komisie a nesúhlasil s argumentmi žalovaného, že tak konal z dôvodu ochrany údajov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, a to tak, ako mu to ukladá ust. § 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z., ako aj z dôvodu dodržania povinnosti zdravotníckych pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie a zabezpečiť ich ochranu podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona. Zdôraznil, že uvedená povinnosť zaväzuje členov lekárskej komisie predovšetkým vo vzťahu k tretím osobám stojacim mimo prieskumného konania podľa § 223 zák. č. 73/1998 Z.z. 13. Podľa názoru žalobcu neuvedenie konkrétnych údajov o konkrétnych dôvodoch a príčinách nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov v rozhodnutiach oboch orgánov verejnej správy, má za následok ich nepreskúmateľnosť ako aj postupu žalovaného a z toho vyplývajúcu ich nezákonnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, tak ako mu to ukladá zákon. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.06.2011, sp. zn. II. ÚS 117/2011, z ktorého vyplýva, že zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola totiž v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. 15. Žalobca zdôraznil, že podľa lekárskych nálezov spísaných neurológom od začiatku ochorenia žalobcu pretrváva u neho stacionárny nález, a preto sa domnieva, že lekárska komisia bez zjavnej príčiny svojím rozhodnutím zmenila jeho zdravotnú klasifikáciu „C“ na zdravotnú klasifikáciu „D“ a subjektívne preklasifikovala úroveň a stupeň hodnotenia. Vzhľadom na uvedené má za to, že vo veci žalobcu nebol skutočne zistený stav veci a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné, teda nezákonné. V prípade žalobcu má zásadný význam správne vyhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pri hodnotení ktorého, sú v zrejmom rozpore závery lekárskej komisie s aktuálnymi závermi ošetrujúceho neurológa. 16. Vo vzťahu k iným policajtom s rovnakou diagnózou, akú má žalobca, uviedol, že došlo v jeho prípade k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzali v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. Uvedené podporuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 8/04 „...vo všeobecnosti a v teoretickej rovine je princíp rovnosti vymedzený ako právo na to, aby sa v rovnakých prípadoch zaobchádzalo s osobami rovnako (formálny prístup) a v rozdielnych veciach sa toto zaobchádzanie odlišovalo (materiálny prístup)...”. 17. Žalobca na základe uvedených dôvodov navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný mu nahradiť trovy konania. III. Doplnenie žaloby

18. S poukazom na ust. § 183 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca v zákonnej dvojmesačnej lehote na odvolanie podaním doručeným krajskému súdu dňa 09.02.2017 doplnil správnu žalobu. 19. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje konkretizácia posudku služobného klinického psychológa (jeho číslo, kedy a kým bol vyhotovený a podobne), o závery ktorého sa odvolací orgán opieral: „...Pridružené zdravotné komplikácie boli diagnostikované a overené na základe objektívnych testov a záver odborného vyšetrenia znel, že z hľadiska spôsobilosti menovaného na ďalší výkon štátnej služby vrátane používania zbrane, nie je menovaný t.č. plne spôsobilý na držanie zbrane..., a ďalej, že tento posudok nebol zo strany odvolacieho orgánu vôbec vyhodnotený ako dôkaz. Zároveň poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa žalovaným tento dôkaz neuvádza. Uviedol, že sa s týmto posudkom oboznámil na základe jeho žiadosti až 16.02.2017. 20. Zastáva názor, že vo veci bolo vykonané nedostatočné dokazovanie. Záver o nespôsobilosti policajta vykonávať štátnu službu policajta zo zdravotných dôvodov je závažným zásahom jednak do jeho ďalšieho pracovného uplatnenia, a preto takýto záver musí byť zistený spoľahlivo a dostatočne a rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2017, doručeného súdu dňa 13.06.2017 uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol dňa 09.04.2015 preskúmaný v lekárskej komisii za účelom zistenia a posúdenia, či je zdravotne spôsobilý na ďalší výkon štátnej služby policajta a opätovne dňa 07.09.2016.

22. Uviedol, že žalobca bol od 15.03.2016 do 21.03.2016 hospitalizovaný na neurologickom oddelení Nemocnice sv. Michala, a. s. Bratislava pre akútny atak ochorenia a na základe zistenia progresie ochorenia. Obvodná ošetrujúca lekárka žalobcu U.. F., ktorá je zároveň zmluvnou lekárkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v spolupráci s posudkovou lekárkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky U.. L., navrhla a pripravila nový prieskum zdravotného stavu žalobcu s tým, že všetky tieto skutočnosti sú podrobne uvedené v zápisniciach z konania lekárskych komisií.

23. Žalovaný sa vyjadril k námietke žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený podrobne zdravotný stav žalobcu a uviedol, že tým sledoval ochranu záujmov žalobcu z hľadiska mlčanlivosti, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť jeho rozhodnutia.

24. Žalovaný poukázal na to, že žalobca je naďalej v sledovaní a liečbe svojho ošetrujúceho neurológa U.. I. L. z Centra pre liečbu SM v Nemocnici sv. Michala a.s. v Bratislave, pričom prvostupňový orgán, ako aj druhostupňový orgán mali k dispozícii prepúšťaciu správu z jeho hospitalizácie, priebežné kontrolné neurologické správy a nález P.. B. klinickej psychologičky Nemocnice sv. Michala a.s. v Bratislave. Tieto nálezy sú založené v administratívnom spise a sú uvedené aj v zápisniciach zo zasadnutia komisií. Žalobca sa zasadnutia oboch komisií zúčastnil, výsledky a nálezy vyšetrení mu boli prezentované, ako i ďalšie skutočnosti uvedené v zápisnici a nenamietal ich. Žalovaný uviedol, že žalobca mal v odvolacom konaní možnosť nahliadnuť do spisu, robiť si výpisky, čo však nevyužil. Požiadal o to až po právoplatnosti rozhodnutia a to až dňa 04.01.2017. V odvolacom konaní boli preskúmané a posúdené poruchy rovnováhy žalobcu (zakopávanie, titubácie, závraty, slabosti končatín), aj z pohľadu všeobecných záväzných právnych predpisov a bolo zistené, že podľa prílohy č.1 ods. 1 vyhlášky MZ SR č. 229/2011 Z.z., je v časti neurologických chorôb porucha rovnováhy kontraindikáciou zdravotnej spôsobilosti na držbu strelnej zbrane a streliva.

25. S vyššie uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach č.k. 1 Sž-o-NS 85/2004 a č.k. 5Sžo/32/2011: „Je pravdou, že žalovaný v rozhodnutí poukázal len na príslušnú zdravotnú dokumentáciu. Uvedená skutočnosť nič nemení na zákonnosti rozhodnutia, lebo správne orgány sa snažili zabezpečiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o zdravotnom stave žalobcu. “

26. Podľa názoru žalovaného bol skutkový stav žalobcu dostatočne a úplne zistený, a žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom a navrhuje žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť ako nedôvodnú.

V.

Replika žalobcu

27. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.07.2017 v replike zotrval na argumentoch a všetkých námietkach uvedených v žalobe a poukázal na skutočnosť, že závery lekárskej komisie sú v zjavnom rozpore s aktuálnymi závermi ošetrujúceho neurológa ako aj výsledkami vyšetrenia MR mozgu a C chrbtice.

VI.

Právne posúdenie veci

28. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe je možné priznať úspech.

29. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP dňa 25.04.2019, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP).

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného číslo: SPOU-OZ-342-004/2016-PL zo dňa 30.11.2016, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2016, č. SPOU-OZ-147-011-/2016-PL (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., podmienku zdravotnej spôsobilosti na výkon služby musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

35. Podľa § 174 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

36. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie:

a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,

b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti. 37. Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto: a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. 38. Podľa § 222 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.

39. Podľa § 222 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.

40. Podľa § 222 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b) a c).

41. Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu, alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby, alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

42. Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

43. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

44. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

45. Podľa § 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej spôsobilosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom, na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti.

46. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., každý, komu sa poskytnú, alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa tohto zákona, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.

47. Podľa § 25 ods.1 písm. h) zákona č. 576/2004 Z.z. údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie posudkovému lekárovi na účely lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia a v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov podľa osobitných predpisov v celom rozsahu.

48. Podľa § 80 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 578/2004 Z.z.), povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením zdravotnej dokumentácie medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitným predpisom.

49. Podľa § 80 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. povinná mlčanlivosť sa neporuší ani informovaním

a) zdravotníckeho pracovníka, ak rozsah poskytovanej informácie nepresahuje rámec informácií, ktoré zdravotnícky pracovník nevyhnutne potrebuje na riadne plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, b) členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu, ktoré im priznáva tento zákon. 50. Podľa § 80 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. povinnosť oznamovať určité skutočnosti uložené zdravotníckemu pracovníkovi osobitnými predpismi týmto nie je dotknutá. Ten, komu sa skutočnosti oznamujú, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť.

51. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu, a to, či sa žalovaný dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, najmä, či si vecne príslušný orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či riadne zistil skutočný stav veci a či konal v súčinnosti s účastníkmi konania.

52. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

53. Žalobca v žalobe namietal, že postup orgánov verejnej správy ako aj vydané rozhodnutia orgánov verejnej správy sú v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z., z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov a zistený skutkový stav žalovaným nie je dostatočný pre posúdenie veci.

54. Žalobca namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán neuviedli v rozhodnutiach konkrétne dôvody a príčiny jeho nespôsobilosti na výkon štátnej služby policajta s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov.

55. Súd prisvedčil žalobcovi, že z rozhodnutí nevyplýva, aká konkrétna kontraindikácia z taxatívne uvedených prípadov v prílohe č. 1 k vyhláške č. 229/2011 Z.z., bola zistená u žalobcu lekárskou prehliadkou, a ktorá mala za následok, že nie je zdravotne spôsobilý na držanie zbrane.

56. Z administratívneho spisu mal súd zistené, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je iba uvedené, že zdravotný stav bol preskúmaný lekárskou komisiou na základe „nových odborných lekárskych nálezov“, ktoré neboli v rozhodnutí vôbec špecifikované a boli uvedené iba v zápisnici zo zasadnutia lekárskej komisie zo dňa 07.09.2016.

57. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný uviedol skutkové okolnosti týkajúce sa posudzovania zdravotného stavu žalobcu ako posudzovanej osoby a príčiny nespôsobilosti jeho zdravotného stavu hodnoteného lekárskou komisiou iba všeobecne, bez odkazu na konkrétne lekárske závery a iba s konštatovaním, že prvostupňový orgán sa vysporiadal s dôvodmi svojho rozhodnutia podrobne v zápisnici zo zasadnutia lekárskej komisie zo dňa 07.09.2016 a ktoré neuviedol v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu z dôvodu zákonom stanovenej povinnosti o mlčanlivosti o zdravotnom stave posudzovanej osoby.

58. Podľa názoru krajského súdu, právne neobstojí vyššie uvedená argumentácia žalovaného, ktorý tvrdil, že pokiaľ by boli uvedené dôvody podrobne uvedené v odôvodnení predmetných rozhodnutí, došlo by k porušeniu mlčanlivosti voči žalobcovi o jeho zdravotnom stave ako posudzovanej osoby, a teda prvostupňový orgán konal tak z dôvodu ochrany údajov týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu, tak ako mu to ukladá ust. § 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z., v zmysle ktorého, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom, na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti, ako aj z dôvodu dodržania povinnosti zdravotníckych pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že každý, komu sa poskytnú, alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa tohto zákona, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.

59. K vyššie uvedeným tvrdeným dôvodom žalovaného správny súd uvádza, že z ust. § 80 ods. 4, 5 zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, že povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením zdravotnej dokumentácie medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitným predpisom, a ani informovaním členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu, ktoré im priznáva tento zákon. Podľa ust. § 25 ods. 1 písm. h) zákona č. 576/2004 Z.z. sa údaje zo zdravotnej dokumentácie sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie posudkovému lekárovi na účely lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia a v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov podľa osobitných predpisov v celom rozsahu.

60. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje konkretizácia posudku služobného klinického psychológa, o ktorý odvolací orgán oprel svoje rozhodnutie t.j. jeho číslo, kedy a kým bolo vyhotovené a podobne, o závery ktorého sa odvolací orgán opieral, keď v rozhodnutí uviedol, že „pridružené zdravotné komplikácie boli diagnostikované a overené na základe objektívnych testov a záver odborného vyšetrenia znel, že z hľadiska spôsobilosti menovaného na ďalší výkon štátnej služby vrátane používania zbrane, nie je menovaný t.č. plne spôsobilý na držanie zbrane...“.

61. V konaní mal súd preukázané, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného nebol konkretizovaný posudok služobného klinického psychológa psychologického oddelenia Nemocnice svätého Michala, a.s., na ktorý sa žalovaný odvolával. Súd poukazuje na to, že taktiež odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neodkazuje vôbec na posudok služobného klinického psychológa.

62. Súd konštatuje, že v zápisnici zo zasadnutia Ústrednej lekárskej komisie zo dňa 29.11.2016 je uvedené, že prieskum zdravotného stavu menovaného bol vykonaný na základe návrhu jeho ošetrujúcej obvodnej lekárky U.. F. z dôvodu progresie ochorenia žalobcu, čo podľa nej dokazujú odborné lekárske nálezy, a to jednak prepúšťacia správa z Nemocnice sv. Michala a.s. od neurológa U.. I. L. U. zo dňa 21.03.2016, ako aj záver klinického psychológa P.. W. B. P.. zo dňa 12.07.2016.

63. Žalovaný však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (a ani v zápisnici), nevyhodnotil závery aktuálnej lekárskej správy zo dňa 10.10.2016 vyhotovenej ošetrujúcim neurológom U.. I. L., U., predloženej žalobcom v rámci odvolacieho konania, v ktorej je uvedené, že u žalobcu pretrváva stacionárny nález „Dg.: SM-RR forma 1,5, bez známok progresie ochorenia oproti minulosti...“ s tým, že iba konštatoval, že „Ústredná lekárska komisia zistila, že základné ochorenie menovaného je síce bez aktivity a progresie, ale sprievodné znaky sa zhoršili, čo bolo verifikované odborným vyšetrením“.

64. Krajský súd je toho názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa riadili orgány verejnej správy pri hodnotení skutkového stavu, ako vyhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe lekárskych nálezov od začiatku jeho ochorenia do doby jeho posúdenia.

65. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa riadne nevysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu a najmä neodstránil rozpor v skutkových zisteniach s ohľadom na vyššie uvedený záver najnovšej lekárskej správy zo dňa 10.10.2016 od neurológa U.. I. L., U. vo vzťahu k záverom Ústrednej lekárskej komisie, ktorá potvrdila, že základné ochorenie menovaného je bez aktivity a progresie, ale sprievodné znaky sa zhoršili.

66. Krajský súd dospel k záveru, že je nepostačujúce, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí, týkajúcich sa posudzovania zdravotného stavu žalobcu ako posudzovanej osoby, nie sú uvedené skutkové okolnosti a príčiny nespôsobilosti jeho zdravotného stavu hodnoteného lekárskou komisiou, následkom čoho sú tieto rozhodnutia nepreskúmateľné.

67. Na základe uvedených skutočností správny súd má za to, že žalovaný nerozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom.

68. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodu ich nezákonnosti, pretože zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. e) SSP) a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), a preto vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.

69. Úlohou orgánu verejnej správy bude zistiť náležite skutkový stav, tak, aby bolo možné vec riadne posúdiť v zmysle ust. § 241 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný sa v novom rozhodnutí zároveň podrobne vysporiada so všetkými námietkami žalobcu, vyhodnotí dôkazy (lekárske správy) jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní a uvedie konkrétne dôvody, pre ktoré sa považuje policajt nespôsobilý na výkon štátnej služby a čo je príčinou tejto jeho nespôsobilosti.

70. Žalovaný je s poukazom na ustanovenie podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu v zrušujúcom rozsudku.

71. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov. Správny súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa ust. § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.