Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-43-2018.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00610577, právne zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice
- mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie sumy 170.038,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/105/2014-71 zo dňa 24.11.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bodoch II. a IV.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v konaní o zaplatenie 170.038,15 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:
„I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eura, v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.3.2010 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 1.3.2010 do 1.6.2010, v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 3.3.2010 do 1.9.2010 a v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13.985,21 eura od 1.3.2010 do 1.12.2010 z a s t a v u j e. .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118.292,04 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.6.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.9.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.12.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16.287,15 eura od 2.3.2011 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, , že dňa 31.5.2006 uzatvoril žalobca ako poistiteľ so žalovaným poistnú zmluvu č. XX-XXXXXXX, pričom zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1, 2 a 6 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, spravuje Obchodným zákonníkom. Súčasťou zmluvy sú všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“), osobitné poistné podmienky (ďalej len „OPP“), zmluvné dojednania a vložky, ktoré upravujú jednotlivé druhy poistenia, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Predmetom tejto poistnej zmluvy je živelné poistenie, poistenie strojov, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Celkové ročné poistenie bolo dohodnuté vo výške 4.000.097,33 Sk, t.j. 136.006,54 eur. Ďalej zmluvné strany sa dohodli, že poistné sa bude platiť v štvrťročných splátkach vo výške 1.000.024,33 Sk, t.j. 34.001,63 eur a je splatné k 1.6., k 1.9., k 1.12. a k 1.3. príslušného kalendárneho roka. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na obdobie 60 mesiacov od 1.6.2006 do 1.6.2011 a účinnosť predmetnej poistnej zmluvy bola od 1.6.2006. Bolo súčasne dohodnuté, že poistné obdobie je jeden kalendárny rok.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uhradil poistné len k dátumu 28.2.2010. Pôvodnou žalobou v spojení s jej rozšírením si žalobca voči žalovanému uplatnil poistné za obdobie od 1.3.2010 do 1.6.2011 v celkovej výške 170.038,15 eur. Žalobcovi však vznikol nárok na poistné len za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011, keďže ku dňu 18.4.2011 poistenie podľa § 801 Občianskeho zákonníka zaniklo tak, ako to vyplýva z písomného oznámenia žalobcu zo dňa 18.8.2011, ktoré bolo adresované žalovanému. Za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011 vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na poistné vo výške 152.293,67 eur. Žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eur, ktorá predstavuje poistné za obdobie od 1.3.2010 do 31.5.2010, vzal však žalobca čiastočne späť po tom, čo akceptoval premlčaciu námietku vznesenú zo strany žalovaného. Poistné za obdobie od 1.6.2010 do 18.4.2011, ktoré ostalo, okrem iného, predmetom tohto konania, predstavuje sumu 118.292,04 eur. Na zaplatenie tohto poistného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok. Pokiaľ ide o poistné za obdobie od 19.4.2011 do 1.6.2013 vo výške 17.744,48 eur, ktoré je tiež predmetom tohto konania, tak žalobcovi voči žalovanému nevznikol naň nárok, keďže poistný vzťah založený predmetnou poistnou zmluvou netrval počas celého pôvodne dohodnutého obdobia, t.j. od 1.6.2006 do 1.6.2011, ale len do 18.4.2011.
4. Ďalej uviedol, že podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy medzi stranami sporu, t. j. ku dňu 31.5.2006, táto časť zákona upravovala záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu 31.5.2006, touto časťou sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
6. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu 31.5.2006, zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tom zmluvnom type v Občianskom zákonníka a týmto zákonom.
7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), taktiež na ustanovenie § 796 ods. 1 OZ, § 801 ods. 1, 2 OZ, § 803 ods. 1 OZ, ako aj na ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a aj na ust. § 517 ods. 2 OZ a na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Citoval aj ust. § 368k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka a § 402 Obchodného zákonníka.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1, 2 a 6 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy sa spravuje Obchodným zákonníkom. Neobstojí tak argumentácia žalovanej strany v tom smere, že ak by sa malo aplikovať ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak vo vzťahu k žalovanému by to mohlo byť len vo vzťahu zabezpečovania verejných potrieb, keďže súd má za to, že obsahom celej predmetnej poistnej zmluvy je uspokojovanie verejných potrieb. Za verejnú potrebu je pritom
potrebné považovať uzatvorenie životného poistenia, poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu k verejnému majetku spravovaného žalobcom ako štátnou príspevkovou organizáciou. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný uhradil žalobcovi poistné len k dátumu 28.2.2010, pričom celkové ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 136.006,54 eur a bolo dohodnuté, že sa bude platiť v štvrťročných splátkach. Za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011 vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na poistné vo výške 152.293,67 eur, avšak žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eur, ktoré predstavuje poistné obdobie od 1.3.2010 do 31.5.2010 však žalobca čiastočne vzal späť po tom, čo akceptoval premlčaciu námietku vznesenú zo strany žalovaného. Konanie bolo preto v tejto časti týkajúce sa zaplatenia sumy 34.001,63 eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 2.3.2010 do zaplatenia zastavené.
9. Poistné za obdobie od 1.6.2010 do 18.4.2011, ktoré ostalo predmetom tohto konania, predstavuje sumu 118.292,04 eur. Na zaplatenie tohto poistného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, a to aj napriek vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného. Žalobca nárok na zaplatenie tejto sumy voči žalovanému uplatnil na súde pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Otázku premlčania týchto nárokov súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka a má za to, že nárok žalobcu na zaplatenie tohto poistného v tejto výške nie je premlčaný. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi nárok v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenie príslušného zákonného 9 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia a zaviazal žalovaného na zaplatenie tohto úroku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti pokiaľ išlo o poistné za obdobie od 19.4.2011 do 1.6.2013 vo výške 17.744,48 eur, pretože mal za to, že poistný vzťah založený predmetnou poistnou zmluvou netrval počas celého pôvodne dohodnutého obdobia, t.j. od 1.6.2006 do 1.6.2011, ale len do 18.4.2011. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 34.001,63 eur, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy zastavil po tom, čo žalobca v tejto časti zobral žalobu späť.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a vychádzal zo situácie, že strany mali v konaní úspech len čiastočný, žalobca bol úspešný v rozsahu 70 %, neúspešný bol však v rozsahu 30 %, a preto jeho úspech predstavuje 40 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to včas. Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadené zákonom ako verejnoprávnej inštitúcie, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľské činnosti. Na tento účel sa za štát považujú štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní predmetných zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa ustanovenia § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkových právnych vzťahov. Poukázal, že táto konštatácia súdu prvej inštancie je nesprávna a nedôvodná. Má za to, že iné štátne organizácie (najmä rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy) sa riadia Obchodným zákonníkom v rámci zmluvných vzťahov, ktorými uspokojujú verejné potreby, t.j. nie pri zabezpečení vlastnej prevádzky. Pokiaľ sú teda obsahom zmluvy práva a povinnosti iného charakteru ako je uspokojovanie verejných potrieb, nie je možné daný právny vzťah posúdiť ako obchodnoprávny, čo následne vylučuje použitie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako lex specialis, vrátane ustanovení o premlčaní. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa s posúdením, či predmetom poistnej zmluvy ide o uspokojovanie verejných potrieb dostatočne nevysporiadal. Má za to, že predmetom poistnej zmluvy je zabezpečenie vlastnej prevádzky, pričom, podľa jeho názoru, obsahom záväzku je uspokojovanie verejných potrieb iba v prípade, ak bezprostredne a priamo smeruje k naplneniu tohto cieľa a vyžaduje sa, aby sledovaný vzťah bol primárny. Ostatné vzťahy, ktorých obsahom nie je bezprostredné a priame uspokojovanie verejných potrieb, ale ktoré iba súvisia s uspokojovaním verejných potrieb nemožno zahrnúť do tejto
charakterovej množiny, pretože sledovaný vzťah k uspokojovaniu verejných potrieb je až sekundárny. Záväzky takéhoto druhu totiž len sekundárne prispievajú k plneniu reálnych úloh. Rovnakého druhu, teda prevádzkového charakteru, budú najmú vzťahy pri poskytovaní služieb, uplatňovania strážnej služby, starostlivosti o zeleň, inštalatérske služby, telefónne a internetové služby, či poistné vzťahy. Taktiež má za to, že pri vznášaní námietky premlčania vychádzal žalovaný z ustanovení § 100 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a postupoval tak správne, čím mučivým procesným nástrojom dosiahol oslabenie práva žalobcu na plnenie v takej miere, že mu uplatnenie práva nemožno priznať pre uplynutie premlčacej doby. V doplnení svojho odvolania, ktoré taktiež bolo podané včas, poukázal, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je uspokojovanie verejných potrieb a v tejto súvislosti aj záväzok vyplývajúci z poistenia žalovanej ako poisťovateľa zdravotnej starostlivosti musí byť posúdený ako taký, ktorého obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru žalobcu má záväzkový právny vzťah z poistnej zmluvy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, s čím žalovaný nesúhlasil, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPZS) nespája s porušením tejto povinnosti zánik, či akékoľvek obmedzenie oprávnenia poskytovať zdravotnú starostlivosť, dokonca nedáva dozornému štátnemu orgánu ani len fakultatívnu možnosť dočasne pozastaviť alebo zrušiť udelenú licenciu potrebnú na legitímne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Splnenie povinnosti poskytovateľa mať uzatvorené poistenie nie je dokonca preskúmavané ani pri udeľovaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ je teda aj bez akéhokoľvek poistenia oprávnený začať a v rozsahu udeleného povolenia naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť v nezmenenom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne vec zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Odvolanie žalovaného žalobcovi bolo doručené, a ktorý sa k nemu vyjadril. Okrem iného uviedol, že za podmienky, že predmetom konkrétnej zmluvy je zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky týchto subjektov a druhou zmluvnou stranou je podnikateľ, ktorý vo vzťahu k predmetu zmluvy vykonáva podnikateľskú činnosť sa tento záväzkový vzťah musí riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Rovnako to platí v prípade subjektu verejného práva v rámci záväzkových vzťahov týkajúcich sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Taktiež uviedol, že Obchodný zákonník poistnú zmluvu ako zmluvný typ síce neupravuje, avšak právny vzťah medzi účastníkmi konania je s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia obchodnoprávny, a preto aj inštitúty ako premlčanie, či omeškanie dlžníka (t.j. žalovaného) sa musia spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Nakoľko Obchodný zákonník výslovne upravuje otázku premlčania, ako aj omeškanie dlžníka, je potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. V zmysle ustanovení § 397 Obchodného zákonníka plynie žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva voči žalovanému. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal aj na ustanovenia § 79 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z. - ZoPZS, pričom má za to, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojenie verejnej potreby (poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo/154/2011 zo dňa 30.1.2013). Je nepochybné, že predmetom poistnej zmluvy bolo okrem iného aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia, ktoré poistenie je pre žalovanú nemocnicu zo zákona povinné, pritom uspokojovanie verejných potrieb je nutné vykladať v širších súvislostiach, čo vyslovil aj Najvyšší súd SR v tomto uznesení. Má za to, že zo záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným poistnou zmluvou č. 80-7003551 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia jednoznačne vyplýva, že obsahom tejto zmluvy je poistenie žalovaného pre prípady poistných udalostí vzniknutých v rámci zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Má za to, že súd prvej inštancie v prípade otázky premlčania správne aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a správne konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia vo výške 118.292,04 eur nie je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011, sp. zn. II.ÚS/176/2011, pričom má za to, že konanie žalovaného vykazuje znaky úmyslu poškodiť žalobcu, ktorý si riadne plnil svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, zatiaľ čo žalovaný si v predmetnom období uplatňoval nároky na vyplatenie poistných plnení, pričom svoju povinnosť v dobe platenia dohodnutého poistenia si neplnil a navyše sám v tomto konaní argumentuje spôsobom, ktorý navodzuje dojem, že žalovaný si bol vedomý, že za neplnenie jeho zmluvných záväzkov mu nehrozí žiaden postih. Vznesenie námietky premlčania v zmysle ustanovení § 101 OZ sa javí ako aplikácia nesprávneho právneho predpisu na predmetný
zmluvný vzťah, ale zároveň aj ako snaha žalovaného o zneužitie subjektívneho práva na úkon druhého účastníka, a teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
13. Je potrebné uviesť pre doplnenie, že žalobca nepodal odvolanie v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol.
14. K uvedenému sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý v podstate zotrval na svojich dôvodoch odvolania, ktoré už len čiastočne doplnil.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
18. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.
19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v súvislosti s predmetom konania najskôr skúmal povahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorého podstatou bolo poistenie žalovaného pre prípady poistných udalostí vzniknutých v rámci zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalovaného.
20. V tomto kontexte sa preto odvolací súd zaoberal otázkou, či medzi stranami sporu vzniknutý záväzkový vzťah (ne)podlieha režimu v ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd pri posudzovaní charakteru záväzkového vzťahu za určujúce považoval tie kritéria, ktoré zákon v uvedenom ustanovení uvádza, a to jednak povahu subjektov vystupujúcich v tomto vzťahu a jednak povahu samotného záväzku v tom smere, či sa týkal zabezpečovania verejných potrieb.
21. Z hľadiska subjektov v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalobcu išlo o podnikateľský subjekt, pričom jeho záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou a na strane objednávateľa (žalovaný) išlo o štátnu organizáciu, ktorá síce nie je priamo podnikateľom, ale je zdravotníckym zariadením ústavnej starostlivosti poskytujúcim zdravotnú starostlivosť na základe povolenia a ide o subjekt verejného práva v rámci záväzkových vzťahov týkajúcich sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.
22. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi a pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1, 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
25. Taktiež odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého právne vzťahy uvedené v odseku 1 (Obchodného zákonníka) sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (Obchodný zákonník).
26. V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentná právna norma obsiahnutá v ustanovení § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, ktoré ustanovuje v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. Za základne kritérium uplatnenia režimu Obchodného zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov bolo zákonodarcom už v roku 1991 zvolené kritérium subjektu. Splnenie podmienky zákonom stanoveného statusu subjektu je vyžadované na obidvoch stranách právneho vzťahu. Status podnikateľa je rozhodujúcim pri vzniku záväzku. Okrem požiadavky statusu podnikateľov pri obidvoch subjektoch záväzkového právneho vzťahu je pre obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka vyžadovaná aj zrejmá súvislosť s podnikateľkou činnosťou, a to pri vzniku záväzku na obidvoch stranách záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku záväzku, t.j. rozhodujúcou skutočnosťou je ako sa účel vzniku záväzku prejavuje pri objektívnom posúdení.
27. Z takto uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva, že záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania, ako aj záväzky vzniknuté z činnosti súvisiacich s predmetom podnikania (t.j. činnosti zabezpečujúcich chod a rozvoj tzv. akcesorické činnosti) sa budú subsumovať pod obchodno-záväzkové vzťahy, ktoré budú mať charakter obchodných záväzkov a budú sa riadiť Obchodným zákonníkom.
28. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sa jedná v preskúmavanej veci o záväzkový vzťah vzniknutý medzi stranami sporu, ktorý podlieha režimu ustanovení § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom tento uplatnený nárok je potrebné aplikovať aj na príslušné úroky z omeškania, ktoré žalobca požaduje. Má za to ,že v Obchodnom zákonníku je obsiahnutá aj komplexná úprava inštitútu premlčania a je nezávislá od úpravy tohto inštitútu v Občianskom zákonníku. Obsah zmlúv o poistení sa nepochybne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky - inštitút premlčania možno riešiť v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.
29. Odvolateľ namietal vo svojom odvolaní len režim premlčania a preto odvolací súd zaoberal iba touto odvolacou námietkou. Žalovaný nenamietal výšku priznaných nárokov žalobcovi súdom prvej inštancie.
30. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zákonodarca nejednoznačne vyjadril presvedčivosť kritérií, na základe ktorých sa rozlišuje medzi obchodnoprávnym a občianskoprávnym režimom určitého záväzkového vzťahu. Je tak do budúcna úlohou zákonodarcu zvoliť také kritéria vzťahu medzi jednotlivými úpravami súkromného práva, ktoré by neboli vágne, a pri ktorých by nevznikal stav právnej neistoty, týkajúci sa vlastnosti špecifického právneho stavu. Neprispieva právnej istote, ak ani po štvrťstoročí účinností Obchodného zákonníka nepanuje právna istota v otázke premlčania. Kým však k legislatívnej zmene nedôjde, je úlohou všeobecných súdov vykladať predmetné ustanovenia tak, aby bola zabezpečená právna istota, predvídateľnosť právnych následkov a závery o aplikácii týchto pravidiel boli odôvodnené a vecne rozhodnuté ústavne konformným spôsobom o čo sa snažil aj odvolací súd.
31. V zmysle uvedeného preto odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.
32. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého dovolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
33. Odvolací súd súčasne poznamenáva, že preskúmal i všetky námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
34. Odvolací súd považuje aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o trovách konania za vecne správny a taktiež sa s ním stotožňuje.
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspech nemal, žalobca nepožadoval náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že vyslovil, že ich náhradu sporovým stranám nepriznáva.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).