Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/101/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného Paletten trade spol.s r.o., so sídlom Rastislavová 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 625 078, zastúpeného JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 75/26, 960 01 Zvolen, proti povinnému E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. V., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.650,-- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, sp.zn. EX 2264/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/692/2011-31 zo dňa 31. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/692/2011-31 zo dňa 31. októbra 2018 v časti I. výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti II. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/692/2011-31 zo dňa 31. októbra 2018 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 7Er/692/2011-31 zo dňa 31. októbra 2018 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,63 Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ku ktorému pripojil dôkazy preukazujúce majetkové pomery povinného. Z obsahu exekučného spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že u povinného lustráciou majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, lustráciou bánk zistil, že povinný mal vedené účty v bankách, na ktoré boli vydané príkazy na začatie exekúcie, avšak nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá dávky, z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že proti povinnému je v rámci Slovenskej republiky vedených 24 exekúcií. Vzhľadom na to, že exekúcia prebieha už vyše 7 rokov, počas ktorých sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Toto časové obdobie súd prvej inštancie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. Z uvedených dôvodov podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastavil ex offo podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Keďže exekúciu zastavil pre nemajetnosť, súd prvej inštancie o trovách rozhodoval podľa ust. § 200 ods. 2 a ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 65,63 Eur.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súdny exekútor predčasne požiadal o zastavenie tohto exekučného konania. Vyslovil názor, že súdny exekútor nepostupoval pri vykonávaní predmetného exekučného konania predajom hnuteľných vecí vo vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve povinného aj napriek tomu, že na tento spôsob vedenia exekučného konania bol ním viackrát písomne upozorňovaný, a to listami zo dňa 08.12.2012, 18.01.2013, 29.07.2013, 08.12.2014, 08.12.2015, 07.07.2016 a 07.12.2017. Súdny exekútor v súlade s ust. § 117 Exekučného poriadku neupovedomil účastníkov exekučného konania o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí a nezakázal povinnému nakladať s vecami, ktoré mali byť súdnym exekútorom spísané pre účely tohto exekučného konania. Preto nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že sa nepodarilo zistiť majetok povinného. Povinný je odo dňa 17.04.2012 konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti G. s.r.o., V., X. XX, IČO: 44 931 697. Súdny exekútor nevyužil možnosť postupu podľa ust. § 113b) Exekučného poriadku, keď počas trvania tohto exekučného konania nepostihol obchodný podiel povinného v tejto spoločnosti. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a povinnému a súdnemu exekútorovi uložil povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne trovy odvolania vo výške 61,39 Eur.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že podnet na zastavenie predmetnej exekúcie pre nedostatok exekvovateľného majetku povinného bol v predmetnej veci podaný dôvodne a po dôkladnom prešetrení majetkových pomerov. K námietke oprávneného, že pri vykonávaní tohto exekučného konania nepostupoval predajom hnuteľných vecí povinného uviedol, že podmienkou vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí povinného je vykonanie ich súpisu. Nakoľko povinný je v mieste svojho trvalého pobytu neznámy, na tejto adrese nebolo možné súpis hnuteľných vecí vykonať, pričom oprávnený vo svojich podaniach, v ktorých ho upozorňoval na možnosť exekúcie predajom hnuteľných vecí povinného neuviedol, ktoré hnuteľné veci povinného by mali byť predmetom predaja a kde by sa tieto veci mali nachádzať, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 116 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. K vykonaniu exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného uviedol, že obchodná spoločnosť G., s.r.o., V. nemá od svojho vzniku v zbierke listín Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I uloženú ani jednu riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, z čoho vyplýva, že táto obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť a táto skutočnosť je dôvodom na začatie konania o zrušenie tejto obchodnej spoločnosti v súlade s ust. § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka. Teda možno konštatovať, že o kúpu obchodného podielu v nefunkčnej obchodnej spoločnosti by neprejavil záujem žiadny dražiteľ. Z uvedených dôvodov mal za to, že v predmetnej exekučnej veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exeučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného proti I. výrokovej vete napadnutého uznesenia nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete ako vecne správne potvrdil a odvolanie oprávneného proti II. výrokovej vete podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 12.09.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 27.09.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cb 166/2010-89 zo dňa 14.03.2011. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.05.2017 súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní žiadny exekvovateľný hnuteľný a nehnuteľný majetok, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nepracuje d roku 2010 a je proti nemu v rámci Slovenskej republiky vedených 24 exekúcií.. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora.

10. V danom prípade odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal preukázané zo šetrenia majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom, že súdny exekútor vykonal šetrenie existencie majetku u povinného, teda, že zisťoval, či povinný má majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor zisťoval, či povinný vlastní nehnuteľnosti, motorové vozidlá alebo iný majetok, predajom ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súdny exekútor tiež zisťoval, či povinný má nejaký príjem a finančné prostriedky na účte v banke, z ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Zo šetrenia súdneho exekútora mal súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preukázané, že povinný, nie je poberateľom žiadnej dávky, nemá žiadny príjem z pracovnej činnosti, nemá dostatok finančných prostriedkov na účte v banke, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného a hnuteľného majetku. Na základe takto vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bola dostatočným spôsobom preukázaná existencia nedostatku majetku povinného šetrením súdneho exekútora.

11. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní nevykonal exekúciu predajom hnuteľných vecí v súlade s ust. § 114 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 64 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Podľa ust. § 116 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať. Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde je taká vec. Citované ust. § 116 Exekučného poriadku umožňuje oprávnenému navrhnúť vykonanie exekúcie predajom označených vecí, pričom v prípade, že ide o hnuteľné veci umiestnené mimo svojho bytu, musí označiť, kde s takáto vec nachádza. V danom prípade oprávnený vo svojich podaniach adresovaných súdnemu exekútorovi, ktorými žiadal o vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí neuviedol žiadnu konkrétnu hnuteľnú vec a ani miesto, kde by takéto veci mohli byť umiestnené. Zisťovaním súdneho exekútora bolo zistené, že povinný sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiaval, na základe čoho súdny exekútor nemohol vykonať ani súpis hnuteľného majetku povinného, ktorý by mohol následne exekvovať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto námietku oprávneného považoval za nedôvodnú.

12. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s názorom odvolaného, že súdny exekútor mohol vykonať exekúciu podľa ust. § 113b Exekučného poriadku predajom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, ktorej je povinný jediným konateľom a spoločníkom. Zo zistení súdneho exekútora mal odvolací súd preukázané, že obchodná spoločnosť G., s.r.o., V. si od svojho vzniku neplní zákonom stanovené povinnosti, a to ukladať do zbierky listín obchodného registra riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku. Z uvedeného vyplýva, že táto spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, a preto je dôvodný záver o nepredajnosti obchodného podielu povinného v tejto spoločnosti z dôvodu jej nefunkčnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval aj túto námietku oprávneného za nedôvodnú.

13. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon (Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie osobitný zákon (Exekučný poriadok) nepripúšťa.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom preukázanú existencia nedostatku majetku povinného šetrením súdneho exekútora, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete podľa ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete ako vecne správne potvrdil a odvolanie oprávneného proti II. výrokovej vete napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

18. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).