Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cbi/14/2018

Potvrdené rozhodnutím 13CoKR/19/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Mgr. Štefan Krnáč, so sídlom kancelárie S. XX, XXX XX L., správca úpadcu: POKROK, výrobné družstvo, Žilina, so sídlom M. R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122, v konaní o určenie pohľadávok proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/14/2018-113 zo dňa 25. apríla 2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/14/2018-113 zo dňa 25. apríla 2019 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, proti žalovanému: H.. Y. F., so sídlom kancelárie S. XX, XXX XX L., správca úpadcu: J., výrobné družstvo, B., M. R. Y. XXX, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, o určenie pohľadávok proti podstate, takto

rozhodol:

Súd určuje, že pohľadávky žalobcu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia v sume 18.593,70 Eur sú čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávkami proti podstate úpadcu J., výrobné družstvo, B., so sídlom M. R. Y. XXX, B., A.: XX XXX XXX, v konkurznom konaní vedenom na S. súde B. pod sp. zn. XK/XX/XXXX.

B. sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu XXX% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

X. Žalobou zo dňa 27.08.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 27.08.2018, sa žalobca domáha určenia pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní úpadcu: J., výrobné družstvo, B., M.R. Y. XXX, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, ktoré je vedené na Okresnom súde B. pod sp. zn. 7K/12/2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca si podaním: č. BA-XXXXXX/XXXX zo dňa 09.08.2018 uplatnil pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods.1 a § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), vo výške 17 890,30 Eur, z titulu vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu v zmysle §§ 102 a 103 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a č. BA-XXXXXX/XXXX zo dňa 10.08.2018 uplatnil pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods.1 a § 87 ods. 2 písm. l) ZKR vo výške 703,40 Eur, z titulu vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu v zmysle §§ 102 a 103 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobca

- konkurzný veriteľ požadoval uspokojiť svoju pohľadávku ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 4 ZKR a zároveň požiadal správcu v zmysle § 87 ods. 7 ZKR o zaslanie oznámenia o uznaní pohľadávky a čase jej uspokojenia. Správca úpadcu oznámil žalobcovi podaniami zo dňa 13.8.2018, doručenými žalobcovi 16.08.2018, že prihlásené pohľadávky proti podstate v sume 17.890,30 Eur a 703,40 Eur neuznáva, nakoľko uplatnené nároky nesúvisia s prevádzkovaním podniku, keďže sa jedná o odstupné v zmysle § 76 Zákonníka práce a to patrí zamestnancom bez ohľadu na to, či sa podnik prevádzkuje alebo nie a súčasne sa nejedná o pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, t.j. pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. V súlade s citovaným zákonným ustanovením nemajú pohľadávky na peňažných náhradách vyplatené Sociálnou poisťovňou povahu pohľadávky proti podstate. Správca plnil zamestnanom pracovnoprávny nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce v zmysle § 87 ods. 2 písm. j), t.j. v maximálnej

výške štvornásobku výšky životného minima. A iba táto časť je podľa jeho názoru pohľadávkou proti podstate a zvyšné plnenie poskytla Sociálna poisťovňa z garančného fondu, teda tú časť, ktorá nie je v zmysle vyššie vedených ustanovení pohľadávkou proti podstate. Ak výška odstupného prevyšovala štvornásobok životného minima v prevyšujúcej časti sa nejedná o pohľadávku proti podstate, ale o pohľadávku, ktorú si je potrebné uplatniť prihláškou v zmysle § 28 a nasl. ZKR. Zároveň vyzval žalobcu na podanie žaloby voči správcovi o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávok proti podstate. Žalobca namieta tvrdenia správcu úpadcu o neuznaní pohľadávok proti podstate z dôvodu, že pohľadávka, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni titulom vyplatených dávok garančného poistenia nie je pohľadávkou proti podstate. Žalobca správne podriadil svoje nároky z vyplatených dávok GP ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2) písm. l). V súlade s citovaným ustanovením sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Dávky garančného poistenia vyplatené zamestnancom úpadcu platobným príkazom splatným dňa 27.7.2018 v sume 17.890,30 Eur a platobným príkazom splatným 9.8.2018 v sume 703,40 Eur sú dávkami za pracovnoprávne nároky, ktoré zamestnancom vznikli za obdobie 01-03/2018, t.z. po vyhlásení konkurzu a teda sú samé osebe pohľadávkami proti podstate. Sociálna poisťovňa uhradila zamestnancom žalovaného dávky garančného poistenia podľa podmienok nároku na dávku garančného poistenia stanovených v § 102 zák. o sociálnom poistení. Výška plnenia - dávky bola stanovená v súlade s ust. § 103 zákona o sociálnom poistení. Pohľadávky Sociálnej poisťovne z vyplatených dávok garančného poistenia vznikli okamihom ich vyplatenia, t.j. v sume 17 890,30 Eur dňa 27.7.2018 a v sume 703,40 Eur dňa 9.8.2018.V súlade s ust. § 148 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Je právne irelevantná argumentácia žalovaného, že správca plnil zamestnanom pracovnoprávny nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce v zmysle § 87 ods. 2 písm. j), t.j. v maximálnej výške štvornásobku výšky životného minima a iba táto časť je podľa jeho názoru pohľadávkou proti podstate a zvyšné plnenie, t.j. plnenie ktoré poskytla Sociálna poisťovňa z garančného fondu, nie je v zmysle vyššie vedených ustanovení pohľadávkou proti podstate. Takýto názor správcu a jeho postup pri popieraní pohľadávok z dôvodu aplikácie § 87 ods. 2 písm. j) žalobca považuje za nesprávny a nedôvodný, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka iba zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu z garančného fondu. Žalobca dáva do pozornosti súdu Rozsudok KS v Banskej Bystrici č. sp.: 23S/291/2013 zo dňa 30.1.2014, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, ktoré rozhodovali v obdobnej veci a súčasne sa podrobne zaoberali záväzkami Sociálnej poisťovne na úhradu dávok garančného poistenia a ich pôvodom. V súlade s citovanými rozhodnutiami je:

- Nevyplatenie mzdy (náhrady mzdy) v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať.

- Záväzok Sociálnej poisťovne na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia, znamená to, že ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť.

- Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nie je veriteľom úpadcu, t.j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu. Ide teda o pohľadávku vzniknutú zo sociálneho poistenia (garančného poistenia) ako nároku a pohľadávky odlišnej od mzdových nárokov zamestnancov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.10.2018, pričom uviedol, že žalobca svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/291/2013 dňa 30.01.2014 a Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015. So žalobou nesúhlasí, nakoľko jednak uvedené rozhodnutia vraj s vecou nesúvisia, nakoľko z nich nie je zrejmé, že plnenie z garančného fondu Sociálnej poisťovne sa týka nároku zamestnanca, ktorý nie je pohľadávkou proti podstate (pracovnoprávny nárok v tomto prípade odstupné, ktoré v rámci konkurzu mohlo byť vyplatené iba vo štvornásobku životného minima) na rozdiel od odvodov do Sociálnej poisťovne, ktoré sú pohľadávkou proti podstate v plnej výške a nie sú zákonom limitované, čo žiadnym spôsobom

nerozporoval. Predmetom sporu je ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré znie cit.: „pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate". Čo je pohľadávka proti podstate určuje zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a nie zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a súčasne je úplne jedno či sa jedná o pohľadávku vyplývajúcu zo súkromného práva alebo z práva verejného. Pohľadávkou proti podstate môže byť aj jedna aj druhá záleží od úpadcu. Citované ustanovenie jednoznačne definuje čo je pohľadávkou proti podstate pri plnení z garančného fondu. Je to iba to plnenie, ktoré poskytne Sociálna poisťovňa zamestnancovi za jeho nevyplatenú mzdu v rozsahu akou je mzda zamestnanca pohľadávkou proti podstate, inak by vyššie uvedené ustanovenie postrádalo akýkoľvek zmysel. Nie každý pracovnoprávny nárok zamestnanca je pohľadávkou proti podstate. V tomto prípade Sociálna poisťovňa plnila plnenia za pracovnoprávne nároky zamestnancov vyplývajúce z nevyplateného odstupného, ktoré prevyšovalo 4 násobok životného minima, ktoré nemohol plniť správca ako pohľadávku proti podstate a preto ju plnila Sociálna poisťovňa v zmysle zákona. Na základe tejto skutočnosti ani pohľadávka Sociálnej poisťovne nemôže mať charakter pohľadávky proti podstate. Uvedené potvrdzuje aj právna spisba kde napr. v komentári k zákone o konkurze ( autori JUDr. Branislav Pospíšil, JUDr. Jaroslav Macek, JUDr. Martin Maliar, JUDr. Vladimír Kitta z roku 2016) a reštrukturalizácii je jednoznačne uvedené na strane 501 cit.: ...“regresný nárok garančného fondu je pohľadávkou proti podstate iba vtedy, ak garančný fond plnil zamestnancovi za zamestnávateľa nárok, ktorý má inak povahu pohľadávky proti podstate. V prípade, ak garančný fond plní zamestnancovi nárok, ktorý nemá povahu pohľadávky proti podstate, regresný nárok si uplatní prihláškou.“

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 10.12.2018, pričom uviedol, že žalovaný nerešpektoval pravidlá formálneho systematického výkladu a pripísal nesprávny význam dostatočne jazykovo jasnému pojmu (§ 87 ods. 2 písm. l). Poukazuje tiež na odôvodnenie uvedené v rozsudku NS SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 9Sžso/7/2011, čo do charakteru pohľadávky vzniknutej z titulu vyplatených dávok garančného poistenia: záväzok na úhradu dávok garančného poistenia, ktorý má pôvod v systéme sociálneho poistenia, nevznikol žalobcovi (zamestnávateľovi), ale žalovanej (Sociálnej poisťovni). Ide o záväzok verejnoprávny nie záväzok súkromno-právny, ide teda o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Nejde teda o plnenie za niekoho iného...“ podľa § 148 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky...,“. Z ustanovenia § 102 ZoSP vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ust. § 103 ZoSP nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať. Dávky GP poskytnuté vo výške 18.593,70 Eur sú dávkami za pracovnoprávne nároky, ktoré sú samé o sebe pohľadávkou proti podstate, a preto boli žalobcom uplatnené v konkurze ako pohľadávky proti podstate bez akéhokoľvek obmedzenia jej výšky, nakoľko § 87 ods. 2 písm. l) ZKR žiadne obmedzenia, čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky nepozná. Ide o nárok - pohľadávku žalobcu voči žalovanému, nie o pracovnoprávny nárok zamestnanca definovaný v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Žalobca má teda za to, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a vysvetľovať v spojitosti s § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, a teda ukracovať uspokojenie veriteľa, ktorý plní za úpadcu. Žalobca má právo požadovať v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR plnenie v celom rozsahu vyplatenej dávky a nie je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej pohľadávky v rozsahu § 87 ods. 2 písm. j) ZKR (4-násobkom životného minima). Postup podľa písm. j) je obmedzujúcim pre prípady, keď nedôjde k vyplateniu dávok garančného poistenia Sociálnou poisťovňou a jedná sa o pracovnoprávny nárok zamestnanca, nie pohľadávku Sociálnej poisťovne, čo následne vyplýva aj zo znenia § 87 ods. 3 ZKR. Žalobca taktiež poukazuje na to, že ZKR žiadnym spôsobom neobmedzuje výšku garančnej dávky ako pohľadávky proti podstate. Tak ako žalovaný uviedol, ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR obmedzuje pracovnoprávne nároky zamestnancov najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne, avšak žalobca uvádza, že dávka garančného poistenia nie je pracovnoprávnym nárokom, ale náhradou za pracovnoprávne nároky zamestnancov.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.02.2019, pričom uviedol, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 10.12.2018 sú nesprávne.

5. Následne súd nariadil na deň 25.04.2019 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na pojednávanie sa dostavil žalobca a právny zástupca žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie a vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Uznesením sp. zn. 7K/12/2017 zo dňa 03.08.2017, zverejnenom v OV č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, začal súd konkurzné konanie voči dlžníkovi.

8. Uznesením Okresného súdu B. zo dňa 19.10.2017 sp. zn. 7K/12/2017, zverejnenom v OV č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.

9. Súd mal preukázané, že žalobca si podaním zo dňa 09.08.2018 a podaním zo dňa 10.08.2018 uplatnil pohľadávky proti podstate vo výške 17.890,30 eur a 703,40 eur.

10. Žalovaný podaním zo dňa 13.08.2018, doručeným žalobcovi dňa 16.08.2018 oznámil, že ním uplatnené pohľadávky proti podstate neuznáva.

11. Žalobca podal dňa 27.08.2018 žalobu o určenie pohľadávok proti podstate.

12. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

13. Podľa Článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej už len „CSP“): Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa Článku 11 ods. 1 CSP: Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

15. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

16. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

17. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 87 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/: (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (3) Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. (4) Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. (8)Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

20. Podľa § 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej už len „ZoSP“/: Sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len

„príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

21. Podľa § 102 ZoSP:

(1) Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia. (2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

22. Podľa § 103 ods. 1, 2 a 3 ZoSP: (1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok. (2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. (3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

23. Podľa § 148 ods. 3 ZoSP: Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

24. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate bolo žalobcovi doručené dňa 16.08.2018, pričom žaloba bola podaná elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená dňa 27.08.2018. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi stranami sporná. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba o určenie pohľadávok proti podstate bola podaná včas.

25. V konaní bolo nesporné, že uznesením príslušného konkurzného súdu bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a účinky jeho vyhlásenia nastali dňa 27.10.2017. Táto spoločnosť v postavení zamestnávateľa (§ 7 ods. 1 písm. b)) mala voči Sociálnej poisťovni povinnosti stanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t.j. do času, keď nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Podľa § 2 písm. d) ZoSP sociálne poistenie je garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

26. V ustanovení § 87 ZKR v znení účinnom od 01.01.2012 sa určuje, čo možno považovať za pohľadávku proti podstate všeobecnej aj oddelenej, stanovuje pravidlá pre rozdelenie pohľadávok pre všeobecnú a oddelenú podstatu, upravuje poradie uspokojovania a postup pri uspokojovaní pohľadávok proti konkrétnej podstate, ustanovuje spôsob uplatňovania pohľadávok proti podstate ako aj postup pre riešenie sporov o tieto pohľadávky, stanovuje zodpovednosť správcu za škodu voči veriteľom podstát a iným osobám, upravuje povinnosť správcu viesť osobitnú evidenciu pohľadávok proti podstate a výpis z nej predkladať súdu. ZKR pre uplatnenie pohľadávky proti podstate neurčuje formálne ani obsahové náležitosti. Oznámenie o tom, či správca uznáva právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate, zasiela správca veriteľovi iba v prípade, ak o to veriteľ správcu požiada. Veriteľ neuznanej pohľadávky proti podstate čo do právneho dôvodu alebo výšky, prípadne čo do právneho dôvodu a výšky, sa môže žalobou podľa § 87 ods. 8 ZKR proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy správcu, ktorý právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate neuznal. Výzva správcu podľa tohto ustanovenia je zákonnou povinnosťou správcu voči veriteľovi pohľadávky proti podstate.

27. Súd v predmetnej veci ustálil, že uplatnené pohľadávky z titulu vyplatenej dávky z garančného poistenia podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR ako pohľadávka proti podstate, nie je zákonom limitovaná. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje § 102 ods. 1 ZoSP, a týmito podmienkami sú platobná neschopnosť zamestnávateľa uspokojiť pracovno-právne nároky zamestnanca určené v tomto zákonnom ustanovení. V danom prípade nejde už o pohľadávku zamestnanca, ale o pohľadávku sociálnej poisťovne, ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stáva veriteľom úpadcu podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR. Zákon v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, stanovuje limit len pri niektorých pracovnoprávnych pohľadávkach zamestnanca úpadcu, a to v prípade, keď veriteľom v konkurze je priamo zamestnanec. Pokiaľ však zo strany sociálnej poisťovne v zmysle § 102 ods. 1 ZoSP dôjde k vyplateniu dávok z garančného poistenia, veriteľom sa stáva Sociálna poisťovňa.

28. Súd opätovne uvádza, že pohľadávky vyplatené z garančného poistenia sú pohľadávky z titulu verejno-právneho poistenia. Je to povinnosť, ktorá vyplýva zamestnávateľovi zo zákona odvádzať poistné za zamestnanca do garančného fondu a z tohto titulu za plnenia podmienok, ktoré sú stanovené v zákone, sociálna poisťovňa plní zamestnancom a toto plnenie zamestnancom poskytne na základe predloženia žiadosti o vyplatenie dávky garančného poistenia na základe potvrdenia, ktoré predloží zamestnávateľ, v tomto prípade správca úpadcu, o výške a o nárokoch, ktoré uplatňuje, aby pre jednotlivého zamestnanca boli vyplatené z garančného poistenia. Jedine zamestnávateľ môže teda v tomto potvrdení nároku zamestnanca uviesť, akú pohľadávku, v akej výške žiada, aby bola plnená pre jednotlivého zamestnanca z garančného poistenia. Sociálna poisťovňa nemá ani k dispozícii výplatné pásky, z ktorej by overila, v akej výške napr. už správca plnil zamestnancom nejaké nároky z pracovného pomeru. Je to iný nárok než nárok medzi komerčným poistením. Je to nárok, ktorý vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. Dávku garančného poistenia vypláca príslušná pobočka sociálnej poisťovne po splnení podmienok stanovených v zákone o sociálnom poistení zo základného fondu garančného poistenia. Dávky garančného poistenia, akákoľvek výplata nárokov pre zamestnancov z fondov alebo z garančného fondu, v danom prípade z garančného poistenia, je výplatou, ktorú poskytne sociálna poisťovňa po splnení podmienok zamestnancovi bez ohľadu na to, či zamestnávateľ odvádzal, či si plnil zákonom stanovenú povinnosť a odvádzal poistné v tomto prípade do garančného poistenia za zamestnanca. Aj v prípade, že neodviedol poistné, nárok zamestnancov tým nie je ukrátený. Sociálna poisťovňa vždy musí plniť zo svojich fondov nároky zamestnancov, aj keď zamestnávateľ odvodovú povinnosť neplnil. Takže charakter pohľadávok sociálnej poisťovne z titulu vyplatenia garančného poistenia je výlučne pohľadávka, ktorá vznikla, má charakter pohľadávky z verejno-právnych vzťahov z poistenia na základe ktorého zo zákona vyplýva zamestnávateľovi zo zákona o sociálnom poistení.

29. Podľa názoru súdu je nepochybné, že medzi zamestnancom a úpadcom ako zamestnávateľom vzniká samostatný právny vzťah založený pracovnou zmluvou, a medzi úpadcom ako zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou vzniká samostatný povinný verejnoprávny vzťah práve pre prípady, keď zamestnávateľ nebude plniť povinnosti voči zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti. Pri samostatnosti týchto právnych vzťahov pohľadávka proti podstate vznikla inému subjektu ako je zamestnanec úpadcu, ktorý má nárok predovšetkým na mzdu a iné nároky súvisiace s pracovným pomerom.

30. Vo vzťahu k časovému hľadisku vzniku žalobou uplatnených pohľadávok súd ustálil, že predmetné pohľadávky žalobcu vznikli po vyhlásení konkurzu, pričom súd vychádza zo záveru, že pojem „správa majetku správcom po vyhlásení konkurzu“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania, a to k speňaženiu a k uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia. Nemusí ísť o nevyhnutne o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou, poškodením alebo zničením, ale ide o také úkony správcu, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. Takýmito úkonmi sú aj nároky vyplývajúce z materskej a rodičovskej dovolenky a odstupné. Správca síce týmto zamestnancom neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku, ale v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, avšak v rámci správy majetku, resp. konkurznej podstaty správca vykonáva naďalej úkony vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, čím si plní svoje zákonné povinnosti. Aj tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu, a preto podľa názoru súdu ide o pohľadávky proti podstate aj z tohto hľadiska. Súd zároveň poznamenáva, že pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a preto predstavujú pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods.2 písm.j) ZoKR. Uvedené platí aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a týmto zamestnancom plynie výpovedná doba. Pojem „správa majetku správcom po vyhlásení konkurzu“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania, a to k speňaženiu a k uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia. Nemusí sa jednať nevyhnutne o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou, poškodením alebo zničením, ale ide o také úkony správcu, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. Správca síce týmto zamestnancom neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku, ale v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, v rámci správy majetku, resp. konkurznej podstaty správca vykonáva naďalej úkony vo vzťahu k sociálnej poisťovni, čím si plní svoje zákonné povinnosti. Aj tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku.

31. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, a to aj s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/20/2016 a sp. zn. 16CoKR/1/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/291/2013, súd ustálil, že žalobcom uplatnené pohľadávky sú ako pohľadávky proti podstate oprávnené a preto súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

32. Žalobca si ako úspešná strana v konaní uplatnil trovy konania.

33. Podľa § 255 CSP:

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žalobe bola v celom rozsahu

vyhovené, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).