Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-28-2023.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Subarea
5C/28/2023
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. G. XX, právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo sporových strán n e m á na náhradu trov konania právo.
III. O vrátení súdneho poplatku b u d e rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2023 domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby súp. č. 121 (rodinný dom žalobkyne) nachádzajúcej sa v obci Veľká Lesná, spočívajúce v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez nehnuteľnosť žalovaného, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 184/2022 zo dňa 4.1.2023. V podanej žalobe navrhla, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že on sa v obci Veľká Lesná nezdržiava, a preto ani nebráni žalobkyni prechádzať cez jeho nehnuteľnosť. Na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza prístupová cesta, ktorá je čiastočne zhutnená, je tam položený už asfaltový koberec. Ani jeden zo susedov nemá žiaden problém s prechodom cez danú parcelu, jedine žalobkyňa sa domáha zriadenia práva cesty. Tak žalovaný, ako aj rodičia žalovaného, nikdy nebránili žalobkyni, aby cez predmetnú parcelu prechádzala, práve naopak, žalobkyňa robí problémy tým, že jej návštevy alebo príbuzní odstavujú vozidlá na tejto prístupovej ceste. Z toho dôvodu otec žalovaného pristúpil k spôsobu riešenia predmetnej veci a to tak, že začal jednať so starostom obce Veľká Lesná, aby došlo k zameraniu prístupovej cesty geometrickým plánom a aby podľa tohto GO plánu, na základe zmluvy, predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva obce, čím by sa vyriešia aj otázky údržby prístupovej cesty. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Súd nariadil vo veci predbežné prejednanie sporu na deň 7.3.2024.
4. Žalovaný podaním zo dňa 26.2.2024 oznámil súdu, že dňa 17.1.2024 došlo medzi žalovaným ako predávajúcim a Obcou Veľká Lesná ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol odpredaj parcely KN-C č. 318/1, ktorá vznikla odčlenením pôvodnej parcely KN-C č. 318. Novovzniknutá parcela KN-C č. 318/1 je v súčasnosti už vo vlastníctve Obce Veľká Lesná, tvorí prístupovú cestu k rodinnému domu žalobkyne. Na základe týchto skutočností odpadol dlhodobý predmet sporu
a žalobkyňa má bezproblémový prístup k svojmu rodinnému domu z parcely, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Obce Veľká Lesná. Podľa jeho názoru týmto úkonom žalovaného odpadla oprávnenosť podanej žaloby, preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pokiaľ žalobkyňa nezoberie žalobu späť.
5. Dňa 5.3.2024 doručil právny zástupca žalobkyne súdu podanie označené ako „Späťvzatie žaloby“, v ktorom uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že v čase po podaní žaloby došlo v mesiaci január 2024 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a Obcou Veľká Lesná, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k novovytvorenému pozemku parc. KN registra „C“ č. 318/1, na ktorom je umiestnená verejná prístupová komunikácia k nehnuteľnosti – stavbe rodinného domu č. XXX, vlastníkom pozemku sa stala Obec Veľká Lesná. Podľa názoru žalobkyne žalovaný prevodom vlastníckeho práva k pozemku na Obec Veľká Lesná fakticky zavinil zastavenie konania. K takémuto kroku mohol pristúpiť aj oveľa skôr, nakoľko sporný pozemok, ku ktorému malo byť zriadené vecné bremeno, nie je už v jeho vlastníctve a s jeho právnym nástupcom už nie je potrebné konať. O trovách konania žiada rozhodnúť tak, že žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Súd zaslal späťvzatie žaloby žalovanému spolu s oznámením, že sa môže k späťvzatiu žaloby a k návrhu žalobcu na náhradu trov konania vyjadriť v tam stanovenej lehote.
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.3.2024 uviedol, že so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasí a súhlasí aj s tým, aby súd konanie zastavil. Zdôraznil, že žalovaný od počiatku tohto sporu poukazoval na to, že nikdy žalobkyni ani jej blízkym osobám nebránil v prístupe k jej rodinnému domu cez parcelu, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Práve naopak, žalobkyňa, resp. jej príbuzní, robili žalovanému a jeho rodinným príslušníkom prieky, celý predmetný spor bol vyvolaný konaním žalobkyne. Viackrát zdôraznil, že nikdy v tomto konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej bránil v prístupe k rodinnému domu. Avšak v záujme predchádzania ďalších sporov dal žalovaný na vlastné náklady vypracovať geometrický plán na vyčlenenie parcely KN-C 318/1, ktorú za symbolické 1,- euro previedol na Obec Veľká Lomnica. Je to teda práve žalovaný, ktorému v konaní vznikli odôvodnené a preukázané náklady, ktoré by nevznikli bez toho, ak by žalobkyňa svojou žalobou neiniciovala toto konanie, a preto je žalovaný tým, komu by mal byť v konaní priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v predmetnej veci zastavil.
12. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
17. Pri späťvzatí žaloby sa rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. l CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách, teda ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
18. Na základe vyššie uvedeného bol pre súd v prejednávanej veci, v súvislosti so späťvzatím žaloby, podstatný dôvod tohto späťvzatia. Určujúcim pre posúdenie zavinenia na zastavení konania je vzťah medzi tým, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (požadovaným výsledkom) a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu späť.
19. Je zrejmé, že v danom prípade žalobkyňa zobrala žalobu o zriadenie vecného bremena späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby kúpnou zmluvou zo dňa 17.1.2024 predal novovytvorenú parcelu KN registra „C“ č. 318/1 (vo vzťahu ku ktorej nehnuteľnosti sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena) Obci Veľká Lesná, v dôsledku čoho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti prešlo do výlučného vlastníctva Obce Veľká Lesná a žalobkyňa tak získala bezproblémový prístup k jej rodinnému domu. Z takto vymedzeného dôvodu späťvzatia žaloby nebolo možné vyvodiť súvislosť medzi správaním sa žalovaného vo vzťahu k žalobou vymedzenému nároku, t. j. žalobnému petitu (o zriadenie vecného bremena). Teda nie je možné žalovanému pričítať procesné zavinenie na zastavení tohto konania.
20. Predmetná situácia nedáva priestor ani k záveru o aplikácii § 256 ods. l CSP vo vzťahu k žalobcovi, pretože bolo nevyhnutné prihliadať k charakteru sporového konania vyvolaného žalobou o zriadenie vecného bremena a tvrdenej skutočnosti, ktorá viedla žalobkyňu k späťvzatiu žaloby. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami cez nehnuteľnosť, ktorá bola v čase podania žaloby vo vlastníctve žalovaného. V dôsledku zmeny skutkového stavu v priebehu konania, keď na základe kúpnej zmluvy uzavretej žalovaným s Obcou Veľká Lesná došlo k prevodu vlastníckeho práva (vo vzťahu k pozemku, ku ktorému zriadenia vecného bremena sa žalobkyňa domáhala), na Obec Veľká Lesná, žalobkyňa získala bezproblémový prístup k svojmu rodinnému domu, teda v dôsledku uvedenej zmeny skutkových okolností po podaní žaloby, odpadol predmet sporu. Za danej situácie nemožno jednoznačne konštatovať, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
21. Cez optiku takto vnímaných vecných a časových súvislostí potom predmetná procesná situácia dáva záver, že na daný právny stav nie je možné pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať zákonné ustanovenie § 256 ods. l CSP, ale ani § 257 CSP. Preto konajúci súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a contrario, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, v spojení s čl. 4 CSP.
22. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu
konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.
23. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
24. Vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od dourčenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.